35. schôdza

Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Nebýva až tak častým zvykom, že na balkóne máme viacej ľudí ako v pléne, ale koniec koncov uvedomujem si, nie sú toto veľmi populárne zákony, aj keď dnes v noci som mal taký sen, že prídem ráno na deviatu do roboty a bude plné plénum a budeme sa minimálne tri hodiny baviť o tom, ako znížiť ľuďom ceny elektriny. Ale zase na druhej strane je to prvé čítanie, čiže toto si necháme asi do toho druhého, kde určite prídu aj nejaké pozmeňovacie návrhy, pretože naozaj tieto zákony sú dobré a pomôžu znížiť cenu elektriny pre ľudí, podnikateľov a koniec koncov aj nás všetkých.
Toto je prvý z balíčka troch zákonov, ktoré predkladáme na tejto schôdzi a ktorý má za cieľ znížiť cenu elektriny. Dva z týchto troch zákonov, pokiaľ prejdú, pokiaľ sa o ňom budeme baviť v druhom čítaní, pokiaľ ich schválime v treťom, pre priemernú rodinu znížia cenu elektriny o 17 eur. Za priemernú rodinu považujeme domácnosť so spotrebou 2,5 MWh elektrickej energie ročne. V prípade týchto zákonov ide o priamy vplyv na ceny, potom tam máme jeden, a to je ten tretí, kde pôjde hlavne o to zvýšenie transparentnosti cenotvorby regulovaných poplatkov. V konečnom dôsledku máme priestor, pokiaľ sa teda poriadne zahryzneme do tých cien elektriny a do tých všetkých politických rozhodnutí, tak máme tam priestor znížiť cenu elektriny pre takúto priemernú domácnosť až o 80 eur ročne. Ja si myslím, že to je už celkom slušné, slušná suma.
Ide totižto o to, že dnes nám cena elektriny na trhu stúpa, teda na budúci rok, pokiaľ bude regulačný úrad postupovať v súlade so svojimi vyhláškami, tak táto elektrina, cena koncová bude stúpať takisto pre nás všetkých, podnikateľov, domácnosti. A mali by sme tu preto využiť priestor a práve ten priestor vidím v tých politických zásahoch, ktoré máme dnes v cenách elektriny, mali by sme využiť tento priestor, aby sme ich znížili, okresali, no a práve tento náš prvý návrh zákona, ktorý sa týka zisku Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, tak je jedným z nich.
Ako som už spomínal vo svojom úvodnom slove, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, skratka SEPS, je 100-percentnou štátnou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, a navyše má regulované poplatky, poplatky za prenos, ktoré opäť určuje štátny regulačný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Keď si toto tak pospájate, že máme tu 100-percentne štátnu akciovku, máme ich zisky, ktoré sú tvorené práve prenosovými poplatkami, ktoré reguluje štát, tak vás asi napadne, alebo vám tak teda nejako z toho vyjde, že naozaj neexistuje krajší nástroj na látanie dier v štátnom rozpočte. Veď koniec koncov občan si ani nevšimne, čo platí v cene elektriny. A kto by to koniec koncov spájal, že práve takýto nejaký odvod alebo takáto nejaká suma, ktorú platíme v cene elektriny, by v konečnom dôsledku mohla skončiť práve v tom štátnom rozpočte a ešte k tomu v takej umelej, zvýšenej výške.
Čo teda chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, ktorý navrhujeme, aby sa ten zisk, ktorý vygeneruje táto akciová štátna spoločnosť, aby sa použil v nasledujúcom období? Niekto, niekto to označil za zákaz zisku, ale nie je to o zákaze zisku v pravom slova zmysle, ale naozaj ide iba o použitie kladného výsledku hospodárenia na úhradu plánovaných nákladov, a to v tom ďalšom období. To znamená, aby sa tento zisk neodvádzal do štátneho rozpočtu, ale aby sa; teda v tom prvom roku aj sa môže, ale v tom ďalšom aby sa táto suma použila na poníženie nákladov, ktoré sa berú do tej regulovanej ceny prenosových poplatkov.
