38. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako kolega Martin Klus by som rád povedal pár slov k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, ktorý vrátil pán prezident s pripomienkami na opätovné prerokovanie parlamentu.
Trochu ma mrzí, lebo ak som pochopil správne to, čo hovoril predseda poslaneckého klubu a jeden z predkladateľov návrhu zákona pán poslanec Bernaťák, predkladatelia sa chcú vyjadriť k pripomienkam pána prezidenta, tak možno by bolo dobré, keby tie pripomienky zazneli hneď na úvod rozpravy, aby ostatní prípadne mohli, mohli na ne reagovať, aby o nich mohla byť diskusia. Takže zatiaľ, zatiaľ sa môžme vyjadriť iba k tomu, čo namieta pán prezident a čo, ako veľmi správne poukázal pán poslanec Klus, sú veci, na ktoré skoro všetky alebo všetky sme upozorňovali ako opoziční poslanci v rámci rozpravy.
Tá diskusia, samozrejme, že bola, bola v parlamente, nebola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda nebola, nebola možnosť vyjadrovať sa k tomu návrhu ešte pred tým, ako prišiel do parlamentu. Ide pritom o pomerne rozsiahlu novelu, ktorá okrem tých vecí, ktoré boli politicky diskutované, obsahuje aj viaceré skôr legislatívno-technické ustanovenia.
Schválený zákon je podľa môjho presvedčenia logicky absurdný, ústavne sporný a vyvoláva viaceré praktické problémy. Dovolím si tu opäť pripomenúť, že pôvodná motivácia bola urobiť nejaké silové gesto zo strany SNS, najmä voči OĽANO, čiastočne voči SaS.
Pôvodne sa uvažovalo o tom, že podmienka kandidatúry politickej strany vo voľbách do Národnej rady bude, čo je, politická strana bude mať minimálne 500 členov. Potom sa uvažovalo o 300 členoch a potom sa vymyslel nejaký model, ktorý síce z hľadiska praktického naplnenia zjednodušuje situáciu politickým stranám, ale z hľadiska právneho vytvára absurdné situácie alebo môže vytvárať absurdné situácie.
Ten model je založený na tom, že politická strana, ktorá chce kandidovať či už vo voľbách do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu, musí preukázať, buď že má dvojnásobný počet členov v porovnaní s počtom kandidátov na kandidátnej listine, alebo že jej najvyšší orgán má aspoň päťnásobok počtu členov výkonného orgánu. Čo hovorí pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu o tom, či strana má alebo nemá kandidovať, je mne absolútne nezrozumiteľné, ale tak možnože aj toto nám predkladatelia vysvetlia.
A práve táto dvojkoľajnosť ako splniť podmienku kandidovania v parlamentných alebo europarlamentných voľbách môže viesť k absurdným situáciám, dovolím si poukázať na niektoré z nich. Teoreticky sa môže stať, že strana, ktorá má 28 členov, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá má 10-násobný počet, 280 členov, nebude môcť kandidovať. Politická strana môže v parlamentných voľbách postaviť maximálne 150 kandidátov, ale môže postaviť, viď, aj menej kandidátov, a tak môže sa stať, že jedna politická strana postaví plnú kandidátku 150 kandidátov, ale problém, politická strana má len 280 členov. Takže politická strana, ktorá má 280 členov, nebude môcť kandidovať. A iná politická strana má len 28 členov, ale postaví menšiu kandidátku, povedzme so 14 kandidátmi a takáto politická strana bude môcť kandidovať. Čiže politická strana, ktorá má 10-násobne vyšší počet členov, môže sa stať, nebude pripustená k voľbám, lebo nesplní podmienku, že má dvojnásobný počet členov, ako je počet kandidátov. A strana s 28 členmi pripustená bude.
