38. schôdza

Pani ministerka, milí kolegovia, ja si dovolím len veľmi, veľmi stručne, lebo bolo toho tu už povedaného dosť. Všetkých asi, čo nás najviac trápi v zdravotníckom výbore, je vypustenie a resp. zrušenie štvor..., odvodu, resp. platby štátu za svojich poistencov 4 %. Štát až doteraz platil za svojich poistencov 4 % z vymeriavacieho základu, a aj keď tomu tak každý rok nebolo a to percento bolo väčšinou nižšie, nie je žiadny dôvod, aby sa táto zákonná povinnosť dala zo zákona preč. Je to obyčajné obchádzanie povinností štátu a zo strany ministerstva zdravotníctva kapitulácia pred nátlakom ministerstva financií, ktoré sa už nechcelo každý rok spolupodieľať na dofinancovávaní rezortu zdravotníctva.
Financovanie zdravotníctva štát hrubo prenáša zo svojich pliec na plecia ekonomicky aktívnych občanov. Keby sa ministerstvo držalo zákona, tak len v tomto roku príde do zdravotníctva o viac ako 94 mil. eur. Ak teraz hovoríte o tom, že pre rok 2019 sú rozpočtované zdroje v medziročnom porovnaní vyššie o 244 mil. eur, tak je to vlastne len vďaka ekonomicky aktívnym občanom, ktorým odvody vzrastú o 488 mil. eur. Ale príjmy za poistencov štátu klesnú o štvrť miliardy. Pekné reči o hospodárskom raste raz vystrieda vytriezvenie z krízy či z ťažkých rokov. A potom čo? Financie na lepšiu zdravotnú starostlivosť budú kde? Na ministerstve financií? Môžeme si ich potom pýtať z rezervy, ktorú nám veľkodušne poskytnú. Akurát, že teraz nikto nevie, aká má byť veľká, pretože nikto z nás ani poriadne nevie určiť, koľko financií zdravotníctvu chýba. Takže asi toľko k tým 4 %. Kolegovia predrečníci povedali dosť.
Ja ešte snáď poviem pár slov k čakacím zoznamom.
Navrhovateľ uvádza, že rozšírením čakacích zoznamov na ďalšie zdravotné výkony, diagnosticko-terapeutické skupiny alebo diagnózy sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a taktiež sa zvýši zodpovednosť zdravotnej poisťovne za zabezpečenie nároku poistencov. Naším spoločným dlhodobým cieľom by malo byť čakacie zoznamy postupne zrušiť, a nie ich rozširovať. Aký má zmysel rozširovanie čakacích zoznamov? Chceme sa následne pochváliť lepšie vyzerajúcou štatistikou? Zlepšenie podmienok u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musí ísť ruka v ruke s ubúdaním pacientov na čakacích zoznamoch.
Navrhovateľ uvádza, že povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení chorôb, na ktoré sa čaká, viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní, k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov, čo je teda lepšia a prísnejšia regulácia zisku zdravotných poisťovní. Prísnejšiu reguláciu dosiahneme len jasnou a zároveň jednoznačnou vyhláškou, predpisom, na základe ktorej bude poisťovňa vedieť, na čo môže zisk použiť. Čakací zoznam nemá byť nástrojom, nástrojom na represie, ale skôr vodítkom pre poisťo..., pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnú poisťovňu, v akej oblasti je potrebné sa zlepšiť.
Ďalej navrhovateľ uvádza, že v prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť a uhradiť ju do 12 mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať u nezmluvného poskytovateľa, resp. v členských krajinách EÚ... (Reakcia z pléna a komunikácia rečníčky so spravodajcom a ministerkou.)
Nie? Už to tam je? Ani nebolo? Tak hovorím zle?... Tak potom prepáčte. (Reakcie ministerky a spravodajcu.) Dobre. Dobre, tak v podstate ani nemám viacej čo povedať. Pokiaľ to tam nie je, tak sa ospravedlňujem, pani ministerka, a... (Rečníčka listuje v podkladoch.) Čakačky, tak to ste mi mohli hneď povedať. Áno, nemusela som toľko rozprávať. (Povedané so smiechom.) A v podstate, čo k tomu ešte niečo mám?
No v zásade teraz bol prekvapujúci, pre nás bol prekvapujúci teraz návrh, návrh pána Kamenického o dofinancovaní, o 55 miliónoch. Je to lepšie ako, ako nič, alebo jak sa hovorí, drôtom do oka, len sme na vážkach, či, či uvedený návrh zákonu podporíme. Sú tam, je tam zvýšenie miezd pre zdravotné sestry, sme za, v zásade máme jediný problém a tým problémom je vypustenie 4 %. Ale s tým, sa asi zhodneme všetci, že s tým máme problém.
Takže sme veľmi na vážkach a budeme si, možno si vypočujem ešte argumenty, ale naozaj nevieme, že, že či podporíme tento návrh zákona, alebo nie, takže ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pre médiá, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu. To, čo hovorila pani kolegyňa Šebová, tento bod bol, ale v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale, ale, ale toto bolo vypustené, takže aby nedošlo ku nejakým dezinformáciám cez, cez médiá.
