38. schôdza

Ďakujem za slovo. Natália, dobre, že si spomenula aj ty Kalergiho a jeho plán. Ako som už spomenul v rozprave, Marrákešský pakt, compact či rámec je priama realizácia Kalergiho plánu, ktorý sa napĺňa doslova. Kto nevie, čo obsahuje, nech si to vyhľadá a následne to porovná s dianím vo svete od tzv. Arabskej jari a pozvania migrantov do Nemecka, a zistí 99 % zhodu.
Aby som toto, čo som povedal, podčiarkol, zdôrazním jednu vec. Existuje Európska cena - európskej spoločnosti - Coudenhove-Kalergi. A čuduj sa svete, medzi premiantami, medzi tými, ktorí dostali túto cenu, je Angela Merkelová, Herman van Rompuy, Jean Claude Juncker.
Toľko fakt, ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Ja by som chcela ešte doplniť, že je neslýchaná, neetická a nemorálna demogra..., demagógia prirovnávať slovenských občanov pracujúcich v štátoch Európskej únie za migrantov. Od nás odchádzajú vzdelanci, mozgy, kvalifikovaní ľudia, ktorí zvyšujú úroveň daného štátu. Naši vzdelaní ľudia robia mnohokrát práce neprislúchajúce ich vzdelaniu, nechodia zneužívať sociálne systémy ani si nedonesú so sebou ďalších 20 nepracujúcich členov svojich rodín. Je to neetické, nemorálne klamstvo od ministra Lajčáka a od každého, ktorý pri.., nazve občanov Slovákov odchádzajúcich zo Slovenska, ktorý ich postaví na úroveň migrantov z Afriky.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto prerokovávanému bodu. Začnem s tým, či tento, toto uznesenie, návrh na uznesenie podporím, alebo nie. Ale dovoľte mi krátky úvod.
Máme teraz tak v úzkom slede dva body, o ktorých sa veľa diskutovalo. Jeden bol ten, o ktorom sme už hlasovali, a to bol ten návrh uznesenia o definícii, o pracovnej definícii antisemitizmu a teraz máme návrh uznesenia o Globálnom rámci OSN o migrácii, skrátene povedané. V Národnej rade vieme, ako hlasujeme, máme vlastne niekoľko možností, ale tie tri základné sú: za, zdržať sa a byť proti. V cirkevných kruhoch, predstavte si, tiež sa hlasuje, napríklad na konciloch a tam sú troška iné možnosti. Je „placet“, „non placet“ a „placet iuxta modum“. To znamená: za, proti a za s výhradami.
Tak ja, keby som mal teraz tú možnosť, tak by som hlasoval za tento, za tento návrh tým placet iuxta modum, čiže „za s výhradami“, podobne ako som hlasoval za s výhradami o tej pracovnej definícii antisemitizmu. Vysvetlím krátko.
Samozrejme, som proti antisemitizmu, pretože kresťan nemôže byť antisemita, to tu zaznelo a nebudem to opakovať. Ale ten predložený text, o ktorom sme o jedenástej hlasovali, tak mal aj mnohé také podľa mňa nešťastné formulácie, ktoré môžu byť rôzne prekrúcané. Budí dojem niektorých vecí, ktoré síce tak možno neboli myslené, ale môžu byť tak vysvetľované alebo použité, a myslím si v konečnom dôsledku, že ten návrh robí medvediu službu židovskému spoločenstvu alebo štátu Izrael. Ale bol som za, aj keď s výhradami.
Podobne môžem povedať, že aj tu pri tomto návrhu budem hlasovať za s výhradami. Tá hlavná výhrada je, že naozaj argumentácia alebo celkový dojem, ktorý sa vytvára pri tejto diskusii, naozaj niekedy troška zaváňa, nechcem povedať, že slovo hystéria, ale preháňaním niektorých vecí, ktorých sa ten dokument ani netýka. Napríklad, to je asi zrejmé, ale chcem to zopakovať, že to nie je dokument o utečencoch, ale priamo v tom dokumente sa píše, že to je o migrantoch a o utečencoch je a bude iný dokument. A preto, ak z jednej alebo z druhej strany, teda proti alebo za sa používajú takéto argumenty, tak je to troška zavádzajúce. A navyše, ak sa budí takáto hystéria okolo toho dokumentu, tak vieme, že na Slovensku alebo kdekoľvek sú to vždy body pre extrémne riešenia a pre extrémne politické názory.