Alebo poďme na to cez ten pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu. Podmienka je 5-násobok. Môže sa stať, že strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 45 členmi, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 120 členmi, kandidovať nebude môcť. Môže sa to stať tak, lebo to nie je absolútne číslo, ktoré by bolo v zákone, že koľko má mať najvyšší orgán a potom môže kandidovať, ale aký je pomer medzi výkonným orgánom a najvyšším orgánom. Výkonný orgán musí mať najmenej, najmenej 9 členov. A keď teda politická strana má výkonný orgán, ktorý ma deväť členov, tým pádom stačí jej, aby najvyšší orgán mal 45 členov a môže kandidovať. Ale môže sa stať, lebo je to vecou tej politickej strany, že ten výkonný orgán nebude mať 9 členov, čo je minimum podľa zákona, ale bude mať trebárs 25 členov, a potom, potom sa bude vyžadovať, aby ten najvyšší orgán mal 5 krát 25, teda 125, čiže strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 120 delegátov, nebude môcť kandidovať, strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 45 delegátov, bude môcť kandidovať.
Okrem toho, že k takýmto absurdným situáciám môže prísť v dôsledku uplatňovania zákona, ktorý ste schválili a o ktorom máme znovu rokovať, považujem ten zákon aj za ústavne sporný. Neviem, či priamo protiústavný, ale určite ústavne sporný. Dnes je situácia jednoznačná. Ak chce politická strana kandidovať v parlamentných voľbách, musí zaplatiť kauciu 17-tisíc eur. Stranám, ktoré dosiahnu 2 %, sa tá kaucia vráti, stranám, ktoré nedosiahnu 2 %, tá kaucia prepadne. Aj to je isté obmedzenie volebnej súťaže, lebo nie všetky politické strany si môžu dovoliť investovať 17-tisíc eur, ale je to obmedzenie pre všetkých rovnaké. Je to dokonca obmedzenie, ktoré posudzoval Ústavný súd a konštatoval, že je v poriadku.
Ale odvíjať právo politickej strany kandidovať v parlamentných voľbách od počtu členov alebo od pomeru počtu členov a počtu kandidátov, alebo počtu členov najvyššieho orgánu a počtu členov výkonného orgánu môže vytvárať nerovnosť medzi týmito politickými stranami, že teoreticky väčšia politická strana s väčším počtom členov alebo s väčším počtom členov najvyššieho orgánu nebude môcť v istej situácii kandidovať, kým, kým politická strana s menším počtom členov alebo členov najvyššieho orgánu kandidovať bude môcť.
Takáto právna úprava nezodpovedá tomu, čo vyžaduje ústava, teda že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Aj takáto právna úprava nepochybne umožňuje politickú súťaž, ale či ju ochraňuje, o tom vážne pochybujem.
No a poďme k tým praktickým problémom, lebo aj toho sa týkajú pripomienky pána prezidenta, ktoré takisto môžu viesť dokonca aj k ústavnej spornosti alebo pochybnosti tejto právnej úpravy. Účasť politickej strany v parlamentných voľbách bude podmienená nielen priložením zoznamu členov, buď strany alebo jej najvyššieho orgánu, v predpísanom počte, ale aj tým, že tento zoznam bude obsahovať meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia každého takéhoto člena a vlastnoručne podpísané vyhlásenie člena, že je členom strany alebo členom orgánu, pričom pravosť podpisu musí byť notársky osvedčená. Dôvodom na odmietnutie kandidátnej listiny bude nielen nepriloženie zoznamu, ale aj jeho neúplnosť alebo chýbajúce vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname.
Čo sa môže stať? Môže sa stať, že strana spraví chybu. V tom zozname uvedie zámerne alebo možno omylom, má neaktuálne údaje alebo má chybné údaje v evidencii, chybný alebo teda nepravdivý údaj o trebárs o dátume narodenia alebo o trvalom bydlisku člena alebo člena orgánu. Aký bude následok takejto chyby? Keď sa spraví chyba vo vzťahu k predkladaniu kandidátnej listiny vo vzťahu ku kandidátom podľa doterajšej úpravy, tak ten následok je taký, že ak je to nejaká formálna chyba, tak ju môže splnomocnenec politickej strany opraviť. Ak je to nejaká vážna chyba, tak to môže mať za následok, že príslušný kandidát nebude zaregistrovaný, a teda, teda bude z kandidátnej listiny vyškrtnutý. Ale podľa vami schválenej právnej úpravy to v zásade môže byť posúdené ako, že zoznam je neúplný, alebo obsahuje nepravdivé údaje. A v tom prípade to môže mať za následok, že v dôsledku dokonca banálnej administratívnej chyby nebude pripustená kandidatúra politickej strany, lebo spraví nejakú chybu v zozname. Hovorí vaša právna úprava niečo o tom, že administratívne chyby možno opraviť?
