38. schôdza

Ako som už povedala, ja nemám problém s navyšovaním základnej zložky mzdy pre zdravotníckeho záchranára, vôbec nie, nech majú tí, ktorí pracujú v teréne, ale ako som hovorila, že zdravotnícki záchranári zatiaľ môžu pracovať len na urgentoch a majú, robia tú istú prácu, čo robí sestra, lebo už mám skúsenosti z praxe, a poviem aj to, že dnes mi volali, aj námestníčky mi volali, že prečo je tento koeficient takto ošetrený. Ja hovorím vždy o nemocniciach, nehovorím o ambulantnej starostlivosti. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, vážené dámy, vážení páni, ako vždy, keď tu chodím, nechodím tu veľmi dlho, ale keď tu chodím, tak vždy, čokoľvek prinesiem, riešime všetko. A vždy hovorím to, ja záchrann..., zázračný prsteň nemám, kto ho má, nech si sem ide sadnúť. Keď si to isté, vy ste všetci inteligentní ľudia, ktorí sa pohybujete v zdravotníctve, a všetci veľmi dobre viete, čo ste hovorili, že to, čo ste hovorili, to by som možno povedala aj ja, možno inak, možno s inými číslami, možno menej davovo a možno viac vecne, ale ja to plne chápem. Vy veľmi dobre viete, čo sa dá za aký čas urobiť, vy veľmi dobre viete, v akom stave je naše zdravotníctvo, viem to aj ja. Len medzi nami je jeden markantný rozdiel. Vy to len pomenujete a ja to musím aj riešiť.
Vy pomenujete všetky problémy, ktoré ja veľmi dobre poznám, a vy mi ich pomenovávate zakaždým tie isté, ako sem chodím, tie sa nemenia. Možno tí, ktorí tu sedíte viac rokov ako ja, hovoríte to niekoľko rokov. Vy tu viac rokov ako ja sedíte a asi hovoríte to isté niekoľko rokov.
Ja si dovolím povedať, že, a dokážem podať celkom dobrý odpočet, s tým čo hovoríte, ja pracujem, hovorím mnohé veci aj ja a snažíme sa zlepšovať, aby to zdravotníctvo bolo lepšie. Zázraky nedokážem robiť, ak ich odo mňa niekto chce, prosím, adresujte svoje potreby niekomu inému.
Keby sme išli úplne na to koncepčne, na základe nejakých údajov, reálnych vecí, môžme sa baviť napríklad, kvôli čomu som sem prišla, a to je zákon č. 581, prerozdeľovací mechanizmus. Ja som sa k tomu už vyjadrovala minule, keď som bola v prvom čítaní. Len veľmi jednoducho.
My sa snažíme docieliť spolu aj teda s Guptou, ktorú sme, teda u ktorej boli sme, a bol zadaný, nejaká požiadavka na nejaký dobrý prerozdeľovací mechanizmus, resp. na to, aby sme zvyšovali pedičnú silu modelu, aby sme dokázali predikovať, koľko nás čo bude stáť, a aby sme skutočne zohľadnili, aby poisťovňa, ktorá má najviac chorý kmeň, dostala najväčšiu sumu finančných prostriedkov. Ten nadlimit, ktorý sme zaviedli, teda ktorý zaviedol pán minister Drucker, ako ste povedali, bolo prechodné, prechodné obdobie. Nadlimit nezvyšuje pedičnú silu pedičného modelu. Bola dohoda, že nadlimit sa zavádza na jeden rok. Naďalej sa pracovalo na analýzach a vďaka analýzam sme mohli zaviesť ďalší pedičný model a to sú viacročné nákladové skupiny. Dohoda bola, keď sa zaviedli viacročné nákladové skupiny, že sa vypína vlastne nadlimit, pretože nadlimit môže viesť k neefektivite nákupu zdravotnej starostlivosti. Keď doterajšia pedičná sila daného modelu, súčasne 17 %, ak sa prijme ten, ktorý teraz predkladáme, stúpne pedičná sila modelu o 10 %. Rozvinuté krajiny, kde majú dobré hospodárstvo, alebo resp. dobré zdravotníctvo, majú pedičnú silu okolo 35 %. To je len k tomu.
Čo dodať k rozpočtu, k 4 % a tak ďalej a tak ďalej. Je to veľmi veľká téma, skúsim len tak úchytkove. Je to komplexne a myslím, že na tom sa dohodneme všetci, financií v zdravotníctve nebude, nebolo ani nie je dosť. Alebo koľko by sme chceli. Podľa mňa je základná otázka, aby financie, ktoré sú v zdravotníctve, boli efektívne využité, aby sa šetrilo tam, kde sa dá šetriť, a aby sme posilňovali to, kde treba to posilniť. Čiže musíme si uvedomiť, že či sa nám to páči, alebo nie, a teda čo sme aj my deklarovali s pánom ministrom Kažimírom, historicky je, ide do zdravotníctva najviac finančných prostriedkov. Či sa nám to páči, alebo nie, historicky tu je najväčší medziročný nárast na výdavkovú stránku na zdravotnú starostlivosť. Prosím, nebavím sa, či to stačí, či to nestačí.
V absolútnych číslach, keby sa, 220 mil., je to medziročný nárast, keď sa prijímali tých 55 mil., čo sme sa dohodli na zdravotníckom výbore, je to 270 mil., čiže je to 6 %. Priemerne, aby sme vedeli, to býva medziročne okolo 3 %, mali sme v rokoch ’16, ’17 do 1 % medziročný nárast.
Ja som lekár, ja, samozrejme, tiež budem vždy bojovať za to, aby finančných prostriedkov v zdravotníctve bolo veľmi veľa, veľa, veľa, veľa, ale na druhej strane ako minister zdravotníctva, ja musím dbať na to, aby tie finančné prostriedky boli využité maximálne efektívne a boli dané tam, kde treba.
Ja by som ešte, mám tu celú tabuľku, ktorú majú všetci členovia zdravotníckeho výboru, resp. všetci poslanci, pretože je to súčasť rozpočtu, kde je to presne zadefinované. Ja by som teda ešte sa možno vrátila na začiatok, keďže teraz tu bola aj rozprava o 4 %, 3,2 % poistenca štátu. Ako došlo k tomu, že vlastne toto percento sa ide vypúšťať. Na základe teda diskusií s ministerstvom financií a tieto diskusie boli dlhodobé, sa pristúpilo k novému kreovaniu rozpočtu pre zdravotníctvo. Prvýkrát asi v histórii, sme kreovali rozpočet tak, že sme si presne zadefinovali výdavkovú časť, presne sme zadefinovali, koľko finančných prostriedkov sa použije na ústavnú zdravotnú starostlivosť, na ambulancie, na lieky, na ambulant..., na akútnu, na urgentnú starostlivosť a tak ďalej. Čiže každá jedna položka bola vypoložkovaná a ďalej tá položka bola aj ocenená. Podčiarklo sa to, urobila sa, teda vzniklo nám nejaké číslo, 5,4 mld. a mínus, 5,4 mld. mínus EAO, ekonomicky aktívni občania, a teda ten zvyšok doplatí štát. Takáto bola dohoda s ministerstvom financií.
Treba povedať, že áno, máte všetci pravdu, táto suma je, samozrejme, na vrub vďaka tomu, že sa ekonomike darí, že ekonomicky aktívny výber je veľmi vysoký, predikcie hovoria, že bude o 430 mil. viac ako v roku 2018, sa vyberie len na ekonomicky aktívnych občanoch.