Ja poviem, ja necítim z prípadného prijatia tohto dokumentu žiaden strach, nechytá ma žiadna panika a už vôbec nie hystéria, ale napriek tomu toto uznesenie podporím, lebo si nemyslím, že by sa Slovenská republika k tomuto dokumentu mala pridávať.
Jeden z predrečníkov hovoril o tom, že ako sa postupne niektoré veci dejú takou salámovou metódou, bolo to až tak názorne, doteraz som to tak nepočul, vysvetlené, ako sa šúpe saláma a tak ďalej, ešte zo začiatku.
Ja som spokojný s pozíciou Slovenskej republiky, čo sa týka zahraničnej politiky a čo sa týka aj postoja k migrácii ako takej. Nemyslím si, že treba, aby Slovensko robilo nejaké zásadné obraty. Viete, niekto povie, no veď keď sa to prijme, tak sa vlastne nič zásadného nezmení, nie je to záväzné, aj keď slovo záväzok alebo povinnosť sa tam opakuje často, je to len deklaratívne. Viete, ak budem obrátený týmto smerom, tak stojím na tomto mieste, som obrátený tam, ak sa otočím na opačnú stranu, stále som na tom istom mieste, nič sa nestalo, ale akonáhle začnem kráčať, tak je veľmi dôležité, či som otočený tým smerom, zameraný tým smerom alebo tým.
Ja si myslím, že prijatím tohto dokumentu, a poviem aj konkrétne veci, Slovensko naberá iný obrat. Napríklad niekto by to možno nazval, že, stavá nás do pozície, že by Slovenská republika vo svojej zahraničnopolitickej orientácii bola viac proimigrantská. A to je pre mňa aj filozoficky najväčšia výhrada voči tomuto dokumentu, to, že hodnotí migráciu ako vyslovene pozitívnu alebo len pozitívnu vec, kde-tu sú také, akože no nepredvídateľné veci môžu byť, ale v zásade je to celé perfektné, pozitívne, myslím, že by som mohol použiť slovo, že hodnotenie migrácie je také naivné až príliš optimistické. Preto si myslím, že je dobré, aby Slovenská republika k tomuto paktu, alebo teda rámcu, ako sme si vypočuli, nepristupovala.
Neviem, koľkí to urobili, ja aj ako člen zahraničného výboru som si tento rámec prečítal, preštudoval, tých 33 strán, teda neviem, ako kto má aký preklad, ja som mal 33-stranový. Niekde som čítal, že 34 strán to má.
Ja som rád, že je táto diskusia a že prebieha, ale myslím si, že skôr, ako by sme mali prijímať nejaké globálne pakty alebo kompakty, alebo rámce, mali by sme mať na Slovensku národný pakt, národný rámec a dohodnúť sa, jasný postoj. Pretože vlastne toto celé, čo okolo toho vzniká, je preto, lebo zdá sa, že v tejto veci sú niektoré veci, ktoré sú, v ktorých sme zhodní, poviem aj o niektorých, niektorých postojoch zahraničných, ale sú niektoré, ktoré vyšli na povrch, že teda my vlastne nevieme čo a ako. Jedna vec je, aké sú názory rôznych, rôznych politických strán od nejakých ultrapravicových po extrémne liberálne, ale druhá vec je, aká je celá pozícia Slovenskej republiky, najmä v tejto chvíli aj vlády Slovenskej republiky.
Boli tu spomínané rôzne aktivity k tejto diskusii. Jedna z nich je aj konferencia, ktorú zaštiťujem spolu s europoslancami Annou Záborskou a Branislavom Škripekom, bude v piatok dopoludnia v kinosále tu v Národnej rade 30. novembra. Srdečne vás pozývam. Ale myslím si, že nestačia len nejaké konferencie, politické debaty, ale, ale je dôležité, aby, aby o tom vedeli aj ľudia.
Dneska som zachytil jedno vyjadrenie, už si nepamätám, ktorý to bol politik, povedal, že 99 % ľudí nevie, o čom ten kompakt je, a populisti to zneužívajú. A to je chyba. Máme demokraciu. Démos - ľud by o tom mal vedieť. Mal by vedieť, o čom to je. A tak funguje, tak funguje demokracia. Nemôže si nejaká politická elita povedať, že to ľudia o tom nič nevedia, to my určíme.
