38. schôdza

Dobré ráno. Takže po večeri začíname čerstvým ránom. Sme v skrátenom legislatívnom konaní. V máji minulého roku sme, pán minister, tento zákon otvárali a táto novela bola v pléne, nešla skráteným legislatívnym konaním.
Čo sa udialo vlastne odvtedy? A prečo vlastne prichádzate práve teraz so skráteným legislatívnym konaním, na konci roka? Veď bolo jasné, po prvé, že ekonomika sa prehrieva už v čase, kedy táto novela bola otvorená. Vedeli ste, akých ľudí máte v evidencii úradov práce. Po tretie, vedeli ste, že sa tu dostane ďalšia automobilka za štedré dotácie nášho štátu, a vedeli ste, že budú potrebovať práve týchto ľudí v tomto segmente. Hovorili sme vám, že východniar nepríde na týždňovky pracovať do automobilky, lebo ak teda má ísť kvalifikovaný človek pracovať do automobilky, tak rovno pôjde robiť do Rakúska, kde mu dajú trikrát viac.
Hovoríte síce, že, v dôvodovej správe, že ide, odôvodnením je aj nízka mobilita, ale ja si trúfnem povedať, že súvisí to vlastne s tým podielom mzdy na HDP, ktorý je jeden z najnižších a v rámci Slovenska to predstavuje 40,5 % podielu mzdy na HDP v roku 2017. Ale to ste tiež vlastne vedeli.
Ďalej chcem povedať, že od minulého roku, keď bola otvorená táto novela, nič systematické neprišlo pre ľudí s nízkym vzdelaním alebo ľudí z marginalizovaných skupín, aby ste ich dostali do tých automobiliek. Teraz je tu skrátené legislatívne konanie, ktoré opäť týchto ľudí potlačí dozadu a v podstate si povieme, veď oni nemajú žiadne návyky, tak rýchlo, rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní vezmeme občanov tretích krajín. Nejako okrajovo sa chytíme nejakého vzdelávania, ktoré je nejaké inkluzívne, a chceme za 20 dní týchto ľudí preškoľovať na mieste ich bydliska, kde šroubujú nejakú skrutku a sú pripravení potom na trh práce.
Opäť nerozumiem preto skrátenému legislatívnemu konaniu, ak sa nepripravíme v rámci našich ľudí, že sme urobili všetko, čo sme mohli, a jednoducho toto je výsledok, a preto sme pristúpili k nejakému kroku, kde prídu ľudia z tretích krajín, lebo preto a preto. Táto argumentácia mi úplne chýba v dôvodovej správe, čo ste pre to urobili.
A keď sa pozrieme aj na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré ste zvolili minulého roku, naozaj neboli zamerané na to tak, aby boli efektívne, aby sa tí naši ľudia s nízkym vzdelaním, ale aj ľudia z marginalizovaných skupín dostali teda do tých automobiliek.
Pamätám sa minulého roku, že ste hovorili o tom, že sú to jednoduché úkony, ktoré by práve zvládli aj títo ľudia, avšak po tom, ako sme prijali tú novelu, jednoducho ďalej nebolo počuť, ako ich pripravujete do tých automobiliek. Tak naozaj potom sa pýtam, či, pán minister, naozaj veríte tomu, že ak máte na ministerstve voľné pracovné miesto, ktoré nedokážete obsadiť, čo urobíte? No logické je, že začnete si vážiť toho človeka na tom ministerstve, lebo ostával na; ostal vám na tom mieste, rozmyslíte si, že teda aby mi neodišiel, tak mu dám viac peňazí, začnem rozmýšľať aj o nejakých benefitoch, pretože nechcem, aby mi odišiel do konkurencie. Ale čo sa stáva, keď máte voľné miesto na ministerstve a príde tam, príde za vami zamestnanec a povie vám: Viete čo, pán minister, ja chcem vyšší plat, ja chcem nejaké benefity, lebo ináč na tom pracovnom mieste ja neostanem. Tak poviete, že tak choďte preč, lebo ja na to nemám v rozpočte a jednoducho ja vezmem niekoho iného. To sú dve rozdielne pohľady, keď mám voľné pracovné miesto, ale neviem ho preobsadiť a ak nemám voľné pracovné miesto a môžem s tým zamestnancom v podstate hovoriť úplne iným spôsobom, ako keď ho nemám kým preobsadiť.
Toto sa stane vlastne v celom našom štáte, ak naozaj začneme riešiť nejakú situáciu rýchlo, akútne, v skrátenom legislatívnom konaní. A to je logické, že naozaj tí moji kolegovia, ktorí tu hovoria o tom, že v podstate umožníte nezvyšovať platy teoreticky našim zamestnancom, no, bohužiaľ, bude to tak v realite, lebo ak naozaj nemám kým preobsadiť to miesto, vážim si viac toho zamestnanca. Ak mám kým preobsadiť to pracovné miesto, jednoducho si vyberám a poviem, no, ty ma vydierať nebudeš. Je to zdravý sedliacky rozum a neverím, že pri veľkom množstve zamestnancov, ktorých chcete preobsadiť, nejakým iným spôsobom to riešite aj vy.
