38. schôdza

27.11.2018 - 7.12.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.12.2018 o 10:20 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:06

Miroslav Ivan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak vám pekne ďakujem všetkým. Nie, no, chcel som a nechcel som to urobiť tak, že poviem v záverečnom slove niečo, na čo už nemôže niekto reagovať. (Reakcia z pléna.) Ale predstav si, kolega, robí to niekto. A možno si, možno kolega Marosz bude ešte reagovať, a preto, preto som to chcel otvoriť.
No, z tejto diskusie vyplynuli niektoré veci, ktoré, na ktoré nazeráme my v strane Sloboda a Solidarita inak ako povedzme vy. Vy hovoríte, že železničnú dopravu má organizovať niekto zhora, železničnú dopravu automaticky považujete za chrbtovú kosť dopravného systému. My hovoríme, že regionálnu dopravu si majú organizovať územné celky, najlepšie vedia, čo potrebujú pre dopravnú obslužnosť, oveľa ľahšie by si v takom prípade mohli zlaďovať vlaky a autobusy.
Je treba povedať tiež, že keď si pozriete dnes, koľko stojí, koľko sú náklady na cestu, to znamená, náklady na využitie povedzme železničnej cesty sú na Slovensku pre železničného dopravcu na úrovni 1,50 eura na kilometer, na vlakokilometer. Vlak prejde kilometer po koľajniciach, za každý tento kilometer platí 1,50 eura. Netto cena je niekde nižšie, ale keď započítame všetky poplatky na železničných staniciach, za výpravu, za riadenie elektronické a tak ďalej, dnes je tento poplatok v priemere 1,50 eura za kilometer.
No, aký je náklad autobusu? Náklad autobusu na kilometer je, keď si pozriete mýtne poplatky, ja som si ich včera schválne pozeral presne, tak autobus do 12 ton 3 centy na kilometer, autobus nad 12 ton 8 centov. Tu je vidieť, prečo dnes každý, kto môže, to znamená kraje, uprednostnia objednávanie autobusov pred objednávaním vlakov. A preto tu, a tu je ten celý pes zakopaný, tu musí začať na tomto robiť ŽSR, ten, ktorý je správca infraštruktúry. Ak on chce prilákať na železnice nové vlaky, lebo dnes naozaj máme koľajnice využité výrazne menej ako susedná Česká republika, čo sa týka vykonaných vlakokilometrov na koľajniciach, tak ak tu chce, ak tu chce štát niečo robiť, tak potom nech rokuje so ŽSR, nech nastaví takú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru, aby toto bolo zaujímavé pre dopravcov a nie naopak. Nastavím vysokú cenu za prístup na železničnú infraštruktúru a potom zavediem vlaky zadarmo, aby som prilákal cestujúcich do vlaku.
Náš pohľad je takýto: Keď chceme dostať dopravcov na železnice a nielen osobných, ale napríklad aj kamióny, keď chceme, aby kamionisti, veľkí dopravcovia boli motivovaní dostať tovar na koľajnice, tak poďme sa baviť o cene za prístup na železničnú infraštruktúru. A tam treba začať a potom budú peniaze aj na opravu koľajníc a potom nám nebudú vlaky končiť pred nejakým kopcom a nevylezú.
A vrátim sa ešte k vášmu včerajšiemu vystúpeniu, kde ste spomínali aj, že poďme hovoriť o nejakých funkčných regiónoch namiesto nefunkčných, nie dobre nastavených územných členení VÚC. Súhlasím s vami, ale v tom je práve náš zákon, že poďme, ak nie sú funkčné, tak umožníme tým, v úvodzovkách, nie dobre nastaveným VÚC-kam územne, aby si mohli objednať aj dopravu z iného kraja. Samozrejme, po dohode s tým županom, s tým vedením toho kraja. Nakoniec nedávna debata dvoch predsedov, županov Bratislavského, Trnavského kraja ukázala presne to, že plánujú integrovať vzájomne dopravu a tam, kde môžu, tam budú dávať vlaky. Lenže dnes nemôžu oni sami dvaja o tom diskutovať, pretože dnes tie vlaky objednáva štát a musia ísť za ministerstvom a žiadať ministra dopravy, objednajte nám vlak, lebo my ho potrebujeme. Náš zákon by im dal možnosť.
Stále o tom opakujem, hovorím, že my nikomu nič neprikazujeme, ani nezakazujeme, ani nezakazujeme štátu, aby si robil, čo chce. Teda aby prestal objednávať, alebo zakazujeme, že by sme mu zakázali objednávať regionálne vlaky. My hovoríme, že umožňujeme krajom, aby sa dva kraje vedľa seba dohodli, aby si mohli objednať vlak tam, kde pre nich je to výhodnejšie, jak objednať autobus. A keď zoberiete tie pomery tých nákladov na kilometer, tak ekonomicky vám z toho vychádza, a to sú nie moje výmysly, to sú analytické čísla aj z tej správy Útvaru hodnoty za peniaze spred dvoch alebo troch rokov, kde sa vravelo o tom, že koľko musí byť, ako musí byť obsadený vlak, aby bol aj efektívnejší. To znamená, nie, ani ekologický a ani ekonomický nie je vlak vtedy, keď má povedzme 20-percentnú obsadenosť. Vtedy je práve výhodné púšťať tam autobusy. Vlak je ekonomický vtedy, keď vezie približne 4 až 5 obsahovo autobusov, pasažierov vo vlaku, a to platí aj o ekonomike. Jednoducho, ak je vlak neobsadený, aj keď sa to zdá, že je to ekologické, nie je to, nie je to ekologické oproti jednému autobusu, ak vlak preváža povedzme 40 cestujúcich, ktoré by mohol previezť jeden autobus.
No a na záver, možnože ako my to vidíme, čo sa týka tej možnej, namiesto tej, tej jednej autority, o ktorej si myslím naozaj tak ako vy, že to do konca tohto volebného obdobia nakoniec nebude, pretože nie je tam rozhodne vôľa z krajov ísť do tohto. A ako vidíme my tú možnosť? Ak si vezmeme, že naozaj regionálne vlaky dnes sú približne polovica tých objemov dotácií, ktoré štát dáva do železničnej dopravy, to znamená z 250 mil. približne 120 mil., a tieto pripočítame približne k ďalším 180 mil., ktoré župy dávajú na autobusy dotačne, tak sa dostávame na sumu 300 miliónov. A keď len 20 % z tejto sumy sa dokáže ušetriť, pretože vylúčia regióny súbehy dopravy, tak máme 60 mil. k dobru, ktoré alebo by si nechal štát, ale nie, riešením by bolo oveľa viac to, že týchto 60 mil. pri prepočte na jeden kraj ročne je 8 mil. navyše, ktoré by im ostali a ktoré by mohli použiť napríklad na opravu ciest druhej a tretej triedy, ktoré sú v katastrofálnom stave. Kraje to vedia a toto tu by im dalo víziu, ako s tým naložiť. Čiže žiadne nové peniaze od štátu, ale, ale práve ekonomickým fungovaním a lepším nastavením dotačnej politiky do regionálnej dopravy by boli peniaze na cesty a, samozrejme, po tom, ako by sa začala chovať aj spoločnosť ŽSR a prilákala by nových dopravcov, mala by viac peňazí na údržbu koľajníc.
Takže toľkoto k tomu, ak by boli faktické. Preto som išiel do rozpravy, ja potom už nevyužijem v záverečnom slove svoj čas.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.12.2018 o 10:06 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:06