Viete, ja si myslím, že celý ten trend vo svete aj v Európe, konkrétne aj na Slovensku, kde získavajú body extrémisti alebo extrémne riešenia, je preto, lebo z nejakej intelektuálnej povýšenosti si niektoré politické elity myslia, že môžu ťahať úplne opačným smerom než väčšina národa, než väčšina ľudí v tej krajine, konkrétne v našom prípade tu na Slovensku. Treba sa znížiť, treba s ľuďmi rozprávať, treba ľudí počúvať a treba presvedčiť. Nielen na nejakých odborných konferenciách, nielen možno tu v parlamente, ale aj v teréne.
V prvom rade si myslím, že v tejto veci je to zodpovednosť ministra zahraničných vecí a ministerstva, aby tieto veci dosahovalo, aby naozaj sme mali nejaký národný rámec, nejakú národnú dohodu aj v tejto veci, a preto vôbec nie je škoda, že takáto debata tu prebieha, len nestačí to asi, aby sme si urobili nejakú povinnú jazdu, potom zahlasovali. Vyzerá, že dneska asi o piatej podľa prihlásených do rozpravy to nebude, asi zajtra. A poďme ďalej, že naozaj o týchto veciach treba hovoriť.
Naozaj je pravda, tí, čo hovoria, že robí sa okolo toho hystéria. Býva to často populistické a ľudia nevedia. No tak toto môžme nejakým spôsobom zmeniť. Nehovorím, že to zajtra zmeníme, o týždeň, ale potrebujeme sa o tom baviť. Nieže tu niekto príde, teda, pardon, v tomto prípade niekto, ale minister zahraničných vecí a v zásade povie: „Ja tam idem, hotovo, ako môžte sa roztrhať, a keď nie, tak sa hodím o zem, alebo odstúpim a mňa nezaujíma, čo si myslí 90 % ľudí.“ Tak to nemôže ísť.
Ďalšia vec, ktorú si myslím, že je veľmi dôležité vzhľadom na veľkosť krajiny, akou je Slovensko, komunikácia, konzultácia, zhoda s okolitými krajinami, so susedmi. Tak štandardne, bolo to tu povedané, V4 plus Rakúsko, ale aj ďalšie krajiny špeciálne strednej Európy alebo možno kultúrne a politicky, historicky, by sme povedali, krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska, alebo ďalších, ďalších blízkych celkov. Ale vieme, že tieto krajiny majú k tomu minimálne podozrievavý, až odmietavý postoj. V4 bola spomínaná, ale takisto aj Chorvátsko, Švajčiarsko a potom aj naši spojenci Austrália a Spojené štáty americké.
Niekedy zaznievajú také morálne apely, ako, ako máme myslieť na tých migrantov, ako im máme vyjsť v ústrety, že je to ľudské, že je to kresťanské. Súhlasím.
Ja za seba teraz, nie ako poslanec Národnej rady, nie ako politik, ale ako súkromná osoba, lepšie povedané, ako otec rodiny, s celou rodinou ubezpečujem vás, že na ľudí, ktorí sú v takejto situácii, myslím. Evanjelium hovorí že nech ľavá ruka nevie, čo robí pravá, prípadne naopak, už si to nepamätám, takže nebudem rozprávať čo a ako, ale v každom prípade myslíme na ľudí aj na Slovensku, aj v zahraničí, ktorí sú v ťažkej situácii, a je ich dosť.