Alebo chýbajúce vyhlásenie. Musí byť priložené notársky overené vyhlásenie. Politická strana bude to predkladať, niekde jedno vyhlásenie stratí a teraz celá politická strana nebude môcť kandidovať. Keď chýba vyhlásenie pri kandidátovi, dôsledok je, že nemôže kandidovať ten kandidát. Je to nepríjemné, ale nie je to zásadný dôsledok pre kandidatúru politickej strany. Podľa vami schválenej právnej úpravy politická strana stratí, zapatroší jedno vyhlásenie svojho člena, ktoré bude potvrdzovať, že je členom, a môže to mať za následok, že celá politická strana nebude môcť kandidovať.
Alebo ďalšia situácia, ktorú si je možné predstaviť, a predpokladám, že si ju, že si ju vedia predstaviť aj kolegovia zo SNS, alebo teda možno nie oni všetci, ale má za sebou Slovenská národná strana aj vnútrostranícke rozkoly. Rozpad strany, pravú Slovenskú národnú stranu, dve Slovenské národné strany kandidujúce do parlamentu. V stranách môže vzniknúť vnútrostranícky spor, keď časť buď najvyššieho orgánu, alebo časť členov strany bude v spore s vedením a jednoducho odmietnu dať nejaké čestné vyhlásenie notársky overené, že sú členmi strany, aby urobili napriek aktuálnemu vedeniu. Si povedia, že spor s aktuálnym vedením je pre nich dôležitejší a významnejší ako to, aby strana mohla kandidovať.
Čo v takej situácii? Môže sa stať, že väčšina príslušných straníckych orgánov schváli účasť vo voľbách, schváli kandidátku a menšina bude mať nástroj ako tú účasť strany vo voľbách zablokovať jednoducho tým, že nedodá, nedodá tie čestné vyhlásenia alebo napríklad vedome dodá nejaké, nejaké nepravdivé údaje do toho zoznamu.
To je posilnenie demokratického charakteru politických strán, keď vytvárate možnosť, aby menšina zablokovala demokratické rozhodnutie väčšiny o účasti vo voľbách?
Ďalší praktický problém. Schválili ste, aký má byť minimálny počet členov výkonného orgánu, rozhodcovského orgánu, kontrolného orgánu a najvyššieho orgánu. Najvyšší orgán musí mať najmenej 27 členov. Nerozumiem prečo, ale, ale povedzme. Ale čo potom s politickými stranami, ktoré majú menej ako 27 členov? To vôbec nie je ošetrené v zákone, ktorý ste schválili. Strany majú povinnosť zosúladiť svoje stanovy s novým zákonom. Je tam stanovené prechodné obdobie, ale vôbec tam nie je povedané, že čo sa stane so stranami, ktoré ani po uplynutí toho prechodného obdobia nebudú mať ten minimálny počet členov. No a logicky, keď sa vyžaduje, že členom najvyššieho orgánu môže byť iba člen strany, logické, tak strana, ktorá má 26 členov, nemôže mať 27-členný najvyšší orgán. Taká strana zanikne? Alebo čo sa s ňou stane? Nerozumiem a nie je to, nie je to upravené v zákone.
