38. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za vaše faktické poznámky.
Áno, pani Milanová, že je to také diskutabilné aj s tým, že ako, my sme si napríklad na žiadostiach dávali vždy také reálne menšie sumy, pretože sme tvorili nezávislú kultúru. A ja teda za seba ako teraz skutočne vravím, úplne úprimne za seba, že my sme nikdy nedostali ten podiel ako na tú inscenáciu takú, aká normálne je, že tá inscenácia by mala celkovo 40-tisíc euro, divadelná, a to je taká, ako že chudobnejšia, jednoduchšia, kde hrá osem – desať hercov, kostýmy, scéna, mesačné skúšanie a ja väčšinou skúšam tri-štyri mesiace, ale my si tie žiadosti sme si dávali úplne reálne, poddimenzované. A ja musím povedať za mňa, že sme získavali 6-, 7-tisíc z fondu, takže neviem, na toto a na to, ako si vravela o tých nad- alebo poddimenzovaných sumách, to by som si nedovolila takto tvrdiť.
Potom vlastne chcem poďakovať aj pánovi Budajovi; áno, pretože ten fond je živý mechanizmus a tvorí sa. A to, čo ja vidím ako práve tú našu úlohu, je skutočne spolupracovať a rozprávať sa s tvorcami a pomáhať, aby tá tvorba v tejto krajine mohla byť lepšia. A to je aj taký odkaz pre mladých ľudí, pretože my máme aj kvalitnú školu, Vysokú školu múzických umení a filmovú a naozaj to považujem za veľmi dôležité aj pre nich, aby tí mladí ľudia neodchádzali do zahraničia a aby tvorili tu na Slovensku, pretože to, ten produkt ich tvorby raz môže zo Slovenska urobiť naozaj krajinu, do ktorej budú turisti a cestovatelia chcieť ísť. A to je veľmi dôležité, že Slovensko je krásna kra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za tieto príspevky. Ja by som rada zareagovala takto, nie vo faktickej, aby som mohla zareagovať na viac vecí.
Takže, pani kolegyňa Dubačová, no, mne to prišlo ako naozaj veľmi sympatické tvoje vystúpenie, pretože je cítiť, že máš emóciu, si sama tvorcom, si sama producentkou vlastne, aj keď nie filmových, ale divadelných vecí, hier, ale zároveň je potom podľa môjho názoru pomerne náročné chcieť od teba určitú dávku objektivity. Pretože ja viem sa vžiť do role tvorcov, rozumiem tomu, mám ich vo svojom okolí veľa a nie je pravda, že nepoznám prostredie, akým sa tvoria umelecké projekty. A to, čo hovorím ja o tom, že chceme podporovať vlastne rozpočet na projekt ako celok, čo bolo vlastne takým, by som povedala, lajtmotívom tvojho príspevku, že to je ten najhlavnejší dôvod, s ktorým teda nemôžeš súhlasiť. Tak to je nie preto, že chceme teraz, aby sa z filmárov stali výrobcovia papúč, pre boha živého, veď my hovoríme iba to, aby filmár, ktorý musí poznať svoju profesiu, ani nie filmár, ale ten producent, ktorý ten film má vyprodukovať, producent je veľký rozdiel oproti umelcovi, filmárovi, lebo producent najíma tých umelcov, tých režisérov, tie jednotlivé profesie filmové na to, aby vyprodukoval s ich pomocou nejaké dielo za účelom ho potom, samozrejme, predať a nejakým spôsobom zhodnotiť. A filmová produkcia je potom z tohto pohľadu podnikanie ako každé iné.
Ty si dala príklad z Ameriky, pána slávneho režiséra Formana, ktorý pôsobí ale v prostredí, kde funguje napríklad Hollywood, kde fungujú filmoví producenti na úplne iných princípoch než u nás, pretože to je úplne iný trh, samozrejme. A tam sú produkcie také, že príde do banky a vyžiada si pôžičku a tá banka vidí na základe toho, ako je spracovaný rozpočet; ale áno, je to tak; či je použitý taký režisér, taký herec, tak vedia presne odhadnúť, aká je návratnosť potenciálna toho filmu a či do toho filmu sa oplatí investovať, alebo sa neoplatí investovať.