Dnes cez obednú pauzu som sa zúčastnil prijatia sýrskeho arcibiskupa z Aleppa, ktorý nám hovoril o ich situácii, ako je to v Sýrii. Tieto veci ma enormne zaujímajú. Ale ako poslanec Slovenskej republiky som skladal sľub a je to pre mňa vážna vec a myslím, že pre každého z vás, kde som sľuboval vernosť Slovenskej republike, a že budem pracovať v prospech jej občanov. A ja som si dneska pozrel aj sľub ministra. Myslím, že úplne totožný alebo takmer totožný. Určite v tom, že sľuboval vernosť Slovenskej republike a pracovať v prospech jej občanov. Ak občania chcú, aby sme boli solidárni, aby sme pomáhali aj iným krajinám, a o tom som presvedčený, že väčšina Slovákov je na tom tak, tak potom môžme aj my takýmto spôsobom sa k tomu pridať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán pro..., pán poslanec Vašečka, vy ste tu opakovane spomínali slovo, že okolo tejto, tohto paktu, že sa vytvára hystéria. Ja by som to tak nebrala ako hystériu. Ja si skôr myslím, že je to odôvodnená obava z niečeho, z niečoho skutočne reálneho, z nejakej hrozby. Tak ako a to nemusí byť vlastná skúsenosť. Ja som nikdy nebola zasypaná lavínou, ale keď by som vedela, že sa, že pôjde lavína, tak by som naozaj mala odôvodnené obavy, a nie hysté..., nejakú neprirodzenú hystériu. Nikdy som nezažila cunami, ale keď by som sa nachádzala v krajine a povedali mi, že ide cunami, tak, samozrejme, aj keď nemám vlastnú skúsenosť s cunami, tak by som bola opatrná a naozaj by som zaujala teda opatrenia. A nebola by to ani hystéria, ani by to nebol strach z nepoznaného.
Jednoducho niektoré veci vieme, aj keď sme ich na vlastnej koži nezažili.
Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, súhlasím, že ľudia nie sú informovaní a je to teda zodpovednosť politikov. V tomto prípade ale teda hlavne asi ministerstva zahraničných vecí, že celú túto tému dostatočne vopred nekomunikovalo, že táto téma sa dostala do verejnej diskusie prostredníctvom konšpiračných webov a alternatívnych médií, a teda takto bola, takto bola na začiatku podávaná a naozaj miesto, miesto vecnej diskusie je to často, často záležitosť naozaj nejakých hystérií a boja so slamenými panákmi.
A ja, hoci som sa vyjadril, že podporujem dohovor o migrácii a budem hlasovať proti návrhu SNS, ktorý ho odmieta, tak uznávam, že sú tam veci, ktoré sú, ktoré sú na diskusiu, ale to, ak niečo odmietneme a priori, a priori sa k tomu nepripojíme, tak to predsa nie je, nie je vecou diskusie. A častokrát sa politici odvolávajú na to, že však ľudia sa boja, ľudia majú obavy. No problém je, keď to hovoria tí istí politici, ktorí tie obavy pomáhajú vytvárať, nesú zodpovednosť za to, že tie, tie obavy, častokrát aj neodôvodnené obavy existujú, ktorí roznecujú v spoločnosti vášne.
No a zaujalo ma to, že keď ste povedali, že máte aj konkrétne výhrady k tomu textu, tak som sa tešil, že si, že si nejaké vypočujem, ale potom ste vlastne hovorili iba o tom, že máte výhrady voči tomu, že sa tam hovorí o migrácii pozitívne, ale teda skôr by ma zaujímali, ak stihnete v rámci faktickej, že nejaké výhrady voči tým navrhovaným opatreniam, lebo jedna vec je preambula a jazyk a druhá vec je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za reakcie. Najprv k tej, k tej hystérii verzus odôvodnenej obave. Áno, ja mám nejaký pohľad na svet a mám z niektorých vecí odôvodnené obavy, ale napríklad v júli nemám nejakú silnú a veľkú odôvodnenú obavu z lavíny. Mám obavu z lavíny, keď povedzme napadne nejaký prvý ťažký sneh a naňho potom nejaký ďalší, a tak tí, ktorí sa tomu venujú, vedia, a ja by som sa pohyboval v tej oblasti, bol by som veľmi opatrný, lebo naozaj lavíny bývajú a môže sa to stať, aj keď mne osobne sa to teda ešte nestalo.
Ja si myslím, a preto som nazval aj tú vec hystériou, že priamo z tohto paktu alebo compactu, rámca nejakú, nejaká lavína nehrozí. Že keď by teraz nejak sme sa k tomu pridali, tak hneď tá lavína začne o mesiac, o pol roka. Obavy áno, opatrnosť určite áno. Ja vlastným deťom hovorím, nebuďte ustráchaní, ale buďte opatrní. Takže to je jedna vec.
