38. schôdza

Ja som slovo bordel nepoužil ako prvý, ja som iba reagoval na pani poslankyňu Antošovú, ktorá moje tvrdenia o tom, že politické strany môžu urobiť chybu, môžu urobiť administratívnu chybu, môžu mať chybu v zozname, môžu stratiť vyhlásenie a teda menoval som aj ďalšie spôsoby, akými sa môže stať, že technickou chybou alebo nejakou obštrukciou vnútornou príde, príde k tomu, že sa strane znemožní kandidovať, nazvala toto bordelom. Tak keď sa bavíme o parlamentných voľbách a možnosti kandidovať, tak dovolil som si pripomenúť, že koho mala Slovenská národná strana na kandidátke, koho musela sťahovať. A bol to len ilustračný príklad, ako sa môže stať, že politická strana urobí chybu pri zostavovaní svojej kandidátnej listiny. Myslím si, že kandidovať takéhoto človeka je vážnejší problém ako urobiť chybu v adrese alebo v dátume narodenia na nejakom zozname členov politickej strany, ktorej sa po novom bude musieť predkladať. Spomenul som to z toho dôvodu.

Ďakujem pekne. Ja sa budem snažiť byť naozaj vecný. S pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky sa absolútne nestotožňuje náš poslanecký klub a predpokladám, že ani koaliční partneri, s ktorými sme sa o tom rozprávali, pretože tento návrh ako celok je za vyššiu transparentnosť s nakladaním s finančnými prostriedkami a zároveň za vyššiu vnútornú demokraciu v rámci politických strán. Tieto dve základné myšlienky súvisia aj s výhradou, ktorú má pán prezident, a to je určovanie minimálneho počtu členov, pretože je rozdiel, ak niekto nakladal s finančnými prostriedkami v objeme zhruba 5 – 10 miliónov eur, ak o tom rozhoduje jeden človek alebo o tom rozhoduje kolektívny orgán, ktorý musí mať nejaký minimálny počet členov. Ďalšia vec je rozdiel, keď predsedu strany volia dvaja – traja alebo piati ľudia alebo ho volí zase orgán, členovia, kde môže byť 45, 150 alebo 300 členov, je to veľký rozdiel.
Prejdem trošku k transparentnosti. Tento návrh zákona zavádza zákaz prijímania darov v jednom kalendárnom roku v objeme viac ako 300-tisíc eur od jedného subjektu. To znamená, chceli sme, aby žiadna politická strana nebola nástrojom nejakej skupiny alebo nejakého oligarchu, ktorý si kúpi nejakú politickú stranu, vleje do nej peniaze a potom ovplyvňuje všetko dianie na Slovensku prostredníctvom tejto politickej strany.
Ďalší bod. Zverejňovanie pôžičiek. Aby sa neobchádzalo akýmkoľvek spôsobom financovanie politických strán prostredníctvom "naliatia peňazí za pôžičku", ak teda pôžičkami, je potrebné a v tomto návrhu zákona sa stanovuje, že strany budú povinné zverejňovať pôžičky. Zároveň, tretí bod, v tomto návrhu zákona je povinné zverejňovanie dodávateľov, ktorým strana uhrádza za služby nad 25-tisíc eur ročne. To znamená, ak nejaká strana niekomu platí nejaké finančné prostriedky, malo by byť absolútne jasné, ak niekomu uhradí zhruba 2-tisíc eur mesačne plus DPH, aby bolo absolútne jasné, kam strana finančné prostriedky vynakladá a kam idú.
Idem teraz postupne k tomu, čo pán prezident vytýka tomuto zákonu, že nebol štandardnou, že teda nebol súčasťou nejakej verejnej diskusie. Ja som už vo faktickej poznámke hovoril, že o tomto návrhu zákona sa hovorilo rok. V júni bol predložený do prvého čítania, v septembri sa o ňom hlasovalo v druhom a treťom čítaní a v októbri sa o ňom hlasovalo v treťom čítaní, pardon, sa o ňom hlasovalo ako o takom. Čiže každý, kto prejavil záujem diskutovať s nami ako s navrhovateľmi, sme s ním diskutovali. Potvrdiť to, myslím, môže aj pán poslanec Beblavý.