Potom bola ďalšia téma k poisťovniam. Pán poslanec hovoril nejaké závery z dozornej rady, ja som včera sedela s Predstavenstvom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dnes bola dozorná rada, kde, samozrejme, máme člena dozornej rady ako ministerstvo zdravotníctva, a teda aby sme mali všetci jednotné, prosím vás, údaje zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ja som si to ešte dnes overovala, aby som netvrdila to, čo nie je overené, výstup z dnešnej Dozornej rady a takisto aj z Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne je ten, že Všeobecná zdravotná poisťovňa na rok 2019 predpokladá pozitívny hospodársky výsledok, zostatok na účte okolo 69, a zostatok na účte okolo 69 mil. Čiže reálne, ešte raz, dnes mi odporučila Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne schváliť plán na rok 2019 s predpokladaným pozitívnym hospodárskym výsledkom. To je záver z dnešného rokovania dozornej rady. To sú fakty.
To, čo ste vy tu hovorili všetci, ešte možno by som sa vrátili k rozpočtu, samozrejme, zase veľakrát počúvam, že ministerstvo zdravotníctva alebo zdravotníctvo je nejaká možno niekedy čierna diera, ale proste akože treba tam upratovať. Tak my sa snažíme skutočne upratovať a snažíme sa aj šetriť tam, kde sa dá. Teraz som hviezdou vďaka 50 mil., ktoré som vyhodila von komínom, ktoré, si myslím, že sme nevyhodili von komínom.
Marek, ty si sa ma pýtal, teda že či dokážem nejako ušetriť, už len keď 50 mínus 4, čo sme ušetrili pri tejto revízii, už to 45 alebo 46. Takúto revíziu, ktorá sa nedotkne, nedotkne pacienta, robíme trikrát ročne, čiže to máš okolo 12 až 15, až 20 mil. podľa toho, ako..., čiže už teda nie je to katastrofických 50 mil.
Boli ste na zdravotníckom výbore, čiže všetci veľmi dobre viete, že sme prijali pozmeňovák ohľadom biosimilárov. Chceme, aby vstupovali biosimiláry, tam máme predikciu, že by sme mohli priemerne ročne ušetriť okolo 25 mil., plus takisto referencujeme dietetiká, zdravotnícke pomôcky a snažíme sa aj tým, že keď zavádzame alebo zavedieme, alebo zaviedli sme E-Health, príde alebo už prichádza k výraznej úspore na duplicitnej preskripcii liekov.
Čiže viete, na jednej strane máte plnú pravdu, treba kritizovať, treba poukazovať na to, čo je zlé, ale toto, to nie je zlé len teraz, to je zlé dlhodobo. Ale treba poukazovať aj na to, čo sa dobré robí, pretože my sa skutočne snažíme uplatňovať v tom systéme. A keď budeme pýtať financie, tak ja by som veľmi bola rada, aby sme dokázali tie financie, ktoré sú pre rozvoj zdravotníctva pridelené, a dedikovať ich alebo určiť ich na miesto určenia, aby zostali tam, kde majú zostať, a aby sa totálne efektívne využili.
Veľa sa tu rozpráva o zbytočných úmrtiach. Zbytočné úmrtia sú hlavne preto... Prečo? Máme málo lôžok, máme veľmi veľa lôžok? Máme veľmi veľa akútnych lôžok, chýbajú nám chronické lôžka. Máme málo nemocníc? Máme veľmi veľa nemocníc. Potrebujeme malú nemocnicu? Ja neviem, možno ju potrebujeme, možno nie.
Kto prišiel niekedy, prosím vás, hovorím, asi tu sedíte viac ako ja, s nejakou analýzou, koľko čoho potrebujeme. Povedzte mi, ak niekedy ste takú analýzu čítali. Ja nie. My sme takú analýzu predstavili pred, v lete. Včera bol veľký workshop, kde ste ma zaviazali, aj zdravotnícky výbor, aby sme pokračovali v stratifikácii, pretože, prosím vás, ja nehovorím, že nechcem peniaze do zdravotníctva. Keď mi niekto dá 15 mld., ja budem šťastná. Ale treba pozrieť na to, kam tie peniaze idú a ako idú, a ako ste mi povedali, treba v systéme upratať. Čiže to ide ruka v ruke. My sme prišli so stratifikáciou, treba sa pozrieť na našu efektivitu. Treba sa pozrieť, ako teda, samozrejme, hospodária nemocnice. Aké máme lôžka, či musíme platiť akútne lôžka v takom počte, či nám nechýbajú chronické lôžka. Áno, chýbajú nám chronické lôžka. Treba sa pozrieť, výborne ste poznamenali, na cenotvorbu, veď my tu nemáme cenotvorbu. Presne, ja neviem, keď viem, koľko stojí chlieb, tak asi viem, koľko miniem za rok na chlieb. Keďže my toto nemáme, ale zase my sme začali DRG, čo je teda nejaká platba za diagnózu, ktorá je predikovateľná, samozrejme, v plnom stupni nie spustená ešte, ale teda predpokladáme, že do jedného roka by sme mohli spustiť aj platbu za DRG.
Ale ja si myslím, asi kam smeroval aj pán predseda, je, že my nemáme katalóg zdravotných výkonov, ktorý by bol ocenený. Viete všetci dobre, alebo keď neviete, tak v súčasnosti sa vyplňujú registračné listy. Registračné listy znamenajú to, aby sme ten-ktorý výkon zdravotnej starostlivosti v ambulantnej dokázali ohodnotiť. Čiže to nie je len práca úradníkov a ministra na ministerstve zdravotníctva, to je aj práca odborných skupín, ktorých, samozrejme, prosíme o spoluprácu. Čiže ak bude mať vyplnené registračné listy, my sme v roku 2019 chceli pristúpiť k cenovej regulácii. Ja si myslím, to je tiež jeden ďalší krok, kedy my dokážeme viac upratovať v danom systéme. Čiže my budeme poznať aj lepšiu potrebu rezortu a tým pádom vieme aj lepšie predikovať.
Keď sa bavíme o zdravotných sestrách a o platoch nelekárskych zamestnancov, to už som tu minule rozprávala. Zase mi povedzte, kedy prišlo k takému veľkému celoplošnému navýšeniu platov nelekárskych zdravotníckych zamestnancov. Ako pani poslankyňa povedala, je to okolo 20 druhov profesií, plus tie profesie majú, sú profesie, alebo teda špecializácie certifikovanej činnosti. Ja som vám rozprávala na zdravotníckom výbore, tu je platový automat? Treba o ňom rozprávať, to je cca 5 %, plus 10 % je to navýšenie miezd.
Ďalej som vám sľúbila, že s ministrom financií ďalej rokujeme o ďalšom navýšení miezd, a pani predsedníčka komory, alebo prezidentka, povedala, že ideálne je 30 % navýšiť mzdy zdravotným sestrám, aby zostávali na Slovensku. Myslím, že keď si spočítame 5 plus 10 tento rok, na budúci rok 5 plus 10, tak by sme mohli prísť k tomu číslu 30 %. Takže ja sa budem, samozrejme, ďalej snažiť vyjednávať, aby sme tieto financie pre rezort dostali.
A ďalej, sme sa tu bavili zase, ale to s cestovnými dokladmi, isto teda mali, kopu otázok bolo, ja mám na ne aj odpovede, čo robí štát, preto tu nemáme lekárov. No tak lekári postupne odchádzajú niekoľko rokov, ja neviem, čo robí štát. My sme teraz urobili, vy ste rozprávali o nejakých náborových štipendiách, alebo teda štipendiách. Prvýkrát teraz sme prijali o 230 študentov medicíny viac, pretože sme zistili, to sa nám, teda minule som to, myslím, že tu rozprávala, že lekárov nám zostáva okolo 88 % v systéme, čiže tam sme len zvýšili počet medikov. Sestier nám zostáva v systéme okolo 44 %, čiže tam sme sa dohodli, že ideme zvyšovať alebo ideme zavádzať tzv. stabilizačné štipendiá. To znamená, keď sestra skončí štúdium na Slovensku a bude poberať počas štúdia 1. až 3. ročníka bakalárskeho stupňa nejaké stabilizačné štipendium, tak sa nám zaviaže, 2 až 6 rokov odrobí na Slovensku, v slovenskom zdravotníctve.
Máme tu rezidentský program, kde vlastne, ktorým sa snažíme dopĺňať, dopĺňať chýbajúce špecializácie. Teraz máme v MPK vyhlášku o sústavnom vzdelávaní lekárov. Ideme, pracujeme na súbore atestácií špecializácií, teda aby boli nejaké bližšie, alebo teda tie pravidlá nejaké reálnejšie k aktuálnemu stavu.
Čiže my tu máme, dá sa povedať, rozrobených veľmi veľa projektov, ktoré, samozrejme, končia každý v nejakom inom čase, v nejakom inom časovom horizonte, ale za cieľ majú riešiť to, čo ste vy hovorili. Ale ja si myslím, že ani vy, čo tu sedíte, neočakávate, že to vyriešim v priebehu jedného dňa. Len vás chcem ubezpečiť, že riešime to, snažíme sa.
Napríklad včera bola na ministerstve zdravotníctva schôdza všetkých riaditeľov nemocníc, kde riešime škôlky, materské školy pre sestry, pre lekárky, keďže, ako ste správne, pán poslanec, povedali, prefeminizováva sa nám či už lekársky odbor a sestry, to je jasná vec. Čiže chceme im takéto, takéto výhody popri zamestnaní ponúknuť a snažíme sa, samozrejme, motivovať, aby lekári, sestry, zdravotnícki pracovníci zostávali v našich zdravotníckych zariadeniach, ale, samozrejme, to sme už odbehli, úplne odbočili od témy zákona č. 581.
Čiže ja som sa vám len snažila možno tak v kocke odpovedať na to, čo ste mi tu hovorili, ale súhlasím, súhlasím, investičný dlh našich nemocníc je obrovský. Je obrovský, naše nemocnice niektoré vyzerajú katastrofálne. Preto, ja neviem, od roku 2016 ministerstvo zdravotníctva disponuje kapitálovými výdavkami, ktoré používa na obnovu zdravotníckych zariadení a nákup zdravotníckej techniky. Ja som za to, aby slovenské nemocnice mali špičkovú techniku. Ste spomínali špičkové stroje v Čechách.
Prečo ste nespomenuli, že Slovensko bude mať v priebehu dvoch rokov vymenené všetky lineárne urýchľovače a v najvyššej špičkovej kvalite, ktoré sú vo svete. Prečo ste nespomenuli, že detské kardiocentrum má najlepší angiograf, ktorý majú 2-3 centrá v Európe a v Amerike. A špičkové pracoviská, ako sú srdcovocievne ústavy, onkologické ústavy, majú najšpičkovejšie CT prístroje, ktoré im kupujeme z kapitálových výdavkov.
Čiže napríklad na rok 2019 budeme disponovať, máme prísľub teda v rámci rozpočtu 100 mil. na kapitálové výdavky a my ich chceme použiť na obnovu našich nemocníc. Máme tu, treba investovať, samozrejme, do prevencie. Máme tu skríningové programy. Chceme urobiť revíziu napríklad mamografických pracovísk, NCMP pracovísk, takže napríklad ďalšia pozitívna informácia, každý hovorí o zbytočných úmrtiach, minulý týždeň ministerstvo zdravotníctva informovalo o tom, že vďaka zavedeniu mobilnej aplikácie, kde sme sa snažili len zjednodušiť manažment pacienta s infarktom myokardu, keď sme tu mnohí lekári, toto, na toto najčastejšie ľudia, teda najrýchlejšie umierajú a mozgovou príhodou. My máme čísla v rámci manažmentu náhlej mozgovej príhody porovnateľné s Európou. A pani profesorka Gdovinová dostala pochvalu, že tak malá krajina, tak veľmi rýchlo naskočila na európske čísla a liečiteľnosť náhlej cievnej mozgovej príhody v priebehu roka je na úrovni európskych čísel.
Áno, zlepšujeme sa, ale ja nemám, prepáčte, Arabelin prsteň.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ja, ja len veľmi krátko. Pani ministerka, to nebola nejaká kritika na tvoju prácu, pretože my si ju vážime, ale treba povedať, že ja chcem aj poďakovať členom zdravotného výboru za veľmi fundované vystúpenia a za vystúpenia, ktoré vychádzajú z praxe a upozorňujú na riziká, ktoré sú. Veď všetci sme stále ešte aktívni lekári, takisto aj ďakujem kolegyni Červeňákovej za zdravotné sestry. Takže pozrite sa, ak si nepovieme, aká pravda je, bolo by to chyba, zametať ten problém pod koberec. Ja viem, že nedá sa urobiť za štyri roky v zdravotníctve to, ale my si musíme povedať, že zdravotníctvo je naozaj rezort, v ktorom treba dlhodobo plánovať.
A treba povedať, že od toho obdobia, kedy sa tu nastavili nejaké pravidlá nejakého trhu už uplynulo 12 rokov. Takže toto majú kolegovia mnohokrát na mysli, že, že treba proste postaviť tie základy a už nemeniť donekonečna tie reformy a ja tu aj chcem poďakovať kolegom v zdravotnom výbore, pretože naozaj, ja si myslím, že zdravotný výbor patrí práve k tým málo výborom, kde je málo politiky a viac sa snažíme diskutovať o tie, o tej vecne, vecnej podstate.
Ďakujem pekne ešte raz všetkým za fakt dobré vystúpenia.
Ďakujem, ďakujem pani ministerke.

Ďakujem pekne, za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemný večer.
Predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá v nadväznosti na vládou schválenú Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Slovenská ekonomika v súčasnosti výrazne napreduje, čo sa pozitívne prejavuje aj na trhu práce. Pracovné miesta sa tvorili vo všetkých sektoroch domácej ekonomiky, najvýraznejšie však v priemysle. Dopyt po pracovnej sile však prevyšuje ponuku na domácom trhu. Nedostatok pracovnej sily začína kompenzovať pracovná sila zo zahraničia.
Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje okamžité účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu rastu slovenskej ekonomiky s cieľom zabrániť rozsiahlym finančným stratám v hospodárstve Slovenskej republiky.
Je potrebné urýchlene umožniť zmenou zákona č. 5 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré prispejú k zefektívneniu, urýchleniu a spružneniu systému upravujúcemu vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách identifikovaných nedostatkom pracovnej sily.
Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že hrozia štátu značné hospodárske škody v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1293 z 20. novembra 2018 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa o službách zamestnanosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci v termíne do 27. novembra 2018 s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 46. schôdzi a uznesením č. 138 z 27. novembra 2018 odporúča Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 38. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, skrátené legislatívne konanie by malo byť v parlamente vtedy, keď chceme pomôcť ľuďom, keď chceme zabrániť nejakej katastrofe. Ale vy ste dnes dali do parlamentu skrátené legislatívne konanie, ktoré uškodí ľuďom, ktoré katastrofu zväčší, prehĺbi a rozšíri. Namiesto toho, aby ste prebiehajúcu povodeň zahatali, tak vy otvárate stavidlá, nech sa to rúti po Slovensku, nech to ničí hlava-nehlava mesto po meste, dedinu po dedine.
Veľkí zamestnávatelia, tie nadnárodné firmy tu na Slovensku plačú, nemáme dostatok pracovnej sily, nemáme dostatok lacnej pracovnej sily, Slováci chcú väčšie platy. Čo máme robiť? Vláda pomôž.
Viete, čo by som im na to odpovedal? Tak zvýšte Slovákom platy! Dostali od vlády úľavy, dostali od vlády investičné stimuly, tak konečne zvýšte Slovákom platy. To je riešenie, ktoré máme presadzovať. Na čo sa sťažujete? Na čo sa sťažujú tie nadnárodné firmy? Peniaze od vlády, od štátu zobrať a teraz sa im nechce zvyšovať platy Slovákom? Teraz kvília, že majú problém?
Ja nechcem, aby Slovensko bolo krajinou lacnej pracovnej sily, a tobôž nie dovážanej. Ja chcem, aby Slovensko bolo štátom dobre zaplatených kvalifikovaných ľudí. Ale táto vláda nie. Táto vláda nepomáha slovenským občanom, aby mali vyššie platy, aby im tie nadnárodné spoločnosti pridali aspoň 100, 200 alebo 300 euro, aby sa im vyplatilo robiť na Slovensku, lebo to by bol adekvátny príspevok, aby sa Slovákom vyplatilo vrátiť zo zahraničia a robiť na Slovensku.
Namiesto toho vláda v skrátenom legislatívnom konaní v predvianočnom období, to je pekný vianočný darček pre tieto nadnárodné korporácie, pomáha nadnárodným firmám, aby im znížila mzdové náklady. Táto vláda nedáva vianočný príspevok zamestnancom, to je tých 100, 200 alebo 300 euro, ktoré by tie firmy museli zaplatiť slovenským občanom, keby im vláda nedovolila dovážať lacnú pracovnú silu zo štátov z mimo EÚ.
Komu chceme pomáhať, našim ľuďom, našim zamestnancom alebo chceme pomáhať znižovať mzdové náklady nadnárodným firmám? My sme tu predsa poslanci slovenského parlamentu, nie poslanci srbského alebo ukrajinského parlamentu, aby sme riešili nezamestnanosť v týchto krajinách. Nič proti nim, ale pre nás majú byť na prvom mieste slovenskí občania, nie Ukrajinci ani Srbi. A už vôbec nie nadnárodné korporácie.
Čo sú to za ekonomické nezmysly, že na Slovensku nie je dostatok pracovnej sily? 300-tisíc ľudí robí v zahraničí, máme 200-tisíc nezamestnaných, máme niekoľko 100-tisíc ľudí, ktorí by chceli pracovať, ale kvôli exekúciám nemôžu. A my tu ideme vážne tvrdiť, že nemáme dostatok pracovnej sily? Nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, chvalabohu, nemáme dostatok takej pracovnej sily, ktorá by chcela robiť kvalifikovanú prácu za 500 eur mesačne. To sa čudujeme tým našim ľuďom, že nechcú robiť za 500 eur mesačne? Namiesto toho, aby sme im pomohli, pomáhame tým nadnárodným firmám, aby zvyšovali svoje zisky. To sú úplne pokrútené priority, čo tu má pán Pellegrini, pán Richter a pán Fico. To sú pokrútené priority, mali by si to otočiť opačne.
Stačí použiť zdravý sedliacky rozum.
Ktorý Slovák môže uspieť na trhu práce, keď ktorákoľvek nadnárodná firma si môže takto na počkanie, na urýchlenie doviesť zo zahraničia Srba alebo Ukrajinca, ktorý bude robiť za 500? Ako tomu môže normálny Slovák konkurovať? No, nemôže. Nemôže tomu konkurovať.
Dámy a páni, ako keby som o tom tu už minimálne rok nehovoril. To nie je len tak, že nebudú zamestnávať Slovákov. Oni budú Slovákov vyhadzovať z práce, pretože Slovák dnes robí za 1 000 eur, a keď ho vyhodia, tak budú môcť najať Srba, Ukrajinca za 500 eur. A to sa na Slovensku už deje. Ale táto vláda počuje ten plač a kvílenie nadnárodných korporácií, ale tie oprávnené sťažnosti našich ľudí, to necháva tak, to nikoho nezaujíma.
Dámy a páni, každý z nás si musí vybrať. Buď budeme podporovať priority našich ľudí, našich zamestnancov a ich platy, alebo budeme podporovať zisky nadnárodných korporácií, ktorým sme dali, 650 mil. Jaguaru na postavenie fabriky, a oni teraz kľudne dovezú Srbov alebo Ukrajincov, aby tam robili. To tí naši zamestnanci prispievali na tie investičné stimuly preto, aby na ich pracovných miestach robili cudzinci? To je čo za ekonomickú logiku? Však to neurobia ani v Burkine Faso. To iba na Slovensku môžu urobiť.
Dámy a páni, zapamätajte si jedno slovo, prerozdeľovanie. Prerozdeľovanie. Na Slovensku je dostatok ekonomického blahobytu, ekonomika už vyprodukuje dostatok, aby sa ľudia mohli mať dobre. Iba sa to zle prerozdeľuje. Každé HDP, všetky peniaze, ktoré sa v štáte vytvorili, v každom štáte na svete sa rozdeľujú na tri časti. Niečo ide ľuďom, niečo ide firmám, niečo ide štátu. V Nemecku a v normálnych krajinách EÚ, ale aj v Slovinsku, v Chorvátsku, v Rakúsku najväčší diel ide ľuďom na platy zamestnancov, 50 %, 48 %, v Chorvátsku 46 %. Priemer Európskej únie je, 47,5 % HDP ide na platy ľudí. A viete, koľko je to na Slovensku, dámy a páni? Koľko je to tak na Slovensku, čo myslíte? 40 % a 50 % ide firmám. Toto je sociálna politika tejto vlády.
Keby na Slovensku išlo na platy ľudí aspoň 47,5 % HDP, tak ako je priemer EÚ, viete, o koľko by mal každý pracujúci Slovák vyšší plat? O 200 eur mesačne, dámy a páni. O 200 eur mesačne. Toto je to, o čo sa my chceme snažiť, a nie pomáhať tým veľkým firmám, aby dovážali lacnú pracovnú silu z vonku. To je ekonomický nezmysel a najmä je to nezodpovedné voči našim ľuďom, ktorí by vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky už dnes mohli mať o 200 eur vyššie platy. My máme rovnakú produktivitu práce ako v Slovinsku, máme rovnakú produktivitu práce ako v Česku. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Česku? 900 eur. Viete, koľko je priemerná čistá mzda v Slovinsku? 1 000 eur. A viete, koľko je priemerná čistá mzda na Slovensku? 700 eur. Minimálne o 200 eur je naša ekonomika z hľadiska platov ľudí podhodnotená od úplne vyrovnaných a rovnakých ekonomík v Európskej únii. Hanba! A namiesto toho, aby sme riešili tento problém, aby sme riešili toto mzdové eldorádo, ktoré tu majú nadnárodné korporácie, my im ideme dovoľovať, nech dovezú Srbov za 500 euro, nech tých Slovákov aj šľak trafí, hlavná vec, že oni budú mať dobré zisky.