Ďakujem.

Zuzka, ďakujeme. Ja len chcem povedať, že pokiaľ sa nebude hlasovať za ten pozmeňujúci návrh pána Kamenického, tak v tom prípade by mali zostať v platnosti 4 %, teda malo by byť v zdravotníctve viac peňazí.
Takže my sa aj takto zachováme, že my zaňho hlasovať nebudeme, pretože nechceme, aby tam bolo 3,2 % budúci rok, ale chceme 4 %. A teda veríme, že body 15 a 31 zo spoločnej správy plénum schváli.

Vážený predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení prítomní, na tejto schôdzi má byť prijatý zákon roka, teda zákon o štátnom rozpočte a určite by tento zákon mal prednosť pred zdravotnými zákonmi, keby..., keby nebolo treba v zdravotnom zákone č. 581 meniť ustanovenie 4 % za poistence, poistencov štátu. Už z tohoto samotného vyplýva, že keď minister financií chce mať dobrý rozpočet, a ako sa ukazuje, vyrovnaný rozpočet, tak potrebuje pomeniť, zmeniť zákon zdravotnícky, aby si vylepšil štátny rozpočet. Z tohoto sa to potom celé odvíja. Na jednej strane je síce deklarácia, že zdravotníctvo dostane najviac v celej histórii samostatného Slovenska, ale treba povedať to B, že dostane menej, ako by mu za určitých platných pravidiel, ktoré tu dodneska boli, ako by malo to zdravotníctvo dostať.
A ja viem, že vládnuť je vždycky o kompromisoch, ale hovorilo sa, že zdravotníctvo je v kríze, zdravotníctvo je premiérska téma, v zdravotníctve je treba riešiť veľké otázky, pretože zomierajú nám tu zbytočne ľudia a ľudia nedostávajú takú liečbu, akú by mali. Ja som to už dneska spomenul a spomenul to aj predseda zdravotníckeho výboru, že skúsme sa porovnať s Českou republikou, pretože to je krajina, s ktorou sme dlho, dlhé roky spolu pôsobili, naše zdravotníctva boli veľmi prepojené, aj keď určite aj vtedy, keď sme sa delili, tak to české zdravotníctvo bolo na o čosi vyššej, vyššej úrovni. Bola tam jedna výhoda pre Slovákov, že keď bol niečo problém na Slovensku, tak sa dalo obrátiť na kolegov v Čechách a dalo, dala sa táto liečba potom absolvovať v Čechách. Dneska je to už trošku komplikovanejšie, pretože treba na to kadejaké výnimky, na všetko vám ani takú výnimku nedajú.
A ja už som to dneska, ten príklad spomenul, že v Českej republike robia robotickú chirurgiu s 9 prístrojmi, na Slovensku máme 1. Na Slovensku by takéto prístroje mali byť 4 a možno aj 5. Je to síce veľká investícia, ale zároveň je to veľký prínos pre pacientov a v konečnom dôsledku nakoniec potom aj, aj pre tú ekonomiku, pretože keď ste na kongrese, kde sa o tom rozpráva, rozprávajú odborníci, tak vám povedia, že keď operujú touto, týmto robotom, tak nepotrebujú pacientovi dať ani transfúziu krvi. Pacient nemusí byť 3 dni na JIS-ke, dokonca po takejto operácii nemusí byť ani na JIS-ke. Toto všetko nám tu chýba. Keď si uvedomíme, že v českom zdravotníctve na počet obyvateľov, ako má Slovenská republika, je asi o 2 mld. viacej, tak potom aj tá úroveň toho zdravotníctva sa tam môže zlepšovať a tie nožnice medzi Slovenskou a Českou republikou sa budú viac a viac roztvárať.
Poviem príklad jeden, malé nemocnice na Slovensku. Je v ozdravnom pláne. Minulý rok spravila opatrenia, aby tento rok bola v pozitívnych číslach, pretože je v ozdravnom pláne a musí to plniť. A ukazuje sa, že tento rok bude v pluse 81-tisíc euro. Ale pri daných podmienkach, ktoré sú nastavené na budúci rok, a pri zmluvách, ktoré majú garantované od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na prvé tri mesiace, tak rozpočet na budúci rok im už vychádza na skoro mínus 400-tisíc euro a na ten ďalší rok okolo mínus 600-tisíc euro. Tu vidím jednu obrovskú schizofréniu. Nemocnica, ktorá je v ozdravnom pláne, má postavený plán s mínusom. Čo teraz? Dozorná rada bude musieť zasahovať, vymenia riaditeľa. A dokonca sa ukazuje, že ten riaditeľ z ekonomického hľadiska tento rok je v pluse, čiže možno nie je až taký zlý, ale vymeníme ho, však bude v mínuse, nebude plniť ozdravný plán.