Druhá vec. Ja som ešte nestihol povedať, že pán minister Lajčák, ktorý teda je podľa mňa schopný a skúsený diplomat a určite by som ho nejak nedehonestoval, ma ale prekvapil tým, ako on dehonestoval, ja som mal pocit, že nielen politikov, ale aj vlastný národ. A je to také zvláštne, keď mne ako opozičnému poslancovi dáva na výber, že zahlasovaním za toto uznesenie môžem dosiahnuť jeho odvolanie. No je to také pokušenie, že už len kvôli tomu zahlasovať. Ja to neurobím kvôli tomu, priznávam sa, lebo to by bola nízka pohnútka, ale musí byť opatrný s tým, ako nás, ako nás láka na takéto veci.
A ešte posledné sekundy. Výhrady. Napríklad celkovo to vykresľovanie toho postoja alebo migrácie, napríklad v médiách, je tam vykresľované, že podporovať by sa malo to, čo tú migráciu akoby vykresľuje len pozitívne alebo neutrálne, keď negatívne, tak by to nemalo byť podporované.
Viac už nestihnem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme sa v škole učili o kognitívnej disonancii, priznám sa, že nie úplne som si vedela predstaviť, čo to tak v praxi môže znamenať, ako to môže vyzerať. Teória hovorí, že je to porucha, kedy človek hovorí alebo robí dve rozdielne veci, ktoré si navzájom odporujú alebo sa vylučujú. A skutočne som tomuto termínu, tejto poruche porozumela asi až teraz v posledných dňoch, keď som si uvedomila, nakoľko, do akej miery kognitívna disonancia ovládla nemalú časť našej zahraničnopolitickej diskusie tu na Slovensku. Na jednej strane v otázkach brexitu už mesiace zdôrazňujeme, že prioritou č. 1 pre nás okrem investícií je to, aby naši občania žijúci a pracujúci v Spojenom kráľovstve mali zachované rovnaké práva aj po roku 2020, aké majú doteraz a aké majú aj občania Spojeného kráľovstva. S tým, samozrejme, sa nedá nesúhlasiť.
Pred pár mesiacmi sme na výbore pre európske záležitosti mali rakúskeho veľvyslanca, ktorému výbor prízvukoval, že nesúhlasí s nižšími sociálnymi dávkami alebo prídavkami pre deti, ak chcete, pre naše, pre našich zamestnancov, alebo teda pre ľudí, ktorí, ktorých deti žijú mimo územia Rakúska. A jedným dychom tu už týždne väčšina tých istých ľudí, ktorí majú plné ústa brexitu, plné ústa rakúskych opatrovateliek, odmietajú dokument, ktorý vytvára základ práve pre spoločné štandardy v oblasti aj práce v zahraničí.
Poviete mi, naši občania v Rakúsku a v Spojenom kráľovstve tam predsa žijú, pracujú presne tak isto, ako ich vlastní domáci občania, tak prečo by nemali byť rovnaké, nemali mať rovnaké práva? Áno, súhlasím, a na to vám odpoviem áno, a práve o tomto tento dokument je. Je o legálnej, riadenej migrácii, na ktorú sme, ako nám to o chvíľu bude pravdepodobne prízvukovať aj pán minister práce, ktorý nás bude žiadať o skrátené legislatívne konanie, odkázaní už aj my tu na Slovensku.
Kolegovia, ja viem pochopiť, ak máte k textu globálneho rámca výhrady. Čo však neviem pochopiť, snažím sa, ale skutočne neviem, je, prečo zrazu tak strašne vadí komunikovať naše výhrady partnerom. Ak chceme kritizovať, ak máme výhrady, tak predsa nedáva zmysel odísť od stola. Práve naopak, ak sa v Marrákeši nezúčastníme, globálny rámec bude prijatý a my sa pripravíme o príležitosť predniesť svoj postoj. Toto je štandardné uznesenie OSN, ku ktorému má každý štát príležitosť predniesť tzv. EOP, teda explanation of position, alebo ak chcete po slovensky, vysvetlenie postoja. Urobia tak pravdepodobne Nemci či Holanďania, aby zabezpečili, že ich postoje a výhrady budú súčasťou záverov z konferencie, a výrazne ovplyvnia ich, ako to voláte vy, politický či morálny záväzok. Inými slovami, ísť do Marrákeša a predniesť EOP, explanation of position, je silnejšie vyjadrenie, ako neísť tam vôbec.
