38. schôdza

Mohla by som začať, dobre. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak sa pri tomto globálnom pakte alebo kompakte OSN o migrácii a jeho dopade na Slovensko, ak sa pri takomto niečom zjavuje v médiách charakteristika nezáväzná dohoda, toto slovné spojenie vždy vzbudzuje veľkú nedôveru. Najmä vtedy, keď minister Lajčák víta pakt ako nástroj, ktorý má pomôcť riadiť proces migrácie.
O čo však v skutočnosti ide, prezradil maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorý hovorí: „Dokument definuje migráciu ako základné ľudské právo.“ Týmto sa podľa maďarskej strany migrácia ľahkomyseľne propaguje. Maďarská vláda nesúhlasí s kľúčovými bodmi paktu a bude hľadať možnosti odstúpenia od dohody, to už podal dávnejšie, prijali sa, pridali sa k tomu štáty, ktoré majú rozumnú, rozumných predstaviteľov na svojom čele.
Globálny pakt má riešiť napríklad to, ako chrániť migrantov a ako ich v nových krajinách integrovať. Celkom sa tu zabúda na ochranu domáceho obyvateľstva a na ich právo ochrany pred prúdmi migrantov. Naši prapredkovia boli tisíckrát rozumnejší. Územie si pred nájazdmi cudzích hôrd bránilo so zbraňou v ruke. Veď si len predstavte, ako by to vyzeralo, keby v časoch tureckých nájazdov začali vtedajší panovníci v Európe podpisovať pakt o ochrane Turkov všade, kam vstúpia, a o ich práve sa integrovať v nových krajinách. Chápeme na tomto príklade, čo sa vlastne deje? A budeme s tým súhlasiť? Myslím, že by sme súhlasiť nemali a mali by sme spolu s Maďarmi a ďalšími rozumnými štátmi, zdravo uvažujúcimi, mali by sme hľadať možnosti od odstúpenia toho, odstúpenia od tohto paktu.
Evidentne za týmto procesom cítiť globálne sily, ktoré konajú proti vôli ľudí jednotlivých národov a proti národom ako takým. Vláda Slovenskej republiky už v OSN hlasovala a chystá sa, teda ak sa chystá podpísať Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii prijatý Valným zhromaždením OSN, dokument má byť podpísaný v Maroku, teda presne tam, kde aj neslávna Marrákešská deklarácia. Hovorí, že ani jeden z týchto dokumentov nie je vraj právne záväzný a ľudia sa nemajú čoho obávať.
Rozdiel medzi právnym a politickým záväzkom je v tom, že právny záväzok je vymožiteľný právne, súdnou cestou a jeho prijatie má právne účinky. Tu nie je potrebné dobrovoľné plnenie štátu, pretože po platnom prijatí právneho záväzku tu už ide o plnenie prikázané, právne záväzné a vynútiteľné bez ohľadu na vôľu štátu.
Politický záväzok nie je však právne vymožiteľný, nie je možné podávať žiadosti o jeho splnenie na súdy, ale jeho prijatie je rovnako silné ako právne. Rovnako silné. Politický záväzok je záväzok dobrovoľný. Nikto nás nenúti prijať povinnosti, ale my sme sa zaviazali ich plniť dobrovoľne. Ak sme už záväzok prijali, tak na vynútenie jeho plnenia sa vytvára priestor pre silný politický tlak, tlak mocností, ďalších štátov a inštitúcií. V tom je prakticky rovnaká sila tohto záväzku. Ak vláda nebude chcieť byť označovaná za nespoľahlivú, tak ho bude plniť, keď ho prijmeme. Takto sa ale dobrovoľne zbavuje svojej suverenity. Vláda nás nemôže presviedčať, že takéto politické záväzky plniť nemusí. Všetci partneri v zahraničí to od vlád, našej vlády budú logicky očakávať rovnako, ako keby išlo o záväzok právny. V praxi ide preto o záväzok, ktorý bude potrebné plniť, alebo od neho rovnako politicky odstúpiť. Súčasne treba pripomenúť, teda neexistuje totiž žiadna iná cesta, len plniť alebo odstúpiť. V praxi žiadna polovičná cesta neexistuje.
Súčasne treba pripomenúť, že vláda nesmie konať inak ako v súlade so zákonmi. Článok 2 ústavy, slovenskej ústavy hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak zákon nedovoľuje konať inak, znamená to, že vláda nesmie ani dobrovoľne prijímať také záväzky, ktoré jej zákon neukladá a ktoré sú v rozpore s našimi zákonmi.
Ak minister zahraničných vecí Lajčák tvrdí, že pakt pre nás nie je záväzný, prečo potom verejne neprehlási, že Slovensko sa necíti byť týmto paktom viazané? Naša vláda bude iste hovoriť, že my už aj tak množstvo záväzkov z textu plníme a nemáme problém to dokladovať medzinárodným kontrolným orgánom.
Ale ten najhorší záväzok je migráciu podporovať, kde budeme musieť preukazovať, čo všetko v tomto smere sme už vykonali. Budú nás hodnotiť, systematicky navrhovať nové riešenia v prospech migrácie a právom očakávať, že tieto riešenia splníme. Štát prijal záväzok školiť v tomto duchu svojich úradníkov. Tí, pochopiteľne, budú postupovať tak, ako boli vyškolení. A Slovensko bude stále ustupovať.
Uvediem niekoľko príkladov, k čomu by sa naša vláda zaviazala prijatím tohoto paktu. V preambule paktu na podporu migrácie je uvedená filozofia rozpútania kolotoča svetovej migrácie a najmä migrácie z Afriky a Ázie do Európy. Používa sa približne nasledovná formulácia: „V našom globalizovanom svete sa prostredníctvom migrácie, ktorá sa stala určujúcou črtou globalizácie, všetci stávame krajinami pôvodu, tranzitu a destinácie.” Už len používanie terminológie ako „cieľové krajiny“, „tranzitné krajiny“ predstavujú chápanie akoby akéhosi práva migrantov vybrať si krajinu, kde chcú žiť, a krajiny, cez ktoré budú iba prechádzať. Nie je jasné, prečo si tvorcovia paktu myslia, že práve fenomén migrácie je určujúcou črtou, črtou globalizácie.
Ak si predstavíme reálne dopady tohto výroku, tak globalizácia znamená otvorené hranice, kriminalitu, násilie, teror, likvidáciu suverénnych štátov, miešanie rás, likvidáciu pôvodných kultúr, odstraňovanie tradícií, odstraňovanie morálky, nerešpektovanie zákonov a rozvrat spoločnosti. Údajne všetci musíme postupovať spoločne a podporovať migráciu.
Je neprijateľné súhlasiť ani s tým, že naša krajina sa má stať aj tranzitnou krajinou. To by znamenalo, že budeme dobrovoľne nechávať migrantov putovať cez naše územie do iných štátov, ktoré si oni vybrali ako svoje cieľové krajiny. Ako by sme to museli strpieť. To je právny nezmysel. Suverénny štát také niečo strpieť nemusí a ani nesmie. Územie štátu sa nesmie dehonestujúco používať ako nejaký prechod pre chodcov. Územie štátu a jeho nedotknuteľnosť je potrebné chrániť v súlade s ústavou a zákonmi.