Postupne. Keď pozerám na výhradu č. 1 pána prezidenta ohľadne názvu politickej strany, mali sme za to, že politická strana by nemala budovať kult osobnosti svojmu predsedovi, prípadne štatutárnemu zástupcovi. Pán poslanec Dostál hovoril ten príklad o pánovi poslancovi Slobodovi, ale tu je naozaj potrebné rozlišovať pojem sloboda a meno Sloboda, pretože registrový orgán, keď bude rozhodovať o tom, že či politická strana môže mať taký názov alebo nemôže mať politický názov, bude postupovať striktne v zmysle tohto, tejto pojmológie. A zároveň v prípade ak predseda politickej strany, ak teda odmietne ministerstvo registrovať takýto názov, sa môže obrátiť na súd. A v zmysle judikatúry bez problémov si myslím, že dokáže obhájiť svoje práva, že napríklad sloboda v zmysle slobody a solidarity je pojem a nie jeho meno. Dovolím si povedať, že ani registrový orgán si nedovolí nezaregistrovať, resp. nezaregistrovať jeho ako štatutára. To je po prvé. Ale samozrejme má možnosť súdnej ochrany, bez problémov si myslím, že obstojí, kedykoľvek. Čiže ani ministerstvo si nedovolí, opakujem znova, takéto niečo urobiť.
Čo sa týka toho minimálneho počtu, my sme sa rozprávali, škoda, že tu nie je pán poslanec Klus, boli sme v jednej relácii, kde hovoril, že politické strany, že nerieši tento návrh zákona kupovanie politických strán. Práve naopak, tento návrh zákona zamedzuje kupovaniu politických strán. Pretože v prípade, ak má strana zopár členov alebo má ich 30 členov a stane sa niečo, že v úvodzovkách predseda ako štatutár sa poza bučky s niekým dohodne a prenechá mu stranu a zvyšní členovia sa o tom dozvedia len z médií, to je kupovanie strán. Kdežto podľa tohto návrhu zákona práve už to je jasne stanovenými orgánmi strany, predsedníctvom, vlastne iba predsedníctvom môže rozhodovať o zmene štatutárneho, resp. najvyšší orgán môže rozhodovať o zmene štatutárneho orgánu. To znamená, nikto poza bučky sa nebude môcť sa s niekým dohodnúť. Ale najvyšší orgán bude môcť rozhodnúť. Čiže nie jeden, ale ten najvyšší orgán, keď sa niekto rozhodne, že zmení štatutára, prosím, ale nebude to poza bučky.
Požiadavka evidencie členov, o tom sme sa už rozprávali veľmi veľakrát, že vlastne štátna volebná komisia je zložená z členov aj politických strán. Čiže predpokladám, že v prípade ak náhodou nejaká štátna volebná komisia bude potrebovať zistiť pre potreby aj tohto zákona akejkoľvek kontroly, kto je členom politickej strany a či ten človek je naozaj členom politickej strany, predpokladám, že to bude veľmi, veľmi musieť byť dobre zdôvodnené a nikto si nebude môcť dovoliť len tak sa hrabať v nejakých zoznamoch. To určite nie, pretože aj opoziční poslanci, ktorí, resp. opoziční členovia týchto komisií budú určite kričať, že to nie je v poriadku a že nesúhlasia s tým, aby strana len tak zverejnila bez akéhokoľvek dôvodu zoznam svojich členov tejto štátnej volebnej komisii. A, mimochodom, štátna volebná komisia, oni tak isto sú členovia, ktorí musia dodržiavať mlčanlivosť. Čiže nemôže sa to stať, že len tak na bubon s tým môžu byť, pretože sú zodpovední za to, že mlčanlivosť dodržiavať budú.
