35. schôdza

Dobrý deň ešte raz všetkým prajem. Nebýva až tak častým zvykom, že na balkóne máme viacej ľudí ako v pléne, ale koniec koncov uvedomujem si, nie sú toto veľmi populárne zákony, aj keď dnes v noci som mal taký sen, že prídem ráno na deviatu do roboty a bude plné plénum a budeme sa minimálne tri hodiny baviť o tom, ako znížiť ľuďom ceny elektriny. Ale zase na druhej strane je to prvé čítanie, čiže toto si necháme asi do toho druhého, kde určite prídu aj nejaké pozmeňovacie návrhy, pretože naozaj tieto zákony sú dobré a pomôžu znížiť cenu elektriny pre ľudí, podnikateľov a koniec koncov aj nás všetkých.
Toto je prvý z balíčka troch zákonov, ktoré predkladáme na tejto schôdzi a ktorý má za cieľ znížiť cenu elektriny. Dva z týchto troch zákonov, pokiaľ prejdú, pokiaľ sa o ňom budeme baviť v druhom čítaní, pokiaľ ich schválime v treťom, pre priemernú rodinu znížia cenu elektriny o 17 eur. Za priemernú rodinu považujeme domácnosť so spotrebou 2,5 MWh elektrickej energie ročne. V prípade týchto zákonov ide o priamy vplyv na ceny, potom tam máme jeden, a to je ten tretí, kde pôjde hlavne o to zvýšenie transparentnosti cenotvorby regulovaných poplatkov. V konečnom dôsledku máme priestor, pokiaľ sa teda poriadne zahryzneme do tých cien elektriny a do tých všetkých politických rozhodnutí, tak máme tam priestor znížiť cenu elektriny pre takúto priemernú domácnosť až o 80 eur ročne. Ja si myslím, že to je už celkom slušné, slušná suma.
Ide totižto o to, že dnes nám cena elektriny na trhu stúpa, teda na budúci rok, pokiaľ bude regulačný úrad postupovať v súlade so svojimi vyhláškami, tak táto elektrina, cena koncová bude stúpať takisto pre nás všetkých, podnikateľov, domácnosti. A mali by sme tu preto využiť priestor a práve ten priestor vidím v tých politických zásahoch, ktoré máme dnes v cenách elektriny, mali by sme využiť tento priestor, aby sme ich znížili, okresali, no a práve tento náš prvý návrh zákona, ktorý sa týka zisku Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, tak je jedným z nich.
Ako som už spomínal vo svojom úvodnom slove, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, skratka SEPS, je 100-percentnou štátnou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, a navyše má regulované poplatky, poplatky za prenos, ktoré opäť určuje štátny regulačný úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Keď si toto tak pospájate, že máme tu 100-percentne štátnu akciovku, máme ich zisky, ktoré sú tvorené práve prenosovými poplatkami, ktoré reguluje štát, tak vás asi napadne, alebo vám tak teda nejako z toho vyjde, že naozaj neexistuje krajší nástroj na látanie dier v štátnom rozpočte. Veď koniec koncov občan si ani nevšimne, čo platí v cene elektriny. A kto by to koniec koncov spájal, že práve takýto nejaký odvod alebo takáto nejaká suma, ktorú platíme v cene elektriny, by v konečnom dôsledku mohla skončiť práve v tom štátnom rozpočte a ešte k tomu v takej umelej, zvýšenej výške.
Čo teda chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, ktorý navrhujeme, aby sa ten zisk, ktorý vygeneruje táto akciová štátna spoločnosť, aby sa použil v nasledujúcom období? Niekto, niekto to označil za zákaz zisku, ale nie je to o zákaze zisku v pravom slova zmysle, ale naozaj ide iba o použitie kladného výsledku hospodárenia na úhradu plánovaných nákladov, a to v tom ďalšom období. To znamená, aby sa tento zisk neodvádzal do štátneho rozpočtu, ale aby sa; teda v tom prvom roku aj sa môže, ale v tom ďalšom aby sa táto suma použila na poníženie nákladov, ktoré sa berú do tej regulovanej ceny prenosových poplatkov.
Vysvetlím teraz veľmi jednoducho ten princíp, ako funguje takáto regulácia pre SEPS. SEPS príde na ÚRSO s cenovým návrhom regulovaných poplatkov. Na Úrse – dnes pán Jahnátek, predtým pán Holienčík – sa pozrú na to, že či teda tie náklady sú oprávnené, či naozaj tie položky sú podľa vyhlášky, a potom schváli pre nich cenové rozhodnutie. A toto cenové rozhodnutie potom sa premietne do tzv. tarify za systémové služby. V minulosti som tu rozprával o tarife za prevádzku systému, to je zase niečo iné, máme tarifu za systémové služby, máme odvod do jadrového fondu, máme distribučné poplatky, jednoducho obrovské množstvo rôznych poplatkov v cene elektriny, ktorú ľudia platia a častokrát ani len netušia, ako sa generujú. A toto je jedna z nich, to je tá tarifa za systémové služby, ktoré v konečnom dôsledku potom spotrebiteľ zaplatí, domácnosť, podnikateľ, jednoducho my všetci, ale potiaľto by to bolo v zásade v poriadku.