Čo sa týka vlastne takej kvalitnej zamestnanosti na Slovensku, my ako krajina a vy ako ministerstvo ste potvrdili aj týmto skráteným legislatívnym konaním a novelou, že vytvárate to kvalitné zamestnanecké prostredie len jedným bodom, a to priemyselnou migračnou politikou. Ale ak chceme hovoriť o zamestnanosti ako takej a nerobiť veci v skrátenom legislatívnom konaní, tú kvalitu zamestnania alebo zamestnanosti na Slovensku musí tvoriť veda a výskum, lebo vytvára pracovné miesta s pridanou hodnotou, ktoré nie sú ohrozené ani v časoch ekonomickej krízy. Tam ja vôbec nevidím zo strany ministerstva nejaký posun.
Ďalej to zníženie dlhodobej nezamestnanosti. Samozrejme, podarilo sa nám štatisticky znížiť dlhodobú nezamestnanosť, ale v podstate máte ministerstvo 12 rokov a vždy patríme v dlhodobej nezamestnanosti na špicu v Európe a ešte aj teraz zoberieme občanov z tretích krajín, kde opäť týchto ľudí odsúvame niekam na okraj.
Problém je aj odstraňovanie bariér pre zamestnávanie žien v našom štáte. Aby sme mali kvalitnú zamestnanosť, musíme poskytnúť aj kvalitné služby, ale; aby mladé ženy alebo celkovo ženy v produktívnom veku pracovali a boli aktívne na trhu práce a to nám aj zabezpečuje to, aby sme nešli v skrátenom legislatívnom konaní a jednoducho nepreobsadzovali sme miesta osobami z tretích krajín. Podstatnou časťou politiky zamestnanosti, takou strategickou, je určite aj zvýšenie alebo pokúsiť sa zvýšiť pôrodnosť v krajine a to súvisí vlastne aj s tým odstraňovaním bariér, čo sa týka zamestnávania žien.
Súčasný pozitívny trend v znižovaní nezamestnanosti na Slovensku narazil teda na štrukturálne problémy, akými sú najmä tvrdé jadro dlhodobo nezamestnaných a veľmi nízka účasť zamestnaných ľudí s najnižším stupňom vzdelania. Očakávajú sa pozitívne nárasty počtu pracovných miest do roku 2020 a potom to bude mierne klesať. To znamená, túto informáciu ste mali už aj minulého roku, keď ste otvorili novelu a vedeli ste, že tieto informácie jednoducho tak či tak prídu, ale nereagovali ste na nich.
Ďalšiu vec, na ktorú chcem upozorniť, že väčšina a podstatná časť dopytu po práci však bude predstavovať nahradenie súčasných pracovníkov v už existujúcich profesiách. Takže, poslanci a poslankyne, tak budete rozhodovať o tom, či teda skrátiť, alebo neskrátiť.
Chcem dať do pozornosti aj jednu vec, že v podstate teraz sme sa zamerali na priemyselnú politiku, ale na čo sa my nepripravujeme ako štát, je to, že budú potrebné pozície pracovné preobsadzovať a to bude ďalší nemalý problém nášho štátu, keďže do dôchodku nám bude odchádzať vysoké percento ľudí v dôchodkovom veku. To znamená, bude ďalšie skrátené legislatívne konanie, kde; tejto novely; kde budeme opäť riešiť práve prípad, kde na konkrétnych úradoch nebudeme mať koho preobsadzovať, ak si ľudia v dôchodkovom veku povedia, že už toho chaosu a toho všetkého majú dosť, a jednoducho nebudú pracovať a keď budú pracovať, len na nejaké skrátené úväzky.
Ja rozumiem tomu, že teda pristúpili ste aj na to, že túto prácu na Slovensku začnú robiť sprostredkovateľské agentúry, pretože vidíte a videli ste, že v podstate maďarské a poľské sprostredkovateľské agentúry doslova kupčili s občanmi tretích krajín a zamestnávali ich na Slovensku. Nechcem, nechcem byť teda nejaká populistka, ale toto sa dalo predpokladať. Jednoducho, ak chceme zmeniť to, aby tí cudzinci z tretích krajín chodili k nám, určite je potrebné zmeniť aj postoj cudzineckej polície k udeľovaniu víz a k procesom, ktoré súvisia práve v tom, aby títo ľudia prichádzali na pracovné miesta, ktoré nevieme obsadiť slovenskou pracovnou silou. Ak my prioritne neporiešime promptnosť alebo možno aj také politické rozhodnutie, čo a akým spôsobom bude zdržovať proces cudzinecká polícia, tak ani to, že to dáte cez sprostredkovateľské agentúry na Slovensku, nevyrieši korektnosť v zamestnávaní občanov z tretích krajín. Čiže pustiť do toho sprostredkovateľské agentúry neznamená, rovná sa, že v podstate sa nebude kupčiť s tými ľuďmi, že nebude sa, nebudú sa znižovať v podstate mzdy aj pre našich slovenských zamestnancov. Ak ste to chceli robiť, mali ste to riešiť v rámci cudzineckej polície a povedať si, za akých podmienok ste ochotní a koho chcete promptnejšie dostať na trh práce, a zrejme tie sprostredkovateľské agentúry nebolo nutné dávať teda do samotného, do samotnej novely zákona o zamestnanosti.
