38. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky postupovala v zmysle rokovacieho poriadku, § 36 a § 22. Odôvodnenie: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky predlžovaním rokovacích dní a skrátením obedňajšej prestávky umelo zrýchľuje priebeh schôdzí a znižuje kvalitu diskusie k jednotlivým návrhom zákonov. Je to dehonestácia parlamentu a je to už tretia schôdza v poradí, ktorá je takto urýchľovaná. Ďakujem.

Navrhujem vypustiť z programu body 8 a 9, teda skrátené legislatívne konanie o novele zákona o službách zamestnanosti a samotnú novelu. Odôvodnenie: V Trnave práve agentúra dočasného zamestnávania nevyplatila mzdu niekoľko mesiacov sedemsto Srbom. Nielenže Slováci prišli o dobré platy, pretože sme doviezli lacnú pracovnú silu z krajín mimo EÚ, ale navyše ešte vláda chce tieto problémy aj prehlbovať tým, že predkladá novelu zákona o zamestnanosti, ktorá dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ uľahčuje. Toto nesmieme dopustiť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám dva procedurálne návrhy, takže poprosím potom dvakrát udeliť slovo.
Prvý procedurálny návrh je návrh zlúčiť rozpravu o bodoch 59 a 76. Sú to dve novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Jeden od skupiny poslancov, druhý predkladám ja. Ide o návrhy, ktoré riešia tú istú oblasť, každý trochu inak, v niečom sa aj zhodujú, preto by bolo podľa mňa účelné pre Národnú radu, aby o nich diskutovala spoločne a potom samozrejme rozhodla hlasovaním o tom, ktorý sa má v druhom čítaní prerokovať.
Môj druhý návrh, ale naozaj poprosím ten čas, lebo on je trošku dlhší, aby som to stihol. Tak...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, ešte raz zapnúť čas pánovi poslancovi.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem. Chcem navrhnúť zaradenie bodu Vyjadrenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Dovoľte mi vysvetliť stručne. Skupina poslancov predložila na Ústavný súd nesúlad tohto zákona s ústavou, Ústavný súd prijal tento návrh na ďalšie konanie a vyžiadal si stanovisko Národnej rady. My sme dneska preberali na ústavnoprávnom výbore toto stanovisko, ja som navrhol, aby sme tento zákon nebránili, keďže je naozaj v rozpore s ústavou. A zo strany viacerých kolegov bolo povedané, že vecne by aj mohli súhlasiť, ale netrúfajú si ako ústavnoprávny výbor prevalcovať rozhodnutie minulého pléna, keďže to je väčšina poslancov Národnej rady, ktorá rozhodla v minulosti o tomto návrhu, a preto ak by malo tak sa stať, malo by to rozhodnúť tiež plénum. Preto by som chcel, aby plénum podporilo zamestnancov v boji za minimálnu, spravodlivú mzdu vo verejnom sektore.
Ďakujem.

Ďakujem. Poprosím písomne. Pán poslanec Hrnko.

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že uvedené materiály nepredložili vecne príslušné orgány, teda vláda Slovenskej republiky, v zmysle zákona o obrane z roku 2002 a zákona o ozbrojených silách z roku 2002, navrhujem vypustiť z návrhu programu návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky predložený skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1189) a návrh Obrannej stratégie SR predložený skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1188). Tieto návrhy môže predložiť v zmysle týchto citovaných zákonov len vláda Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na minulej schôdzi sme urobili rekord v odložených hlasovaniach, nikdy v dejinách sa tak zriedkavo nehlasovalo o tak dlho prerokovaných bodoch. Mnohí poslanci urobili chyby, mnohí poslanci už nevedeli, nepamätali si rozpravu. Preto navrhujem, aby sme hlasovali na tejto schôdzi po každom prerokovanom bode.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1244 z 2. novembra 2018 pridelil zákon zo 16. októbra 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (zaznievanie gongu) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1193), doručený 31. októbra 2018 na prerokovanie týmto výborom: Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore.
Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona zo 16. októbra 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1193), vyplýva: prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní prijala zákon s týmito pripomienkami, ktoré sú odôvodnené v častiach II a III a uvedené v časti IV rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 31. októbra 2018 č. 4025 - 2018 - Kancelária prezidenta Slovenskej republiky nasledovne:
1. V čl. I trinástom bode § 6 ods. 5 písm. a) sa vypúšťajú slová „názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany.“
2. V čl. I sa vypúšťa pätnásty bod.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I doterajšom šestnástom bode sa vypúšťajú odseky 6 až 10.
Odsek 11 sa označuje ako odsek 6.
4. V čl. I doterajšom dvadsiatom ôsmom bode § 8a sa vypúšťa odsek 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 6a).
Zrušuje sa označenie odseku 1.
5. V čl. I sa vypúšťa doterajší sedemdesiaty tretí bod a doterajší osemdesiaty štvrtý bod.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. III sa vypúšťajú jedenásty bod až trinásty bod a dvadsiaty druhý bod až dvadsiaty šiesty bod.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Výbory Národnej rady prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval zákon a uznesením č. 492 z 20. novembra 2018 odporučil zákon schváliť v pôvodnom znení; Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj na 50. schôdzi výboru dňa 22. novembra 2018 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali dvaja poslanci, proti návrhu hlasovalo päť poslancov a jeden poslanec sa zdržal hlasovania.
Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov hlasovať:
1. Spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5 a 6 uvedených v II. časti tejto spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť;
2. O zákone zo 16. októbra 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1193), s odporúčaním gestorského výboru schváliť v pôvodnom znení.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 191 dňa 27. novembra 2018. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovať Národnú radu o výsledku rokovania a predkladať návrhy na ďalší postup.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý nám pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, a ja k tomu hneď dodávam, že na to mal setsakramentský dôvod. Stotožnil sa v podstate so všetkými pripomienkami, ktoré sme spomínali v rozprave v prvom aj v druhom čítaní my. A dovoľte mi, aby som niektoré z nich uviedol.
V prvom rade pán prezident kritizuje, že schválený zákon nebol predmetom štandardného pripomienkového konania, ktoré je dôležitou súčasťou verejnej diskusie. Tu sa, verím, s ním dokážeme stotožniť viacerí a som tak isto presvedčený, že sa dokážeme stotožniť aj s tým, že pán prezident pripomienkoval okrem iného to, že viaceré otázky a problémy fungovania politických strán na Slovensku by mali byť podrobené dôkladnejšej diskusii odbornej verejnosti, ktorá sa tiež neudiala. Bolo by zároveň žiaduce, aby prípadné zmeny boli výsledkom širšej politickej zhody, a teda nielen trojkoalície SNS, SMER a MOST – HÍD.
Po dostatočnom vyhodnotení možných rizík v aplikačnej praxi sa, bohužiaľ, ďalšia diskusia už nekonala a v zásade zákon bol prijatý v takej podobe, ako bol na úvod predložený. Pán prezident kritizuje, do akej miery prínosy plynúce zo schválených zmien prevyšujú spoločenské náklady týchto zmien, ku ktorým možno zaradiť najmä obmedzenie niektorých základných práv a slobôd, ako aj možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. V zásade ich zhrnul do takých šiestich bodov. Ja som vybral to najpodstatnejšie z nich. Bol by som rád, keby sme si to veľmi dôsledne spoločne ešte raz vydiskutovali.
Po prvé, pánovi prezidentovi, tak ako aj nám v opozícii, vadí úprava názvu strany, resp. jej skratky a rovnako on, ako aj my, tvrdí, že ide o neprimeraný zásah do ústavného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy, a to bez legitímneho odôvodnenia takéhoto zásahu.
Ďalej pán prezident tvrdí, že dochádza k určeniu minimálneho počtu členov orgánov strany, avšak takúto právnu úpravu je možné považovať za neprimeraný zásah do práv samotných členov strany. Navyše, v obmedzení členstva v orgánoch strany výlučne na členov strany nenachádza pán prezident racionálne opodstatnenie. A to najmä v prípade členov revízneho orgánu. To je tiež jedna z vecí, ktorú sme tu niekoľkokrát spomínali. Tvrdí, že nie je v záujme dohľadu nad zákonnosťou a dodržiavaním právnych predpisov, aby bol v takýchto orgánoch uprednostnený stranícky princíp pred princípom odbornosti.
Po tretie, zákon zavádza povinnosť politickej strany predložiť Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov politickej strany. Rozsah osobných údajov o členoch politickej strany ustanovuje § 8a ods. 1 a tieto údaje je politická strana, a to zdôrazňujem, povinná predložil štátnej komisii na základe jej žiadosti. Aj toto je jedna z vážnych vecí, ktorú sme tu počas prvého a druhého čítania zdôrazňovali. Rovnako ako my, aj pán prezident sa stotožnil s tým, že tieto ustanovenia sú v rozpore so zásadami ochrany osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES a teda niečo ako všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Existuje dôvodná obava, s ktorou sa stotožňuje aj pán prezident, že údaje o jednotlivých členoch politickej strany získané na základe tohto ustanovenia môžu byť zneužité aj na účely politického boja alebo dokonca diskreditácie osôb, členov konkrétnej politickej strany.
Po štvrté. Konštrukcia, ktorú zavádza ustanovenie čl. 1 sedemdesiateho tretieho bodu, a teda konkrétne § 24 ods. 3 schváleného zákona v súvislosti s peňažnými darmi, ktoré sú poukázané strane inak ako prevodom z účtu, je podobná trestu prepadnutia veci v trestnom konaní. V prípade takéhoto postupu podľa schváleného zákona však takémuto trestu nepredchádza žiadne úradné konanie, a to už či administratívne alebo súdne. Podľa názoru pána prezidenta, ktorý sa opäť raz stotožnil s tým, čo sme mu spomínali alebo čo sme my spomínali ako opozícia počas prvého a druhého čítania, ide o neprijateľné zasahovanie štátu do majetkových vzťahov bez náležite upraveného právneho postupu, resp. bez zabezpečenia následnej súdnej ochrany takto dotknutých práv a právom chránených záujmov.
Po piate. Ustanovenia článku osemdesiateho štvrtého bodu, § 30 ods. 11 schváleného zákona zavádzajú mechanizmus pozastavenia vyplácania príspevku na činnosť politickej strany, ktorej počet členov výkonného orgánu strany klesne pod počet členov ustanovených v čl. I šestnástom bode, čiže § 6 ods. 6 schváleného zákona. Pán prezident konštatuje, že zákonodarca vôbec nebral do úvahy možnosť, že určený minimálny počet členov výkonného orgánu politickej strany sa môže znížiť z dôvodov, ktoré nebude možné predvídať, ako sú napr. úmrtie či vzdanie sa funkcie člena výkonného orgánu. Pán prezident konštatuje, že takto konštruovaná právna úprava sa javí ako neprimerane prísna a obmedzujúca. Čiže sa opäť raz stotožnil s tým, čo sme tu spomínali.
Po šieste. Zavádza sa požiadavka minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany alebo dvojnásobku členov politickej strany oproti počtu kandidátov na kandidátnej listine pre voľby do Národnej rady alebo Európskeho parlamentu pre politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť týchto volieb. Pán prezident tvrdí, že túto podmienku považuje za obmedzenie základného práva, garantované v čl. 30 a 29 ods. 2 ústavy, podľa ktorého občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Ústava čl. 29 ods. 3 presne vymedzuje aj konkrétne dôvody, pre ktoré je možné obmedziť právo zakladať politické strany. A tu by som rád zdôraznil, že týmito dôvodmi sú výlučne bezpečnosť štátu, ochrana verejného poriadku, predchádzanie trestných činom a ochrana práv a slobôd iných. Inak povedané, nám pán prezident odkázal, že tento zákon je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a potvrdil tak to, čo sme o tomto zákone hovorili aj v rámci prvého a druhého čítania. Je mi ľúto, že nás kolegovia z vládnej koalície nepočúvali a napriek tomu si tento zákona presadili. Pevne teda verím, že máme teraz príležitosť napraviť naše chyby a stotožniť sa s pripomienkami pána prezidenta, prípadne zákon ako celok neschváliť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Klus, ja vás poprosím, pred tým, ako odmemorujete stanovisko pána prezidenta, aby ste sa nad tým aj zamysleli, čo vlastne hovoríte. Pretože viaceré veci, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené, sú takpovediac niektoré dosť rozporuplné. Už len tá prvá veta, že o tomto návrhu zákona sa viedla krátka debata. Však hovoríme o tom rok. Návrh bol predložený v júni. Následne v septembri bolo prvé čítanie, pardon, v júni bolo prvé čítanie, v septembri druhé, tretie čítanie a v októbri sa hlasovalo. Čiže už len tu bol priestor zhruba päť mesiacov konzultovať a diskutovať o niektorých veciach. A myslím si, že k niektorým tým ďalším častiam z rozhodnutia pána prezidenta sa ešte vrátime v rozprave. Viaceré z nich sú dosť na vode, to poviem rovno. Preto z tohto dôvodu nevidím dôvod ani na takéto vaše veľké vyhlásenia, že tento návrh zákona je zlý.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že keby som sa nestotožnil s názorom pána prezidenta a s jeho pripomienkami, tak by som, ako vy hovoríte, ich tu neodmemoroval. Pán prezident povedal presne to isté, čo sme hovorili my pri prvom a druhom čítaní o tomto návrhu zákona. A keď už spomíname napríklad to, že neprebehla dostatočná verejná diskusia, stále tu zostáva otvorená otázka, prečo ste tento návrh zákona predkladali ako poslanecký návrh a nešiel štandardným legislatívnym konaním ako návrh vlády Slovenskej republiky.