Teraz posledná vec, tá pikoška na záver, dámy a páni. Oni plačú, že nemajú dostatok pracovnej sily? Viete, koľko dáva taký Volkswagen percent na platy svojich zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? Tipnite si. 5 %! Viete, koľko dáva Peugeot na platy zamestnancov v porovnaní so svojimi príjmami? 3 %, dámy a páni. 3 %! A oni kvília, že nemajú dostatok pracovnej sily? Veď keby toto robili svojim zamestnancom vo Francúzsku alebo Jaguar v Anglicku, alebo Volkswagen v Nemecku, tak ich z tých fabrík vyhodia, tak im tie fabriky podpália. To iba my sa na to kukáme a necháme si to robiť. Prečo si to necháme robiť? Prečo by naši ľudia nemohli dostávať adekvátny podiel na HDP a na mzdách a na tom, čo vyprodukujú? Keď to môže urobiť Česko, keď to môže urobiť Slovinsko, keď to môže platiť v iných krajinách Európskej únie, prečo by aj naši ľudia nemohli mať platy zodpovedajúce výkonnosti našej ekonomiky? A to znamená, dámy a páni, plus 200 eur mesačne v priemere pre každého pracujúceho človeka na Slovensku.
Ale my nie, táto vláda kľudne dovolí, dovezme Srbov za 500 euro. A kedy sa potom, kedy potom tí veľkí zamestnávatelia budú musieť zvýšiť platy Slovákom? Nikdy, dámy a páni, nikdy! Nikdy, pretože táto vláda namiesto toho, aby sa zastávala našich zamestnancov, tak pomáha nadnárodným korporáciám a automobilkám, lebo zarábajú málo, lebo iba 95 % alebo 90 %, 97 % toho, čo vyprodukujú si môžu zobrať ako zisk, dajú na investície. Je im veľa dať 5 % zo svojich príjmov na platy zamestnancov. Takéto je Slovensko eldorádo, dámy a páni.
A namiesto toho, aby sme sa zastali našich ľudí, riešime nezamestnanosť v Srbsku a na Ukrajine a vláda má ešte aj tú drzosť tesne pred Vianocami prísť so skráteným legislatívnym konaním! Namiesto toho, aby katastrofu riešila, ona ju prehlbuje a vytvára. Hanba, nikdy takéto niečo nepodporím. Nikdy takéto niečo nepodporíme, pretože je to, pretože je to platový podvod voči našim ľuďom. Každý si musíme vybrať. Buď podporujeme zisky nadnárodných korporácií, alebo podporujeme vyššie platy pre našich ľudí. Tam je rozpor, to sa vždy bude biť. My sa nemôžme tváriť za pekných aj na jednu, aj na druhú stranu. Buď podporíme platy našich ľudí, alebo zisky nadnárodných korporácií. Ak pustíme lacnú pracovnú silu zvonku, tlačíme dolu mzdy našich ľudí a zvyšujeme zisky nadnárodných korporácií. Každý si musí vybrať.
Ja som si vybral, dámy a páni. Mňa sem nezvolili nadnárodné korporácie. Mňa sem zvolili ľudia, im sa zodpovedám, im budem pomáhať a ich záujmy budem obhajovať.

Dobré ráno. Takže po večeri začíname čerstvým ránom. Sme v skrátenom legislatívnom konaní. V máji minulého roku sme, pán minister, tento zákon otvárali a táto novela bola v pléne, nešla skráteným legislatívnym konaním.
Čo sa udialo vlastne odvtedy? A prečo vlastne prichádzate práve teraz so skráteným legislatívnym konaním, na konci roka? Veď bolo jasné, po prvé, že ekonomika sa prehrieva už v čase, kedy táto novela bola otvorená. Vedeli ste, akých ľudí máte v evidencii úradov práce. Po tretie, vedeli ste, že sa tu dostane ďalšia automobilka za štedré dotácie nášho štátu, a vedeli ste, že budú potrebovať práve týchto ľudí v tomto segmente. Hovorili sme vám, že východniar nepríde na týždňovky pracovať do automobilky, lebo ak teda má ísť kvalifikovaný človek pracovať do automobilky, tak rovno pôjde robiť do Rakúska, kde mu dajú trikrát viac.
Hovoríte síce, že, v dôvodovej správe, že ide, odôvodnením je aj nízka mobilita, ale ja si trúfnem povedať, že súvisí to vlastne s tým podielom mzdy na HDP, ktorý je jeden z najnižších a v rámci Slovenska to predstavuje 40,5 % podielu mzdy na HDP v roku 2017. Ale to ste tiež vlastne vedeli.
Ďalej chcem povedať, že od minulého roku, keď bola otvorená táto novela, nič systematické neprišlo pre ľudí s nízkym vzdelaním alebo ľudí z marginalizovaných skupín, aby ste ich dostali do tých automobiliek. Teraz je tu skrátené legislatívne konanie, ktoré opäť týchto ľudí potlačí dozadu a v podstate si povieme, veď oni nemajú žiadne návyky, tak rýchlo, rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní vezmeme občanov tretích krajín. Nejako okrajovo sa chytíme nejakého vzdelávania, ktoré je nejaké inkluzívne, a chceme za 20 dní týchto ľudí preškoľovať na mieste ich bydliska, kde šroubujú nejakú skrutku a sú pripravení potom na trh práce.
Opäť nerozumiem preto skrátenému legislatívnemu konaniu, ak sa nepripravíme v rámci našich ľudí, že sme urobili všetko, čo sme mohli, a jednoducho toto je výsledok, a preto sme pristúpili k nejakému kroku, kde prídu ľudia z tretích krajín, lebo preto a preto. Táto argumentácia mi úplne chýba v dôvodovej správe, čo ste pre to urobili.
A keď sa pozrieme aj na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré ste zvolili minulého roku, naozaj neboli zamerané na to tak, aby boli efektívne, aby sa tí naši ľudia s nízkym vzdelaním, ale aj ľudia z marginalizovaných skupín dostali teda do tých automobiliek.
Pamätám sa minulého roku, že ste hovorili o tom, že sú to jednoduché úkony, ktoré by práve zvládli aj títo ľudia, avšak po tom, ako sme prijali tú novelu, jednoducho ďalej nebolo počuť, ako ich pripravujete do tých automobiliek. Tak naozaj potom sa pýtam, či, pán minister, naozaj veríte tomu, že ak máte na ministerstve voľné pracovné miesto, ktoré nedokážete obsadiť, čo urobíte? No logické je, že začnete si vážiť toho človeka na tom ministerstve, lebo ostával na; ostal vám na tom mieste, rozmyslíte si, že teda aby mi neodišiel, tak mu dám viac peňazí, začnem rozmýšľať aj o nejakých benefitoch, pretože nechcem, aby mi odišiel do konkurencie. Ale čo sa stáva, keď máte voľné miesto na ministerstve a príde tam, príde za vami zamestnanec a povie vám: Viete čo, pán minister, ja chcem vyšší plat, ja chcem nejaké benefity, lebo ináč na tom pracovnom mieste ja neostanem. Tak poviete, že tak choďte preč, lebo ja na to nemám v rozpočte a jednoducho ja vezmem niekoho iného. To sú dve rozdielne pohľady, keď mám voľné pracovné miesto, ale neviem ho preobsadiť a ak nemám voľné pracovné miesto a môžem s tým zamestnancom v podstate hovoriť úplne iným spôsobom, ako keď ho nemám kým preobsadiť.