Ak tam už dáte tie sprostredkovateľské agentúry, tak ak chcete niečo zmeniť, tak nech sú to naše sprostredkovateľské agentúry, nech sa riadia našou legislatívou, nech ten zamestnanec je kmeňovým zamestnancom, prihlásený, samozrejme, v Sociálnej poisťovni a v ďalších z toho vyplývajúcich povinností takéhoto zamestnanca. Čo je neprípustné, aby jednoducho si požičiavali zamestnanca kade-tade. Ešte pochopím, ak Volkswagen z Maďarska zapožičia svojho zamestnanca na Slovensku, ale absolútne nerozumiem tomu kupčeniu, že tí ľudia – mnohokrát ani jazykovo nezdatní – prichádzajú, oni si myslia, že sú v Európe, to sú jednoduchí ľudia, to si netreba predstavovať, že tu máme nejakých programátorov alebo ja neviem koho. Sú to jednoduchí ľudia, ktorí majú aj nejakú bariéru pochopiť nejaké právne predpisy, nejakú legislatívu alebo aj tú konkrétnu zmluvu, a potom sa s nimi narába buď načierno, alebo teda naozaj o tom, aby mali vyšší plat, keď sa ako uplatnia pri výkone svojho povolania, tak nie je ani reč, pretože ani nevedia, že z Poľska sa dostali na Slovensko a podobne.
Vysoko kvalifikovaní ľudia by mali dostať zrýchlený proces, ale hovorím, tam to vidím skôr na cudzineckej polícii problém a nie v novele zákona o zamestnanosti. Čiže urobme, urobme naozaj poriadok v tých veciach, čo vlastne chceme v našej krajine do budúcnosti, lebo naozaj chýbajú nám lekári. Ukrajinskí lekári nám za chvíľu už aj prestanú chodiť na Slovensko, ak budú mať také problémy s cudzineckou políciou, ako majú v súčasnosti, a táto novela zákona im moc nepomôže. Skôr pomôže zase tým jednoduchým ľuďom, ktorí majú buď základné, alebo stredné vzdelanie, v rámci tretích krajín a v podstate nie tým, ktorí sú vysoko kvalifikovaní.
Úrady práce by mali zohľadňovať povolenia tak, aby firmy mohli zobrať celkový potrebný počet zamestnancov, lebo ak aj niečo povolia tým občanom z tretích krajín, tak napríklad na zákazku potrebujú 20 ľudí, úrady práce im schvália 10 ľudí a tým pádom nemôžu zobrať nikoho na konkrétnu zákazku a túto zákazku odmietnuť, čiže nezoberú ani tých 10, čo im úrady práce ponúkajú. Takže ak; tak to premyslieť systematicky a pozrieť sa, aké zákazky chceme podporovať, a potom schváliť vlastne ten objem tých zamestnancov, ktorí už teraz vlastne prichádzajú, nieže to bude niečo nové, len to ešte viac urýchlia v rámci Slovenska. Stále máme na Slovensku ale 68 700 nezamestnaných, z toho 33 800 sú viac ako štyri roky nezamestnaní a je ich určite viac, ale z rôznych dôvodov sa vyraďujú z evidencií úradov práce, a to pre nespoluprácu a podobne alebo napríklad nevezmú aktivácie, čiže sú vyradení úplne a tým pádom sa nám nenachádzajú v evidencii úradu práce, avšak týchto ľudí nemáme ani v pracovnom pomere.
Takže tak či tak to bude záťaž pre ekonomiku, pretože to vždy bude vytvárať taký tlak na pracujúcich, ktorí si budú hovoriť, že niekto berie dávky, ja musím to riadne odpracovať, pracujem ešte za nízku mzdu. Ak chceme urobiť poriadok v týchto záležitostiach, mali by sme si povedať naozaj, koľko zákazok, aký typ zákazok, aký počet, či teda budeme dávať na plný počet, koľko by podiel mal zohrávať aj naši slovenskí zamestnanci, ktorí sú na trhu práce nie veľmi vítaní. A ak by sme si povedali aj percento, koľko takýchto ľudí na takejto zákazke má pracovať, tak beriem, ale keď opäť ich necháme zase mimo trhu práce, tak môžme len nadávať a posilňovať nejaké také rasistické reči v našej krajine, že niekto nechce pracovať, ale na druhej strane zvolíme si skôr cestu, ako zamestnať ľudí z tretích krajín.
Napríklad náš kolega Peter Pollák berie partie Rómov, dáva im parťáka, ktorý sa o nich stará, aby jednak zvládli tú konkrétnu činnosť v rámci, v rámci tej montážnej práce, ale na druhej strane aby aj nepili, aby mali tie hygienické návyky. To znamená, že týchto ľudí je potrebné ako keby viesť istým spôsobom. Ak by sme takýmto spôsobom vedeli podať pomocnú ruku tým ľuďom, tak jednoducho by sme ich viac asimilovali práve do pracovných pozícií, ktoré nepotrebujú mať hlavu vysokoškoláka, ale potrebujú manuálnu činnosť. Myslím si, že napríklad také výkopové práce budú naozaj pomerne drahé v našej krajine, lebo už to nikto nechce robiť. Ak naozaj by sme sa pustili touto cestou, tak si myslím, že aj na dávkach by sme vedeli teda ušetriť, aj by sme tých ľudí dostali do procesu a tým pádom by sme aj znižovali to riziko, že naozaj až, musím povedať, že až také diskriminačné, až také fašistické reči potom vedú, že ako keby tí ľudia naozaj nechceli pracovať, nemajú záujem pracovať. Ale ja poznám mnoho Rómov, ktorí chcú pracovať, ale nemajú kde pracovať. Alebo nemajú spôsoby, lebo je to pravda, že na nich treba s láskou, ale tvrdo. Takže toto je cesta a nie cesta opäť uľavovať v tých vecí a zase tu dávať ľudí z tretích krajín.