Ak by vláda sa chcela ospravedlniť pred občanmi, že sa zaviazala trestať slobodu, ako by sa teda chcela ospravedlniť, že sa zaviazala trestať slobodu slova, že bude robiť migrantom reklamu, že bude hovoriť iba o údajných pozitívach migrácie a súčasne zakáže informovanie verejnosti o negatívnych faktoch s tým spojených? Ako chce zdôvodniť, že bude postihovať každého, kto sa bojí migrantov? Zdôvodniť to, že naši úradníci pôjdu do Afriky a budú iniciatívne vyhľadávať a presviedčať ľudí, aby mali záujem o prisťahovanie na Slovensko? Vysvetľovať im, aké majú u nás práva migranti, čo všetko dostanú a kde sa môžu sťažovať na náš štát, ak im sľuby nesplní?
V cieli 3, č. 3 v bodoch c) a e) sa vláda navyše zaviazala zriadiť na migrantských cestách vedúcich k nám miesta, kde budú migranti informovaní o svojich právach a možnostiach, ako ich nelegálnu migráciu legalizovať, kde ich máme ponúknu..., kde im máme ponúknuť aj možnosť hovoriť s konzulárnymi úradníkmi krajiny ich pôvodu. Súčasne sa, by sa vláda zaviazala robiť mnohojazyčné kampane u nich spol..., u nich spolu s miestnymi úradmi ešte predtým, ako odídu na cestu k nám.
Ako by mohla vláda súhlasiť so záväzkom v cieli 5, č. 7 v bode d) podporovať migrantov nezávisle na tom, či sú utečenci alebo ekonomickí migranti, čo je v rozpore s medzinárodným a naším právom. Ekonomickí migranti totiž nie sú oprávnení, aby sa o nich štáty starali a pomáhali im. Je jasné, že všetci ľudia majú právo na ochranu základných ľudských práv, ale tu sa hovorí napríklad aj o ochrane práv pri práci vo všetkých štúdiách, štádiách migrácie. Znamenalo by to, že u nás budú zamestnaní ekonomickí migranti?
Ďalej v cieli č. 11 písm. a), b), f) a v cieli č. 12, písm. c) sa vláda, by sa vláda zaviazala, že budeme aj tranzitnou krajinou. Máme školiť našich úradníkov, zvyšovať kapacity na prijímanie migrantov, vopred si zisťovať, kto k nám prichádza, aby sme sa ich, aby sme na ich hraniciach sa nezdržiavali.
Ukladá sa nám prehodnotiť, či budeme naďalej považovať za trestné ilegálne prekročenie našich hraníc, prehodnotiť sústreďovanie migrantov do záchytných centier, čiže nechať ich od začiatku voľne sa u nás pohybovať.
V mnohých ustanoveniach sa vláda zaviazala propagovať a podporovať migráciu a multikulturalizmus ako prospešné javy. V cieli č. 16, písm. b) sa opakuje záväzok organizovať komplexné programy pre migrantov ešte pred ich vycestovaním na Slovensko, teda potenciálnych migrantov vyhľadávať už v krajinách ich pôvodu, učiť ich, aké majú u nás práva, a pripravovať ich na cestu k nám.
V cieli č. 17 písm. a), b) si vláda, by si dovolila prijať na seba povinnosť okrem iného dokonca prenasledovať ľudí, ktorí sa boja migrantov, teda ktorí majú akoby xenofóbiu, ktorá znamená strach z neznámeho. Pripomínam, že v realite tu vôbec nejde o strach z neznámeho, pretože ľudia vedia, čoho sa obávajú, a po druhé takto formulovaný záväzok je v rozpore s našou ústavou, s medzinárodným právom a rovnako aj s našimi zákonmi. Pocity strachu ľudí alebo iné pocity nie je dovolené nijako prenasledovať. A ak je panická xenofóbia, panický strach nejakou chorobou, tak kto chce prenasledovať chorých? Je to veľký nezmysel.
Veľmi zavádzajúce je preto sústavné a vedomé spájanie pojmov ako rasizmus, diskriminácia, násilie s pojmom xenofóbia. Má to navodzovať dojem, že strach z migrantov je zakázaný. Súčasne s tým sa vláda, by sa vláda zaviazala jednostranne prenasledovať prípady prejavov rasizmu iba voči migrantom, ako by rasizmus zo strany migrantov a nenávistné prejavy voči domácemu obyvateľstvu, ako by vôbec neexistovali.
Je neuveriteľné, že vláda by sa zaviazala podporovať médiá, ktoré propagujú migráciu, a na druhej strane nepodporovať, resp. likvidovať médiá, ktoré sú k migrácii kritické. Hovoriť o nezávislosti médií, slobode prejavu, a pritom diskriminovať finančne a inak tie médiá, ktoré vyjadrujú obavy a iné názory, je veľmi jasným a hrubým porušovaním našej ústavy, medzinárodného..., a medzinárodného práva, ako aj demokracie.
V čísle, v cieli č. 19 sa, by sa, sa opätovne potvrdzuje, že migráciu pova..., je, migrácia je považovaná za prospešnú pre trvalý rozvoj krajín pôvodu, pre tranzitné krajiny a rovnako aj pre cieľové krajiny. Za týmto účelom by vláda migráciu plánovala, bude ju plánovať a začlení plány migrácie do miestnych, štátnych a regionálnych programov rozvoja spoločnosti.
Vláda prijala na seba záväzok vykonať množstvo ďalších legislatívnych a iných opatrení. Napríklad aj v otázkach finančných príjmov migrantov, vytvorenia programov a nástrojov na podporu investícií z príjmov migrantov do krajiny ich pôvodu a iné.
Dnes žije na svete asi 7,7 mld. ľudí a ich počet sa rýchlo zvyšuje, z toho je 260 mil. tzv. migrantov, teda ľudí, ktorí nežijú vo vlastnej krajine. Niektoré štatistiky do počtu migrantov zahŕňajú dokonca aj ľudí, ktorí migrujú vo vlastnom štáte z jedného miesta do druhého, mesta, do druhého. Spolu je takýchto tiežmigrantov asi 750 mil. na celom svete. Teda vraj spolu s ostatnými migrantami, ktorí žijú mimo svojej krajiny, je to až 1 mld., teda asi jedna sedmina ľudstva. Na tomto príklade jasne vidno obrovskú snahu vnímať migráciu ako niečo ozrutné, kde údajne jednotlivé štáty sú bezmocné. Niečo s tým jednoducho musíme. Je to niečo, s čím musíme počítať, chopiť sa toho, pracovať spolu, migráciu riadiť a prejavovať tzv. solidaritu.