Toto sa stane vlastne v celom našom štáte, ak naozaj začneme riešiť nejakú situáciu rýchlo, akútne, v skrátenom legislatívnom konaní. A to je logické, že naozaj tí moji kolegovia, ktorí tu hovoria o tom, že v podstate umožníte nezvyšovať platy teoreticky našim zamestnancom, no, bohužiaľ, bude to tak v realite, lebo ak naozaj nemám kým preobsadiť to miesto, vážim si viac toho zamestnanca. Ak mám kým preobsadiť to pracovné miesto, jednoducho si vyberám a poviem, no, ty ma vydierať nebudeš. Je to zdravý sedliacky rozum a neverím, že pri veľkom množstve zamestnancov, ktorých chcete preobsadiť, nejakým iným spôsobom to riešite aj vy.
Čo sa týka vlastne takej kvalitnej zamestnanosti na Slovensku, my ako krajina a vy ako ministerstvo ste potvrdili aj týmto skráteným legislatívnym konaním a novelou, že vytvárate to kvalitné zamestnanecké prostredie len jedným bodom, a to priemyselnou migračnou politikou. Ale ak chceme hovoriť o zamestnanosti ako takej a nerobiť veci v skrátenom legislatívnom konaní, tú kvalitu zamestnania alebo zamestnanosti na Slovensku musí tvoriť veda a výskum, lebo vytvára pracovné miesta s pridanou hodnotou, ktoré nie sú ohrozené ani v časoch ekonomickej krízy. Tam ja vôbec nevidím zo strany ministerstva nejaký posun.
Ďalej to zníženie dlhodobej nezamestnanosti. Samozrejme, podarilo sa nám štatisticky znížiť dlhodobú nezamestnanosť, ale v podstate máte ministerstvo 12 rokov a vždy patríme v dlhodobej nezamestnanosti na špicu v Európe a ešte aj teraz zoberieme občanov z tretích krajín, kde opäť týchto ľudí odsúvame niekam na okraj.
Problém je aj odstraňovanie bariér pre zamestnávanie žien v našom štáte. Aby sme mali kvalitnú zamestnanosť, musíme poskytnúť aj kvalitné služby, ale; aby mladé ženy alebo celkovo ženy v produktívnom veku pracovali a boli aktívne na trhu práce a to nám aj zabezpečuje to, aby sme nešli v skrátenom legislatívnom konaní a jednoducho nepreobsadzovali sme miesta osobami z tretích krajín. Podstatnou časťou politiky zamestnanosti, takou strategickou, je určite aj zvýšenie alebo pokúsiť sa zvýšiť pôrodnosť v krajine a to súvisí vlastne aj s tým odstraňovaním bariér, čo sa týka zamestnávania žien.
Súčasný pozitívny trend v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku narazil teda na štrukturálne problémy, akými sú najmä tvrdé jadro dlhodobo nezamestnaných a veľmi nízka účasť zamestnaných ľudí s najnižším stupňom vzdelania. Očakávajú sa pozitívne nárasty počtu pracovných miest do roku 2020 a potom to bude mierne klesať. To znamená, túto informáciu ste mali už aj minulého roku, keď ste otvorili novelu a vedeli ste, že tieto informácie jednoducho tak či tak prídu, ale nereagovali ste na nich.
Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť, že väčšina a podstatná časť dopytu po práci však bude predstavovať nahradenie súčasných pracovníkov v už existujúcich profesiách. Takže, poslanci a poslankyne, tak budete rozhodovať o tom, či teda skrátiť, alebo neskrátiť.
Chcem dať do pozornosti aj jednu vec, že v podstate teraz sme sa zamerali na priemyselnú politiku, ale na čo sa my nepripravujeme ako štát, je to, že budú potrebné pozície pracovné preobsadzovať a to bude ďalší nemalý problém nášho štátu, keďže do dôchodku nám bude odchádzať vysoké percento ľudí v dôchodkovom veku. To znamená, bude ďalšie skrátené legislatívne konanie, kde; tejto novely; kde budeme opäť riešiť práve prípad, kde na konkrétnych úradoch nebudeme mať koho preobsadzovať, ak si ľudia v dôchodkovom veku povedia, že už toho chaosu a toho všetkého majú dosť, a jednoducho nebudú pracovať a keď budú pracovať, len na nejaké skrátené úväzky.
Ja rozumiem tomu, že teda pristúpili ste aj na to, že túto prácu na Slovensku začnú robiť sprostredkovateľské agentúry, pretože vidíte a videli ste, že v podstate maďarské a poľské sprostredkovateľské agentúry doslova kupčili s občanmi tretích krajín a zamestnávali ich na Slovensku. Nechcem, nechcem byť teda nejaká populistka, ale toto sa dalo predpokladať. Jednoducho, ak chceme zmeniť to, aby tí cudzinci z tretích krajín chodili k nám, určite je potrebné zmeniť aj postoj cudzineckej polície k udeľovaniu víz a k procesom, ktoré súvisia práve v tom, aby títo ľudia prichádzali na pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť slovenskou pracovnou silou. Ak my prioritne neporiešime promptnosť alebo možno aj také politické rozhodnutie, čo a akým spôsobom bude zdržovať proces cudzinecká polícia, tak ani to, že to dáte cez sprostredkovateľské agentúry na Slovensku, nevyrieši korektnosť v zamestnávaní občanov z tretích krajín. Čiže pustiť do toho sprostredkovateľské agentúry neznamená, rovná sa, že v podstate sa nebude kupčiť s tými ľuďmi, že nebude sa, nebudú sa znižovať v podstate mzdy aj pre našich slovenských zamestnancov. Ak ste to chceli robiť, mali ste to riešiť v rámci cudzineckej polície a povedať si, za akých podmienok ste ochotní a koho chcete promptnejšie dostať na trh práce, a zrejme tie sprostredkovateľské agentúry nebolo nutné dávať teda do samotného, do samotnej novely zákona o zamestnanosti.
Ak tam už dáte tie sprostredkovateľské agentúry, tak ak chcete niečo zmeniť, tak nech sú to naše sprostredkovateľské agentúry, nech sa riadia našou legislatívou, nech ten zamestnanec je kmeňovým zamestnancom, prihlásený, samozrejme, v Sociálnej poisťovni a v ďalších z toho vyplývajúcich povinností takéhoto zamestnanca. Čo je neprípustné, aby jednoducho si požičiavali zamestnanca kade-tade. Ešte pochopím, ak Volkswagen z Maďarska zapožičia svojho zamestnanca na Slovensku, ale absolútne nerozumiem tomu kupčeniu, že tí ľudia – mnohokrát ani jazykovo nezdatní – prichádzajú, oni si myslia, že sú v Európe, to sú jednoduchí ľudia, to si netreba predstavovať, že tu máme nejakých programátorov alebo ja neviem koho. Sú to jednoduchí ľudia, ktorí majú aj nejakú bariéru pochopiť nejaké právne predpisy, nejakú legislatívu alebo aj tú konkrétnu zmluvu, a potom sa s nimi narába buď načierno, alebo teda naozaj o tom, aby mali vyšší plat, keď sa ako uplatnia pri výkone svojho povolania, tak nie je ani reč, pretože ani nevedia, že z Poľska sa dostali na Slovensko a podobne.