Hľadáme ľudí von, a pritom naši ľudia sú vonku, čiže netreba naozaj zabúdať aj na to, že cesta by bola pre našich ľudí aj nejaké benefity, aby sa vrátili do štátu priateľského pre rodiny. To znamená, ak chceme ľudí, hlavne tých týždňovkárov, ktorí chodia do Rakúska, alebo tých, čo chodia na mesiac na turnusy robiť do Holandska, Belgicka, a chceme ich dostať vlastne na Slovensku, na Slovensko, tak im musíme ponúknuť určité benefity. Ak pracuje sám na živnosť, tak, samozrejme, daňovo-odvodové úľavy, aby sa ten človek vrátil, ale sú to aj benefity vo vzťahu k jeho rodine, k bývaniu a tak ďalej a tým pádom vlastne ten človek pochopí, že síce bude mať o 200 eur von viac, ale reálne tu má rodinu a tu má zázemie a tu je štát priateľský voči týmto, voči týmto našim občanom, ktorí odišli žiť za hranice.
Určite by sme mali zvážiť aj tzv. náborový príspevok. A keď sme otvárali vlastne túto novelu, tak som tajne dúfala, že aj niečo také, ako sa deje na Čechách, sa bude robiť aj na Slovensku, kde ak sestra stiahne inú sestru do nemocnice v Česku, tak jej je popri výplate ešte vyplácaný príspevok aj jednej, aj druhej. Tá zato, že prišla, a tá zato, že ju tam dostala. To znamená, že ak by sme zvolili aj niečo také, tak podľa mňa tie peniaze, ktoré idú na aktívne opatrenia trhu práce, by boli efektívnejšie a tých ľudí by sme reálne vedeli dostať teda do práce a motivovať ich, aby teda pracovali na Slovensku.
Ja som ešte chcela opomenúť jednu vec, že sa naozaj nepripravujeme na preobsadzovanie pozícií súčasných pracovných miest a vôbec sa nepripravujeme na to, že nám starne obyvateľstvo a s tým bude súvisieť vytváranie nových pracovných miest, a to v oblasti zdravotníctva a v oblasti sociálnych vecí. Veľkým ťahačom a veľkou časťou produktivity ekonomiky by mohla byť tzv. strieborná ekonomika, ktorú tu absolútne opomíname, a ak si pozrieme, ako fungujú tie nadnárodné spoločnosti, tak musíme si uvedomiť jednu vec. Strieborná ekonomika ostane doma, pretože tí starkí, oni už nebudú odchádzať do zahraničia, čiže tie pracovné miesta budú reálne na Slovensku. Len zvoliť prerozdeľovanie tých peňazí, ako je nastavené, nie sú v sociálnom systéme, na iný spôsob plus pridaná hodnota, čo nové príde do ekonomiky ako produkt, aby sme to vedeli predať, a táto ekonomika by mohla uživiť časť ľudí zamestnaných práve pre, práve pre dôvod starnutia alebo chorého obyvateľstva. Naopak, my utekáme a prijímame v skrátenom legislatívnom konaní niečo, ktoré; čo začne postupne mať klesajúcu tendenciu, a to je práve priemyselná migračná politika, ktorá, ktorá ak bude zaujímavá v krajinách, kde im nebudú dávať podmienky na vyššie platy, tak jednoducho sa zbalia a pôjdu tam. To je zdravý sedliacky rozum. Oni chcú vytvárať zisky a jednoducho odídu.
Ja tiež nerozumiem tomu, prečo vždy ako trváme na tom, aby sme vždy vytvárali tie miesta v priemysle, keď vieme, že raz sa zbalia a odídu. Tak investujme do niečoho, čo má a vieme, že bude mať na Slovensku taký trvalejší charakter, a jedna, jedna z tých ekonomík je práve strieborná ekonomika a preobsadzovanie pozícií ľuďmi, ktorí pôjdu v najbližších desať rokov do dôchodku. A tam bude obrovský ďalší problém, lebo opäť budeme prijímať sestry z Ukrajiny, keď ešte tam budú nejaké, a tak ďalej, pretože ten priemerný vek tej sestry už sa blíži k päťdesiatke, takže neviem, ktorá vydrží robiť nočné a tak ďalej a tak ďalej. No a tých starkých nemôžme nechať nedôstojne umierať. Nemôžme ich nechať umierať s dekubitmi a naozaj nechať rodinu zaťaženú s tým, že či ísť do roboty, či sa postarať o tú moju mamu alebo otca.
Toto nás čaká, toto nás neminie a do toho by sme mali vložiť celú našu silu aj v skrátenom legislatívnom konaní, lebo to nás dobehne. Ale momentálne si myslím, že na skrátené legislatívne konanie nie je dôvod, pretože naozaj sa začnú uvoľňovať pracovné miesta, ktoré sú obsadzované ľuďmi, ktorí nám odídu do dôchodku.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Červeňáková.

Soňa, ja ti ďakujem za tvoj príspevok, ktorý bol vecný, argumentačný a znalý v oblasti o službách zamestnanosti.