Na ten problém s názvom, ktorý reaguje na Kotlebovcov, Kollárovcov, o tom už tiež tu bola reč. Ale môže to mať aj praktický problém, že člen strany, ktorý má meno ako napríklad náš kolega Vladimír Sloboda, ktorý na to upozornil, a jeho meno, jeho priezvisko je zhodné s časťou názvu strany, tak bude mať problém, aby dodržal literu zákona, keby sa mal stať štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu svojej politickej strany. A darmo vy hovoríte, že ste to konzultovali na ministerstve vnútra, dôležité je to, čo je napísané v zákone. A v zákone je napísané názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Čiže pokiaľ by sa Vladimír Sloboda stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, jeho, názov strany by obsahoval jeho priezvisko a teda by to bolo v rozpore so zákonom, ktorý ste schválili.
Ďalší problém môže nastať v tom, že dnes politický zákon, teda politické strany musia mať iný názov ako iné politické strany. Nemôže sa stať, že dve politické strany budú mať rovnaký názov. Vy ste tam doplnili ustanovenie, že názov strany alebo jej skratka, ktorá vznikne vypustením mena alebo priezviska štatutárneho orgánu strany alebo člena štatutárneho orgánu strany alebo člena prípravného výboru strany sa nemusí líšiť od názvu stany alebo jej skratky, ktorá už bola zaregistrovaná. Čiže keď si teraz niekto zaregistruje politickú stranu SME RODINA a politická strana Boris Kollár – SME RODINA bude zosúlaďovať svoj názov s vaším zákonom, vypustí Borisa Kollára z názvu a bude sa volať SME RODINA a budeme tu mať dve politické strany, ktoré sa budú volať identicky SME RODINA. Toto ste schválili.
No a problém, ktorý je praktický, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo a je aj ústavne sporný, je možnosť kontrolovania členstva v politickej strane štátom, štátnou komisiou. Politická strana bude mať povinnosť, aby na požiadanie dala štátu, štátnej komisii údaje o svojich členoch. Myslím si, že je to ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre kontrolu politických strán a narúša to, vážne to zasahuje do práva občanov združovať sa v politických stranách.
Keďže pán prezident má viaceré výhrady, rád by som dal aj koaličným kolegom možnosť, aby podporili aspoň niektoré z nich, a predkladám procedurálny návrh, aby sa o každej z pripomienok pána prezidenta hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dostál, vy na začiatku svojej rozpravy ste povedali, že nami predkladaný zákon je absurdný. No ja keď som vás počúvala, najmä zo začiatku, tie vaše výpočty sú čisto absurdné a sú to špekulácie domotané a skutočne vám skoro nikto nerozumel. Na rozdiel od vás, pán kolega, aj od pána prezidenta, som presvedčená, že prijatie tohto zákona je nevyhnutné a vyžiadala si to politická nekultúra na Slovensku. Totižto náš zákon rieši v prvom rade transparentné financovanie a demokratické princípy vo vnútri každej politickej strany. Podotýkam, že keby sme nemali na Slovensku politické strany so štyrmi ľuďmi, politické strany porušujúce zákon o financovaní, politické strany bez adresy, marketingové firmy, ktoré dokážu vyrobiť z neznámeho človeka primátora, a tak ďalej a tak ďalej, naozaj vtedy by ste mali pravdu, tento zákon by potrebný nebol.
A tie pripomienky, že napríklad politická strana zapatroší doklady. Prepáčte, ak teda má politická strana bordel vo svojich papieroch, prepáčte za výraz, tak potom ako takáto politická strana by chcela riadiť tento štát?
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Pán Dostál, ja normálne žasnem. Vy ste odborník na všetko, ale dnes ste to asi trošku prestrelili. Vy spochybňujete demokratickosť krajiny, ktorá je vzorová pre demokraciu, Spojené štáty americké. A viete čím? Vy pokladáte za absolútne nedemokratické, že strany by mali mať členov, o ktorých by mal aj občas vedieť štát, kto tam je. A viete, ako je politický systém v Spojených štátoch amerických? Tam sú dve strany hlavné a každý občan, keď príde do obce, sa na matričnom úrade musí zaregistrovať, či je republikán alebo demokrat. A podľa toho je potom aj zvolávaný na takzvané primárky a štát vedie, štát vedie tieto dokumenty.