Samozrejme, že sú to neporovnateľné podmienky so slovenským prostredím a nikto netvrdí, že slovenské filmy majú teraz tomuto, tomuto konkurovať. Ale každý schopný producent musí vedieť odhadnúť náklady vopred a ak to nevie, tak potom nemôže chcieť, aby z verejných zdrojov sme platili jeho systém pokus – omyl, že niečo vyskúšam, to vyjde, alebo to nevyjde. Jednoducho každá profesia má svoje zákonitosti a to isté platí aj o filmovej produkcii a nikto netvrdí, že tam nemôžu nastať nejaké nepredvídané okolnosti. Aj štátny rozpočet sa musí nejakým spôsobom vytvoriť a potom, samozrejme, že nastávajú niekde odchýlky, ale nejaké základné koľajnice predsa už sú dané. Rozpočet čohokoľvek, akéhokoľvek biznisu, aj výroby papúč, aj výroby filmu, tak musí mať nejaké zákonitosti, ktoré sú profesionálne. A o tomto ja hovorím, že taká komisia, hodnotiaca komisia ich zároveň musí byť vedieť schopná odhadnúť. To po prvé.
A po druhé, ak hovoríme o tom, že film je náročný na vývoj, že tá príprava si vyžaduje množstvo času a množstvo úsilia; áno, to je pravda, ale zároveň, a to nemôžeme poprieť, ak aj Audiovizuálny fond alebo akékoľvek iné verejné zdroje kdekoľvek podporia nejaký projekt, tak podmienkou je, že určitú časť investície investuje aj ten samotný žiadateľ. Či je to 5 %, 10 %, tie podmienky sú nastavené nejako, čiže ten nejaký základný vklad toho producenta, toho žiadateľa sa predpokladá. Prečo by tým vkladom nemal byť kvalitne spracovaný projekt, kvalitne spracovaná príprava? Nech vloží ten svoj vklad práve do tej vývojovej fázy. To je úplne legitímna, podľa mňa legitímny pohľad na vec a nemá to nič dočinenia s tým, že chceme teraz z filmárov tvoriť producentov papúč. To vôbec takto myslené nebolo.
Takže; a keď sme pri Eurimages, to je zaujímavá vec, ty sama si hovorila, že pokiaľ chce nejaký žiadateľ odtiaľ peniaze, tak najskôr musí mať zabezpečené nejaké zdroje. To je na európskej úrovni. To isté hovoríme my, ak chceš nejaké peniaze z Audiovizuálneho fondu, no tak musíš mať aj tu zabezpečené nejaké minimálne zdroje, nejaké, nejakú schopnosť koprodukcie. V čase žiadosti, samozrejme, to nemusí na 100 %, nemusí to byť všetko proste vybavené, zredukovali sme tú možnosť predkladania tých vlastne záväzných dokumentov, ale minimálne v čase podpisu už by toto malo byť záväzné. Takže naozaj nám ide len o to, aby sa nejakým spôsobom sprehľadnili všetky tieto procesy.
Nuž a to, že pán režisér Bebjak natáča film a naozaj musí veľmi ťažko zháňať tie milióny, ktoré potrebuje, nuž keby nám ich takí Stráňavovia, takí Paššovia a takí iní "naši" ľudia neodčerpali z toho fondu, možno by aj pán Bebjak dneska tie milióny zohnal z Audiovizuálneho fondu, keby bol jeho projekt napísaný tak, že ten fond ho proste podporí. Ale fond podporuje projekty, ktoré sa rozťahujú na niekoľko rokov, lebo príprava je náročná, lebo tam vznikajú rôzne okolnosti, menia sa režiséri, menia sa scenáristi, menia sa neviem čo, ako v prípade Generála, ťahá sa to iks rokov, malo to stáť takmer 2 mil., veď to si uvedomme. Keby sme na to neboli poukázali, tak dnes sú možno už vyplatené, už sú tam ďalšie zmluvy. Keby toto nebolo, tak možno ten pán Bebjak by mal takisto voľnejšiu cestu k týmto zdrojom. O tom hovorím. Aby sa to zefektívnilo, sprehľadnilo, aby tam boli jasné, transparentné pravidlá a aby mali poctiví režiséri a filmári, producenti, ktorí vedia napísať projekt, vedia ho napísať tak, že ten rozpočet je vierohodný, že ho každý príčetný hodnotiteľ vyhodnotí ako super, aby títo ľudia mali šancu. O tom hovorí náš návrh.