Mňa hlavne zaujalo preobsadzovanie pracovných pozícií. Ako si povedala, odídu pracovníci do dôchodku, čo potom? Kto obsadí tieto pracovné pozície? Čo budeme robiť? Ľudia z Ukrajiny, Srbska pôjdu, samozrejme, do zahraničia. Prídu k nám na rok, na dva roky, ale idú radšej von, ďalej, lebo tam majú lepšie pracovné a finančné podmienky. Máme veľmi veľa lekárov a sestier v dôchodkovom veku, ktorí pracujú. Keď títo odídu, už nás to dostihne o rok, nieže o štyri, o päť rokov. Už teraz je problém, čo sa týka lekárov, ktorí pracujú, všeobecní lekári sú v dôchodkovom veku, nemá kto prísť na tieto ambulancie. Žiaľbohu, je to tak. Čo budeme robiť ďalej? Hovorím, nebude to o štyri roky, bude to už o rok.
Správne si vypichla rómsku komunitu. Treba ju viesť, venovať sa jej s trpezlivosťou. Samozrejme, našim ľuďom, dať im také pracovné a finančné podmienky, aby ľudia neodchádzali nám do zahraničia a aby zo zahraničia sa vrátili naspäť k svojim rodinám, aby sa rodiny nerozbíjali, aby sa rodiny rozvíjali, aby sme mali, aby sa zvyšovala populácia.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať za príspevok mojej poslaneckej kolegyni Soni Gaborčákovej, ktorá ho poňala naozaj vecne a išla do mnohých vecí viac do hĺbky, aby sme si naozaj uvedomili, aký závažný problém tu teraz riešime. Pretože tento problém sa nám postupne bude vracať.
Mňa osobne pri dôvodovej správe k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu najviac zaujala veta, citujem: "Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú pracovnú mobilitu domácej pracovnej sily."
Som z východu a často cestujem smerom východ – západ a sledujem ten nedostatok pracovnej mobility, keď vidím, ako ľudia od nás z východu odchádzajú pracovať, ale nie tu v rámci Slovenska, ale ďalej. Pretože pracovnú mobilitu môžeme rozlišovať na priestorovú a štrukturálnu. Priestorová práve súvisí s dochádzkou do zamestnania a tá štrukturálna so zmenou odboru a resp. rekvalifikáciou. Práve tých ľudí, ktorých stretávam, však mi všetci zhodne tvrdia, že pokiaľ sa nezmení miera mzdy na Slovensku, pokiaľ budú naozaj tie platy nižšie, ako sú v zahraničí, jednoducho nemajú dôvod meniť svoje rozhodnutie, aby tie svoje schopnosti, ktoré uplatňujú na svojich pracovných pozíciách, uplatňovali aj tu.
A ďalší, ďalšia vec, na ktorú chcem upozorniť. Stúpa nám percento predčasného ukončenia školskej dochádzky v percentách. V roku 2016 7,4 na v 2017. roku 9,3. Budeme tu mať teda markantne ďalší problém, ako pracovať ďalej s ľuďmi, ktorí nedosiahnu ani len vzdelanie základnej školy, ako budeme s nimi, ďalej ich zapájať do pracovného trhu. Toto musíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za pripomienky. No, určite preobsadzovanie miest je veľká téma slovenského trhu práce a stála by za skrátené legislatívne konanie, pretože to, čo sa deje už teraz v starostlivosti o seniorov, o ľudí trpiacich, o, a možno aj o Rómov, ktorí sa nedokážu zamestnať, lebo sú Rómovia, by stálo za skrátené legislatívne konanie. Lebo naša krásna krajina nedáva príležitosť ani starostlivosti, kvalitnej starostlivosti o týchto ľudí, ale nedáva možnosť ani sa zamestnať. Len im dávame nálepky a hodnotíme ich rôznymi negatívami. Na druhej strane, ak je problémom mobility, mobility Slovákov mzda, tak určite je potrebné sa pozrieť na daňovo-odvodové zaťaženie verzus čistá mzda, to je ad jedna, a ad dva štát priateľský k rodinám. Nevystreľovať rôzne sociálne balíčky, ale naozaj to systematicky naplánovať tak, aby či už táto vláda, alebo budúca vláda, alebo aj vlády o 20 rokov vedeli, že chcú podporovať rodinu, poďme sa všetci na tom dohodnúť. Toto chceme, toto bude verejný výdavok, poďme to uhradiť, aby sme tie rodiny, aby tie rodiny ostávali spolu a doma, a čo nebude verejným výdavkom. Ale takto nastavovať sociálne balíky, potom hra je v neprospech toho, že 300-tisíc ľudí máme vonku.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som na úvod poprosil o predĺženie času na 30 minút. Ak môžem poprosiť všeobecným súhlasom.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca, zapamätám si to.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod poviem, že nesúhlasím so skráteným legislatívnym konaním k tomuto návrhu zákona, nesúhlasím ani so zákonom ako takým a môj názor je ten, že tento zákon by mal odísť preč z tohto parlamentu, mal by byť vrátený predkladateľovi. Nie na prepracovanie, to je zbytočné, vrátiť, hotovo, nebavme sa o tom. Skúsim odôvodniť, prečo som proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Čím ste to odôvodnili, pán minister, že treba urobiť skrátené legislatívne konanie? Keď sa pozrieme na dôvodovú správu, jednostranovú, jedna A4, prečo je skrátené legislatívne konanie, tak len ste povedali, len ste konštatovali to, čo vlastne vy, čo je vlastne požiadavka procesu skráteného konania, že hrozia značné hospodárske škody. Aké škody tu hrozia, komu tu hrozia škody? Ak tu niekomu hrozia škody z tohto zákona, tak to sú Slováci, slovenskí zamestnanci, ktorí pracujú v slovenských firmách, resp. pracujú v zahraničí a zvažujú, či by sa nevrátili na Slovensko. Ak tu hrozia škody, tak hrozia týmto ľuďom. Lenže tento zákon nie je na prospech týchto slovenských zamestnancov, ale práve naopak, je proti nim. Takže ten dôvod, ktorý ste uviedli, je úplne zvrátený.