Čas je už krátky. Prejdem k ďalšiemu nejakému zvláštnemu bodu, ktorému celkom dobre nerozumiem, o tom sme sa rozprávali na ústavnoprávnom výbore, a to je tá konštrukcia darov, že vlastne v prípade ak niekto daruje politickej strane nejaké finančné prostriedky inou formou, ako je v zákone uvedená, že táto politická strana bude môcť, môže vrátiť tento dar zase len tomu darcovi, v prípade ak teda nespĺňa náležitosti ten prevod. V prípade, ak sa darca rozhodne, že niekomu dá dar, tak sa niečoho zriekne. To znamená, prevedie, v úvodzovkách, resp. vloží na účet politickej strany dajme tomu 1000 eur. Zistí sa, že 1000 eur prešlo do, na účet politickej strany neoprávnene, resp. v rozpore s týmto zákonom. Politická strana má povinnosť tieto finančné prostriedky, v prípade ak boli v rozpore so zákonom, vrátiť darcovi, alebo v prípade, že to nie je možné, prepadnú v prospech štátu. Teraz ja naozaj nerozumiem, v prípade ak nejaký darca daruje finančné prostriedky, to znamená, že on ich už nechce vidieť, resp. že ich niekomu dal a zrieka sa ich. Politická strana v prípade ak zistí, že finančné prostriedky boli poukázané na jej účet v rozpore s týmto zákonom, môže urobiť dve veci, buď ich vráti tomu darcovi, hoci ten darca sa už tohoto zriekol, alebo v prípade ak nie je ho možné vystopovať, resp. sa s ním niečo stalo alebo bol nejaký fiktívny, nemá to komu vrátiť, v tom prípade tie finančné prostriedky prepadnú štátnemu rozpočtu, čiže štátu. Ale naozaj nevidím tam nejaký dôvod, nejaký rozpor v tom, keď niekto ako darca niekomu niečo dá, tým pádom už s tým nemá nič, nemá mať čo s tým. Strana, ktorá v podstate tie finančné prostriedky nadobudne v rozpore so zákonom, je to vlastne tak isto niekto, kto tými finančnými prostriedkami disponuje a je už jedno, že či ich teda, ak teda zistí, že sú v rozpore so zákonom, že či ich musí vrátiť tomu alebo ich dá štátu. Čiže v tomto ja nejaký problém nevidím.
Ďakujem.

No vidíte, pán poslanec, ten rokovací poriadok, ako by sa vám teraz zišlo, keby ste mohli viacej hovoriť. Ja by som kľudne aj dal všeobecný súhlas na to, že môžete dlhšie hovoriť. Lebo, kto iný, ako predkladateľ návrhu zákona by mal vysvetliť, akým spôsobom sa stavia k pripomienkam prezidenta, ktorý vetoval zákon? No škoda, možnože časom zmeníme aj zákon o rokovacom poriadku.
A, pán poslanec, menovali ste pozitíva toho zákona, teda obmedzenie, že nemôže strana prijať viac ako 300-tisíc euro ročne od jedného subjektu. Tam by ma vcelku zaujímalo, že či reálne taká situácia nastala, že nejaká politická strana od oligarchu alebo od koho prijala viac ako 300-tisíc. Myslím teraz oficiálne, nemyslím také vlastnou hlavou financovanie, ale také legálne priznanie. Argumentovali ste, že ten zákon obsahuje zverejňovanie pôžičiek politických strán alebo zverejňovanie dodávateľov, ktorí dodávajú nad 25-tisíc ročne. Ale teda opravte ma, ak sa mýlim, nič z tohoto pán prezident nenamieta a neargumentuje, že tieto veci treba vypustiť zo zákona.
