38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda vlády, pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja naozaj len veľmi stručne, keďže ide o návrh zákona, ktorý sa týka zhruba 140-tisíc držiteľov zbraní. Ja by som vás chcel, pán minister, požiadať, budeme mať k tomu asi rozsiahly pozmeňovák, ale rád by som s vami toto prekonzultoval. Nie hneď, ale v druhom. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, čiže chceme k tomu dávať nejaký pozmeňujúci návrh po dohode s predkladateľom, čiže radi by sme takto verejne vyzvali na nejakú diskusiu, si nájdeme čas a chceli by sme tam prebrať viac vecí, lebo hovorím, je to zákon, ktorý sa týka 140-tisíc držiteľov zbraní. Ďakujem pekne.

Ja som len chcel pánovi Pčolinskému, že ja som tu v tomto prípade ako prietokový ohrievač, lebo ten návrh zákona prichádza z dielne Úradu pre normalizáciu, metrológiu. Keď potrebujete sprostredkovať stretnutie a vyrokovať si tie jednotlivé veci, ja som pripravený. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám s cieľom vytvoriť podmienky na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore a umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnej správe Slovenskej republiky v súlade s usmerneniami Eurostatu spôsobom, ktorý nemá vplyv na maastrichtský dlh členských štátov Európskej únie počítaný metodikou ESA 2010. Návrh zákona spresňuje požiadavky na obsah zmluvy o energetickej efektívnosti vo verejnom sektore a zároveň vytvára priestor na nakladanie s majetkom verejnej správy tak, aby mohla byť vykonaná jeho modernizácia alebo zlepšenie pomocou finančného mechanizmu vyplývajúceho z garantovanej energetickej služby, čím sa vytvára priestor pre realizáciu komplexného energetického zhodnotenia majetku verejnej správy a to najmä v oblasti verejných budov a verejného osvetlenia v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1411 zo 17. októbra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 474 z 20. novembra 2018, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 333 z 20. novembra 2018, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 301 z 22. novembra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 179 z 22. novembra 2018.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplýva 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 320 z 27. novembra 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený návrh zákona má nahradiť v súčasnosti platný zákon, ktorý predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aplikačná prax v uplynulých štyroch rokov nám však priniesla poznatky, ktoré odôvodňujú zmeny najmä v posilnení ochrany oznamovateľov a v jej novom inštitucionálnom zakotvení, čo je hlavný dôvod na predloženie novej právnej úpravy.
Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti vychádza zo súčasnej právnej úpravy a využíva poznatky získané z jej aplikačnej praxe. Zároveň sa na ňu nadväzuje a dopĺňa ju s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
Tento účel sa má dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom presunu podstatných kompetencií týkajúcich sa ochrany oznamovateľov z inšpektorátov práce na novozriadený úrad na ochranu oznamovateľov Slovenskej republiky. Úlohou tohto nezávislého orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie predmetného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom a poskytovať odmenu oznamovateľovi a raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti. Predsedu tohto úradu bude voliť Národná rada Slovenskej republiky spomedzi dvoch kandidátov vybraných odbornou komisiou a po verejnom vypočutí. Členovia komisie budú menovaní prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácii a rozvoja občianskej spoločnosti.