Ak si však rozoberieme tieto čísla, tak vlastne skutočných migrantov, ktorí sú v medzinárodnom práve odôvodnene a považovaní za utečencov, je podstatne oveľa menej. Potom odrazu tie štatistiky vyzerajú úplne inak. Ak by sme predpokladali, že skutočných utečencov, ktorí sú nútení sa uchýliť v iných krajinách, je dovedna približne iba niekoľko desiatok miliónov, tak to tvorí na základe verejne prístupných medzinárodných údajov približne iba 0,26 % z celkovej populácie ľudstva, a nie 1 mld., jednu sedminu. O akú akútnu celosvetovú otázku teda ide? Pomáhať ľuďom treba, ale vedome zveličovať tieto údaje s cieľom zmiešanú migráciu podporovať a považovať ju za akúsi pozitívnu súčasť ľudského vývoja je scestné a účelové. Tí ostatní nie sú žiadni utečenci. Sú to napríklad ekonomickí migranti, ľudia, ktorí sa nemienia prispôsobovať novému prostrediu, chcú pomoc len využívať, alebo ľudia, ktorí sú možno aj kriminálnici utekajúci pred spravodlivosťou, alebo ľudia jednoducho už zamestnaní v zahraničí, študenti, menšiny v zahraničí a podobne.
Iné štatistiky hovoria, že najväčší nápor utečencov pred násilnými konfliktami je v rámci Afriky, teda z jedného štátu do druhého. Európa im v tom má výdatne pomáhať, pretože Európa je údajne akýmsi ostrovom ľudských práv vo svete. Ale nikto už ľuďom nepovie, že vzájomná pomoc afrických štátov je už od roku 1974 dohodnutá v ich spoločnej zmluve. Riešia to medzi sebou, 41 štátov Afriky, vtedajšia Organizácia africkej jednoty v roku 2002 nahradená dnešnou Africkou úniou. Podpísali tieto štáty v roku 1974 dohodu, že si budú pomáhať a vzájomne prijímať migrantov a budú ich prijímať aj späť, čo sa volá readmisia. Išlo o riadenie špecifických aspektov problémov utečencov a migrácie v Afrike.
Preto Európska únia vie, že nemôže hovoriť o tom, že s nimi sa nedá dohodnúť na vrátení migrantov. Európska únia účelovo tvrdí iba preto, že sa nedá dohodnúť na vytváraní zberných táboroch na ich území predtým, ako sa vydajú na cestu do Európy. Ale práve tu je podstata problému. Európska únia sa nesnaží riešiť otázku definitívneho zastavenia migrácie a navrátenia migrantov, ale pravdepodobne chce iba ich uskladnenie v zberných táboroch v Afrike, aby si ich potom organizovane a disciplinovane brala do Európy.
Obhajcovia masovej migrácie na základe medzinárodného práva v otázkach utečencov tvrdia, že migrantov nie je možné v žiadnom prípade vrátiť na územia, kde by im hrozilo prenasledovanie. Z toho pravidla však existuje jedna, jedna dnes veľmi aktuálna výnimka. V deklarácii Valného zhromaždenia OSN o územnom azyle zo 14. decembra 1967 sa v čl. 1 bod 3 hovorí, že udelenie azylu je výlučnou kompetenciou štátov. V čl. 3 bod 2 sa hovorí, že zásada nenavrátenia osôb od hraníc alebo tých, ktorí už sú na území štátu, späť do štátu, kde im môže hroziť prenasledovanie, sa nepoužije v prípade zabezpečenia ochrany národnej bezpečnosti alebo v záujme ochrany vlastnej populácie. Napríklad v čase masového príchodu, prílevu osôb.
Ale ak Nemecko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, migrácia a Globálny rámec o migrácii z dielne OSN nie sú témou, o ktorej by sa na Slovensku seriózne diskutovalo. Aktuálne politické prestrelky na túto tému odkazované prostredníctvom médií či na sociálnych sieťach nemožno považovať za serióznu na vecných argumentoch postavenú celospoločenskú diskusiu. Tá na Slovensku na danú tému nikdy neprebehla a neprebieha ani teraz.
Aj táto rozprava v pléne je v skutočnosti iba predstieraním serióznej diskusie, keďže je príliš bohatá na účelovo zneužívané emócie, klamstvá a polopravdy a príliš chudobná na objektívne fakty. Preto ma šokuje bohorovnosť, s akou poslanci vládnej koalície a členovia koaličnej vlády surfujú na vlne lacného populizmu a generujú k tejto téme stanoviská a uznesenia, ktoré si neraz vzájomne odporujú. A zaráža ma drzosť, s akou tento amaterizmus vydávajú za zodpovednú zahraničnú politiku.
Uvažovanie o dôležitých témach, a téma migrácie k dôležitým témam nepochybne patrí, na Slovensku až príliš často kopíruje čierno-biele videnie sveta, ktorému sa u nás, žiaľbohu, stále darí viac ako serióznemu, kritickému mysleniu. Neschopnosť nahliadať na javy a problémy komplexne, takpovediac z každého uhla, považujem za veľmi vážny nedostatok našej mladej demokracie a vždy, keď mám príležitosť, snažím sa prispieť k tomu, aby sa tento nepomer medzi emotívnou dojmológiou a vecnými faktami začal konečne vyvažovať v prospech serióznej argumentácie a kultivovanej debaty.
Snažím sa o to aj dnes a s týmto zámerom som sa prihlásila do dnešnej rozpravy, a to napriek tomu, že včerajšie vystúpenie pána premiéra Pellegriniho de facto vygumovalo aj tie posledné zvyšky jej zmysluplnosti. Som však presvedčená, že len vecná debata môže byť jedného dňa zárodkom novej politickej kultúry, a preto som ochotná diskutovať o dôležitých veciach takpovediac za každého počasia.
Niekto by mohol namietať, že načo, veď už je aj tak všetko vopred jasné, výsledok hlasovania je daný, karavána ide ďalej, tak načo tu zopár opozičných poslancov ešte trápne prešľapuje, ako by verili, že je v ich moci tie stupidity, ktoré naša vláda robí, korigovať. Nuž, to v našej moci síce nie je, máme však k dispozícii priestor a čas povedať, čo si o tom myslíme nielen my, ale aj naši voliči, ktorých tu dnes zastupujeme, čo môžem s pokojným svedomím povedať, keďže som s viacerými v osobnom kontakte.
A preto sa vrátim k úvahám o čierno-bielom videní sveta a pokúsim sa tak vysvetliť podstatu a význam Globálneho rámca o migrácii.
Ten prvý pohľad nahliada na svet ako na a priori nebezpečné miesto, v ktorom treba držať cudzích ľudí čo najďalej od nášho malého domova prostredníctvom zákazov, nariadení, sankcií a v prípade nutnosti aj plotov a múrov. Ten druhý vníma svet ako príležitosť na lepšie miesto pre život pre všetkých, kde domovom môže byť pre ľudí každý jeho kút a kde môžu pracovať a žiť ku vzájomnému prospechu nielen vedľa seba, ale spolu vďaka spoločne zdieľaným hodnotám a globálne platným dohodám dodržiavaným vďaka spoločne zdieľanej zodpovednosti. Prvý pohľad nazvem na účely tejto parlamentnej rozpravy veľmi zjednodušene pesimistickým videním, ten druhý optimistickým pohľadom na svet.