Lenže ja tam vidím ešte dva kroky, jeden na začiatku a jeden na konci. V praxi to zrejme vyzerá takto: Na začiatku príde ministerstvo financií, ktoré príde a povie, koľko potrebuje do štátnej kasy, napríklad na nejaké tie sociálne alebo korupčné balíčky, alebo nazvime si to akokoľvek. Potom príde na ÚRSO a povie, a potrebujeme toto takýmto spôsobom zahrnúť do prenosových poplatkov a minimálne nejakú časť na to zalátanie tých balíčkov, aby sme mali, tak pekne-krásne vyberieme v cene elektriny.
Prečo hovorím o tom, že naozaj ten zisk je generovaný umelo? Poviem vám, ako vyzeral vývoj toho zisku v rokoch po zdanení v tisícoch alebo v miliónoch. 2013 69 mil., 2014 68 mil., 2015 73 mil., 2016 58 mil., 2017 74 miliónov. No a potom je tu ten krok úplne na záver, kedy ten SEPS odvedie štátu tento zisk ako dividendu na to, aby si s ňou mohol zalátať či už diery v štátnom rozpočte, alebo použiť na vlaky alebo obedy zadarmo, ktoré, ako všetci dobre vieme, zadarmo nie sú, ale zaplatíme to my všetci, či už v daniach, alebo, ako vidíte, v cene elektriny.
Takže pán minister financií vždy tvrdí, ako dobre sa nášmu štátu darí, ale, bohužiaľ, ja tvrdím, že to všetko, čo je príjmom do štátneho rozpočtu, platia iba ľudia a mali by to platiť iba v daniach, transparentne, systémovo, a nie v nejakých skrytých daniach, o ktorých ani nevedia, pretože takto jednoducho krvácajú z rany, o ktorej pomaly ani nevedia.
Okrem toho SEPS-ka, možnože ste zachytili viackrát, je aj sponzorom rôznych akcií. To znamená, opäť sa používa zisk nás všetkých na sponzorovanie rôznych podujatí, rôznych akcií, ktoré sa konajú. Toto je z peňazí nás všetkých, pričom napríklad ja ako spotrebiteľ elektriny nemusím súhlasiť, ale jednoducho sa na to všetko musím poskladať. Priemerná domácnosť, pokiaľ by prešiel tento zákon, by ušetrila ročne 4 až 6 eur. Ono sa to nezdá až taká veľká suma, ale ako som povedal, toto je kvapka ku kvapke a netýka sa to iba domácností, ktoré majú spotrebu 2,5 MWh, týka sa to domácností, ktoré majú vyššiu spotrebu, a týka sa to pochopiteľne aj podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom, pokiaľ tento zákon prejde, ja dúfam, že prejde, v konečnom dôsledku ušetria veľmi výrazne v cenách elektriny. Preto by som vás chcel požiadať o podporu tohto prvého zákona.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu... a pardon, faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Karol, som veľmi rád, že prinášaš tento zákon, alebo prinášate tento zákon, a že aj na túto tému hovoríš, pretože naozaj keď človek pozorne počúva, tak si uvedomí, že práve v týchto poplatkoch sa dá krásne upratať. A keď sa v týchto poplatkoch krásne uprace a keď sa uprace v celom tom systéme, kde sa vytvárajú zisky, teraz jak si krásne ako vysvetlil, aj ten samotný SEPS že generuje zisky, a keby sa tie zisky nasmerovali správnym smerom, tak naozaj to prinesie jednak efektivitu samotných používania financií, ale zároveň aj nižšie ceny. A tak ako si hovoril aj o tom rozpočte, naozaj dnes vidíme, že do rozpočtu pritekajú nadpríjmy, čiže príjmy, ktoré ani neboli plánované, a vlastne každý rok vláda má viac peňazí, ako očakáva. A nielenže prvé, čo treba, je treba, aby tieto nadpríjmy sa efektívne nasmerovali, a po druhé, aby sa upratovalo aj v tých výdavkoch, ktoré tu každý rok disponuje, pretože toto sú úžasné dva zdroje, ktoré môžu priniesť výrazný posun, ak sa dobre nasmerujú.
To, čo si hovoril o tom sponzoringu, tak to je veľmi dobrý postreh, lebo nedeje sa to len u SEPS-u, deje sa to aj u iných organizácií, ale dôležité je povedať to, že nikto nemeria efektivitu týchto sponzoringov, týchto akcií, čiže naozaj nevieme povedať a vieme, ako to funguje pri marketingu, že je ťažké nejako odhadnúť tú cenu, či je naozaj efektívna, lebo je to len na kreativite, takže tým, že sa to nemeria, nedá sa povedať, že či to je zbytočné, alebo nie je. A podľa mňa niektoré naozaj sú zbytočné vôbec preto, aby existovali a mohlo by sa to radšej použiť na zníženie ceny. A po druhé je to neprehľadné, lebo raz je to pod SEPS-om, potom iná akcia pod takou organizáciou a podobne, takže toto je ďalší veľký vrub, ktorý treba odstrániť.