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň vám ďakujem aj za zhovievavosť. Takže nechcete vystúpiť v záverečnom? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, nechcem vás nútiť.
Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom bude prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/´93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (tlač 1223).
Pán poslanec, nech sa páči, ako navrhovateľ máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 1223.)
Skryt prepis

5.12.2018 o 10:06 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:16

Peter Pamula
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa Slovenskej republike umožnila transformácia bytového fondu. Stanovené podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomcov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom.
Cieľom záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckych práv voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený – najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe – napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností.
Najčastejším dôvodom odmietania vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absurdné, nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov, ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti.
Predpokladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plnenie spojených s užívaním bytov neplatičov v preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vlastného vrecka.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na politické prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občanov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou štátov Európskej únie.
Tento môj zámer bol vlastne smerovaný tým smerom, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nezapísaniu vlastne tohoto záložného práva a výmazu toho záložného práva. V praxi bolo niekoľko, niekoľko súdnych sporov, ktoré vlastne ukázalo, že tento zákon si kataster vysvetľuje po svojom, aj keď to záložné právo vzniklo zo zákona. Na všetky vaše otázky potom odpoviem, ak budete mať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2018 o 10:16 hod.

Bc.

Peter Pamula

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:16

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, pánovi poslancovi Jančulovi. Nech sa páči.
Skryt prepis

5.12.2018 o 10:16 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:19

Tibor Jančula
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 1223). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.12.2018 o 10:19 hod.