Nesmejte sa, pán Osuský, ja som tam bol, ja som to študoval v Amerike. Je to tak, presne ako hovorím. Štát, štát kontroluje občanov kto je demokrat, kto je republikán a tak isto ich aj zvoláva na takzvané primárky, volá sa to cez štátne orgány. Takže ak to neviete, choďte si to doštudovať a potom spochybňujte. Dobre?
A, pán Baránik, no vy ste už úplný odborník na všetko.
Ďakujem.

No, prehovoril pred pár minútami človek, ktorý je predsedom asi najmasívnejšej politickej strany na Slovensku. Ich zásadnou výhodou je, že môžu obtelefonovať všetkých svojich voličov, a ktorý sa práve podvádzaním a klamaním volebných zákonov dostal do parlamentu. Stále sa prezentuje v médiách ako predseda OKS a pritom vlastne kandidoval ako SaS. Ak chcete kandidovať ako strana s inou stranou, máte urobiť volebnú koalíciu. To ste neurobili. Už dvakrát. Prvýkrát ste boli OKS MOST, teraz ste OKS SaS, nabudúce uvidíme, kto vás prichýli. Čiže vy permanentne porušujete zákon. A vy máte vôbec tú drzosť vystúpiť a kritizovať iný návrh, ktorý sa snaží urobiť poriadok v politických stranách? No ja žasnem. Skutočne žasnem. Čakám samozrejme nejaké invektívy smerom k tomu, nie nejakú vecnú odpoveď.
A úplne najviac ma pobavil argument človeka, ktorý sa tvári že vyštudoval vysokú školu právnického smeru, naozaj teda by som ten index rád videl, keď povie, že zrazu bude porušením zákona, keby sa Sloboda stal predsedom strany Sloboda a Solidarita. To proste už ako to, podľa akého výkladu mega intenzívneho ste prišli na tento absolútny nezmysel? To akože teda, aby som, som bol úplne presný. Viete, keď pomenujete stranu po niekom, nie keď strana pomenuje svojho predsedu po sebe. Čo bolo prvé v rámci politických strán ešte pred tým, než sa stal štatutár pán Sloboda? Na takúto skutočne absurditu, preto ma to vyprovokovalo, keď som toto počul, pretože to je už, ako chcem kritizovať za každú cenu napriek tomu, že som volebný podvodník, lebo na chrbte inej strany sa vždy dostanem do parlamentu, čo naša ústava ani zákon nepredpokladá, aj s kolegom, ktorý sedí vedľa neho. A hneď druhá vec, že bavíme sa o pripomienkach tak isto volebného podvodníka, ktorý ušiel obrovskej pokute len preto, lebo vlastne sa mu kontrola v účtovníctve urobila až neskoro, pravdepodobne. Ale človek dá pripomienku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ale musím sa priznať, že ten posledný príspevok ma zaujal najviac. Pán poslanec Kaliňák vychrlil znôžku invektív a potom povedal, že dúfa, že budem reagovať vecne a že moja odpoveď nebude invektívou. No ja som predsedom OKS, v súlade so všetkými zákonmi som kandidoval na kandidátnej listine politickej strany Sloboda a Solidarita, lebo tak sme sa dohodli. Volebný zákon to umožňuje. Bolo to absolútne transparentné, bolo to vopred oznámené. Každý, kto mal záujem, o tom vedel. A OKS nie je masová strana, samozrejme, ale my nebudeme mať problém splniť ani tie podmienky, ktoré stavia tento nový zákon, pretože máme najvyšší orgán, ktorý má aspoň 27 členov, máme predsedníctvo, ktoré má jedenásť členov, čiže sme o dve miesta nad tým minimom. Máme rozhodcovskú komisiu, ktorá má troch členov, a áno, budeme si musieť miesto jedného kontrolóra spraviť kontrolnú komisiu, ktorá bude mať troch členov. Aj toto nepochybne dokáže aj taká malá strana, ako sme my.
Pán poslanec Hrnko, no v Spojených štátoch sa síce registrujú voliči, ale to nie sú členovia politickej strany a nikto nemá takú tú povinnosť sa registrovať. Sú tam aj ľudia, ktorí vôbec nie sú registrovaní voliči.