Globálny rámec o migrácii ja osobne vnímam ako dokument, ktorý stojí kdesi uprostred. Preto je ten dokument pre mnohých z vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, tak ťažko čitateľný, tak nezrozumiteľný. Vymyká sa totiž z čierno-bielej optiky a snaží sa na migráciu vo svete nazerať realisticky bez zbytočného démonizovania alebo prikrášľovania. A to je dobre, pretože svet v skutočnosti čierno-biely nie je. Ja osobne vnímam predložený dokument OSN ako pokus o vyváženie týchto dvoch extrémnych prístupov k svetu, ktoré v skutočnosti nie sú ani praktické, ani taktické a už vonkoncom nie sú reálne, pretože v globálnom svete formovanom mnohými premennými ani jeden z týchto ideálov v čistej forme nefunguje.
Globálny rámec o migrácii nepovažujem za nebezpečný dokument ani si nemyslím, že ak by sa k nemu Slovensko prihlásilo, znamenalo by to koniec našej bezpečnosti, poriadku a kultúry. Naopak, považujem ho za užitočný dokument, ktorý ponúka krajinám, ktoré dokážu o ťažkých témach seriózne uvažovať a ktoré sú ochotné sadnúť si spoločne za jeden stôl, potrebný priestor na permanentné hľadanie tých najlepších riešení na globálne problémy, ktoré len ťažko možno riešiť osamotene. Veľmi si prajem, aby aj Slovensko mohlo raz byť takouto zrelou, sebavedomou a zodpovednou krajinou.
Chcem pripomenúť, že cieľom blížiacej sa konferencie v Maroku nie je podpísanie nejakého papiera, ale deklarovanie ochoty hľadať do budúcna spoločne tie najlepšie pravidlá naprieč krajinami, ktoré napríklad zastavia nelegálnych migrantov, zlepšia podmienky pre život v krajinách, v ktorých dnes húfne utekajú, a potrestajú prevádzačov, ktorí dnes z nelegálnej migrácie profitujú. Otázka by teda nemala stáť tak, či je Slovensko za globálny rámec alebo proti nemu, ale či je Slovensko ochotné a schopné sedieť v budúcnosti za stolom, pri ktorom sa hľadajú tie najlepšie riešenia problémov, ktoré trápia nielen nás, ale aj mnohé ďalšie krajiny na globálnej scéne.
Každá krajina má mať právo rozhodovať o tom, kto vstúpi a kto nevstúpi na jej územie a za akých podmienok. Tak to stojí aj v globálnom rámci. No som si istá, že spoločné úsilie diplomatov na neutrálnej pôde podopreté vzájomným zdieľaním faktov, dát a overených informácií môže do budúcna ponúknuť krajinám vrátane Slovenska také riešenie na regulovanie dnes živelnej migrácie, ktoré budú predvídavejšie, efektívnejšie a v konečnom dôsledku výhodnejšie a lacnejšie než tie, ktoré budeme schopní generovať sami. Globálny rámec vnímam ako takúto ponuku.
Uvediem jeden príklad za všetky. Ponuku na spoločné zdieľanie informácií a databáz, ktoré umožnia rýchlejší návrat nelegálnych migrantov do krajiny ich pôvodu, považujem jednoznačne za benefit, ktorý stojí za povšimnutie. Za racionálnu strednú cestu, na ktorej sa majú pravdivo pomenuvávať problémy a hľadať riešenia, však tento dokument viaceré politické elity na Slovensku zjavne nepovažujú, a preto ho za taký nepovažuje ani verejnosť.
Tu sa chvíľu pristavím a obrátim sa priamo na ministra zahraničných vecí a na vládu Slovenskej republiky. Náš poslanecký klub SaS navrhoval, aby tu dnes s nami pán Lajčák sedel, čo však poslanci koaličných strán pri hlasovaní nepodporili. Domnievam sa, že ako mnoho iných hlasovaní, aj toto dopadlo vďaka koaličnej väčšine na škodu veci. Neprítomnosť ministra Lajčáka mi však nebráni obrániť sa, obrátiť sa naňho s nasledovnou výčitkou.
Pán minister, vašu neschopnosť vyvolať a riadiť celospoločenskú diskusiu o migrácii a výzvach s ňou spojených považujem za obrovskú chybu, ktorej sa dopustil váš rezort smerom dovnútra krajiny. Vaše výhovorky, ktoré zazneli vo viacerých reláciách, že ministerstvo zahraničných vecí nie je povinné nechať preložiť zásadné dokumenty do slovenčiny a zverejniť ich v dostatočnom predstihu, neobstoja.
Je to školácke vyhováranie sa nehodné diplomata vášho kalibru. Nemôžete predsa myslieť vážne, že sme mali my, opoziční poslanci, riadiť v tejto krajine verejnú diskusiu o tak závažnej téme, akou je migrácia, a že sme mali ľuďom v dostatočnom predstihu vysvetliť, aké kroky sa chystáte urobiť k tejto téme a prečo. To nemôžete myslieť vážne, ak vy sám nie ste schopný presvedčiť o správnosti svojho diplomatického postupu ani len členov strany, ktorá vás nominovala do ministerského kresla, o koaličnom partnerovi SNS nehovoriac, a nemyslíte vážne, že sme mali my, opoziční poslanci prevziať na seba túto zodpovednosť. Pán minister, zodpovednosť je na vašich pleciach a vy sa z nej nemôžete vyviniť. Úlohou zákonodarcov nie je pracovať pre vás a za vás, ale vašu prácu kontrolovať a hodnotiť. A preto si z tejto pozície dovolím zopakovať, že vaša práca smerom do vnútra krajiny totálne zlyháva.
A zodpovednosť za hystériu, ktorá okolo globálneho rámca na Slovensku panuje, paná aj, padá aj na vaše hlavy, pán poslanec Fico, bývalý predseda vlády, a pán Pellegrini, súčasný premiér koaličnej vlády. Obaja nesiete za tú hystériu obrovský kus zodpovednosti. Vy a vaše vlády. Keby ste si robili prácu tak, ako máte, a nezneužívali moc na účelové manipulovanie verejnosti, tá hystéria, ktorú tu dnes máme a ktorú sa dnes snažia niektorí opoziční poslanci tlmiť, nemusela vôbec nastať. Hystéria však nastala, vášne vzplanuli a panika z migrantov graduje vo verejnosti natoľko, že možno už ani niet čo hasiť, lebo sa zdá, že požiar v hlavách ľudí strávil aj tie posledné zvyšky racionálneho uvažovania. Dielo je dokonané.
Gratulujem koaličnej vláde, ktorá samu seba pasovala po voľbách za hrádzu proti extrémizmu. Vybičovaním xenofóbnych nálad ste do tejto pomyselnej hrádze sami vedome a zámerne narobili poriadne diery. Považujem za obrovský problém pre našu krajinu, že vlny extrémizmu, xenofóbie a rasizmu po voľbách neopadli, ale, naopak, aj pričinením koalície naďalej rastú. Dôkazom sú viaceré prieskumy. Deje sa tak preto, že koalícia namiesto objektívnych informácií a racionálnych argumentov podsúva ľuďom neustále klamstvá a polopravdy zabalené do negatívnych emócií. Namiesto vysvetľovania ťažkých tém sa znižuje k lacným trikom, ktorými šíri na Slovensku iba strach, aby sa pred voličmi mohla pasovať do falošnej úlohy ich záchrancu.