Takisto študenti VŠMU, nové talenty, aby dostali príležitosť tvoriť, aby sa tam tie prostriedky našli a aby sa neprehajdákali na rôzne podivuhodné a pochybné projekty, ako sa to deje dnes. Samozrejme, ich nehádžeme všetkých do jedného vreca, ale vieme, aké podmienky tam sú.
To je asi všetko. Myslím, že som zareagovala na všetkých, takže ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela iba zareagovať ako z nadhľadu na vklad producentov, pretože ten vklad každého producenta tam je. On je naozaj už v tom, ako oni zakupujú práva na to literárne dielo alebo iniciujú spracovanie samotného námetu, a ona tam tá investícia je už aj v tom, že oni musia vytvoriť ako keby taký ten prvý reklamný obraz toho, čo chcú predávať alebo teda o tom filme, ktorý chcú tvoriť a čo chcú ponúkať, aj to, akým spôsobom im oni zháňajú financie, že; čiže ja to tak ako aj chápem, aj tomu tak rozumiem. Ja iba poukazujem na to, že, samozrejme, ako to je, tak Slovensko je naozaj veľmi malá krajina a tie chyby sa robia.
A ja chápem aj teba, pani poslankyňa, že si nahnevaná na produkciu filmu Generál alebo na isté veci, ktoré ťa, ktoré ťa rozčúlili, čo je absolútne legitímne a normálne. Ja iba poukazujem na samotný fakt a to teda zo samotného nadhľadu, pretože naozaj si vážim to, že na Slovensku vznikli nezávislé fondy. To tu je treba opakovať, pretože neboli dlhé roky, o to naozaj umelci žiadali, pretože ten nezávislý fond zaručuje to, že tam bude komisia, ktorá je nezávislá. A opakujem, Slovensko je malá krajina, kde sa všetci tvorcovia poznajú. Čiže je to veľmi ťažké nájsť niečo také, ale vzniklo to a každý ten fond sa vyvíja a vylepšuje. Ja si nemyslím, že sa vylepší takýmto zákonom, pretože ak my ideme do legislatívy, do takejto novely, tak ešte raz opakujem, by sme mali komunikovať v prvom rade s tvorcami, s producentami a s tými ľuďmi, ktorí sa na tej tvorbe podieľajú, pretože tie ich skúsenosti sú pre nás dôležité.
Ja teraz podávam aj sponzorský, návrh sponzorského zákona, pretože Slovensko má ešte veľké biele miesta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No, ťažko teraz hovoriť o tom, že máme vlastne tú legislatívu konzultovať v podstate s tými ľuďmi, ktorí tú legislatívu vlastne tvorili. A ak by si tu, pani poslankyňa, bola pri mojom príhovore, pri mojom vlastne odôvodňovaní, tak tam som predsa hovorila, že áno, veď tá samotná obec filmárska, producentská prijímala zriadenie Audiovizuálneho fondu s obrovskou nádejou, ale už v tých začiatkoch to dopadlo zle. A dodnes, to je už osem rokov alebo deväť, sa jednoducho tie podmienky neustále tolerujú. To znamená, že asi tá legislatíva je tými, ktorí ju tvorili, ktorí boli pri vzniku, nejakým spôsobom tolerovaná. Takže mne je veľmi ťažko teraz ísť diskutovať s niekým, kto vlastne o túto diskusiu ani nemá záujem, pretože, ako som povedala, ten náš pohľad na to, môj pohľad na to je ten, že nejakým spôsobom akceptujú to status quo, lebo vedia, že sú tam proste takéto všelijaké kulehy a ľudia, ktorí to vedia viac alebo menej využiť. Vravím, ten pán Stráňava, ten JMB Production, je úplne vypuklý príklad možno dvoch miliónov, ale sú tam iní, ktorí možno tiež by mali mať tie projekty lepšie skontrolované. No, a takže tolerujú nejakým spôsobom túto krehkú, takú nejakú rovnováhu, pretože nejakým spôsobom z nej môžu tie filmy teda robiť. A to je podľa mňa nesprávne a myslím si, že práve na to treba nejaký nezávislejší, taký iný pohľad, nezaťažený.
