38. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa Slovenskej republike umožnila transformácia bytového fondu. Stanovené podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomcov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom.
Cieľom záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckych práv voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený – najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe – napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností.
Najčastejším dôvodom odmietania vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absurdné, nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov, ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti.
Predpokladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plnenie spojených s užívaním bytov neplatičov v preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vlastného vrecka.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na politické prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občanov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou štátov Európskej únie.
Tento môj zámer bol vlastne smerovaný tým smerom, aby nedochádzalo k neodôvodnenému nezapísaniu vlastne tohoto záložného práva a výmazu toho záložného práva. V praxi bolo niekoľko, niekoľko súdnych sporov, ktoré vlastne ukázalo, že tento zákon si kataster vysvetľuje po svojom, aj keď to záložné právo vzniklo zo zákona. Na všetky vaše otázky potom odpoviem, ak budete mať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pamulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 1223). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, ďakujem vám pekne aj za ústretovosť, došlo tam len teda k chybe v čísle, a teda budeme sa venovať v tejto chvíli novele volebného zákona, veľmi jednoduchej a stručnej, ale pomerne zásadnej najmä pre malé a veľké politické strany, ktoré pôsobia v Národnej rade Slovenskej republiky.
Takže dovoľte mi, aby som vám predstavil dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorého cieľom je odstrániť nepružnosť súčasnej úpravy preferenčných hlasov, tzv. krúžkovania, vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto úprava totiž nie je vhodná, ako som spomenul, najmä pre veľké politické strany, a teda tie, ktoré získajú najviac mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky, a potom tie menšie politické strany.
Súčasný model nastavenia systému preferenčných hlasov totiž stanovuje, ako všetci dobre vieme, trojpercentnú hranicu platných hlasov odovzdaných danej politickej strane alebo koalícii, čo ale pri malých stranách môže spôsobiť nepredvídateľnú zmenu poradia a dostať do parlamentu aj rôzne kontroverzné osobnosti, ako sme tomu čelili aj v minulosti. No a pri veľkých stranách znamená faktickú nemožnosť prekrúžkovania sa voličmi preferovaného kandidáta na zvoliteľné miesto, a teda aj zabetónovanie takéhoto kandidáta na pozícii, o ktorej rozhodla strana, ale nie občania.
Predložená novela nastavuje túto hranicu na 0,2 % všetkých platných hlasov odovzdaných v daných voľbách, a teda nielen hlasov odovzdaných konkrétnej, danej strane. Toto je tá zásadná zmena, o ktorej hovorím, na prvý pohľad síce kozmetická, pretože ono to vychádza približne rovnako pre stredne veľké politické strany, ale zásadná pre veľké politické strany, kde bude podstatne väčšia šanca sa prekrúžkovať, a, naopak, pre menšie politické strany, kde poradie určené vedením strany môže byť do istej miery zachované.
Pri napríklad 2,5-miliónovej účasti, teda približne obvyklej, ktorú mávame na Slovensku, by tú hranicu predstavovalo približne 5-tisíc hlasov. Takto nastavený model na jednej strane zohľadňuje tú silnú vôľu voličov, o ktorej som už hovoril, na strane druhej nedevalvuje význam poradia na kandidátnych listinách, a toto ja vysvetlím potom osobitne v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, konkrétne najmä u menších politických strán. Ako som už zdôraznil, na priemerne veľké strany z hľadiska počtu mandátov to bude mať neutrálny vplyv a o tom potom viacej poviem v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1212). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Tak ešte raz ďakujem veľmi pekne. Dovolím si len dovysvetliť možno niektoré veci, ktoré som pri uvedení zákona už spomenul. Jedná sa najmä o ten problém významu poradia na kandidátnych listinách.
My sme spoločne s kolegami z OĽANO už dlhšie uvažovali nad tým, že by preferenčný krúžok mohol byť absolútny. To v praxi by znamenalo, že každý kandidát, ktorý získava určité preferenčné hlasy, by bol potom na tej kandidátke vo finálnom poradí zaradený podľa toho, koľko týchto hlasov dostal.