My však, ako tu sledujem, ideme dobrovoľne utiecť od stola, a preto, dámy a páni, mi z toho vychádza jediný záver, že táto diskusia už nie je o compacte. Spôsob, akým sa vedie táto debata, už dávno nie je o tom, čo sa v kompakte nachádza alebo nenachádza, k čomu nás zaväzuje alebo nezaväzuje. Táto diskusia je o tom, že politické strany miesto hľadania riešení a vysvetľovania sa vybrali ľahšou cestou naskočenia na nálady toho najhlučnejšieho extrému na sociálnych sieťach. Nerozumejte mi zle, ja chápem a rešpektujem, že občania Slovenskej republiky, občania tohto regiónu majú strach z neznámeho. A ja to vždy vysvetľujem partnerom v zahraničí, najmä keď sa jedná o tému povinných kvót v migrácii. Lenže našou úlohou je zodpovedne vysvetľovať, čo migrácia je, a chrániť občanov len pred jej rizikami, nie zatvárať tu dvere a podliehať pokušeniu priživiť sa na strachu časti populácie z neznámeho. Takto sa zodpovedný politik nespráva.
Som presvedčená, že ak chceme byť aj naďalej demokratickým spoločenstvom, musíme vedieť uniesť bremeno debaty a argumentácie v akejkoľvek ťažkej a nepopulárnej téme. Chcem veriť, že sme toho schopní, chcem veriť, že toto nemá byť prvým krokom k nástupu demokracie karpatského typu podľa vzoru Orbána či Mečiara, kde sa kapitulovalo na hľadanie riešení, kde stačí strašiť a nájsť za všetko zodpovedného vinníka, či už doma, alebo ešte lepšie v zahraničí. Z krátkodobého hľadiska sa tomu možno dá rozumieť, napokon aj tu u nás na Slovensku nás čakajú voľby, prezidentské, do Európskeho parlamentu a každý hlas je dobrý, všakže. Lenže v širšom pohľade je to zvlášť nebezpečné, najmä preto, že takáto politika zvyšovania hystérie, navodzovania rôznych kultúrnych vojen pomôže v konečnom dôsledku len konšpirátorom a extrémistom. V rétorike okolo globálneho compactu, bohužiaľ, mám niekedy problém rozlíšiť podľa slov povedaných, či práve prehovoril poslanec koalície, demokratickej opozície alebo člen Ľudovej strany Naše Slovensko.
Milí kolegovia tak z koalície, ako aj z demokratickej opozície, zastavme, prosím vás, túto nezmyselnú hystériu. Skúsme sa poctivo pozrieť aj na potreby Slovenska, na potreby Európy a širšieho sveta, nielen na svoje vlastné krátkodobé ciele, lebo potom keď príde skutočný problém, ho nebudeme vedieť vyriešiť.
Ešte niekoľko rokov dozadu bolo pomaly nadávkou slovné spojenie zahraničný kapitál. Ja som síce bola ešte dieťa, ale pamätám si pánov, ktorí v televízii opakovali heslo cudzie nechceme, svoje si nedáme. Ak by sa vtedy neboli našli odvážni politici, ktorí išli proti verejnej mienke, išli proti strachu občanov z cudzieho, zahraničného kapitálu, vyšli do ulíc, do terénu a vysvetľovali, čo zahraničný kapitál je, čo zahraničný kapitál nie je, aké prináša pozitíva, aké sú jeho riziká, tak by sme tu dnes mali pravdepodobne oveľa vyššiu nezamestnanosť, pravdepodobne by sme bojovali s chudobou, o stabilnom raste HDP by sme mohli len snívať. A tobôž o vyrovnanom rozpočte, ktorý budeme o chvíľu v Národnej rade prerokovávať.
Dnes ako politici máme možnosť postaviť sa čelom k ďalšiemu nepopulárnemu a zložitému problému. Naším príspevkom by podľa môjho názoru malo byť práve také odvážne vysvetľovanie, diskusia, hľadanie riešení pre všetky aspekty migrácie ako javu, ktorý sa nás týka bez ohľadu na to, či chceme, alebo nie, javu, pred ktorým dvere jednoducho nezavrieš.