Vážení členovia strán vládnej koalície, všetky tie vaše xenofóbne výroky, ktorými ste do ľudí zasiali obavy prakticky zo všetkého, čo je cudzie, a nie naše, potravinami počnúc a migrantami končiac, všetky tie vaše ľúbivé predvolebné i povolebné posolstvá, ktoré účelovo balíte do strachu z fiktívneho nepriateľa, dnes žneme v podobe otráveného ovocia. A vy ním ľudí naďalej veselo kŕmite, o čom svedčí nielen návrh uznesenia z dielne SNS, ale aj postoj vlády k tomuto uzneseniu prezentovaný včera jej premiérom. V takejto atmosfére je veľmi ťažké docieliť, aby ľudia získali o globálnom rámci pravdivý obraz. A aj z tohto dôvodu môže byť dnešná rozprava v parlamente považovaná iba za predstieranie diskusie, nie za serióznu debatu o tejto téme.
Ale vrátim sa ešte raz k samotnému globálnemu rámcu a k jeho všeobecnému nepochopeniu. Ak by sme sa dnes ľudí na Slovensku opýtali, ako chápu výrok v úvode tohto dokumentu, kde sa hovorí, že každá krajina na svete je zároveň krajinou pôvodu, tranzitu aj cieľa, mnohí by zrejme odpovedali, že na Slovensku migrantov, chvalabohu, nemáme a ani ich tu nechceme. Málokomu by napadlo, že tá veta platí aj pre Slovensko, keďže vo svete žije približne 1,5 mil. Slovákov so statusom migranta, keďže máme na svojom území už dnes pracovníkov zo zahraničia a keďže aj na Slovensku žijú občania, ktorí sa pôvodne narodili a žili v inej krajine. Málokomu by napadlo, že aj tieto skutočnosti by mali byť súčasťou serióznej debaty o migrácii, lebo toto všetko sa Slovenska bytostne týka. Migrácia sa nás týka oveľa viac, ako si ľudia na Slovensku pripúšťajú. Veď na Slovensku má takmer každá rodina vo svojom rodokmeni aspoň jedného migranta. Naši prastarí rodičia húfne odchádzali za prácou do Ameriky. Naši starí rodičia a rodičia utekali pred komunizmom na Západ. Naše deti dnes rovnako húfne odchádzajú za lepším životom tam, kde sú lepšie školy, lepšia práca, lepšie podmienky na podnikanie, jednoducho lepšia perspektíva. A ostávajú tam. Ostávajú v krajinách, kde pojem právny štát nie je iba fráza, kde sa zlodeji, klamári a mafiáni nedokážu zabetónovať na dlhé roky na teplých miestach a kde ľuďom nekazí život tá takzvaná blbá nálada, ktorá sa na Slovensku šíri ako mor.
Uvedomujem si, že pre Slovensko je každý jeden mladý človek, ktorý odíde za lepším životom do zahraničia a už sa nevráti, lebo sa tam uchytí, obrovskou stratou. No na druhej strane mi ako žene, matke, ktorá navyše vidí do hrnca slovenskej politiky, nedá nemať pre to pochopenie, lebo ten prameň, z ktorého majú tie naše deti doma čerpať inšpiráciu, lásku k domovu a zmysel života, je, ako som už spomenula, otrávený. A to najmä vaším pričinením, dámy a páni z koaličných strán. Tým chcem povedať, že ak by sme na Slovensku migráciou, sa migráciou naozaj seriózne zaoberali, reč by musela byť zas a znova aj o vašich kauzách, ktoré tak urputne zametáte pod koberec, pretože, ak parafrázujem príspevok pána poslanca Blahu, problémy treba naozaj riešiť najmä tam, odkiaľ ľudia utekajú.
Na záver si dovolím už len zopakovať to, čo som viackrát povedala. Túto parlamentnú rozpravu nemôžem považovať za náhradu verejnej diskusie a tú sme sa na Slovensku ešte stále nenaučili viesť. A zároveň trvám na tom, že je povinnosťou politických elít, aby takúto diskusiu pred každým závažným rozhodnutím vyvolali a zodpovedne viedli. Ja som človekom diskusie, hľadania spoločných postupov a dohôd, pretože verím, že diskusia je ten najlepší politický nástroj na akýkoľvek problém a že to platí tým viac, čím je tento problém väčší. Som presvedčená, že snaha o konsenzus môže priniesť ľuďom v akejkoľvek krajine, Slovensko nevynímajúc, lepšie podmienky pre život ako ostreľovanie politických súperov z idego..., z ided..., z ide..., ideologických zákopov. Pardon.
Preto sa prihováram za to, aby dnes zvíťazil zdravý rozum nad emóciami a aby sme pri hlasovaní o tomto bode programu mysleli viac na budúcnosť krajiny ako na žabomyšie politické spory a aby sme návrh na odvolanie Slovenska z diskusií na globálnej scéne neschválili. Som toho názoru, že na konferencii by malo jasne zaznieť stanovisko Slovenska aj s výhradami, na ktorých v tejto chvíli panuje aspoň aká-taká zhoda.
Slovensko sa nesmie vzdať možnosti ovplyvňovať svojím hlasom dianie na medzinárodnej téme. Sedieť pri stole so silným hlasom a silným mandátom je pre Slovensko prospešnejšie, ako zabuchnúť pred svetom dvere, zamknúť a zahodiť kľúč. Takto by zodpovedná zahraničná politika vyzerať rozhodne nemala.
Ďakujem za pozornosť.

No, pani kolegyňa Zimenová, toto fakt nedalo počúvať. Vy ste, vy ste začali svoj príspevok tým, že na Slovensku chýba odborná, vecná, formálna, verejná, neviem aká všelijaká diskusia, ale vo svojom diskusnom príspevku, ktorý ste od slova doslova čítala z počítača, a nepovedali ste ani jednu vlastnú vetu z hlavy, ste vlastne nepovedali k téme skoro nič. Len ste kritizovali, že nejaká verejná diskusia.
Mňa by zaujímalo, čo v tom vašom liberálnom ponímaní znamená tá verejná diskusia, čo by sa muselo stať, aby vy ste boli spokojní, že áno, prebehla verejná diskusia. Hotel, milión hostí, mimovládnych organizácií, 35 rokov rokovaní alebo, alebo čo, čo presne by sa muselo stať? Ja si myslím, že tá verejná diskusia by podľa vás nikdy nebola dostatočná, odborná a fundovaná a neviem aká, pokiaľ by nedopadla tak, ako vy by ste chceli. A mohlo by byť povedané čokoľvek, jednoducho pokiaľ by to nebolo tak, ako si vy predstavujete, tak by nebola odborná a verejná.