Hrozia škody, áno. Komu? Zahraničným investorom, ktorí sú tu, lebo dostali obrovské dotácie. Poľnohospodárska pôda pri Nitre napríklad padla za obeť výstavby rozsiahleho priemyselného parku, zhoršilo sa životné prostredie v tom regióne, budú tam nejaké daňové úľavy. Ak tu hrozia nejaké škody, tak to hrozia nejakej britskej firme, ale nie nám. Ľuďom, ktorých ja zastupujem, tým hrozia škody, ak sa tento zákon prijme, preto ho odmietam. Ja tu zastupujem svojich voličov a nie záujmy nejakých lobistov alebo tých, ktorí stoja za agentúrami dočasného zamestnávania, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Tvrdím a budem to tvrdiť, a veľmi hlasno, tento zákon je škodlivý, škodí slovenským zamestnancom. Slovenská ekonomika, čo je to slovenská ekonomika? Slovenská ekonomika je obrovský kolos, stroj, na ktorého konci je živý človek, ktorý sa chce mať lepšie, ktorý chce lepšie pracovať, ktorý chce lepšie zarobiť. Ak chápeme slovenskú ekonomiku ako dva milióny slovenských zamestnancov a drobných podnikateľov, tak slovenskej ekonomike hrozia škody prijatím tohto zákona, preto ho treba odmietnuť. Tento zákon je na prospech zahraničných investorov, ale chcem zdôrazniť, je na prospech agentúr dočasného zamestnávania – či slovenských, či zahraničných – usídlených v iných štátoch Európskej únie, ktoré môžu na území Slovenska pôsobiť úplne rovnako ako naše agentúry.
Prečo je na prospech agentúr? Dnes agentúry majú ťažký život, až by som ich poľutoval. Ten vyčerpaný pracovný trh, na ktorom už nie sú voľní zamestnanci, je škrtom cez rozpočet hlavne tým, ktorí podnikajú v agentúrach dočasného zamestnávania. Vlastnia tie agentúry, pretože pokiaľ ich biznis je postavený na tom, že veľmi ľahko naberajú, rekrutujú voľných ľudí a tých potom posúvajú do firiem a majú veľmi vysokú províziu z tejto bohumilej činnosti, tak dnes, keď je pracovný trh vyčerpaný, kedy nie sú voľní zamestnanci, tie agentúry nemajú koho nasávať. Ale keď im otvoríte hranice a dovolíte, aby mohli čerpať, rekrutovať zamestnancov zo Srbska alebo z Ukrajiny, z Vietnamu, tak im biznis znova pokvitne.
Trochu matematiky. Dá sa očakávať, že do roka a do dňa po prijatí tohto zákona tu bude minimálne 10-tisíc – a to som veľmi skromný v odhade – Srbov, ktorí tu budú zamestnaní cez agentúry dočasného zamestnávania. Ich platy napríklad v Trnave a podobne sú okolo 700 eur, 600, 700, možno najviac 800 eur. Ale platba toho užívateľského zamestnávateľa v agentúre za toho 700-eurového zamestnanca je omnoho vyššia. Samozrejme, je tam potrebné pokryť náklady na odvody, nejakú tú réžiu, ale tvrdím, že najmenej 100 eur mesačne má majiteľ agentúry zisk na tom rozdiele, čo si vyúčtuje od užívateľského zamestnávateľa a čo zaplatí tomu Srbovi, réžia, náklady na odvody. Tvrdím, že je to najmenej 100 eur mesačne. Teraz trocha násobilky. 10-tisíc krát 100 je milión eur mesačne, milión eur mesačne! Za rok 12 miliónov. Nechcem byť zlý, ale tam je celkom pekný priestor na korupciu.
Skrátené konanie je podľa mojich informácií aj preto, pretože vaša koalícia si povedala, že ešte na tejto schôdzi platia pravidlá, platia dohody, podporujete sa navzájom, ale od nového roka je ring voľný. Čiže hrozí tu, že takéto citlivé zákony nezískajú koaličnú podporu, čiže treba rýchlo konať, čo sa neschváli teraz v decembri, sa možno neschváli vôbec. Tak mi to aspoň niektorí v kuloároch naznačujú.
No ale poďme k tomu kľúčovému. Vy týmto zákonom zásadne a umelo zasiahnete do trhu práce. Teraz budem hovoriť možno tak trošku škaredo, tak trošku trhovo, niekto by povedal, že necitlivo. Trh práce je trh ako každý iný a na tom trhu také to základné trhové pravidlo je, že pokiaľ na tom trhu je niečoho málo, tak cena toho, čoho je málo, rastie; to je logické, a presne o tom je ten trh. A dnes je situácia veľmi zaujímavá a ja sa z nej teším, pretože na tom trhu práce je nedostatok zamestnancov. No a ten trh funguje a funguje tak, že tým pádom cena práce tých zamestnancov rastie alebo – po slovensky povedané – rastú platy. Skutočne, keď sa pozriete na štatistiky, treba sa trošku pohrať s dátami zo Štatistického úradu, tak zistíte, že veľmi pekne rastú mzdy. Šesť percent, v niektorých odvetviach 10 % medziročne, to je paráda.