Vysvetlím teraz veľmi jednoducho ten princíp, ako funguje takáto regulácia pre SEPS. SEPS príde na ÚRSO s cenovým návrhom regulovaných poplatkov. Na Úrse – dnes pán Jahnátek, predtým pán Holienčík – sa pozrú na to, že či teda tie náklady sú oprávnené, či naozaj tie položky sú podľa vyhlášky, a potom schváli pre nich cenové rozhodnutie. A toto cenové rozhodnutie potom sa premietne do tzv. tarify za systémové služby. V minulosti som tu rozprával o tarife za prevádzku systému, to je zase niečo iné, máme tarifu za systémové služby, máme odvod do jadrového fondu, máme distribučné poplatky, jednoducho obrovské množstvo rôznych poplatkov v cene elektriny, ktorú ľudia platia a častokrát ani len netušia, ako sa generujú. A toto je jedna z nich, to je tá tarifa za systémové služby, ktoré v konečnom dôsledku potom spotrebiteľ zaplatí, domácnosť, podnikateľ, jednoducho my všetci, ale potiaľto by to bolo v zásade v poriadku.
Lenže ja tam vidím ešte dva kroky, jeden na začiatku a jeden na konci. V praxi to zrejme vyzerá takto: Na začiatku príde ministerstvo financií, ktoré príde a povie, koľko potrebuje do štátnej kasy, napríklad na nejaké tie sociálne alebo korupčné balíčky, alebo nazvime si to akokoľvek. Potom príde na ÚRSO a povie, a potrebujeme toto takýmto spôsobom zahrnúť do prenosových poplatkov a minimálne nejakú časť na to zalátanie tých balíčkov, aby sme mali, tak pekne-krásne vyberieme v cene elektriny.
Prečo hovorím o tom, že naozaj ten zisk je generovaný umelo? Poviem vám, ako vyzeral vývoj toho zisku v rokoch po zdanení v tisícoch alebo v miliónoch. 2013 69 mil., 2014 68 mil., 2015 73 mil., 2016 58 mil., 2017 74 miliónov. No a potom je tu ten krok úplne na záver, kedy ten SEPS odvedie štátu tento zisk ako dividendu na to, aby si s ňou mohol zalátať či už diery v štátnom rozpočte, alebo použiť na vlaky alebo obedy zadarmo, ktoré, ako všetci dobre vieme, zadarmo nie sú, ale zaplatíme to my všetci, či už v daniach, alebo, ako vidíte, v cene elektriny.
Takže pán minister financií vždy tvrdí, ako dobre sa nášmu štátu darí, ale, bohužiaľ, ja tvrdím, že to všetko, čo je príjmom do štátneho rozpočtu, platia iba ľudia a mali by to platiť iba v daniach, transparentne, systémovo, a nie v nejakých skrytých daniach, o ktorých ani nevedia, pretože takto jednoducho krvácajú z rany, o ktorej pomaly ani nevedia.
Okrem toho SEPS-ka, možnože ste zachytili viackrát, je aj sponzorom rôznych akcií. To znamená, opäť sa používa zisk nás všetkých na sponzorovanie rôznych podujatí, rôznych akcií, ktoré sa konajú. Toto je z peňazí nás všetkých, pričom napríklad ja ako spotrebiteľ elektriny nemusím súhlasiť, ale jednoducho sa na to všetko musím poskladať. Priemerná domácnosť, pokiaľ by prešiel tento zákon, by ušetrila ročne 4 až 6 eur. Ono sa to nezdá až taká veľká suma, ale ako som povedal, toto je kvapka ku kvapke a netýka sa to iba domácností, ktoré majú spotrebu 2,5 MWh, týka sa to domácností, ktoré majú vyššiu spotrebu, a týka sa to pochopiteľne aj podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom, pokiaľ tento zákon prejde, ja dúfam, že prejde, v konečnom dôsledku ušetria veľmi výrazne v cenách elektriny. Preto by som vás chcel požiadať o podporu tohto prvého zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, som veľmi rád, že prinášaš tento zákon, alebo prinášate tento zákon, a že aj na túto tému hovoríš, pretože naozaj keď človek pozorne počúva, tak si uvedomí, že práve v týchto poplatkoch sa dá krásne upratať. A keď sa v týchto poplatkoch krásne uprace a keď sa uprace v celom tom systéme, kde sa vytvárajú zisky, teraz jak si krásne ako vysvetlil, aj ten samotný SEPS že generuje zisky, a keby sa tie zisky nasmerovali správnym smerom, tak naozaj to prinesie jednak efektivitu samotných používania financií, ale zároveň aj nižšie ceny. A tak ako si hovoril aj o tom rozpočte, naozaj dnes vidíme, že do rozpočtu pritekajú nadpríjmy, čiže príjmy, ktoré ani neboli plánované, a vlastne každý rok vláda má viac peňazí, ako očakáva. A nielenže prvé, čo treba, je treba, aby tieto nadpríjmy sa efektívne nasmerovali, a po druhé, aby sa upratovalo aj v tých výdavkoch, ktoré tu každý rok disponuje, pretože toto sú úžasné dva zdroje, ktoré môžu priniesť výrazný posun, ak sa dobre nasmerujú.