Pokiaľ ide o názov strany. Ja súhlasím s tým, že strany by si nemali pestovať kult svojho predsedu a teda tiež sa mi nepozdáva prax, keď je meno, priezvisko predsedu strany v názve strany, ale nemyslím si, že to treba zakazovať zákonom. A teda to je veľmi zaujímavý výklad, že treba rozlišovať pojem sloboda a meno Sloboda, to znamená, že ľudia, ktorí majú meno, ktoré zároveň je aj všeobecným pojmom, budú môcť mať svoje priezvisko v názve strany a tí ostatní, ostatní nie. Už viac mi asi neostane času.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, myslím si, že ste to s tou mlčanlivosťou trafil vedľa. Dá sa to zneužiť a bude to zneužité. Napríklad? Napríklad na úradoch, ktoré sú obsadené nominantami vládnej koalície. Už teraz majú niektorí ľudia problémy pri kandidatúre na miesta poslancov. Ľudia sú rôzni. Žiaľ, existujú aj zákerné kreatúry, ktorým demokracia nehovorí nič. Tá mlčanlivosť je iba taká veľká, aká je vzdialenosť od najbližšieho spriazneného ucha.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pán kolega Dostál, budem asi len na vás reagovať. V podstate, že tento návrh zákona v podstate my sme brali ako celok, pretože samozrejme sú isté veci, ktoré pán prezident nevytkol, ale ono to dáva zmysel ako celok, pretože vy keď vytiahnete jednu časť z toho zákona, tak potom tie zvyšné niektoré strácajú zmysel. Ja som sa snažil poukázať hlavne na to aj pri kupovaní politických strán, keď sme sa rozprávali s pánom poslancom Klusom, že naozaj má zmysel, aby boli jasne stanovené jednak počty členov a jednak jasne stanovené orgány, aby bolo jasné, aké medzi nimi sú vzájomné kompetencie a akým spôsobom by vlastne mali rozhodovať tieto orgány a prečo tak rozhodujú.
V podstate už len ten dovetok k tomu poslednému, čo sme sa, čo som vlastne nestihol dokončiť k tým darom a darovaním, tam je hlavná podstata, aby sa prostredníctvom nejakých anonymných darcov nejak nelegalizovala trestná činnosť, resp. akákoľvek iná činnosť, aby niekto nefinancoval strany z nekalých zdrojov. Čiže v prípade ak strana takéto prostriedky získa a nemá ich komu vrátiť, tieto prostriedky jednoznačne musia prepadnúť v prospech štátu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len môžem povedať, že rozprava na tento zákon bola veľmi plodná, a môžem povedať, že v poslednej rozprave, kde vystúpil náš poslanec a šéf poslaneckého klubu Tibor Bernaťák, zodpovedal všetky pripomienky každému jednému poslancovi. Pánovi Dostálovi som odkázal, že na kandidátke keď je kandidát a máte nejakých členov, nie na desiatky ako nejaké menšie strany, ale na tisíce, tak to sa môže bežne stať a sa to stáva. A na to sú tie stanovy a tieto orgány v stranách, aby táto kandidátka sa zmenila alebo prípadne sa stiahla z kandidátky, to sa bežne stáva normálne v každých voľbách.
A poslanci, ktorí tu vyskakovali za rečníckym pultom pol metra od zeme, neukazuje sa sila za rečníckym pultom, ale ukazuje sa sila v regiónoch. Ja to poviem otvorene, že v komunálnych voľbách a vo VÚC-kárskych voľbách tí, čo najviac kričali, majú dvoch poslancov vo VÚC-kach, stratili v Banskobystrickom kraji silu, tak isto majú starostov, zrátame to na jednej ruke. A takíto tu najviac vyskakovali.
A to chcem povedať, že hlasovanie bude dnes o 17.00 hodine.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady k predmetnému vládnemu návrhu zákona, 1194. Národná rada Slovenskej republiky schválila 16. októbra 2018 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 105 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 31. októbra 2018 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol dve pripomienky. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1245 z 2. novembra 2018 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie.