A práve naopak, tento náš návrh, si myslím, že to má vylepšiť a má stransparentniť tie podmienky a má pomôcť v konečnom dôsledku aj filmárom, aj producentom, aby nastavovali reálne rozpočty, aby sa nesnažili klamať, aby robili veci poctivo. A tí, ktorí to tak robia, sa nemajú naozaj čoho báť. Nemajú.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predložila návrh zákona o protikomunistickom odboji.
Hlavným účelom tohto zákona je ukončiť po 29 rokoch od nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali ich základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky, a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky. Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent.
Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželom a manželkám vo výške tisíc eur.
Slovenská republika by sa prijatím tohto zákona konečne pripojila k iným krajinám, ktoré sa už vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou, komunistickým režimom a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky. Napr. v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov pre príslušníkov takýchto bezpečnostných zložiek a po nedávnej legislatívnej zmene aj v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.
Je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže politickí väzni aj z dôvodu podlomeného zdravia, napr. z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku.
Chcela by som ubezpečiť všetkých tých, ktorí pochybovali alebo hovorili, že ešte v zákone je potrebné detailne povedať, koho sa presne týka, tak chcem ubezpečiť, že naozaj tento návrh zákona je veľmi vyprecizovaný a v dôvodovej správe v osobitnej časti si môžete veľmi presne prečítať, kto je, kto má status politického väzňa a ktoré fyzické osoby, sa bude týkať zdanenie ich výsluhových dôchodkov. Všetko nájdete v dôvodovej správe.
Chcela by som ešte povedať, že; v tomto mojom prvom vstupe; že predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nezakladá ale žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a môže mať mierne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh nášho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ešte sa chcem potom prihlásiť do rozpravy ako prvá. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam v súlade s § 73 rokovacieho poriadku informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1226).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1276 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali následné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára, resp. gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Dovoľte mi povedať pár slov o zabudnutých politických väzňoch a výsluhových dôchodkoch eštebákov.
Len nedávno, v minulom mesiaci, sme si pripomenuli 29. výročie od pádu totalitného komunistického režimu. Vstúpili sme tým vlastne do roku jubilejného výročia, 30. výročia, ktoré žijeme v demokracii. 25. novembra bol ešte jeden taký významný deň, bolo to týždeň po nežnej revolúcii, a to je deň, kedy bol prepustený posledný, boli prepustení poslední politickí väzni komunistického režimu na Slovensku.
Politickí väzni a ich rodiny si určite vtedy nemysleli, že tí, ktorí ich mučili a prenasledovali, budú požívať nielen slobodu, ale aj nadštandardné penzie. Bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti majú aj po 29 rokoch po páde režimu podľa odhadov odborníkov dôchodky približne trojnásobne vyššie ako ich obete. Kedy dozrie na Slovensku čas, aby sme politickým väzňom vzdali aspoň morálnu úctu? Ako som už povedala, nadštandardné penzie bývalých príslušníkov komunistickej tajnej služby škrtalo už Poľsko, Nemecko, Maďarsko a v Českej republike politických väzňov odškodnili.
Tento návrh zákona predkladá naše hnutie už piatykrát. V roku 2014 totiž bývalý minister Kaliňák povedal, že nemusí náš zákon podporiť, lebo ho má už pripravený v šuflíku, ale kde je teda? V šuflíku, stále. Problém je, že piatykrát, teraz predkladaný piatykrát, ale štyrikrát predtým, ako sme ho, ako ho predkladali moje kolegyne Erika Jurinová a Janka Šípošová, tak ani len neotvorila sa vlastne, ani sa neprihlásili do rozpravy. Nikto o ňom nedebatoval. Tak povedzte aspoň, že prečo, čo je na ňom zlé? Prečo sa to nemá urobiť, čo vás na tomto návrhu zákona, páni vládni poslanci, čo vás na ňom, čo vás na ňom vyrušuje? Čo je v ňom nesprávne popísané? A my to určite opravíme.