A teda, pani poslankyňa Antošová, ak ste to nepochopili, tak mi je to ľúto, lebo ja som vysvetľoval na príklade konkrétnych čísel a konkrétnych situácií, k akým absurditám môže viesť váš zákon.

Ďakujem za slovo. Škoda, že ste ma, pán predseda, dneska nenasral, lebo nemám tú paru, s ktorou by som chcel vystúpiť. Takže to môžem zobrať dvomi spôsobmi. Buď to urobím slušne a budem sa normálne vyjadrovať, alebo mohol som si to urobiť po vašom, ale, ale dnes nemám na to náladu, lebo skutočne sa tuná motáme, krútime a dookola. Ja by som len čisto technicky povedal.
V 13. bode § 6 ods. 6 písm. 5, písm. a) sa okrem iného dopĺňa úprava názvu strany, respektíve skratky. Ide o neprimeraný zásah do ústavného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy bez legitímneho odôvodnenia takéhoto zásahu. Názov strany obsahujúci meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného orgánu strany žiadnym spôsobom neohrozuje práva a slobody iných, ani bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosť. Toto sú podľa čl. 26 ods. 4 ústavy jediné dôvody, na základe ktorých je možné zákonom obmedziť slobodu prejavu. Týmto chcem povedať, že určite tento zákon skončí na Ústavnom súde. To by boli technické veci.
No a teraz sa pozrime, čo tunak vlastne my robíme. Tunak sa budeme pol dňa baviť o jednom návrhu zákona a akými všelijakými pseudoproblémami sa tuná zaoberáme. Tento nezmysel vypustila Slovenská národná strana kvôli jednej jedinej veci, aby odvrátila pozornosť od toho, čo v skutočnosti stvára, od káuz, do ktorých je namočená. Miesto toho, aby sme riešili tieto problémy, tak tu riešime zástupné témy. Miesto toho, aby sme tunak riešili podstatné veci ako zlepšiť život ľuďom alebo ako zastaviť rozkrádanie eurofondov alebo čokoľvek iné, tak sa tunak bavíme takýmito nezmyslami, riešime tuná horalky, riešime tuná nezmyselné postihovanie politických strán, ako sa majú volať, koľko majú mať členov, či majú mať tristo, dvesto. To je absolútne neprípustné. Hlavne od strany, ktorá nám chce diktovať, ako sa ostatné politické strany majú chovať. Je to veľmi pekné, keď si zoberieme túto najstaršiu politickú stranu, ktorá tunak je cez sto rokov a v novodobých dejinách tridsať rokov, ktorá sa zúčastnila divokej privatizácie za Mečiarovej éry. V 2006. od Izáka, Izák, jej sám minister Izák bol odvolaný koaličným, teda bol odvolaný premiérom Ficom kvôli netransparentnému rozdeľovaniu pri, envirofondov. Nástenkový tender, kauza predaja emisií, kauza popolček, kauza xylan, kauza podpis. A môžeme takto pokračovať, kauzy Jána Slotu, otváranie poštových zásielok. A môžem takto menovať. Toto je proste, toto je výsledok Slovenskej národnej strany, ktorá nám ide kázať, akým spôsobom my sa máme volať, akým spôsobom máme mať robené predsedníctvo, koľko členov tam máme mať, kto ako sa môže volať, kto sa nemôže volať, aby nám, táto strana nám diktovala nejaké, slušnosť alebo neslušnosť, keď si len zoberiete, pozriete na ich históriu novodobú v tridsiatych rokoch v tomto parlamente, čo v tej vláde postíhala porobiť, tak ja si myslím, že absolútne nemá morálne právo na to, aby nám diktovala tieto veci.
To je všetko za mňa, ďakujem.