Ja si spomínam veľmi dobre na rok 2010, 2011, keď sme politicky súperili, ja som bol tu vtedy ako minister, vy ste boli v opozícii, a veľký boj tu bol napríklad o Zákonník práce. My sme ho liberalizovali, zjednodušovali. Vy ste stáli, tak ako to správna sociálnodemokratická strana má robiť, stáli ste na strane zamestnancov a bol to taký pekný súboj. Malo to, samozrejme, tú politickú logiku.
My sme vtedy hovorili toto: Naša politika, teda vraciam sa do času pred ôsmimi, siedmimi rokmi, kedy som bol členom SaS, a teraz, saskári, prosím vás, trošku počúvajte, spomeňte si všetci, čo sme vtedy hovorili. Eugen, ty nie, ty si bol v SDKÚ. Vtedy sme hovorili, že čo tam Zákonník práce, ten nie je dôležitý. Dôležité je to, aby sme liberálnejším Zákonníkom práce pomohli podnikateľom vytvoriť viac pracovných miest, aby tá situácia na trhu práce, ktorá vtedy bola taká, že bola 14-percentná nezamestnanosť, vtedy si ten zamestnávateľ mohol vyberať, koho si vezme. A zamestnanec nemal šancu prísť rokovať o tom, že chcem vyšší plat, pretože zamestnávateľ mu povedal, nepáči sa ti, môžeš ísť, vonku na úrade čaká desať ďalších, ktorými ťa viem nahradiť. A my sme hovorili a hovoríme to, dúfam, doteraz, že ak pomôžu liberálnejšie pracovné predpisy k tvorbe nových pracovných miest, tak sa pomôže vytvoriť situácia, kedy tých pracovných miest bude viac a dosiahneme stav, kedy to nebude tak, že si bude zamestnávateľ diktovať, ale budú si diktovať tí za-mes-tnan-ci. Čiže bez toho, či je Zákonník práce taký alebo onaký, zamestnanec, ktorý bude vedieť, že o jeho prácu je bitka, si bude diktovať podmienky aj bez toho, či mu Zákonník práce niečo garantuje, alebo negarantuje.
Prosím pekne, tá situácia je tu, nie teda vďaka vašej vláde, pretože vaše opatrenia teda príliš liberálne doteraz neboli, ale vďaka tomu, že je tu prudký rast svetovej, európskej, nemeckej aj našej ekonomiky. Ten stav je tu a ja sa z toho teším, obrazne povedané, došlo na naše slová, ten pracovný trh sa otočil a dnes je zamestnanec ten, kto si už môže diktovať podmienky. A prosím vás, vy to vlastne chcete touto novelou pokaziť, pretože vy tu chcete úplne otvoriť brány a dokonca cez agentúry umožniť, aby sem prúdili cudzinci, ktorí, žiaľ, z hľadiska ekonomickej situácie, aká je na Ukrajine, aká je v Srbsku, veľmi radi zoberú ponuku 700-eurového platu v nejakej montážnej dielni. Náš slovenský zamestnanec za 700 eur robiť do výroby v Citroëne nepôjde. Náš zamestnanec už má, našťastie, požiadavku na vyšší plat.
Čo chcem odkázať všetkým múdrym ekonómom, ktorí hovoria, veď v zahraničí cudzinci masívne pracujú, tvoria možno 10 % pracovnej sily a podobne. Áno, ale v tom zahraničí, či v Nemecku, či v Holandsku, či v Británii, sú najmä na pracovných miestach, o ktoré nemajú záujem domáci, lenže naši slovenskí zamestnanci majú záujem pracovať v automobilkách, akože by nemali, ale požadujú o tých povestných 200 eur vyšší plat. Ak sem tých Srbov, Ukrajincov nepustíme, tak o tých 200 eur vyšší plat aj dostanú, pretože ten priestor na rast miezd tu je veľmi veľký. Môj synovec, mladý chalan, pracuje ako skladník v Kii, v Kia v Tepličke. Od neho o tom niečo viem, ja sám chodím do Kia prednášať skoro každý rok, ikskrát som sa tam prechádzal po tých výrobných halách. Kia je supermoderná fabrika, roboty, stroje, automaty, informatizácia, všetko, čo si viete predstaviť. Absolútne porovnateľná – ak nie lepšia – s automobilkami, ktoré stoja povedzme vo Francúzsku alebo v Nemecku.
Aký je nástupný plat v Kii pre operátora? Okolo 800 eur, možno 900, ak má nejakú lepšiu kvalifikáciu. Aký je priemerný plat robotníka v Kii, môj synovec tam robí, čiže mám to z prvej ruky, robí tam skladníka, priemerný plat v Kia je 1 100 eur. A aká je produktivita práce, aká je kvalita výroby v Kia, no minimálne taká, ak nie lepšia ako vo Francúzsku. Tak, prosím vás, nech mi nikto nerozpráva, že tá Kia nemá priestor na 200-eurové zvýšenie miezd, keď vo Francúzsku, v Nemecku, v Británii porovnateľný zamestnanec v porovnateľnej fabrike na porovnateľnej pozícii zarába od 3-tisíc eur vyššie. Nech mi nikto nehovorí, že nevedia pridať 200 eur! Kolega Krajniak to včera podporil aj percentami, výpočtami, myslím si, že rozhodne nie sme v rozpore, ale hovoríme jedno a to isté. Ten priestor tu je.