Ale v našom poslaneckom klube sme sa zhodli na tom, že ten význam poradia má zmysel. Má zmysel napríklad v súvislosti so schopnosťou obsadzovať jednotlivé parlamentné výbory. A preto sme prišli s takýmto kompromisným návrhom, ktorý predpokladá, že na jednej strane sa možnosť presadenia sa jednotlivých kandidátov – najmä vo väčších politických stranách – výrazne zjednoduší, na druhej strane stále sme schopní pri takomto kompromise dodržať aj možnosť stanovenia určitého poradia, určitých preferencií, napríklad aj vedenia strany, pokiaľ ide o obsadzovanie výborov. Už dnes niektoré politické strany majú problém s obsadzovaním výborov tým, že napríklad do niektorých výborov majú aj dvoch-troch vhodných kandidátov v rámci poslaneckého klubu, a potom sú tu výbory, kde je problém s obsadením konkrétnych poslancov v danom poslaneckom klube. Takže z tohto uhla pohľadu nám prišiel tento návrh ako kompromisný. Je to síce drobná technická zmena, ale zdá sa, že najmä pre menšie a zásadne aj pre väčšie politické strany môže byť viac ako vítaná.
V tejto súvislosti len spomeniem jednu takú zaujímavosť, ktorá je spojená s preferenčnými krúžkami. Aj v tejto Národnej rade máme obrovský nepomer, nejdem teraz konkrétne po jednotlivých kluboch, hoci som si to veľmi dôsledne naštudoval a pripravil, ale jeden príklad za všetky, ak dovolíte. Tam v zadných laviciach sedí poslanec Národnej rady, toť nedávno ešte premiér, ktorý získal 502 345 preferenčných krúžkov. Len na porovnanie, v roku 2012 to bolo 762-tisíc preferenčných krúžkov, čo, pokiaľ si pamätám, tak je historický rekord na Slovensku. A zároveň medzi nami sedia poslanci, ktorí nedosiahli ani len tisíc preferenčných krúžkov. A práve v takých veľkých politických stranách, ako je SMER – sociálna demokracia, toto je pomerne zásadný problém, pretože pri tých percentách, ktoré táto strana dosahuje, je v podstate nereálne sa na takej kandidátke prekrúžkovať. Naopak, pri menších politických stranách je tá možnosť prekrúžkovať sa výrazne vyššia. Aby sme toto spravili spravodlivým a univerzálnym pre všetky politické strany na Slovensku, tak navrhujeme práve takúto drobnú zmenu zákona, a teda prejsť na to promile 0,2 % zo všetkých odovzdaných hlasov, platných odovzdaných hlasov voličov, a teda nie pre konkrétnu politickú stranu.
Verím, že som to dostatočne vysvetlil, a takisto verím, že tento návrh zákona dnes o jedenástej hodine, milé dámy poslankyne a vážení páni poslanci, podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Netýka sa to, tento návrh, len výborov, týka sa to aj kvalitných regionálnych politikov, ktorí naozaj dokážu zo svojho regiónu získať podporu, avšak povedzme priamo na samotnej kandidátnej listine nie sú tak vysoko, aby mohli zastupovať svoj región v parlamente. A práve jeden, toto je jeden z možných spôsobov, ako naozaj dostať širšiu podporu regiónov do poslaneckých lavíc. Takže určite tento návrh len podporujem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, ďakujem za uvedenie ďalšieho zo série volebných zákonov, ktoré by mohli zmeniť náš volebný systém k lepšiemu, ktoré sa tu snažíme v tomto volebnom období uvádzať do života, zatiaľ však bezúspešne.
Bezpochyby slobodné a demokratické voľby sú najväčším výdobytkom novembra ´89 a naše návrhy, ktoré sme dávali v minulosti, ale aj tento návrh by mohli zabezpečiť, že voľby by boli jednoduchšie, celý proces lacnejší, prístupnejší väčšiemu počtu voličov a aj spravodlivejší, ako si teraz hovoril. Mohli by zabezpečiť vyššiu účasť – účasť mladých ľudí, účasť našich občanov, ktorí sú z rôznych dôvodov v zahraničí. No tieto naše návrhy neprešli.
Ako vidieť zo záujmu, resp. nezáujmu koaličných poslancov o diskusiu aj k tomuto návrhu zákona, tak obávam sa, že aj tento náš návrh skončí ako tie ostatné, aj keď, samozrejme, ja sa prihováram, aby koaliční poslanci zvážili a nejakým spôsobom sa snažili pochopiť zmysel tohto návrhu a podporiť ho. Občania však majú možnosť vidieť, ako by mohol vyzerať volebný systém, keby sme mali tú moc ho zmeniť, a môžu vidieť, ako určite bude vyzerať, keď túto moc zmeniť tento volebný systém budeme mať.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem pekne. Pán kolega, sme zo strany, ktorá takto sa dostala do parlamentu na krídlach SaS, takže prakticky teda sme tým hnutím, ktoré reálne dokázalo, že je to možné. Samozrejme, že vítam tvoj pozmeňujúci návrh zníženia kvóra, ale aj napriek tomu budem stále zastávať, že naprieč politickým stranám keby sa dali dať krúžky, to by bolo asi fér.