Ja som naozaj hrdá na to, že túto tému hnutie OĽANO neustále si drží ako svoju tému a neustále, opakovane tento návrh zákona predkladá. Stretla som sa už s niekoľko desiatkami politických väzňov a ich príbuznými, lebo treba pamätať aj na ich príbuzných, na ich deti a na ich manželky a na ich manželov, ktorí žili v chudobe, boli šikanovaní, nemohli pracovať, a sú to strašne ťažké, doteraz veľmi náročné stretnutia, naozaj slzavé údolie. Títo ľudia poberajú dôchodok cirka 300 eur, tak ako žili chudobne, tak aj za svoju odvahu naďalej chudobne žijú, a práve títo ľudia nám v podstate slobodu vybojovali.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že navrhujeme novú daň, plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Nebudeme prví. Dalo sa to v iných krajinách, je najvyšší čas, aby sa to stalo aj u nás. A aby sme aspoň vzdali takú nejakú morálnu úctu týmto ľuďom, ktorí za nás trpeli, navrhujeme, aby dostali jednorazový finančný príspevok vo výške tisíc eur.
Oslovili ma občania, ktorí sa tejto téme politických väzňov a ich odškodnenia venujú. Prišli za mnou a odovzdávali mi list, pretože teraz sa realizuje alebo beží petícia s výzvou na spravodlivé riešenie situácie bývalých politických väzňov na Slovensku. A prosili ma, aby som ju teraz vám v pléne, aby som ju prečítala pri tomto návrhu zákona. Takže dovolím si citovať tento list, predpokladám, že ste ho dostali aj vy.
Dňa 25. novembra sme si pripomenuli prepustenie posledných politických väzňov komunistického režimu na Slovensku. Tým, ktorí ich týrali, oni dokázali, politickí väzni a ich rodiny, odpustiť, a to hovorí o ich sile a veľkosti. Na druhej strane spoločnosť stále citlivo vníma nedoriešenú otázku odškodnenia bývalých politických väzňov. Chýba pomenovanie páchateľov zločinu, príslušníkov bezpečnostných zložiek komunistického režimu. Ak naozaj máme mať budúcnosť, nesmieme zabudnúť na minulosť. Vraždenie očakávaných detí, ktoré sa ale nikdy nenarodili väzneným matkám, desiatkam žien, oslepovanie reflektormi, politický väzeň Imrich Mráz, pridávanie arzénu do stravy za účelom zabíjania politických väzňov, zdokumentovaný prípad Vasiľa Hopku. Zastrašovanie a vydieranie: Vaša dcérka, keď pôjde zo školy domov, môže ju auto kedykoľvek zraziť.
To je len niekoľko príkladov brutality komunistického režimu. Tí, ktorí v minulosti konali v duchu násilia a pomýlenej ideológie, sú odmeňovaní a obete teroru ostávajú naďalej obeťami. Väčšina okolitých postkomunistických krajín dokázala doriešiť tieto nespravodlivosti zákonodarnou cestou. Výsluhové dôchodky príslušníkom tajnej polície škrtalo Nemecko aj Maďarsko. V Českej republike sú dôchodky príslušníkov tajnej polície výrazne nižšie ako na Slovensku od roku 1995, nakoľko príslušníkom, ktorí bojovali na úseku boja s vnútorným nepriateľom, nezarátava toto obdobie sa do ich dôchodku. Poliaci znížili príslušníkom tajnej polície a vysokým komunistickým funkcionárom dôchodky o polovicu, z ušetrených peňazí odškodnili obete.
Bývalí príslušníci tajnej polície sa obracali aj na Európsky súd pre ľudské práva. Ten skonštatoval v júni 2014, že toto riešenie je právne v poriadku.
