38. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, tento návrh zákona je len veľmi slabou náplasťou na veci, ktoré v slovenskom sociálnom systéme nefungujú. Tí z vás, ktorí majú rodičov, rodinných príslušníkov alebo známych, ktorí sa vekom, zdravotnými alebo inými životnými okolnosťami ocitli v núdznej situácii, vedia, aké je ťažké sa dostať k pomoci v podobe umiestnenia v zariadení sociálnych služieb. Korupcia a klientelizmus sa ani zďaleka netýka iba vrcholových pozícií v súkromnom sektore či v politike. Miesta v zariadeniach sociálnych služieb sú nedostatkovým tovarom a obchodovanie s nimi na základe známostí či úplatkov je rovnako bežné ako zápchy v Bratislave. Klasickým príkladom je starostlivosť o dôchodcov – občanov, ktorí dlhodobo prispievali do štátneho rozpočtu a na sklonku života im nikto neposkytne protihodnotu za dane, ktoré počas svojich výkonných rokov odvádzali.
Je potrebné si uvedomiť, že zariadenia sociálnych služieb nie sú prejavom dobrej vôle. Ich zriadenie, udržiavanie a zákonné vedenie je povinnosťou, ktorá sa má zakladať predovšetkým na spravodlivosti a transparentnosti. Miesto v zariadení sociálnych služieb nemá byť luxusom, ale štandardom, na ktoré by mal mať každý občan rovnaké právo.
Predkladaný návrh zákona má za účel zaviazať zariadenia sociálnych služieb k zverejňovaniu zoznamov čakateľov na svojich webových stránkach s plným ohľadom na ochranu osobných údajov čakateľov. Jednotlivci by tak mali možnosť si prezerať aktuálny stav svojich žiadostí bez zbytočných prieťahov a skontrolovať, či ich náhodou niekto v zozname nepredbehol či nepreskočil len preto, že by mu finančné prostriedky túto výsadu umožnili zakúpiť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Uhrík.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, cieľom nášho návrhu zákona je skutočne zverejniť poradovníky čakateľov na umiestnenie do zariadení sociálnych služieb. Ja vysvetlím v krátkosti, ako to v súčasnosti funguje s týmito zariadeniami.
Zariadenia sociálnych služieb sú rôzne, sú to rôzne domovy – či už dôchodcov, alebo domovy pre postihnuté deti, alebo dospelých ľudí, či už mentálne, alebo fyzicky, pre matky s deťmi a tak ďalej a tak ďalej. Tieto zariadenia spravuje buď samotný štát, alebo ich spravujú mestá, obce alebo samosprávne kraje podľa toho, o aké zariadenia sa jedná. V súčasnosti to funguje tak, že človek, ktorý chce byť umiestnený do takéhoto zariadenia, sa, samozrejme, musí zapísať do nejakého poradovníka čakateľov a na základe toho, v akom poradí sa nachádza, tak na základe toho bude aj adekvátne umiestnený. Niektorí ľudia, niektorí čakatelia sú umiestnení okamžite, iní musia čakať na umiestnenie týždne, mesiace, niektorí aj roky. V niektorých prípadoch musia vyslovene čakať na to, kým niekto iný v tom zariadení doslova nezomrie, aby sa tam uvoľnilo nejaké miesto a mohli nastúpiť oni.
Väčšina zariadení, bohužiaľ, tieto poradovníky nezverejňuje, necháva si ich skryté pre seba a ľudia, ktorí sú zapísaní v tomto poradovníku čakateľov, alebo ľudia, ktorých rodičia, starí rodičia sú zapísaní v poradovníku čakateľov, sú jednoducho odkázaní na nekonečné čakanie, nevedia, na čom sú, a ak chcú zistiť, v akom sa nachádzajú poradí, tak musia, musia sa aktívne zaujímať a požiadať ten daný domov alebo dané zariadenie sociálnych služieb o to, aby im sprístupnilo tento poradovník, ale netušia, čo sa deje medzitým, ako im ich aktuálne poradie sprístupnili. Nevedia, či sa medzičasom niekto prednostne neumiestnil, či niekto nedostal nejakú výnimku, alebo či niekto niekoho nepodplatil, alebo sa tam nedostal po známosti.