V tomto vidím jednu, jeden velikánsky problém. Ak budeme aj schopných riaditeľov takto demotivovať, tak sa nám tam ani žiadni nebudú hlásiť. A už nie, že do, do výberového konania príde jeden, ale sa tam asi nikto ani neprihlási.
Ja som mal pripravené aj nejaké citácie, kde Asociácia nemocníc spravila vyhlásenie, koľko asi miliónov bude chýbať, kde šéfka všeobecných lekárov pre dospelých hovorí, že akékoľvek zníženie vymeriavacieho základu pod 4 % bude ohrozovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. LOZ hovorí, že zníženie poistencov za, teda poistného za poistencov štátu reálne ohrozí zabezpečenie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a verejného zdravotného poistenia.
Ale ja tu chcem ešte poukázať na ľudské zdroje. Hovorím, chcem povedať o lekároch a o zdravotných sestrách. Zdravotné sestry nám chýbajú a budú chýbať vo veľkom počte. Ak im nezvýšime platy a nezlepšíme podmienky, tak to bude pre nás neriešiteľná situácia.
A to isté začína s lekármi. Rozprával som sa s prednostom chirurgickej kliniky a povedal mi takúto vec. Pri skončení školského roka sa mu hlásilo 5 záujemcov o chirurgiu. A všetko to boli muži. Dneska začína byť veľká feminizácia v chirurgii. Boli to muži a mali záujem o chirurgiu. Keď volal riaditeľovi, že by mal 5 alebo aspoň jedného záujemcu, aby mohol prijať, tak mu riaditeľ povedal, že, žiaľ, na platy jeho budžet už nepostačuje a nemôže mu takéhoto lekára prijať, hoci on by ho potreboval.
A na druhej strane čítam inzeráty českých nemocníc. V českej nemocnici, keď im chýba lekár, tak inzerujú, že náborový príspevok v určitých oblastiach, je to tam v oblasti okolo Nemecka, 400-tisíc českých korún. To je okolo 15 000 eur a viac. Niečo dostáva ten lekár, ktorý nastúpi, hneď na začiatku a viazať sa musí na 4 roky. To znamená, že v Čechách sú povedzme primerané platy, ale keď chcú získať lekára, tak riaditeľ nemocnice si môže dovoliť zo svojho budžetu dať ešte náborový príspevok. A slovenský primár alebo riaditeľ nemocnice si nemôže dovoliť mladého lekára prijať. Tak mi povedzte, ako chceme pomery v slovenskom zdravotníctve zlepšovať a posúvať sa smerom k Českej republike. Alebo na Ukrajinu?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ďakujem ti za ten príklad, ktorý si dnes povedal, lebo, myslím si, že je to kľúčový problém toho všetkého, čo sa tu deje.
Na jednej strane tlačíme tie nemocnice, aby teda neboli stratové, na druhej strane, ak si nastavia nejaký ozdravný plán, sú trestaní. Jednoducho v súčasnej dobe sa neoplatí nemocniciam nebyť v strate, lebo sa snažia, a ten efekt nie je žiaden. Spomenul si aj sestry a lekárov a ja hovorím to, že dnes naháňame do automobiliek ľudí z tretích krajín, ale o chvíľu tu bude obrovský problém práve s lekármi, a teda so sestrami, ale my už nebudeme mať ani ukrajinských lekárov, lebo už ani k nám neprídu, pretože prídu do Česka alebo prídu ďalej. Takže naozaj ten náborový príspevok je cesta, kam sa má uberať preventívne aj nábor, či už sestier, alebo lekárov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. So všetkým, čo si povedal, sa dá súhlasiť a vychádza to vyložene z praxe a z praktickej skúsenosti, aj to, čo si hovoril o tej prístrojovej technike.
Ono na jednej strane nám vyčítajú zdravotníkom, že, preboha, kam tie peniaze idú. No ale Da Vinci stojí obrovské peniaze. Jedno cétečko, jeden endoskop stojí obrovské peniaze, jeden laparoskop, ale, samozrejme, tie výhody, aj ktoré si pomenoval, sú predsa ďaleko, sú fantastické oproti tej klasickej liečbe. Čiže my na jednej strane, keďže nemáme peniaze, robíme tie veci klasicky, na druhej strane otázka komfortu, výsledkov pooperačnej starostlivosti sú ďaleko niekde inde, ako keby sme použili tie moderné prístroje. Takže skutočne tá úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti a nakoniec nám to prikazuje aj zákon, že máme liečiť na, na úrovni alebo pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Síce zákon máme, no ale keď tie peniaze nie sú, tak to proste nerobíme.
Takže skutočne mal si pravdu a, samozrejme, treba počítať jedno. Akonáhle Česi budú mať v tom rozpočte takúto obrovskú sumu, no tak verte tomu, že teda tí lekári aj tie zdravotné sestry pôjdu do Čiech, jednak je tam, neni problém jazykovej bariéry.
A chcel som ešte povedať k tým zdravotným sestrám, že skutočne to považujem ako za teda tú prvú etapu toho zvyšovania platov a že budeme v tom ďalej pokračovať.
Ďakujem.