Vysoko kvalifikovaní ľudia by mali dostať zrýchlený proces, ale hovorím, tam to vidím skôr na cudzineckej polícii problém a nie v novele zákona o zamestnanosti. Čiže urobme, urobme naozaj poriadok v tých veciach, čo vlastne chceme v našej krajine do budúcnosti, lebo naozaj chýbajú nám lekári. Ukrajinskí lekári nám za chvíľu už aj prestanú chodiť na Slovensko, ak budú mať také problémy s cudzineckou políciou, ako majú v súčasnosti, a táto novela zákona im moc nepomôže. Skôr pomôže zase tým jednoduchým ľuďom, ktorí majú buď základné, alebo stredné vzdelanie, v rámci tretích krajín a v podstate nie tým, ktorí sú vysoko kvalifikovaní.
Úrady práce by mali zohľadňovať povolenia tak, aby firmy mohli zobrať celkový potrebný počet zamestnancov, lebo ak aj niečo povolia tým občanom z tretích krajín, tak napríklad na zákazku potrebujú 20 ľudí, úrady práce im schvália 10 ľudí a tým pádom nemôžu zobrať nikoho na konkrétnu zákazku a túto zákazku odmietnuť, čiže nezoberú ani tých 10, čo im úrady práce ponúkajú. Takže ak; tak to premyslieť systematicky a pozrieť sa, aké zákazky chceme podporovať, a potom schváliť vlastne ten objem tých zamestnancov, ktorí už teraz vlastne prichádzajú, nieže to bude niečo nové, len to ešte viac urýchlia v rámci Slovenska. Stále máme na Slovensku ale 68 700 nezamestnaných, z toho 33 800 sú viac ako štyri roky nezamestnaní a je ich určite viac, ale z rôznych dôvodov sa vyraďujú z evidencií úradov práce, a to pre nespoluprácu a podobne alebo napríklad nevezmú aktivácie, čiže sú vyradení úplne a tým pádom sa nám nenachádzajú v evidencii úradu práce, avšak týchto ľudí nemáme ani v pracovnom pomere.
Takže tak či tak to bude záťaž pre ekonomiku, pretože to vždy bude vytvárať taký tlak na pracujúcich, ktorí si budú hovoriť, že niekto berie dávky, ja musím to riadne odpracovať, pracujem ešte za nízku mzdu. Ak chceme urobiť poriadok v týchto záležitostiach, mali by sme si povedať naozaj, koľko zákazok, aký typ zákazok, aký počet, či teda budeme dávať na plný počet, koľko by podiel mal zohrávať aj naši slovenskí zamestnanci, ktorí sú na trhu práce nie veľmi vítaní. A ak by sme si povedali aj percento, koľko takýchto ľudí na takejto zákazke má pracovať, tak beriem, ale keď opäť ich necháme zase mimo trhu práce, tak môžme len nadávať a posilňovať nejaké také rasistické reči v našej krajine, že niekto nechce pracovať, ale na druhej strane zvolíme si skôr cestu, ako zamestnať ľudí z tretích krajín.
Napríklad náš kolega Peter Pollák berie partie Rómov, dáva im parťáka, ktorý sa o nich stará, aby jednak zvládli tú konkrétnu činnosť v rámci, v rámci tej montážnej práce, ale na druhej strane aby aj nepili, aby mali tie hygienické návyky. To znamená, že týchto ľudí je potrebné ako keby viesť istým spôsobom. Ak by sme takýmto spôsobom vedeli podať pomocnú ruku tým ľuďom, tak jednoducho by sme ich viac asimilovali práve do pracovných pozícií, ktoré nepotrebujú mať hlavu vysokoškoláka, ale potrebujú manuálnu činnosť. Myslím si, že napríklad také výkopové práce budú naozaj pomerne drahé v našej krajine, lebo už to nikto nechce robiť. Ak naozaj by sme sa pustili touto cestou, tak si myslím, že aj na dávkach by sme vedeli teda ušetriť, aj by sme tých ľudí dostali do procesu a tým pádom by sme aj znižovali to riziko, že naozaj až, musím povedať, že až také diskriminačné, až také fašistické reči potom vedú, že ako keby tí ľudia naozaj nechceli pracovať, nemajú záujem pracovať. Ale ja poznám mnoho Rómov, ktorí chcú pracovať, ale nemajú kde pracovať. Alebo nemajú spôsoby, lebo je to pravda, že na nich treba s láskou, ale tvrdo. Takže toto je cesta a nie cesta opäť uľavovať v tých vecí a zase tu dávať ľudí z tretích krajín.
Hľadáme ľudí von, a pritom naši ľudia sú vonku, čiže netreba naozaj zabúdať aj na to, že cesta by bola pre našich ľudí aj nejaké benefity, aby sa vrátili do štátu priateľského pre rodiny. To znamená, ak chceme ľudí, hlavne tých týždňovkárov, ktorí chodia do Rakúska, alebo tých, čo chodia na mesiac na turnusy robiť do Holandska, Belgicka, a chceme ich dostať vlastne na Slovensku, na Slovensko, tak im musíme ponúknuť určité benefity. Ak pracuje sám na živnosť, tak, samozrejme, daňovo-odvodové úľavy, aby sa ten človek vrátil, ale sú to aj benefity vo vzťahu k jeho rodine, k bývaniu a tak ďalej a tým pádom vlastne ten človek pochopí, že síce bude mať o 200 eur von viac, ale reálne tu má rodinu a tu má zázemie a tu je štát priateľský voči týmto, voči týmto našim občanom, ktorí odišli žiť za hranice.
Určite by sme mali zvážiť aj tzv. náborový príspevok. A keď sme otvárali vlastne túto novelu, tak som tajne dúfala, že aj niečo také, ako sa deje na Čechách, sa bude robiť aj na Slovensku, kde ak sestra stiahne inú sestru do nemocnice v Česku, tak jej je popri výplate ešte vyplácaný príspevok aj jednej, aj druhej. Tá zato, že prišla, a tá zato, že ju tam dostala. To znamená, že ak by sme zvolili aj niečo také, tak podľa mňa tie peniaze, ktoré idú na aktívne opatrenia trhu práce, by boli efektívnejšie a tých ľudí by sme reálne vedeli dostať teda do práce a motivovať ich, aby teda pracovali na Slovensku.