Čo sa týka obsadenosti jednotlivých výborov, tam takticky asi hovorím o tej odbornosti, aby tam bol odborník, aby tam nebol proste mimo človek, tak toto si neviem teraz dobre predstaviť, akým spôsobom by sme to mohli zabezpečiť cez tie, by som povedal, minimálne kvóra v jednotlivých stranách, ale skôr mne ide o to, aby prakticky tí ľudia boli, jak si spomínal, poznateľní, aby teda aj ten región, ktorý možnože vieš, že tento je dobrý poslanec a neni celoslovensky známy, aby prakticky mohol sa dostať do parlamentu.
Žiaľ, zdá sa mi, že ešte naši voliči to berú automaticky, že od jedničky do dvadsiatky sú tí najlepší a že dám krúžok, teda dám prvé štyri a hotovo, a tým pádom to je problém. Ja som aj spomínal, že prakticky predsedovia strán by sa nemali báť o svoje nejaké pozície, hoci by išli aj na samý koniec kandidátky, keď sú takí dobrí, akí sú, a že veria tým voličom, ktorých, teda ich zastupuje, dali im tieto hlasy. Takže ja budem stále hovoriť, že naprieč politickým stranám by to malo byť tie krúžkovania, možnože desať krúžkov alebo šesť krúžkov alebo neviem koľko. A mne sa veľmi páči, keď sme to, fakticky máme aj v tých vúckarskych voľbách posledné, čo sme mali, kde prakticky sa podľa abecedy zoradilo a potom sme zistili, koľko z jednotlivých strán vlastne sa dostalo a aké kluby a čo to vlastne vznikalo.
Takže myslím si, že tento systém je ešte na doladenie, ale každopádne vítam túto vašu snahu, lebo aj to je posun vpred a myslím, že to spolu zvládneme v nejakom tom ďalšom volebnom období to takto dotiahnuť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. Rád na ne zodpoviem, ale za dve minúty to nestihnem, takže sa ešte raz prihlásim do rozpravy, prípadne ak si myslí pán predsedajúci, že je lepšie to urobiť v záverečnom slove, rád to urobím v záverečnom slove. Okej, tak rozprava. A skúsim odpovedať aj na tú otázku, ktorú si položil.

Takže len veľmi stručne. Ďakujem pekne, páni. Skutočne ste trafili klinec po hlavičke. Aj s tými regionálnymi politikmi, to sa plne stotožňujem, asi nie je úplne v poriadku, že viac ako polovica poslancov Národnej rady Slovenskej republiky má trvalý pobyt alebo trvale žije v Bratislave, to rozhodne nie je reprezentatívne, ale to je téma sama osebe. A aj o tom, že tento volebný zákon, ktorý na Slovensku máme, možno potrebuje ešte trošičku viac úprav ako len túto, ktorú tu dnes predstavujeme. Táto maličkosť, ktorú sme dnes predstavili, môže do istej miery zmeniť tieto pomery a ja tvrdím, že určite k lepšiemu.
A tu sa prihováram osobitne ku kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, vaša politická budúcnosť je vo veľkej miere závislá od toho, či dnes tento návrh zákona prejde, pretože ak by sa tak stalo, tak aj vaše šance prekrúžkovať sa v budúcnosti práve na kandidátke strany SMER-u – sociálna demokracia sú výrazne vyššie, ako sú v súčasnosti. Takže verím tomu, že aj pre vás tento návrh zákona môže byť zaujímavý.
No a ešte, Martin, reakcia na teba, no ono je to tak, že keby sme mali absolútny krúžok tam potom – najmä pri menších stranách – prechádzame do rizika, že sa opäť dostanú do parlamentu len tie najznámejšie osobnosti. Častokrát sú to, nechcem tým nič devalvovať alebo spochybňovať, rôzni športovci alebo herci a tak ďalej, máme aj takúto skúsenosť z Národnej rady Slovenskej republiky, a potom obsaditeľnosť, ako už bolo spomínané, niektorých výborov by bola trošičku problematickejšia. Preto sme tam prišli s týmto kompromisným návrhom, aby teda tu bola zachovaná aspoň tá 0,2-percentná hranica. Ale je to otázka na diskusiu. Dnes sme ju otvorili a verím tomu, že v nej môžme do budúcnosti pokračovať.
Ďakujem pekne.