Očakávame, že sa táto situácia vyrieši aj na Slovensku a to skôr, ako zomrú poslední politickí väzni. Píšu vám, pani poslankyne a poslanci, občania: "Pred pár dňami sme sa rozlúčili s 97-ročným bývalým politickým väzňom, skautom Imrichom Mrázom. Počas poslednej rozlúčky sme si plnšie uvedomili spoluzodpovednosť za dianie v našej krajine. Životný príbeh Imricha Mráza je apelom postaviť sa na stranu spravodlivosti a rešpektu voči ľuďom, ktorí nám prinavrátili slobodu." Vyzývame preto všetkých, ktorým záleží na riešení situácie politických väzňov, aby podpísali výzvu na riešenie nespravodlivého postavenia obetí voči ich utláčateľom a aj osobne zdieľali príbeh, o ktorý sa táto výzva opiera. A my podpisujeme, píšu občania, "túto výzvu v mene po roku 1948 popravených najmenej 247 politických väzňov, v táboroch a väzniciach umučených 4-tisíc ľudí, pri zatýkaní a ozbrojených zrážkach zabitých asi 60 osôb. Podpisujeme túto výzvu v mene 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce v rokoch ´49 až ´54, 5 135 vojakov PTP, 4 739 osôb v rámci tzv. Akcie B presídlených z väčších miest na vidiek, týkalo sa to 1 838 domácností, v mene 112 gréckokatolíckych kňazov s manželkami a ich 486 deťmi, ktorí boli deportovaní do českých krajov, v mene 2 548 internovaných rehoľníkov a 1 644 internovaných rehoľníc. Podpisujeme túto výzvu vo vlastnom mene a v mene obetí perzekúcií totalitného režimu, v mene pravdy a spravodlivosti."
Túto výzvu si nájdete na webovej stránke citizengo a môžete ju aj podpísať. A zároveň nás občania žiadajú, nás poslancov, aby sme konečne napravili túto nedoziernu ujmu všetkým rodinám politických väzňov. Ešte raz vás vyzývam, a zvlášť teda vládnych poslancov, strany SMER, MOST-u – HÍD aj Slovenskej národnej strany, aby hlasovali za v prvom čítaní, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania, v ktorom by sme mohli diskutovať o rôznych problémoch tohto návrhu, o jeho oprave, doplnení a podobne. Je treba nám rozprávať spolu, aby sme konečne v tridsiatom roku výročia od pádu komunistického režimu napravili túto skrivodlivosť.
Ďakujem vám pekne.

Ja by som sa chcela poďakovať. Ešte v minulom volebnom období s týmto návrhom zákona prišla dcéra politického väzňa pani Šípošová, ako aj poslankyňa Erika Jurinová. V tomto volebnom období túto zástavu zdvihla Anka Verešová, Ján Budaj, ktorí bojujú za spravodlivosť a vyrovnanie sa s komunistickým režimom. Ja si myslím, že toto je jeden z najdôležitejších zákonov na vyrovnanie sa s nespravodlivosťami komunistického režimu. Pokiaľ ho neprijmeme, nikdy nebudeme môcť povedať, že sme sa s komunistickým režimom vysporiadali, pokiaľ táto základná nespravodlivosť bude na Slovensku trvať. A ďakujem svojim kolegom, že sa o to neúnavne rok čo rok snažia.

Ďakujem. Ja by som sa chcela spýtať pani poslankyne Verešovej, od ktorého roku sa teda týka tento návrh zákona, čo sa týka politických väzňov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem naozaj poďakovať predkladateľom, pretože toto na našej ceste ku slobode, na toto sme zabudli, či už že naschvál, alebo z nedbalosti. Chcem povedať, že naozaj táto nespravodlivosť a toto vyrovnanie sa s tou našou temnou minulosťou takýmto spôsobom je veľmi dôležité pre celú našu krajinu, pre vývoj demokracie a slobody v našej krajine, a preto budem podporovať tento návrh a zároveň aj vyjadrujem nádej, že konečne sa napravia tieto nespravodlivosti a že tieto obete totalitného režimu naozaj dostanú zadosť a že bude všetko tak, ako má byť v spravodlivej krajine.
Ďakujem.