To, čo si hovoril o tom sponzoringu, tak to je veľmi dobrý postreh, lebo nedeje sa to len u SEPS-u, deje sa to aj u iných organizácií, ale dôležité je povedať to, že nikto nemeria efektivitu týchto sponzoringov, týchto akcií, čiže naozaj nevieme povedať a vieme, ako to funguje pri marketingu, že je ťažké nejako odhadnúť tú cenu, či je naozaj efektívna, lebo je to len na kreativite, takže tým, že sa to nemeria, nedá sa povedať, že či to je zbytočné, alebo nie je. A podľa mňa niektoré naozaj sú zbytočné vôbec preto, aby existovali a mohlo by sa to radšej použiť na zníženie ceny. A po druhé je to neprehľadné, lebo raz je to pod SEPS-om, potom iná akcia pod takou organizáciou a podobne, takže toto je ďalší veľký vrub, ktorý treba odstrániť.

Edo, ja si ťa dovolím iba doplniť, v prípade tohto SEPS-u ide práveže o plánovaný príjem, pretože naozaj, tak ako som čítal tie sumy, tie príjmy sú v tej výške tých 60 až 80 mil. konštantne. A teda ja sa pýtam, čo robia na tom regulačnom úrade, keď vidia, aké zisky sa tam dosahujú, že tieto zisky iba plynú do štátnej kasy a prečo, a prečo radšej neregulujeme tento zisk na nulu tak, aby nám naozaj klesla cena tej elektriny, a to pre všetkých.
Toto je iba jedno z takýchto opatrení, ktoré sú politickými zásahmi do cien elektriny. A je tu napríklad INES, ktorý urobil, alebo teda predstavil takzvanú elektrickú daň a zhrnul všetky tieto zásahy, ktoré by sme my ako politici z tých cien elektriny mali odstrániť, a práve tento SEPS je jednou z nich, pretože ak ja ako spotrebiteľ alebo ktokoľvek z nás, alebo každý jeden Slovák platí za elektrinu nielen za to, že mu je dodaná a nielen za tú samotnú komoditu, ktorá proste trasie, keď by strčil tie prsty do tej zásuvky, tak potom je to naozaj nefér voči iným spotrebiteľom. A teraz sa budem baviť hlavne o tých podnikateľoch, ktorí nie sú napríklad konkurencieschopní voči iným štátom, v ktorých takéto poplatky zavedené nemajú. Takže poďme na to, za chvíľku predstavím ďalšie dva zákony, kde takisto sa tejto téme venujem a dúfam, že budú úspešné.

Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka. Tento sme tak pracovne nazvali otvorená regulácia. Hlavným cieľom tohto zákona je totižto zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totižto ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.
Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodným tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označovaných za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži, respektíve v jej konkurenčnom boji, pretože tento v ich prípade jednoducho neexistuje. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe prirodzených monopolov v autoenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť prirodzených monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných kríze na začiatku roku 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre úrad sieťových odvetví zverejňovať na webovom sídle všetky cenové rozhodnutia a vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sa navrhuje zaviesť povinnosť úradu zverejňovať aj cenové návrhy, ich zmeny a doplnenia, prípadne aj iné podklady, na základe ktorých úrad určil cenu, ak regulovaný subjekt nebol v cenovom konaní kooperatívny.
Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/77 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorým sa zrušuje smernica 2003/55 ES, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už dnes zverejňuje nemalý objem informácií. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1154). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka troch na zníženie tých cien elektriny, ako som povedal. Pracovne ho voláme otvorená regulácia. Pretože čo je otvorené, to je transparentné a to by malo byť aj systémové.