Ja len jednu takú prirodzenú poznámku k tomu, ako ste sa vyjadrili, pán predseda Kollár. Viete, ten zmysel tohto zákona sa ukázal už aj pri vašom vystúpení. Slovenská národná strana poukazuje na to, že by sa mali politici slušne správať. Chovajú sa prasce, nie ľudia, alebo sliepky. Takže pokiaľ slovník politikov bude taký, ako ste predviedli, tak možno stále je čo zlepšovať.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Kollár, viete čo, chcela som povedať niečo podobné, ako môj predrečník pán kolega Paška, ale tak to skrátim a poviem to ináč. Pozrite sa, to, čo si robíte vo svojom súkromí, je vaša vec, takmer vaša vec. To, čo si robíte doma, je vaša vec, ale tu ste v parlamente, a myslím si, že tá prvá veta, ako mňa to zaskočilo a ja si neželám, aby sme na takejto úrovni riešili problém ktoréhokoľvek zákona.
Pán Kollár, ja som svoje deti, neviem, ako vy vaše deti, máte ich dosť, budete vychovávať, ale ja som svoje deti vychovávala tak, aby si vážili učiteľov, aby si vážili verejných činiteľov, aby si vážili prezidenta a aby si vážili politikov. No dnes som presvedčená, že kebyže mám malé deti, tak radšej vypnem televízor, aby vás nevideli.
Ďakujem.

Ja s vami absolútne súhlasím a v prvom rade by ste sa mali pozrieť do vlastných radov.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená snemovňa, ani by som hádam do tejto rozpravy nešiel, pretože kolega Dostál celkom s minucióznou presnosťou, najprv matematickou argumentáciou ukázal úroveň úvah autorov zákona. Samozrejme, môžu byť medzi nami takí, ktorým je ťažšia matematika cudzia, a možno dokonca i takí, ktorým aj kupecké počty sú cez hlavu. To sme videli v reakcii pani poslankyne Antošovej, ktorá nedokázala pochopiť skutočne elementárnu matematiku hádam na úrovni tej štvrtej ľudovej.
Pokiaľ ide o veľkolepý príspevok znalca pomerov kolegu Hrnka o tom, ako je to v Amerike s členskou základňou, to je krajina snov iste aj pre SNS, lebo SNS má nepochybne viacej voličov ako členov, ale americká veľká strana má podľa kolegu Hrnka tak v priemere 100 miliónov a viac členov, lebo toľko hlasov vo voľbách môže dostať. A keďže uňho je to rovnítko medzi registrovaným voličom a členom strany, tak samozrejme dopracuje sa i k takémuto novému poznatku, nad ktorým by zajasala každá politická strana na svete, keby každý jej volič mal byť zároveň jej členom.
Obľúbenou témou dlhé roky rokúce, kedysi sa týkala aj mňa a teraz bol jej, dá sa povedať, adresátom príspevku ministra vnútra, podotýkam, nie nejakého úplného pobehaja, ale človeka, ktorý má právnické vzdelanie a bol ministrom vnútra v čase, keď sa podľa neho porušením zákona dostal Ondrej Dostál do parlamentu. Hádam aj normálna úvaha vedie k tomu, že človek, ak vie o trestnom čine, mal by s tým niečo robiť. Ak o tom vie JUDr. a minister vnútra a nechá pred svojimi očami dvakrát sa dostať niekoho do najvyššieho zákonodarného orgánu porušením zákona, tak je snáď blbec, alebo poškodzovateľ dobrého mena svojho parlamentu a svojej krajiny. Ale povedať tu na drzovku na mikrofón, že sa dostal Ondrej Dostál porušením zákona do parlamentu, by bolo na mašľu pre toho, kto nekonal v takom prípade. Ale kolega, ktorý bude hovoriť o podvodoch Ondreja Dostála pri dostaní sa do parlamentu, samozrejme by nesmel za sebou vliecť chvost chartrovej leteckej spoločnosti Air Kali a nesmel by mať presne tie "barátságy" s občanom Bašternákom, o, ktorého najprv vôbec nepoznal, potom s ním vôbec neobchodoval až nakoniec hej. Takže len toľkoto k tomu, kto prehovoril na tému porušovanie volebného zákona.
Ďakujem za pozornosť.