Keby ste tu sedela a nebola preč, tak by ste počula, že tu padlo už viacero, viacero vecných a ešte padne v diskusii v rozprave viacero vecných argumentov, prečo je ten pakt zlý. Nikto nepovedal, že každé písmeno v ňom je zlé. Predsa veď tu bolo povedané, že sú v ňom aj nejaké svetlé pasáže, ale, bohužiaľ, sú tam také negatíva, nad ktorými sa jednoducho nedajú zavrieť oči, nedajú privrieť oči. To znamená, že tieto negatíva jednoducho prevažujú nad tými pár pozitívami, ktoré sú, a Slovensko to nemôže prijať. Hovoríte o, že táto diskusia, že toto sú polopravdy zabalené do lacných emócií. Tak ste to povedali.
No, viete, prečo, viete, prečo sa darí tomu extrémizmu, ako to vy nazývate, v spoločnosti? Pretože ten mainstream, ktorý vy podporujete, šíri hoaxy, ilúzie. A ľudia keď si to, to, keď si to čítajú a potom vyjdú na ulicu alebo vyjdú do zahraničia a vidia realitu, tak vidia, aký obrovský, priepastný rozdiel je medzi tým, čo sa píše v médiách, a tým, aká je skutočnosť na ulici, či už niekde v Tisovci, alebo niekde v osade na východe, alebo niekde v Malmö vo Švédsku.
A to je dôvod, prečo tie xenofóbne nálady v ľuďoch rastú. Pretože vidia realitu.

Ďakujem za slovo. Pani Zimenová, toto nie je pesimistický pohľad na svet. Ľudský druh Homo sapiens naprieč celou históriou je silne teritoriálny druh. Vždy si každá skupina tohto druhu bránila svoje teritórium pred inou kultúrne či nábožensky inou skupinou, ktorá chcela obsadiť jej územie. Ako vieme z histórie, aj územie Európy čelilo nájazdom cudzích kultúr. Posledné také väčšie obdobie bola okupácia Európy Osmanskou - musulmanskou - ríšou. Obyvatelia Európy sa hrdinsky bránili, až nakoniec aj naši predkovia tento cudzí element vyhnali. Zomreli pri tom státisíce ľudí, státisíce bolo odvlečených do otroctva. Teraz tento pakt chce globálne bez vojny nanútiť národom cudzie národy. Keby som to povedal takto, aj vy ste teritoriálny človek, aj každý v tejto sále. Chránime si svoje teritórium. Zamkýname si byty, máme psov. Ochranka parlamentu chráni svoje teritórium, dnu pustí návštevníkov a potom sa im porúča. Toto isté by mal robiť každý národný štát.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Nuž, pani poslankyňa, po tom, čo som vás pozorne počúval, som nadobudol dojem, že v poslaneckom klube Sloboda a Solidarita sa zrodila alebo sformovala nová renomovaná odborníčka v oblasti zahraničnej politiky.
No nie my poslanci vládnej koalície sme vystúpili bohorovne, žiaľ, boli ste to vy a o tom svedčí aj vaše vystúpenie. Vždy je ľahšie hľadať chybu na niekom inom. Už vo svojej faktickej poznámke ste dosť ironicky povedali, že niektorí poslanci nevedia ani len čítať s porozumením, ja by som to doplnil, nielen čítať treba s porozumením, ale počúvať s pochopením. Lebo keby ste tak počúvali, tak by ste zistili, že minimálne jedného z vašich dvoch kolegov, ktorí vystúpili z vášho poslaneckého klubu, by ste museli kritizovať. Minimálne jedného z nich.

Pani poslankyňa Zimenová, súhlasím s tvojím vystúpením. Oceňujem najmä to konštatovanie, že svet nie je čierno-biely, ako sa nám tu niektorí pokúšajú nahovoriť. Pomenovala si dobre aj tie dve strany.
Tá jedna, myslím si, že nemá nejaké reálne zastúpenie v tomto parlamente, ale a ja som síce slniečkar, ale, slniečkarom sa niekedy zvykne pripisovať taká naivita, ilúzie a bezproblémové videnie sveta. Ja takto nevidím svet, ale teda možno sú nejakí takí ľudia, ale nevidel, nevidel som ich v realite ešte a určite ich nevidím nikde v tomto parlamente.
No a potom je tam nejaká druhá strana, ktorá chce stavať, stavať múry a myslí si, že všetko tým stavaním múrov a plotov vyrieši. A ale svet je zložitejší, svet nemá iba čiernu a bielu. Aj medzi, medzi týmito krajnými polohami by mali byť ľudia, ktorí sa snažia vecne, vecne diskutovať a hľadať riešenia na základe faktov, čo je, mimochodom, jedna z vecí, ktorú dohovor o migrácii predpokladá, že rozhodnutia sa majú prijímať na základe faktov, na základe dát, na základe reálnych informácií. Dohovor nemení nič na tom, že krajina má právo rozhodnúť, koho prijme a koho neprijme. Toto nie je dohovor o utečencoch, toto je dohovor o migrantoch. Čiže každá krajina si bude môcť stanoviť, koho chce zobrať a, naopak, koho, koho odmietne.
A súhlasím nakoniec aj s tým konštatovaním o tom, že hrádza proti extrémizmu opäť raz zlyháva, lebo je to návrh, s ktorým prišla SNS, a ako obvykle, najhorlivejšie ho obhajujú a na jeho podporu vystupujú fašistickí poslanci - hrádza proti extrémizmu.

Vážené kolegyne a kolegovia, poviem vám svoj názor a ten je dosť tvrdý. Už názov toho paktu, kompaktu, či rámca je zvrátený. Znie teda Globálny pakt, kompakt či rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Myslím si, že niekto, nejaká chorá myseľ či celá množina chorých myslí si vymyslelo nejakú bezpečnú a riadenú migráciu. Už ten názov ma zaráža. Nezdá sa vám, že tzv. konšpiračné teórie sa stávajú realitou? Nie je to priama realizácia Kalergiho plánu, a to doslovne? Niekedy mu hovorili tzv. Kalergiho plán. Teraz už nie je takzvaný, teraz je bez slova T-Z-V. Teraz je to už Kalergiho plán v priamom prenose.