Viete, najsmutnejším momentom minulotýždňového zasadnutia zahraničného výboru pre mňa bolo, keď sa na záver prihlásili o slovo kotlebovci a povedali, že už vlastne obsahovo ani nemajú veľmi čo dopĺňať, pretože všetko, čo chceli povedať, už povedali kolegovia z SaS, SNS a zo SMER-u. Ja sa len modlím, aby výsledkom tejto nastupujúcej populistickej politiky neboli len usmievajúci sa extrémisti, ktorí budú spokojne konštatovať, že sme všetku prácu odviedli za nich.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Cséfalvayová, mali ste napísaný krásny, srdcervúci prejav, ktorý sa ale neopiera o nejaké základy v realite, ale vaše zbožné túžby, priania, o to, ako by ste si priali, aby svet vyzeral a fungoval, ale nie o to, ako vyzerá a funguje.
A to je ten najväčší problém, tá vaša úplná odpojenosť od reality. To je naozaj obrovský problém, lebo keď vy tu stále hovoríte, že všetci tí, ktorí s tým nesúhlasia, sú konšpirátori, extrémisti, xenofóbovia, a hlavne že Slováci majú strach z neznámeho. Veď to sú nezmysly, pani poslankyňa.
Slováci nemajú strach z neznámeho, ja som tu hovoril o teroristických útokoch, o ľuďoch roztrhaných na kusy, ktorých rozflákali dodávky a kamióny, hovoril som tu o bombových atentátoch, o ľuďoch, ktorí sekerami vo vlaku rúbu ľudí len preto, že neveria v Alaha, hovoril som tu o znásilneniach, vraždách, krvilačných prípadoch, ktoré, ktoré sú nepredstaviteľné zatiaľ pre nás. Nedávno štyria černosi z Afriky brutálnym spôsobom znásilňovali mladé dievča v Anglicku, ktoré ešte i po tom všetkom, čo jej spravili, ich prosila, už ma len nechajte, pustite, podrezali jej hrdlo ako nejakému prasaťu na bitúnku, nechali ju vykrvácať, na súde ani trošku ľútosti neprejavili. O tomto tu hovoríme, to nie je neznáma. To nie je fikcia, to nie je science fiction, to nie sú hviezdne vojny, Star Trek, to je realita v západnej Európe, realita, ktorú tam vytvorili tí, ktorých chce práve tento Globálny pakt o imigrácii posunúť na nejakú vyššiu úroveň a ktorým chce dať možnosť imigrovať do štátov aj na Slovensko bez nejakých väčších ťažkostí a problémov, a dokonca ich práva v mnohom postaviť aj nad práva našich vlastných obyvateľov a chránenie našej vlasti považovať za nejaký zločin, zatiaľ čo napomáhanie pašeráctvu ospravedlňovať.
To znamená, Slováci nemajú strach z neznámeho, Slováci sa chcú chrániť pred tým, chrániť pred tým, čo vidia a čo na Slovensku nechcú, lebo je to zlé.

Ďakujem za slovo. Pani Cséfalvayová, nie ste tu, ale možno to počujete v kaviarni. Spomínali ste to, ako ste boli dieťa. Ako mladá dievčina ste navštevovali - dvakrát tuším - olomouckú letnú školu, prepáčte mi moju angličtinu, Olomouc Summer Young Leaders Institute. Táto sorosovská organizácia kreuje totižto mladých vodcov. Pracovali ste na projekte Postavenie imigrantov v Slovenskej republike, a čo je zaujímavé, na tomto projekte ste pracovali pred migračnou krízou, o ktorej nebola ani, nebolo ani chýru, ani slychu. Kto inšpiroval túto tému? No, logickou dedukciou si to viem predstaviť. Bol to určite taký človek alebo ten, čo vedel, čo príde.
A čo ste spomínali o tej histórii a o strachu. Poviem vám taký plastický príklad. Vysoko postavený politik v Bruseli podporujúci migráciu mal dcéru. Už ju nemá. Zavraždil ju imigrant. Stačí toľko?
Ďakujem.

Ja by som chcela pani poslankyni len toľko povedať, že celé by som to lepšie nepovedala, a zdôraznila by som, že tu sa skutočne nerieši globálny pakt, ale skôr divadlo okolo neho.
Ďakujem veľmi pekne.