Nech sa páči, reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Galek.

Edo, ja si ťa dovolím iba doplniť, v prípade tohto SEPS-u ide práveže o plánovaný príjem, pretože naozaj, tak ako som čítal tie sumy, tie príjmy sú v tej výške tých 60 až 80 mil. konštantne. A teda ja sa pýtam, čo robia na tom regulačnom úrade, keď vidia, aké zisky sa tam dosahujú, že tieto zisky iba plynú do štátnej kasy a prečo, a prečo radšej neregulujeme tento zisk na nulu tak, aby nám naozaj klesla cena tej elektriny, a to pre všetkých.
Toto je iba jedno z takýchto opatrení, ktoré sú politickými zásahmi do cien elektriny. A je tu napríklad INES, ktorý urobil, alebo teda predstavil takzvanú elektrickú daň a zhrnul všetky tieto zásahy, ktoré by sme my ako politici z tých cien elektriny mali odstrániť, a práve tento SEPS je jednou z nich, pretože ak ja ako spotrebiteľ alebo ktokoľvek z nás, alebo každý jeden Slovák platí za elektrinu nielen za to, že mu je dodaná a nielen za tú samotnú komoditu, ktorá proste trasie, keď by strčil tie prsty do tej zásuvky, tak potom je to naozaj nefér voči iným spotrebiteľom. A teraz sa budem baviť hlavne o tých podnikateľoch, ktorí nie sú napríklad konkurencieschopní voči iným štátom, v ktorých takéto poplatky zavedené nemajú. Takže poďme na to, za chvíľku predstavím ďalšie dva zákony, kde takisto sa tejto téme venujem a dúfam, že budú úspešné.

Ďakujem.
Takže predpokladám, že nikto nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1154, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1207.
Dávam slovo poslancovi Karolovi Galekovi, aby návrh zákona uviedol.

Takže máme tu druhý návrh zákona z toho balíčka. Tento sme tak pracovne nazvali otvorená regulácia. Hlavným cieľom tohto zákona je totižto zvýšenie transparentnosti a verejnej kontroly cenovej regulácie monopolných činností v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Súčasná prax totižto ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.
Nezverejňovanie týchto informácií býva spravidla odôvodňované obchodným tajomstvom, hoci prirodzenému monopolu nehrozí zneužitie informácií označovaných za obchodné tajomstvo v hospodárskej súťaži, respektíve v jej konkurenčnom boji, pretože tento v ich prípade jednoducho neexistuje. Obchodné tajomstvo tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení prirodzených monopolov.
Návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe prirodzených monopolov v autoenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve a zvýšiť spoločenskú zodpovednosť prirodzených monopolov, ktoré inak plne využívajú výhody vyplývajúce z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na príslušnom relevantnom trhu. Verejná kontrola môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných kríze na začiatku roku 2017.
Návrhom zákona sa zavádza povinnosť pre úrad sieťových odvetví zverejňovať na webovom sídle všetky cenové rozhodnutia a vo vzťahu k prirodzeným monopolom a ďalším regulovaným subjektom vykonávajúcim činnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme sa navrhuje zaviesť povinnosť úradu zverejňovať aj cenové návrhy, ich zmeny a doplnenia, prípadne aj iné podklady, na základe ktorých úrad určil cenu, ak regulovaný subjekt nebol v cenovom konaní kooperatívny.
Ďalej sa navrhuje úprava, podľa ktorej nebude porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú ekonomicky oprávnených nákladov, ekonomickej efektívnosti a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií započítaných do určenej alebo schválenej ceny pre regulované činnosti vykonávané prirodzenými monopolmi.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/77 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorým sa zrušuje smernica 2003/55 ES, považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už dnes zverejňuje nemalý objem informácií. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Miroslavovi Ivanovi.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1154). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
O slovo požiadal navrhovateľ, pán poslanec Galek. Nech sa páči.