Opäť sa tento zákon týka regulácie, konkrétne zákona o regulácii sieťových odvetví, a týka sa aj už pred chvíľkou prerokovávanej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Okrem neho však budem hovoriť aj o teplárenských spoločnostiach, vodárenských spoločnostiach, ktoré majú na starosti distribúciu elektriny a plynu, ako aj prepravu plynu. Skrátka ide o všetky prirodzené monopoly v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve, vodárenstve, ktoré nemajú konkurenciu a táto im zo zákona nemôže vzniknúť. A teda ak si človek nemôže vybrať nejakú alternatívu lacnejšiu, tak navrhujeme, aby tí, ktorí majú ten prirodzený monopol, tak aby zverejňovali všetky náklady, ktoré si uplatňujú v rámci cenového návrhu. Teda keď už niet alternatív, pretože naozaj tieto by boli svojím spôsobom nezmyslom, technologickým, ekonomickým, ekologickým, skrátka akýmkoľvek, nech zverejnia vstupy do cenovej regulácie.
Ako prirodzený monopol nemajú žiadnu konkurenciu, a teda u nich ani k žiadnemu ohrozeniu tej trhovej súťaže dôjsť nemôže. Tak isto z toho istého dôvodu v tomto prípade nie je dôvod na nejaké zatajovanie tých skutočností ako obchodného tajomstva. Pretože naozaj obchodné tajomstvo nikto nemá akým spôsobom zneužiť a toto ani neexistuje. A teda ak si ľudia musia platiť za distribúciu plynu, za distribúciu elektriny, prenos, prepravu elektriny, plynu, za vodu, za teplo; inak toto teplo riešime aj iným návrhom zákona spolu s OĽANO, to sa týka teplárenského nevoľníctva; tak potom nech tí ľudia vedia, na čo sa to vlastne skladajú.
Chceme teda dosiahnuť to, ako som povedal aj v dôvodovej správe, aby ÚRSO povinne zverejňovalo všetky cenové návrhy týchto spoločností a nech sa ľudia sami majú možnosť pýtať na oprávnenosť týchto nákladov. Toto nemá žiaden priamy vplyv na ceny energií, tak ako ten predošlý návrh. Tie sa tu dalo aj konkrétne kvantifikovať, ale tu sa jedná o veľmi podobné opatrenie, ako je napríklad povinné zverejňovanie zmlúv či faktúr tam, kde sú použité verejné prostriedky. Čiže opäť v podstate ide o takéto prirodzené vytvorenie toho tlaku pri tej cenotvorbe a tlaku na to, aby tí, ktorí majú ten svoj prirodzený monopol, aby to svoje postavenie nezneužívali a aby konali v prvom rade v prospech toho spotrebiteľa. Keď už totiž nie je trh, tak je logické, čo je v tomto prípade teda logické, lebo aby ste pochopili, v čom je ten ich monopol, nikto nebude dnes klásť napríklad vodárenské rúry vedľa už existujúcich, dokonca to ani zo zákona nie je možné. Tak isto nikto nebude ťahať ďalšie drôty vedľa už postavených, vždy sa bavíme o nejakom vymedzenom území, takže keď neexistuje trh, potom nech existuje aspoň tá verejná kontrola.
A opäť, ešte raz zdôrazňujem, čo je teda základom tohto zákona. Ide o spoločnosti, ktoré majú monopolné postavenie a sú štátom regulované. A to, čo chceme dosiahnuť, aby každý jeden, kto za toto platí, mal možnosť pozrieť sa, aké náklady si v rámci takejto cenovej regulácie pre monopol ten monopol uplatnil.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, môžem len potvrdiť tvoje slová aj ako bývalý predseda spoločenstva vlastníkov bytov. Naozaj ľudia, pamätám si, keď som roznášal vyúčtovania za teplo a len s takými veľkými očami na mňa pozerali, že prečo majú vyššiu sumu, a vôbec nevedeli absolútne, že kde sa dopátrať k akým údajom. A naozaj tá miera informovanosti je veľmi nízka a v tej prehľadnosti ešte o to viac. A to určite platí aj pri elektrine, lebo som sa s nimi rozprával aj o elektrine, plyne, takže tam je veľký priestor, čo robiť. Takže úplne súhlasím, veľmi dobre si to vysvetlil ten aspekt, že tu nie je konkurencia a vlastne tým pádom nie je ani obchodné tajomstvo alebo nie je prečo si to obchodné tajomstvo nejakým spôsobom chrániť, lebo nemá byť ako zneužité, a preto ten rozmer prehľadnosti a transparentnosti je úplne kľúčový.