Ja som ešte chcela opomenúť jednu vec, že sa naozaj nepripravujeme na preobsadzovanie pozícií súčasných pracovných miest a vôbec sa nepripravujeme na to, že nám starne obyvateľstvo a s tým bude súvisieť vytváranie nových pracovných miest, a to v oblasti zdravotníctva a v oblasti sociálnych vecí. Veľkým ťahačom a veľkou časťou produktivity ekonomiky by mohla byť tzv. strieborná ekonomika, ktorú tu absolútne opomíname, a ak si pozrieme, ako fungujú tie nadnárodné spoločnosti, tak musíme si uvedomiť jednu vec. Strieborná ekonomika ostane doma, pretože tí starkí, oni už nebudú odchádzať do zahraničia, čiže tie pracovné miesta budú reálne na Slovensku. Len zvoliť prerozdeľovanie tých peňazí, ako je nastavené, nie sú v sociálnom systéme, na iný spôsob plus pridaná hodnota, čo nové príde do ekonomiky ako produkt, aby sme to vedeli predať, a táto ekonomika by mohla uživiť časť ľudí zamestnaných práve pre, práve pre dôvod starnutia alebo chorého obyvateľstva. Naopak, my utekáme a prijímame v skrátenom legislatívnom konaní niečo, ktoré; čo začne postupne mať klesajúcu tendenciu, a to je práve priemyselná migračná politika, ktorá, ktorá ak bude zaujímavá v krajinách, kde im nebudú dávať podmienky na vyššie platy, tak jednoducho sa zbalia a pôjdu tam. To je zdravý sedliacky rozum. Oni chcú vytvárať zisky a jednoducho odídu.
Ja tiež nerozumiem tomu, prečo vždy ako trváme na tom, aby sme vždy vytvárali tie miesta v priemysle, keď vieme, že raz sa zbalia a odídu. Tak investujme do niečoho, čo má a vieme, že bude mať na Slovensku taký trvalejší charakter, a jedna, jedna z tých ekonomík je práve strieborná ekonomika a preobsadzovanie pozícií ľuďmi, ktorí pôjdu v najbližších desať rokov do dôchodku. A tam bude obrovský ďalší problém, lebo opäť budeme prijímať sestry z Ukrajiny, keď ešte tam budú nejaké, a tak ďalej, pretože ten priemerný vek tej sestry už sa blíži k päťdesiatke, takže neviem, ktorá vydrží robiť nočné a tak ďalej a tak ďalej. No a tých starkých nemôžme nechať nedôstojne umierať. Nemôžme ich nechať umierať s dekubitmi a naozaj nechať rodinu zaťaženú s tým, že či ísť do roboty, či sa postarať o tú moju mamu alebo otca.
Toto nás čaká, toto nás neminie a do toho by sme mali vložiť celú našu silu aj v skrátenom legislatívnom konaní, lebo to nás dobehne. Ale momentálne si myslím, že na skrátené legislatívne konanie nie je dôvod, pretože naozaj sa začnú uvoľňovať pracovné miesta, ktoré sú obsadzované ľuďmi, ktorí nám odídu do dôchodku.
Ďakujem za pozornosť.

Soňa, ja ti ďakujem za tvoj príspevok, ktorý bol vecný, argumentačný a znalý v oblasti o službách zamestnanosti.
Mňa hlavne zaujalo preobsadzovanie pracovných pozícií. Ako si povedala, odídu pracovníci do dôchodku, čo potom? Kto obsadí tieto pracovné pozície? Čo budeme robiť? Ľudia z Ukrajiny, Srbska pôjdu, samozrejme, do zahraničia. Prídu k nám na rok, na dva roky, ale idú radšej von, ďalej, lebo tam majú lepšie pracovné a finančné podmienky. Máme veľmi veľa lekárov a sestier v dôchodkovom veku, ktorí pracujú. Keď títo odídu, už nás to dostihne o rok, nieže o štyri, o päť rokov. Už teraz je problém, čo sa týka lekárov, ktorí pracujú, všeobecní lekári sú v dôchodkovom veku, nemá kto prísť na tieto ambulancie. Žiaľbohu, je to tak. Čo budeme robiť ďalej? Hovorím, nebude to o štyri roky, bude to už o rok.
Správne si vypichla rómsku komunitu. Treba ju viesť, venovať sa jej s trpezlivosťou. Samozrejme, našim ľuďom, dať im také pracovné a finančné podmienky, aby ľudia neodchádzali nám do zahraničia a aby zo zahraničia sa vrátili naspäť k svojim rodinám, aby sa rodiny nerozbíjali, aby sa rodiny rozvíjali, aby sme mali, aby sa zvyšovala populácia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za príspevok mojej poslaneckej kolegyni Soni Gaborčákovej, ktorá ho poňala naozaj vecne a išla do mnohých vecí viac do hĺbky, aby sme si naozaj uvedomili, aký závažný problém tu teraz riešime. Pretože tento problém sa nám postupne bude vracať.
Mňa osobne pri dôvodovej správe k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu najviac zaujala veta, citujem: "Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú pracovnú mobilitu domácej pracovnej sily."
Som z východu a často cestujem smerom východ – západ a sledujem ten nedostatok pracovnej mobility, keď vidím, ako ľudia od nás z východu odchádzajú pracovať, ale nie tu v rámci Slovenska, ale ďalej. Pretože pracovnú mobilitu môžeme rozlišovať na priestorovú a štrukturálnu. Priestorová práve súvisí s dochádzkou do zamestnania a tá štrukturálna so zmenou odboru a resp. rekvalifikáciou. Práve tých ľudí, ktorých stretávam, však mi všetci zhodne tvrdia, že pokiaľ sa nezmení miera mzdy na Slovensku, pokiaľ budú naozaj tie platy nižšie, ako sú v zahraničí, jednoducho nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutie, aby tie svoje schopnosti, ktoré uplatňujú na svojich pracovných pozíciách, uplatňovali aj tu.
A ďalší, ďalšia vec, na ktorú chcem upozorniť. Stúpa nám percento predčasného ukončenia školskej dochádzky v percentách. V roku 2016 7,4 na v 2017. roku 9,3. Budeme tu mať teda markantne ďalší problém, ako pracovať ďalej s ľuďmi, ktorí nedosiahnu ani len vzdelanie základnej školy, ako budeme s nimi, ďalej ich zapájať do pracovného trhu. Toto musíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za pripomienky. No, určite preobsadzovanie miest je veľká téma slovenského trhu práce a stála by za skrátené legislatívne konanie, pretože to, čo sa deje už teraz v starostlivosti o seniorov, o ľudí trpiacich, o, a možno aj o Rómov, ktorí sa nedokážu zamestnať, lebo sú Rómovia, by stálo za skrátené legislatívne konanie. Lebo naša krásna krajina nedáva príležitosť ani starostlivosti, kvalitnej starostlivosti o týchto ľudí, ale nedáva možnosť ani sa zamestnať. Len im dávame nálepky a hodnotíme ich rôznymi negatívami. Na druhej strane, ak je problémom mobility, mobility Slovákov mzda, tak určite je potrebné sa pozrieť na daňovo-odvodové zaťaženie verzus čistá mzda, to je ad jedna, a ad dva štát priateľský k rodinám. Nevystreľovať rôzne sociálne balíčky, ale naozaj to systematicky naplánovať tak, aby či už táto vláda, alebo budúca vláda, alebo aj vlády o 20 rokov vedeli, že chcú podporovať rodinu, poďme sa všetci na tom dohodnúť. Toto chceme, toto bude verejný výdavok, poďme to uhradiť, aby sme tie rodiny, aby tie rodiny ostávali spolu a doma, a čo nebude verejným výdavkom. Ale takto nastavovať sociálne balíky, potom hra je v neprospech toho, že 300-tisíc ľudí máme vonku.
Ďakujem.