K pripomienkam prezidenta k zákonu zaujali uvedené výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vrátený zákon 20. novembra 2018 a uznesením č. 493 odporučil Národnej rade zákon zo 16. októbra 2018 schváliť v pôvodnom znení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 22. novembra 2018. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady uvedených v bode II tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať, po prvé, spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky č. 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť; po druhé, o zákone zo 16. októbra 2018 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou, s odporúčaním gestorského výboru schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov k predmetnému vládnemu návrhu, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 294 z 27. novembra 2018. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a predkladať návrhy na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Takže termín hlasovania o 17.00 hodine dnes.

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1251 z 9. novembra 2018 pridelil zákon z 23. októbra 2018 o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1215, doručený 8. novembra 2018 na prerokovanie týmto výborom NR SR: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore.
Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 23. októbra 2018 o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1215) vyplýva, že prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní prijala zákon s týmito pripomienkami, ktoré sú odôvodnené v časti II a uvedené v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 8. novembra 2018:
Pripomienka č. 1. V čl. I § 3 ods. 2 písm. d) v treťom bode sa za slovom „meno“ vypúšťa čiarka, vkladá sa spojka „a“ a vypúšťajú sa slová „a dátum narodenia“.
Druhá pripomienka. V čl. I § 3 ods. 2 písm. d) štvrtom bode sa na začiatok vkladajú slová „dátum narodenia,“.
Tretia pripomienka. V čl. I § 5 ods. 2 sa slová „§ 3 ods. 1 písm. a) až c), písm. d) prvého bodu až tretieho bodu, písm. e), písm. f) prvého bodu až tretieho“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 1 písm. a) až c), písm. d) prvého bodu a druhého bodu, písm. e), písm. f) prvého bodu a druhého“.
Štvrtá pripomienka. V čl. I § 5 ods. 2 sa slová „§ 3 ods. 3 písm. a) až d), písm. e) prvého bodu až tretieho“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 3 písm. a) až d), písm. e) prvého bodu a druhého“.
Piata pripomienka. V čl. II sa vypúšťa druhý bod.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Výbory Národnej rady prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval zákon a uznesením č. 482 z 20. novembra 2018 odporučil zákon schváliť v pôvodnom znení; Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval zákon a uznesením č. 187 z 22. novembra 2018 odporučil zákon schváliť v pôvodnom znení. Gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov hlasovať takto: za prvé, spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5 uvedených v II. časti tejto spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť; za druhé, o zákone z 23. októbra 2018 o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1215, s odporúčaním gestorského výboru schváliť v pôvodnom znení.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 192 dňa 27. novembra 2018. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovať Národnú radu o výsledku rokovania a predkladať návrhy na ďalší postup.
Ďakujem, skončil som.

Vážené kolegyne, kolegovia, pred malou chvíľou sme absolvovali vzrušenú rozpravu k prezidentom vrátenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, a teraz máme na programe ďalší prezidentom vrátený zákon, zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií. Na rozdiel od toho predchádzajúceho, kde rozprava bola v prvom čítaní, v druhom aj v treťom čítaní bola predmetom mediálnych polemík, tak v prípade zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií je situácia úplne iná. Tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, vyjadrili sa k nemu dotknuté subjekty a vyjadrili, vyjadrili s ním súhlas, čiže bol predložený na základe dohody s mimovládnymi organizáciami. V podstate nenarúšal doterajší právny stav, iba sa pokúša urobiť poriadok v registroch mimovládnych neziskových organizácií, čo je cieľ, voči ktorému ťažko možno, možno namietať. Ani na pôde parlamentu nebola k tomuto zákonu žiadna ostrá polemická diskusia. Ja som to v druhom čítaní dokonca pochválil, predkladateľov za ten návrh a aj časť opozície, ak nie celá opozícia, zahlasovali za tento návrh zákona. To, čo prezident vytýka schválenému zneniu, čo vytýka, vytýka a prečo vrátil zákon na opätovné prerokovanie parlamentu, nie sú veci, ktoré sa týkajú podstaty toho zákona. Neboli predmetom ani politickej a, pokiaľ si pamätám, ani žiadnej vecnej diskusie, či už v pléne parlamentu alebo vo výboroch alebo ak sa vôbec niekde hovorilo v médiách o tomto zákone.