My preto navrhujeme tieto poradovníky čakateľov povinne zverejniť na všetkých úrovniach vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb tak, aby boli zverejnené, samozrejme, na samotných webstránkach daných zariadení a potom centrálne na internetovej stránke vyššieho územného celku. Vďaka tomu, že by každý videl, v akom poradí sa nachádza, samozrejme, na to, aby bol zverejnený, tak by musel podpísať súhlas so spracovaním osobných údajov ten čakateľ, každý by videl, v akom poradí sa nachádza, to znamená, že ľudia by mali garanciu, istotu, bezpečnosť, že nikto ich neprávom nepredbehol, či už kvôli nejakej známosti, korupcii, nejakému úplatku.
Veľmi dôležitý problém je takisto zneužívanie možnosti udeľovania výnimiek napríklad predsedami samosprávnych krajov. Marian Kotleba, keď bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, tak neudelil ani jednu výnimku na prednostné umiestnenie nejakého čakateľa do akéhokoľvek zariadenia sociálnych služieb, kdežto súčasný župan, súčasný župan Lunter tieto výnimky udeľuje prakticky masovo, či už na základe možno známostí, alebo sympatií, alebo možno nejakej inej motivácie; šušká sa všeličo, ale teda zatiaľ nič nebolo dokázané. Ale jednoducho ich udeľuje masovo a ľudia, ktorí trpezlivo a poctivo čakajú v tých poradovníkoch, nemajú inú možnosť, len môžu sa sťažovať akurát tak na lampárni a so slzami v očiach čakať, kým sa ten ich starý otec alebo stará mať, alebo oni sami dostanú v podstate na rad, kým tam budú umiestnení.
Čiže jedná sa o, vyslovene o praktický návrh zákona, ktorý by mnohým ľuďom pomohol. Nikomu okrem kšeftárov by v podstate neublížil a zaviedol by výraznú transparentnosť do celkového sociálneho systému Slovenskej republiky.
Ja som sa pokúšal takéto uznesenie presadiť aj na úrovni Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde to neprešlo kvôli tomu, že ostatní poslanci, a teda najmä vedenie kraja na čele so županom Belicom mali obavy, že by to mohlo byť posudzované ako porušovanie tej smernice GDPR alebo ochrany osobných údajov, že v tom poradovníku by boli zverejnené mená čakateľov. Tak, samozrejme, ja som navrhoval aj alternatívu, že by boli zverejnené nejaké kódy alebo nejaké čísla žiadostí, o ktorých by vedeli len samotní čakatelia; skrátka aj tak by vedeli, že či sa posúvajú v poradí právom, alebo či ich niekto nepreskakuje. Čiže na úrovni samosprávneho kraja sa mi to nepodarilo presadiť, preto sme aj s kolegami prišli s myšlienkou, že keď sa kraje z nejakých dôvodov – neviem akých – tomu bránia a bránia sa zavedeniu tejto transparentnosti, tak to treba spraviť direktívne z pozície Národnej rady Slovenskej republiky, z pozície zákona.
Čiže ja vás prosím o podporu, prípadne o osvojenie si tohto návrhu, aby sa to do budúcna zaviedlo do praxe na celom Slovensku. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Nehézová.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, korupcia, podplácanie, klientelizmus, rodinkárstvo, sociálne služby. Čo asi majú tieto slová spoločné? Každý človek vo svojom živote sa ocitne v situácii, kedy potrebuje či už sociálne poradenstvo, sociálne služby, alebo možno len sociálne cítenie.