A veľmi sa mi páčilo, ako si presne poukázal, že aby ľudia vedeli, na čo sa skladajú, a aby sa mohli pýtať na oprávnenosť nákladov. Toto je presne to. Ľudia potrebujú vedieť, omnoho radšej zaplatia, ak vedia, na čo tie peniaze idú. A ak naozaj tie peniaze idú neefektívne, tak sa dá na to krásne poukázať a tým pádom to bude nútiť aj tie firmy naozaj spravovať peniaze veľmi poctivo, veľmi efektívne a v prospech ľudí, pretože majú od ľudí garantovaný biznis a to je to najdôležitejšie, na čo si tiež poukázal. Takže tá verejná kontrola je práve v tomto subjekte úplne kľúčová. Je kľúčová na to, aby sa efektivita dosahovala, aby sa nič neskrývalo pod koberec, a nie je dôvod, aby to takto prehľadné a verejné bolo.
Ďakujem.

Edo, ty si presne trafil klinček po hlavičke. Keď máme rozpočítanie tepla, tak ľudia sa pýtajú, čo je tam, jaké náklady si tam tí navrhovatelia alebo teda tí, ktorým to platíme, poskrývali. A toto je vďaka tomu, že existuje rozpočítanie tepla, ktoré príde raz do mesiaca, teda raz do roka, všetci sa tomu venujú, je to robené na nejakej veľkej domovej schôdzi. Ale potom máme distribúciu, prenos elektriny. Potom máme vodu, potom máme plyn. Jednoducho tuto už ľudia sa až tak nepýtajú, pretože všetky tieto poplatky sú už skryté v nejakej koncovej cene. A jak som povedal, ako som povedal aj v tej dôvodovej správe, v minulosti sme mali naozaj práve tú cenotvorbu vystavenú rôznym pochybnostiam a verejnej kritike. Dobre vieme, že dnes na úrade sedí politický nominant. A teda ak chceme naozaj stransparentniť a urobiť tú reguláciu systémovou, tak teda keď sa to týka prirodzených monopolov, kde tí ľudia si nemôžu vybrať, ukážme, povedzme tým ľuďom, za čo reálne platia, a nech sa aj oni majú možnosť pýtať.

Takže máme tu tretí zákon z toho nášho balíčka. Tento zákon tu už bol v minulosti predkladaný, dokonca možnože aj dvakrát. Jeho hlavným cieľom je vypustenie tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú oprávnenie ministerstva hospodárstva uložiť vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosti, akými sú povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, ďalej prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ako aj vypustenia tých ustanovení zákonov, ktoré upravujú podmienky cenovej regulácie výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiaci s úhradou pomernej časti nákladov na plnení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Návrh zákona reaguje aj na rozhodnutie Európskej komisie vytvoriť platformu pre uhoľné regióny v procese premeny, ktorej plánované aktivity sa budú týkať aj regiónu Hornej Nitry, z ktorého to domáce uhlie, ktorého sa týka práve to nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorého sa týka a odkiaľ teda to uhlie pochádza. V prípade zachovania ustanovení zákonov, podľa ktorých je dnes vo všeobecnom hospodárskom záujme uložená povinnosť zabezpečiť využitie domáceho uhlia na vyššie uvedené činnosti, ciele platformy by na Slovensku neboli v plnom rozsahu dosiahnuteľné.
Návrhom zákona sa zrušujú ustanovenia zákona 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré oprávňujú štát (v zastúpení ministerstvom) rozhodnutiami vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť príslušné povinnosti účastníkom trhu s elektrinou s cieľom podporiť výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny z domáceho uhlia.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže podpora výroby elektriny z domáceho uhlia je v smernici Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica formulovaná ako fakultatívna možnosť slovenského štátu.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov ani koncových spotrebiteľov energií, naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov, keďže v súčasnosti sú náklady podpory elektriny z domáceho uhlia zohľadnené v koncovej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému a tu sa bavíme o sume až 115 mil. eur podľa posledného rozhodnutia, ktoré vydalo ÚRSO teraz v septembri, resp. v auguste s platnosťou od septembra.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy. Z dôvodu ukončenia masívnej podpory výroby elektriny z domáceho uhlia bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Nezakladá však vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, jednak na hospodárenie obyvateľstva a aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predstavenému návrhu o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa taktiež zákon o regulácii v sieťových odvetviach. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.