Marrákešský pakt, jeho navrhnutie je samodeštrukcia, dobrovoľná samovražda národov a európskej, naozajstnej európskej kultúry. Tej kultúry, ktorá vychádza z kresťanských tradícií. Kultúry, ktorá vydržala aj napriek otrasom dve tisícročia. Je to dobrovoľná dekapitál..., dekapitácia. Tým, čo nevedia význam slova dekapitácia, tak im to názorne vysvetlím. Ľahnete si na drevenú plytčinu a sám potiahnete lanko alebo páčku gilotíny a tá vám, prosím pekne, odsekne hlavičku. Každý predstaviteľ európskych štátov, ktorý tento pakt podpíše, či sa vôbec aj len zúčastní na tomto akte, urobí dekapitáciu vlastnému národu, sám sebe, svojim deťom, svojim vnukom a svojim pravnukom. Urobí dekapitáciu dokonca ešte aj svojmu psovi, pretože, ako vieme, v niektorých kultúrach, ktoré sa sem tlačia, aj pes je nečistý. A my sme pre väčšinu budúcich prisťahovalcov nečistí. Všetci. Či Slováci, či Nemci, či Francúzi. Len si krásne spomeňte na pakistanskú kresťanku, ktorá znečistila moslimskú studňu tým, že si z nej nabrala vodu, a hneď boli ohromné demonštrácie tej inej kultúry za trest smrti. Väčšina možných migrantov budú práve ľudia z prostredia, kde sa bežne stínajú hlavy, kde sú ženy ukameňované, kde sú dievčatá v detskom veku vydávané, aj keby sa najradšej ešte stále hrali s bábikami. To nebudú naši Slováci, ktorí idú pracovať do zahraničia a okamžite sa prispôsobia európskej kultúre, inému európskemu národu, inej európskej krajine. To budú mladí, vyšportovaní, ja ich volám junci, ktorí si znásilnia cudzie, cudziu ženu vtedy, kedy sa im zachce. Už teraz to robia v tisíckach prípadov. Snáď nechceme dopadnúť ako Nemci a Francúzi, hoci oni mali prakticky nelegálnych migrantov, ktorých tam pozvala Merkelová. To je jedno, či sú legálni, či nelegálni.
Posledný medializovaný prípad je otrasný z dvoch strán. Migrant z nejakého Bangladéša znásilnil 15-ročné dievča. Strašná vec! Ale druhá strašná vec sa stala následne. Hlúpy francúzsky sudca toho páchateľa oslobodil so zdôvodnením, že ten migrant, on, chudák, nevedel, čo sú kultúrne zvyky vo Francúzku a že oni majú také zvyky v Bangladéši. No vieme, ako sa znásilňujú ženy v Indii a v Bangladéši. Pýtam sa, oslobodil by ho aj vtedy, keby znásilnil dcéru napríklad jeho kolegu sudcu z toho istého súdu? Tu je jedno, aká migrácia, či riadená, či neriadená. A v prípade migrácie z iných kultúrnych prostredí je... Aj migrácia z iných kultúrnych prostredí je pre mňa neprijateľná.
Niekto tu spomínal migráciu Ukrajincov alebo Srbov. Tí mne osobne nevadia. Prídu tu, pracujú, makajú a nerobia to, čo robia prišelci z iných krajín.
Ďakujem za slovo.

Dámy a páni, tzv. Marrákešský rámec sa stal politickou hračkou. Nie je to, neprevláda tu vecná diskusia, ale vyslovene politická rétorika. Prestalo tej rétorike ísť o obsah, lebo ten je, ako si môže overiť každý, kto si tie doklady prečíta, pomerne všeobecný a pre Slovenskú republiku nezáväzný. Definované sú úmysly. Aj to prevažne nespochybniteľné, dobré úmysly, napr. boj s pašeráctvom ľudí. Iste, Slovenská republika by nemala mať žiaden problém podporovať boj s pašeráctvom ľudí alebo uľahčovanie návratu a readmisie imigrantov. Zdôrazňuje sa aj spoluzodpovednosť bohatých za biedu tretieho sveta. A vari taká spoluzodpovednosť neexistuje? Bezpochyby áno a bezpochyby leží na našich stoloch, či si to chceme priznať, alebo nie. A sú to práve krajiny, ktoré sú zdrojom migrácie. Marrákešský dohovor hovorí aj o garancii základných práv migrantov. A môžeme s tým mať vari problém, ak by sem náhodou nejaký migrant zablúdil, čo sa nedeje veľmi často, chceme mu teda upierať základné práva? V tomto je náš spor?
Teraz som ale aj ja prepadol akoby vecnému argumentovaniu a chcem hneď povedať, prečo je to omyl, lebo o tieto vecné argumenty nikomu v tejto sále doteraz vôbec nešlo. Nikto ich nevyvracal, nikto proti nim nestaval žiadne lepšie riešenia alebo lepšie argumenty. Vecné argumenty dajme bokom.
Marrákešský rámec je virtuálna, ale zároveň vítaná možnosť pre všetkých, ktorí by chceli politiku Slovenska zvrátiť a vyrovnať krok s Orbánom a Kaczyńským. Je tu takých veľa a ja som si toho vedomý, ale nesúhlasím. Dovolím si využiť právo poslanca vyjadriť aspoň osobný názor.
Slovensko v posledných rokoch vytŕčalo a doposiaľ nepodľahlo úplne vlne xenofóbie a extrémizmu, ktorá sa valí Európou a najmä strednou Európou. A áno, nerobí mi problém ako kritikovi SMER-u priznať, že bola to vláda SMER-u, aj pochváliť, že bola to vláda SMER-u, za ktorej Slovensko vstúpilo do eurozóny a do schengenu. To sú dva významné kroky na tej ceste Slovenska, slovenského politického občianstva. Od výkriku Ahoj Európa! až po dnešok tá cesta sa nikdy nezvrátila a verím, že ani nezvráti. Aj strana SMER pôsobila, ako by bola sociálnodemokratickou stranou, ako by bola štátotvornou stranou, ktorá rešpektuje tie bytostné záujmy slovenského štátu, a to je udržať sa v zóne vyspelých európskych demokracií.
Pravda, musím zároveň aj priznať, že už v predošlých rokoch sa začali náznaky erózie tohoto sociálnodemokratického smeru v SMER-u, nastali náznaky xenofóbnosti, náznaky neznášanlivosti. SMER sa začal blížiť trošku, krok po kroku k extrémistickej rétorike. Nedávno napríklad útokmi, povestnými útokmi na Sorosa. Tento skoro 90-ročný starec je sotva naozaj fyzickým aktérom nejakej politiky a nejakej dokonca politiky na Slovensku, ale stal sa - podobne ako teraz Marrákešský dohovor - vítanou fikciou, tým Veľkým bratom z Orwellovho roku 1984. (Ruch v sále.)
Prosím vás, nech poslanec Hrnko nenarušuje prednes v tejto sále, ktorá vzápätí ma plná počúva. Beriem to ako ospravedlnenie. Ďakujem.
Táto erózia sociálnodemokratizmu v SMER-e je ich vec a ani sa ňou nejdem hlbšie zapodievať. Oni samy sa budú iste rozhodovať, či v nej budú pokračovať. Robert Fico nie je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, k veci, poprosím vás, aby ste nezaoberali sa SMER-om, ale predloženým materiálom. Ďakujem.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No to, pán prednášajúci, si vyprosím, budem sa zaoberať vo svojom príhovore... (reakcia z pléna), predsedajúci, budem sa vo svojom príhovore zaoberať tým, čím sa rozhodnem ako poslanec. (Reakcie z pléna. )
Nech sa páči, veď sa vyjadrite. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Dostál, poprosil by som, aby ste sa zdržali komentárov, keď nemáte slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Toto, toto otočenie, ako som povedal, nechcem vôbec komentovať, pán predsedajúci, a naozaj to vaše napomenutie celkom nechápem. Naozaj som SMER pochválil, že predsedal vláde v dobách, kedy sme vstupovali do eurozóny a takisto do schengenu, dnes ale akoby po tých, po tom víruse sorosizmu sa vracala, vracala tematika strašenia migrantmi. No, samozrejme, je tu problém, žiadny, žiadna migrantská vlna sa nevalí, a tak na tento istý účel slúži, slúži téma Marrákešu, ktorá by inak prešla úplne bez povšimnutia. Naozaj je to nezáväzný rámec, o ktorého užitočnosti alebo neužitočnosti rozhodnú ešte mnohé, mnohé rokovania v budúcnosti, pri ktorých Slovenská republika má úplne voľné ruky, môže, môže si svoju legislatívu, pokiaľ ide o migrantov, upraviť aj tak, že nevpustí ani jedného jediného a podpísanie Marrákašského dohovoru jej v tom vôbec nebude zásadne brániť.