Sociálne poradenstvo by mali poskytovať zariadenia sociálnych služieb, oddelenia sociálnych služieb vyšších územných celkov, oddelenia sociálnych služieb mesta, dokonca aj zamestnanci obecných úradov, ale aj iné podobné inštitúcie. Sociálne poradenstvo je prvým krokom, ktorý musí človek v prípade potreby sociálnych služieb absolvovať. Na všetkých inštitúciách, ktoré som spomínala, sa dozviete postup a informácie potrebné k ďalšiemu pri vybavovaní sociálnych služieb. Dozviete sa, aké tlačivá, aké potvrdenia a dokumenty sú potrebné k vypracovaniu posudku odkázanosti na sociálnu službu, ktorý je potrebný k prijatiu klienta do zariadenia sociálnych služieb. V tom lepšom prípade, ktorý, si ale myslím, je v prevažnej menšine, po vystavení posudku a nadobudnutí jeho právoplatnosti, môže klient nastúpiť do zariadenia sociálnych služieb. V tom horšom prípade, ktorý je na Slovensku väčšinový, môže klient požiadať o zaradenie do poradovníka.
A teraz sa dostávame ku koreňu problému. Kto vedie poradovník, kto ho spravuje, kto vlastne rozhoduje o zaradení a vedení poradovníkov? Teraz, ak dovolíte, sa trošku hlbšie povenujem Banskobystrickému samosprávnemu kraju.
Ako bývalá vedúca oddelenia sociálnych služieb na úrade Banskobystrického samosprávneho kraja môžem hrdo povedať, že bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba prijal rozhodnutie ako prvý na Slovensku o vedení poradovníkov transparentne a bez korupcií. Poradovníky v Banskobystrickom samosprávnom kraji boli presunuté zo samotných zariadení sociálnych služieb na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, kde tieto poradovníky viedli zamestnanci úradu a nemali možnosť poradovníky falošne udržiavať, uprednostniť žiadneho klienta ani rozhodnúť o pridelení výnimiek.
Tým, samozrejme, nechcem povedať, že všetci riaditelia domovov sociálnych služieb boli skorumpovaní a úplatní. No vedenie poradovníkov po ich prebratí úradom sa stali transparentnými a prehľadnými. Odborné referentky poradovníky zaktualizovali, vyčistili a sprehľadnili. Táto práca bola náročná, no výsledok bol veľmi pozitívny. Z poradovníkov, ktoré viedli zariadenia sociálnych služieb, vypadlo veľa mien klientov, ktorí už nežili, v lepšom prípade neboli už odkázaní na sociálnu službu. Prehľad mali občania, ako aj poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja, samotní predseda, zamestnanci úradu, ako aj zamestnanci samotných zariadení sociálnych služieb. Tieto poradovníky boli aktualizované každú noc a klient si tak mohol sledovať svoj postup v poradovníku.
Toto bezchybné fungovanie však nový predseda Ján Lunter, Banskobystrického samosprávneho kraja, zrušil a povinnosť vedenia poradovníka dal znova na zariadenia. Tento krok bol krokom späť, krokom proti klientom, proti občanom a prispel k možnosti uplácania, korupcie a klientelizmu.
Ani nemusíme ďaleko chodiť z úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a hneď máme príklad na rodinkárstvo. Týmto príkladom je klientelizmus, rodinkárstvo a protizákonné umiestňovanie na základe smernice Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorá doslovne hovorí: Mimo časového poradia je možné na uvoľnené vhodné miesto z poradovníka prednostne predvolať občana, ktorý, a teraz dobre počúvajte, za a) odpracoval v niektorom zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK minimálne 5 rokov, za b) odpracoval na príslušnom odvetovom odbore oddelení Úradu BBSK minimálne 5 rokov, je príbuzným zamestnanca zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK, ktorý pracuje v zariadení 5 rokov, je príbuzným zamestnanca príslušného odvetového odboru oddelenia Úradu BBSK, ktorý pracuje na úrade minimálne 5 rokov, a príbuzným sa rozumie manžel, manželka zamestnanca, rodičia zamestnanca, rodičia manželky, manžela zamestnanca, starí rodičia zamestnanca a deti zamestnanca.