Vládny návrh zákona obsahuje aj ďalšie viaceré čiastkové opatrenia, ktoré majú za cieľ posilniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ako napríklad rozšírenie definície závažnej protispoločenskej činnosti o správne delikty s hornou hranicou možnej pokuty 30-tisíc eur, v súčasnosti je to 50-tisíc eur, alebo zavedenie priestupkovej zodpovednosti pre osobu, ktorá v mene zamestnávateľa urobí voči oznamovateľovi nejaký negatívny postih alebo ktorá vyzradí totožnosť oznamovateľa. Záverom si dovoľujem vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som v podstate sa chcel spýtať na dôvody, ktoré vedú k tomuto návrhu, a teda najmä k tomu návrhu na zriadenie úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Predpokladám, že ministerstvo analyzovalo dôkladne doterajší stav, aj to, že podľa doterajšieho zákona zrejme tie výsledky asi nie sú také, ako boli očakávané. A teda, keď ministerstvo prichádza s návrhom na zriadenie úradu, teda novej inštitúcie, tak či ste dospeli, dospeli k záverom, že práve v tomto je problém, že pokiaľ, pokiaľ inštitucionálne má tento zákon zabezpečovať inšpektoráty práce, tak nie sú to schopné zabezpečiť a nie sú schopné motivovať alebo teda dosiahnuť to, aby tento zákon prinášal, prinášal reálne výsledky. Teda či sú za tým nejaké zlyhania alebo nedostatočné kapacity inšpektorátov práce, alebo aký je dôvod, že sa má zriadiť, zriadiť nový úrad, nová inštitúcia, ktorá si bude vyžadovať nejaké zabezpečenie. Tak ten zámer je samozrejme, že pozitívny, pretože ak nefunguje oznamovanie protispoločenskej činnosti podľa doterajšieho zákona, tak niečo s tým treba robiť, ale moja otázka je teda tá, že či tú príčinu vidíte najmä v tom, že to bolo zle inštitucionálne zabezpečené alebo tam boli aj nejaké iné dôvody, ktoré by sa mohli týmto zákonom napraviť a zlepšiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak ako pán poslanec poznamenal, skutočne celý zámer tohto zákona je dať tomu troška pozitívny nový zámer, čo sa týka teda tej ochrany oznamovateľov. A skutočne podľa aplikačnej praxe sa nám zdalo nedostatočné, aby inšpektoráty práce boli tie organizačné zložky, na ktoré sa vlastne všetky tieto veci nahlasujú. A preto sme chceli dať tomu vážnosť a vlastne ukázať aj celej občianskej spoločnosti, že chceme zriadiť úrad, ktorý má vlastne dostatočné a veľmi kompetentné postavenie na Slovensku, a že vláda má záujem sa zaoberať touto problematikou. To je v skutočnosti. Tak asi veľmi stručne k tomu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný v rámci programového vyhlásenia vlády. V súlade so záväzkom, ktorý sa objavil v tomto programovom vyhlásení vlády, bolo posilniť nezávislosť kontroly činnosti ozbrojených zborov, a preto sa v zákone o Policajnom zbore kreuje samostatný útvar Policajného zboru, čo je Úrad inšpekčnej služby. Jeho úlohou bude odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže, v neposlednom rade podľa poslaneckého návrhu by to malo byť aj teda zboru colníkov. Riaditeľ tohto úradu sa bude zodpovedať vláde. Tak isto vláda ho bude menovať. Okrem toho sa priamo v Trestnom poriadku vyšetrovatelia zaradení na Úrade inšpekčnej služby definujú ako samostatný orgán činný v trestnom konaní a v zákone o prokuratúre sa ustanovuje pôsobnosť krajskej prokuratúry v trestnom konaní vo veciach trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, čím deklarujeme aj vyššiu nezávislosť Úradu inšpekčnej služby, ako to bolo doteraz.
Na základe zmien v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru bude prezidenta Policajného zboru síce naďalej menovať minister vnútra, avšak iba z kandidátov, ktorí úspešne prešli dvojkolovým výberovým konaním jednak pred odbornou komisiou, ktorá je zložená zo siedmich členov a teda následne, ktorých odsúhlasí aj Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru sa navrhuje na 4 roky s možnosťou jedného opätovného vymenovania. Obdobné ustanovenia sa navrhujú aj voči riaditeľovi Úradu inšpekčnej služby, ale, ako som spomínala, toho si bude menovať vláda a odvolávať ho bude minister vnútra.
V zákone o sťažnostiach sa zavádza aj možnosť preskúmania zákonnosti postupu pri vybavovaní sťažností smerujúcich proti príslušníkom ozbrojených bezpečnostných zborov príslušným výborom Národnej rady. Výbor v prípade zistenia porušenia zákona pri vybavovaní sťažností bude postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Okrem problematiky menovania a odvolávania funkcionárov v Policajnom zbore sa týmto zákonom zaraďuje aj pojem "kadet", to je nový druh štátnej služby, ktorého účelom umožniť, poskytnúť policajné vzdelanie mladým ľuďom hneď po dokončení stredoškolského úplného vzdelania.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem veľmi pekne.