Chcem teda skončiť tým, že boj o Marrákešský rámec je naozaj fiktívnym a virtuálnym bojom, v zásade ide o diskurz na tému udržania západnej, liberálnej a realistickej politiky verzus, verzus opak - neliberálna, nezápadná a nerealistická politika.
Je totiž hlúpe a nerealistické veriť, že odmietnutím Marrákešu napríklad sa problém migrácie stratí alebo že sa ním rieši. Takisto sa nerieši ani tým, že pán minister Lajčák pôjde a že bude mať právo podpísať tento rámec. Marrákešský rámec nevytvára imigráciu ani ju nevie zastaviť. Je preto nerealistické vsádzať na agresívne alebo nejaké predstavy vraždiacich riešení, ale realistické je stretávať sa na medzinárodnej pôde a čeliť tomu problému spoločne s oveľa silnejšími, vyspelejšími, bohatšími krajinami, než uzavrieť sa do domnelej izolácie a pokúšať sa čeliť tomu iba vytváraním virtuálneho nepriateľa.
Apriórna nedôverčivosť vytvára nepekný, zlý svet a plný agresivity, problém nikdy nerieši, iba sa na ňom priživuje. Problém chudobných štátov alebo štátov postihnutých suchom alebo inými prejavmi globálnej zmeny klímy je problém, ktorý neminie ani takú stredoeurópsku krajinu, akou je Slovensko. Tými, ktorí kričia, aby sme nechodili na medzinárodné konferencie, tými sa, tento hlas ten problém nepomôže riešiť. Naopak, buďme na každej medzinárodnej konferencii, kde môžme prispieť k zlepšeniu aj takých textov, ako je Marrákešský dohovor, ja som si jeho nedostatkov vedomý, ale také nedostatky majú aj mnohé iné texty OSN, ktoré Slovenská republika rešpektuje alebo aj podpísala, či už subcesívne, alebo už v dobách svojej existencie. Taká je napokon povaha týchto globálnych inštitúcií a na nej takisto svojou trucovitosťou nič nezmeníme.
Realistickosť slovenskej doterajšej politiky bola, že si aj vo Višegráde, ktorý je napadnutý vírusom xenofóbie a ultras rôzneho pravicového druhu, výhodou, výhodou tej slovenskej pozície bolo, že sa bránila pred tým, aby bola zaradená medzi krajiny, ktoré majú otvorené konanie s Európskou komisiou pre porušovanie demokracie, že sa bránila tomu, aby bola zaradená medzi krajiny označované už otvorene za xenofóbne. Nemecko a Francúzsko sú ako motto Európy iste pozorne zacielené na to, aby si všímali, či Slovenská republika udrží svoju doterajšiu - podľa mňa racionálnu - politickú líniu.
Prajem preto aj v tejto snemovni poslancom, aby svojím hlasovaním pomohli tomu, aby Slovensko si udržalo dobré meno a udržalo šancu byť aj v tejto skúške na dobrej strane v Európe.

Pán poslanec Budaj, neberte toto, prosím, ako urážku, ale mne príde, že vy máte úplne vlastný svet, vy žijete vo vlastnej realite, vy vôbec nevnímate, čo sa deje okolo. Tu prebieha dve a pol hodiny aktívna rozprava, v ktorej množstvo rečníkov citovalo množstvo statí a článkov z tzv. Marrákešskej deklarácie, kritizovali ich a fakticky ich ohodnocovali a potom vy sa naraz postavíte niekde z kúta, z temnoty, rovno..., proste neviem odkiaľ, prídete a začnete hovoriť o tom, že je tu vôbec nikto nehovoril o faktoch, že tu sa bavíme len na úrovni emócií, rasizmu, xenofóbii, nenávisti, fašizmu a neviem všetkých ešte akých iných nálepiek, lebo to je univerzálna, univerzálna pomôcka pre vás, keď neviete reálne reagovať na nejaké normálne faktické veci.
A čo sa týka tých vašich naozaj že múdrostí o tom, ako nedemokraticky riadia štáty v Poľsku, v Maďarsku a podobne a jak my sa tomu musíme vyhnúť, akí to sú extrémisti, normálne vám to poviem úprimne, otvorene. Poľská vláda a maďarská vláda sa z môjho pohľadu správa omnoho, ale omnoho racionálnejšie a férovejšie k svojim občanom ako v súčasnosti tá slovenská a je množstvo vecí, v ktorých nám môžu byť tieto vlády vzorom. Rovnako je množstvo vecí, v ktorých nie, ale je množstvo, v ktorých áno, a tieto vaše reči o extrémizme, fašizme a nedemokratických nezmysloch, to jednoducho nemôže normálny človek prijať a ešte nie od človeka, ktorý je v poslaneckom klube za stranu, ktorá má koľko, desať členov. To je demokracia?

Ďakujem za slovo. Pán Budaj, vy sa cítite za biedu sveta? Je to na našom stole, na vašom stole, na mojom stole? Ja sa totižto vôbec necítim vinovatým za biedu sveta. A na svojom stole vidím trošku neporiadok, ale žiadnu zodpovednosť za biedu sveta tam nevidím.
Váš šéf Igor Matovič podporuje Lajčáka, ilustračné foto bolo, ako vy stojíte pri ňom, keď povedal jednu z jeho povestných hlášok: "Keď nechceme byť na jedálnom lístku, musíme byť na rokovaní pri stole v Marrákeši." Dalo by sa to aj vysvetliť tak, že keď nebudeme v Marrákeši, nás niekto zožerie.
To svedčí, toto vyjadrenie vášho šéfa svedčí, že obrad vašej strany ku ultraliberálom typu pána Poliačika je definitívny. Čo na to vaši poslanci ale, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, a dosť tvrdo sa hlásia ku kresťanstvu. Ako oni zareagujú? Dáte im voľnú ruku aj s Matovičom? A to, aby sme boli na rokovaní v Marrákeši, ako ste povedal, to je pozvánka, poviem to obrazne, to, len tak slušne, obrazne, je to pozvánka do čertovského spolku a za vrchstolom sedí sám najvyšší, viete kto.
A okrem toho ste na konci reči, úplne na záver svojej reči označili Rakúšanov, Čechov a ďalších, dokonca aj Izraelčanov, obrazne povedané, za pripečených, pretože oni odmietajú tento pakt. A toto by sme mali urobiť aj my.
Ďakujem za slovo.