A teraz si porovnajme znenie so zákonom o sociálnych službách 448/2008. Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí. Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby podľa prvej vety sa považuje najmä, ak táto fyzická osoba je ohrozená správaním inej fyzickej osoby, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemá žiadnu blízku osobu; nemá žiadnu blízku osobu, pozor; alebo jej blízka osoba, na ktorej pomoc bola odkázaná, zomrie, alebo táto fyzická osoba nemá zabezpečenú osobnú starostlivosť, alebo jej nemožno túto osobnú starostlivosť zabezpečiť.
Tak teraz mi povedzte, smernica Úradu BBSK na čele s predsedom Jánom Lunterom korešponduje so zákonom o sociálnych službách? Podľa mňa je v úplnom rozpore. Lunterova smernica je výsmech všetkých občanov, ktorí žijú v tomto kraji. Je to smernica podporujúca korupciu, klientelizmus a hlavne rodinkárstvo.
V zákone, ktorý som pred chvíľou dočítala, sa nehovorí o manželovi alebo manželke, ani o mame, ani o otcovi, ani o rodičoch, ani o svokre či svokrovi, ani o deťoch, ktoré by mali byť uprednostnené. Zákon tiež nehovorí o počte odpracovaných rokov. V tom prípade je to päť rokov, po ktorých môže zamestnanec úradu uprednostniť svoju rodinu do domova sociálnych služieb. Vy všetci občania, ktorí ste nikdy nepracovali v zariadeniach sociálnych služieb zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK alebo na Úrade BBSK, si kľudne čakajte v poradovníkoch podľa rozhodnutia pána Luntera, ktorý neuznáva rodinkárstvo.
Viem o tom, že táto smernica už bola aj použitá. Zamestnankyni úradu bola mamka umiestnená prednostne do domova sociálnych služieb. Ale viete čo, teraz ma to tak napadlo, že asi viem, prečo tak je. Pán Lunter, keď skončí päťročné obdobie, chce mať isté miesto v domove sociálnych služieb, lepšie upresnené s jeho vekom, v zariadení pre seniorov.
Ale vráťme sa teda k poradovníkom aj v iných krajoch. Ďalším krajom je Nitriansky samosprávny kraj. V Nitrianskom samosprávnom kraji majú zverejnený zoznam zariadení sociálnych služieb s ich kapacitami, aktuálnymi voľnými miestami pre mužov a ženy. Ale v prípade obsadenosti sa nedozviete svoje aktuálne poradie v poradovníku čakateľov na sociálnu službu s vyjadrením úradu, že osobné informácie nezverejňujú na webe samosprávy. Podobne som dopadla pri hľadaní poradovníkov na stránkach iných samosprávnych krajov. Na stránkach neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí poberajú dotácie z verejných prostriedkov, som tiež nenašla aktuálne poradovníky ani žiadne informácie o čakateľoch na sociálnu službu v daných zariadeniach. Preto sme s kolegami sa rozhodli doplniť zákon o povinnosť zverejňovať poradovníky na webových stránkach jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb a stránkach vyšších územných celkov, tak ako to už bolo povedané. Týmto vás preto prosím o podporu novely nášho zákona na ochranu čakateľov na poskytovanie sociálnych služieb.
Ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1205, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1260.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je zatraktívniť stavebné sporenie a zmierniť negatívne dopady novely zákona o stavebnom sporení, ktorá, ktorá výrazným spôsobom poškodila, poškodila tento inštitút finančného trhu a ktorá bola schválená počas jesenného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Chceli by sme v rámci tejto novely opätovne zvýšiť výšku štátnej prémie, ktorú by ľudia poberali za svoje stavebné sporenie, a tak isto zvýšiť kritérium minimálnej priemernej mzdy, ktorú by museli ľudia, ktorí si šetria, zarábať, aby teda mohli poberať štátnu prémiu.
Bližšie by som to rád potom ozrejmil v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim teda ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Petrovi Štarchoňovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásenia sa do rozpravy.
O slovo požiadal pán navrhovateľ, nech sa páči.