35. schôdza

Edo, ďakujem. Myslím, že tam boli naozaj poukázané alebo bolo poukázané hlavne na to, že či je efektívne alebo nie je efektívne práve toto centrálne zásobovanie teplom. Ja si dovolím aj nejaké konkrétne príklady. Máme tu napríklad mesto Rimavská Sobota, ktorá sa odpojila od systému vo svojich verejných budovách, vďaka čomu dokázali ušetriť 45 %. Štyridsaťpäť percent nákladov na teplo. Potom máme tu napríklad mesto Poprad, ktoré ďalej pokračuje síce v systéme CZT, ale teda zobrali si to sami pod správu a okamžite to teplo išlo dole. To znamená, že naozaj tá efektivita tam je, len my potrebujeme aj vedieť, že kde sa tie všetky náklady schovávajú, čo ich tvorí a hlavne my potrebujeme na tú efektivitu, nielen na tú energetickú, ale aj na tú nákladovú nejako zatlačiť a tento návrh zákona by mal tomu napomôcť. Ďakujem.

Ďakujem. S reakciou pán poslanec Heger.
Pán poslanec Budaj bol mimo. Ja som ukončil.

Ďakujem veľmi pekne. Presne, ako si povedal, sú príklady aj dobrej praxe aj zlej. Naozaj sú centrálne zdroje tepla, ktoré sú efektívnejšie, ale sú centrálne zdroje tepla, ktoré nie sú efektívnejšie. A ja som tiež, dostali sa mi do rúk porovnania toho individuálneho pre bytový dom a bytový dom, ktorý bol napojený na centrálne zdroje tepla a videl som, že naozaj ten centrálny zdroj tepla bol menej efektívny, a to keď prihliadneme na všetky nákladové položky. Ale áno, sú presne tie príklady dobrej praxe, kde a tak by to malo byť, pretože centrálny zdroj tepla z podstaty, z filozofickej podstaty by mal byť efektívnejší. Však preto boli budované a keď sa oňho dobre starajú a naozaj investujú to, čo majú, to, čo potrebuje ten systém, tak bude efektívnejší. Však to je podstata toho samotného, samotného systému.
A tuto je ešte ďalšia vec, že samotné ÚRSO nie je dostatočne transparentné na to, aby sme vedeli vidieť, či pri tej cenovej regulácii komu drží vlastne stranu. A toto je ďalší problém, o ktorom tu veľa hovoríme, kde poukazujeme na to, že ÚRSO by mal byť nezávislý subjekt, nezávislý orgán. A podľa názoru nie je a ešte tak, ako bol upravený legislatívne minulý rok, že bol vlastne daný pod krídla vlády, tak to je ešte väčší prehrešok, ktorý je na inú debatu, ale len nahráva tomu celému podozreniu toho, že sa tu chráni nejaký segment, ktorý by v skutočnosti túto ochranu mať nemal. Pretože ak by bol efektívny a kvalitný, tak by ju nepotreboval.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené dámy a páni, vyčerpali sme všetky body, mimo teda bodu pána poslanca Fecka, ktorý teda nie je prítomný a zavolal, že nepríde. (Reakcie z pléna.) Áno, ale keď už vedel, že má byť, to znamená o osude tohto návrhu zákona rozhodne zajtra pán predseda. A ďakujem vám za účasť a prerušujem schôdzu do zajtra do deviatej hodiny, kedy budeme pokračovať plánovanými bodmi, myslím, že vašimi, pán poslanec.
Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 16.03 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal poslanec Miroslav Beblavý.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že predseda Národnej rady Andrej Danko ako navrhovateľ uznesenia k pracovnej definícii antisemitizmu požiadal o prerokovanie tohto bodu 39, tlač 1125, po bode 36, teda po poslednom bode ministra spravodlivosti. Pôvodne to malo byť zajtra o deviatej, ale pýtam sa teda, či je všeobecný súhlas. Ďakujem.
Takže podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1153. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1206.
Dávam slovo poslancovi Karolovi Galekovi, aby návrh zákona uviedol.

Dobré ráno prajem. Takže máme tu jeden alebo prvý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie cien elektriny. V tomto sa venujeme Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave a zisku tejto štátnej spoločnosti.
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava použitia zisku z poskytovania systémových služieb zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., ktorej 100-percentným vlastníkom akcií je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo financií. Táto spoločnosť má monopolné postavenie v rámci zabezpečenia prevádzkovej, prevádzkovej spoľahlivosti celej elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.
Návrh zákona reaguje v prvom rade na fakt, že napriek každoročnej ziskovosti štátnej spoločnosti tarifa za systémové služby je jedna z najvyšších v Európskej únii, pričom túto tarifu v koncovej cene elektriny uhrádzajú spotrebitelia a ostatní koncoví odberatelia elektriny. Inými slovami sa podieľajú na ziskovosti predmetnej štátnej spoločnosti.
Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd hovoria o rovnosti v základných právach. Tieto sa však nezaručujú štátu, ale súkromným subjektom. Štátne akciové spoločnosti sú len formálne súkromnými subjektmi, štát v nich má totiž garantovanú 100-percentnú majetkovú účasť. Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií. Naopak, mala by znížiť tarifu za systémové služby a tým pádom aj celkovú cenu elektriny, ktorú platia všetci odberatelia.
Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má ale pozitívne sociálne vplyvy, pretože dôjde k poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tak isto možnosť vplyvu na ceny energií, a to smerom dole. A teda síce tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na druhej strane necháva tie peniaze, ktoré teraz patria a platia tejto spoločnosti, vo vrecku ľuďom, nech si sami rozmyslia, ako ich použijú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, toľko v úvodnom slove.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
O slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec Galek.