Pán prezident vyčíta tomuto návrhu v zásade dve veci. Jedna je, že sa vo verejnej časti registra má uvádzať dátum narodenia fyzickej osoby štatutárneho orgánu, čo považuje za neprimerané narušenie požiadavky ochrany osobných údajov a príliš široké, široké zverejňovanie údajov. Predmetom sporu alebo diskusie nie je to, či dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, má byť uvádzaný v registri mimovládnych neziskových organizácií, iba to, či má byť vo verejnej časti, ktorá sa zverejňuje, alebo v neverejnej časti. Pán prezident argumentuje a mne sa, mne sa tie jeho argumenty zdajú presvedčivé, že údaj o dátume narodenia fyzickej osoby by mal byť v neverejnej časti registra.
Druhá pripomienka pána prezidenta sa týka článku II, ktorým sa novelizuje zákon o organizáciách s medzinárodným prvkom. Ide o zákon ešte z roku 1985, teda z čias socialistického režimu. Je to, je to zákon, ktorý je starší ako ostatné zákony, ktoré upravujú pôsobenie iných foriem mimovládnych neziskových organizácií. A pán prezident tam namieta diskrimináciu tejto právnej formy tým, že sa údaje o štatutárovi majú zapisovať priamo v stanovách, čiže nie tak ako v prípade iných typov mimovládnych organizácií, že sa údaje o štatutárovi, štatutárnom orgáne uvádzajú v registri, ale tuto je to povinnosť premietnuť priamo do stanov. Nemám, nemám problém ani s týmto, myslím si, že, že tá, tá pripomienka je logická. Na druhej strane toto nie je zásadný problém, pretože, pretože takýchto organizácií je naozaj iba niekoľko. A keď teraz vznikajú nové organizácie, tak obvykle si volia niektorú z tých novších právnych foriem. Čiže toto je taký problém, povedal by som, že skôr, skôr teoretický. Ale ten prvý problém, ktorý sa týka toho, či dátum narodenia fyzickej osoby má byť vo verejnej alebo neverejnej časti registra, považujem za zásadnejší, a preto by som, ja teda budem hlasovať za všetky pripomienky pána prezidenta, ale, ale chcel, chcel by som požiadať aj kolegov z vládnej koalície, aby zvážili, zvážili teda tie prvé 4 body pripomienok, teda 4 pripomienky pána prezidenta, ktoré sa týkajú práve toho, či meno, teda dátum narodenia fyzickej osoby má byť zverejňovaný vo verejnej časti registra mimovládnych neziskových organizácií alebo, alebo stačí, keď to bude v neverejnej časti. Nie je to nič, čo by išlo proti zmyslu celej právnej úpravy, narúšalo jeho koncepciu.
Myslím si, že je to úplne vecná pripomienka, takže by som chcel procedurálnym návrhom navrhnúť, aby sa o prvých štyroch bodoch, prvých štyroch pripomienkach pána prezidenta hlasovalo spoločne a o tom piatom bode samostatne. Tie prvé štyri pripomienky, pán spravodajca, sa týkajú toho, toho zverejňovania dátumu alebo teda toho, či dátum narodenia má byť vo verejnej časti,, a ten piaty bod pripomienok pána prezidenta sa týka tých organizácií s medzinárodným prvkom. Takže 1 až 4 spoločne a 5 samostatne.
Ďakujem.