Jaguar. Jaguar sem prišiel s tým, s veľkou reklamou pred dvoma-troma rokmi, my dáme zamestnancom 1 800-eurové platy. Urobili to preto, aby zakryli tú skepsu a to rozhorčenie z toho, že vláda im ide dať stámiliónové dotácie. Tak prišli s piár agendou, že ako oni perfektne zamestnajú Slovákov za krásne platy. Sú tu, fabrika stojí, pomaly začína vyrábať, permanentne naberajú zamestnancov, v Agroinštitúte majú permanentne otvorené náborové oddelenie, ľudia tam behajú hore-dole, a čo tí Slováci tam zisťujú? Dozvedia sa, že ich nástupný plat sa im ponúka vo výške 800 eur mesačne. 1 800? Zabudnite, to bolo len piár.
Tie pôvodné informácie boli také, že majú desaťnásobne viac záujemcov Slovákov, ako môžu prijať, to bolo pred dvoma rokmi, keď si robili to piár. Realita dneška je taká, že majú problém zohnať tam ľudí a presakujú informácie, že tí, ktorí tam povedzme prešli z Trnavy, sa sklamaní do tej Trnavy vracajú, pretože ešte v tom Citroëne majú vyšší, vyššiu mzdu, ako im dáva ten Jaguar. To je úplne úžasná vec!
Chcem ešte zdôrazniť, že v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov, z toho 100-tisíc je v Británii. 100-tisíc je v Británii v situácii, kedy nevedia, ako dopadne brexit. Ja neviem, ako dopadne brexit, ale možno dopadne tak, že tých 100-tisíc ľudí bude musieť voľky-nevoľky odísť, respektíve sa sťaží ich pôsobenie v Británii a budú sa chcieť vrátiť naspäť. A my tu teraz v stave, kedy vieme, že máme vonku 300-tisíc Slovákov, z ktorých by sa mnohí radi vrátili, z toho 100-tisíc je v Británii, kde reálne hrozí, že sa budú musieť vrátiť, my tu prijmeme novelu, lebo máme 80-tisíc voľných pracovných miest, pod takýmto argumentom. Ak sem zrazu zaplavia Slovensko lacní Srbi, Ukrajinci, tak skrátka my sťažíme návrat tým Slovákom, ktorí o tom návrate uvažujú.
Aby som bol trošku ešte konštruktívny, pretože mi uteká čas, nechcem len kritizovať, chcem aj konštruktívne prispieť k tomuto, čo tu máme, aj keď netvrdím, že sa tým situácia vyrieši, mám pripravený pozmeňovací návrh pre druhé čítanie, kde spolu s kolegami Simonou Petrík a Mirom Beblavým tvrdíme: Dobre, nech teda zamestnávateľ alebo agentúra zoberú cudzinca, ale podmienkou na jeho prijatie je, aby jeho mzda bola najmenej vo výške priemernej mzdy zistenej v danom odvetví. Čiže aby ani náhodou týmto otvorením brán nemohlo dochádzať k mzdovému dumpingu, ktorý tu inak reálne hrozí.
Pre vašu informáciu, priemerná mzda napríklad v odvetví priemyselnej výroby, to sú tie automobilky, je dnes okolo 1 100 eur, priemerná mzda napríklad v odvetví stavebníctva je okolo 700 eur. Čiže po tom relatívne krátkom zvažovaní, ktoré sme dostali k dispozícii, vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, nič lepšieho sme nevymysleli ako toto. Myslíme si, že takáto páka pomôže zamedziť hroziacemu mzdovému dumpingu.
A zároveň, aby si náhodou niekto nemyslel, že teraz bude mať Srb v Trnave 1 100 eur a Slovák 900 eur. To ani náhodou nehrozí, vážení, pretože podľa Zákonníka práce, ak porovnateľný zamestnanec, ja som Trnavčan, robím v Citroëne, mám 900 eur, vedľa mňa zamestnajú Srba, ktorý bude musieť dostať 1 100, robí tú istú prácu ako ja alebo možno ešte horšiu, zo zákazu diskriminácie vyplýva, že mne musí byť mzda automaticky zvýšená minimálne na jeho úroveň. Čiže týmto spôsobom dosiahneme zároveň aj tlak na rast miezd tých súčasných slovenských zamestnancov, ktorí v takýchto firmách pracujú.
Dalo by sa to urobiť aj lepšie. Máme tu systém Národná sústava povolaní, ktorý stojí veľké milióny, hráme sa s ním dlhé roky, vyvíjame to, neviem teda celkom, načo je to dobré, ale keď už sa s tým hráme a keď to už stojí toľké peniaze a venujú sa tomu celkom slušní odborníci, tak napríklad v tej excelovskej reči, v tej tabuľke, kde sú teda uvedené tie povolania, by mohol pribudnúť ešte jeden stĺpček a v tom stĺpčeku by bolo povedané, že aká je požadovaná mzda v prípade zamestnania cudzinca. A napríklad bolo by tam povolanie že kuchár, tak požiadavka na jeho mzdu by bola povedzme 650 eur, a bolo by tam povolanie že kuchár v indickej reštaurácii, kde je prirodzené, že tam ten zamestnávateľ ťahá Indov, ktorí to vedia robiť, tak tam by bola minimálna mzda 520 eur, pretože tam nepotrebujeme preferovať slovenského zamestnanca. Máme tu teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)