Tibor Jančula

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:20

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Irén Sárközy, Bélu Bugára a Tibor Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. No ale asi to tak nebude, lebo nevidím tu predkladateľov. Takže tento bod ide na... (reakcia z pléna), no tak ja nemôžem, pokiaľ vediem rokovanie. Takže ide na koniec schôdze, bohužiaľ.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu.
Pán poslanec Číž tu nie je, takže ide na koniec schôdze. (Reakcie z pléna.) Ja tu mám napísané pána...
Takže, pán poslanec Klus, to, čo ste sa pýtali pred chvíľočkou, vidíte, ako rýchlo sme sa k tomu dostali.
Takže teraz pristúpime k rokovaniu v zlúčenej rozprave o bodoch 61 a 62 programu, prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1212).
A potom druhým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Klusa a Petra Osuského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač 1213).
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Klusovi... (Reakcia navrhovateľa, rozhovor predsedajúceho s navrhovateľom mimo mikrofónu.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pri návrhu zlúčiť rozpravu asi došlo k omylu. Takže ak je všeobecný súhlas; ešte ani neviete, čo chcem povedať, už je (povedané s pobavením), ale výborne. To znamená, že najprv prerokujeme 1212 samostatne a potom, ak je všeobecný súhlas, tak tá zlúčená rozprava bude k 1213 a 1214, dobre? Je všeobecný súhlas? Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec, takže teraz predložte len jeden ten návrh, bod 61, je to zákon, zmena zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa a Milana Laurenčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1212.)
Skryt prepis

5.12.2018 o 10:20 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:26

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, ďakujem vám pekne aj za ústretovosť, došlo tam len teda k chybe v čísle, a teda budeme sa venovať v tejto chvíli novele volebného zákona, veľmi jednoduchej a stručnej, ale pomerne zásadnej najmä pre malé a veľké politické strany, ktoré pôsobia v Národnej rade Slovenskej republiky.
Takže dovoľte mi, aby som vám predstavil dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorého cieľom je odstrániť nepružnosť súčasnej úpravy preferenčných hlasov, tzv. krúžkovania, vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto úprava totiž nie je vhodná, ako som spomenul, najmä pre veľké politické strany, a teda tie, ktoré získajú najviac mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky, a potom tie menšie politické strany.
Súčasný model nastavenia systému preferenčných hlasov totiž stanovuje, ako všetci dobre vieme, trojpercentnú hranicu platných hlasov odovzdaných danej politickej strane alebo koalícii, čo ale pri malých stranách môže spôsobiť nepredvídateľnú zmenu poradia a dostať do parlamentu aj rôzne kontroverzné osobnosti, ako sme tomu čelili aj v minulosti. No a pri veľkých stranách znamená faktickú nemožnosť prekrúžkovania sa voličmi preferovaného kandidáta na zvoliteľné miesto, a teda aj zabetónovanie takéhoto kandidáta na pozícii, o ktorej rozhodla strana, ale nie občania.
Predložená novela nastavuje túto hranicu na 0,2 % všetkých platných hlasov odovzdaných v daných voľbách, a teda nielen hlasov odovzdaných konkrétnej, danej strane. Toto je tá zásadná zmena, o ktorej hovorím, na prvý pohľad síce kozmetická, pretože ono to vychádza približne rovnako pre stredne veľké politické strany, ale zásadná pre veľké politické strany, kde bude podstatne väčšia šanca sa prekrúžkovať, a, naopak, pre menšie politické strany, kde poradie určené vedením strany môže byť do istej miery zachované.
Pri napríklad 2,5-miliónovej účasti, teda približne obvyklej, ktorú mávame na Slovensku, by tú hranicu predstavovalo približne 5-tisíc hlasov. Takto nastavený model na jednej strane zohľadňuje tú silnú vôľu voličov, o ktorej som už hovoril, na strane druhej nedevalvuje význam poradia na kandidátnych listinách, a toto ja vysvetlím potom osobitne v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, konkrétne najmä u menších politických strán. Ako som už zdôraznil, na priemerne veľké strany z hľadiska počtu mandátov to bude mať neutrálny vplyv a o tom potom viacej poviem v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2018 o 10:26 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:26

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Takže teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Slobodovi. Nech sa páči.
Skryt prepis

5.12.2018 o 10:26 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:29

Vladimír Sloboda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1212). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.12.2018 o 10:29 hod.

Ing.

Vladimír Sloboda

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Klus ako jediný.
Nech sa páči, máte slovo.
Skryt prepis

5.12.2018 o 10:29 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom