38. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Ešte raz, ak dovolíte, dobré ránko všetkým.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám na základe vládou schválenej Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín na území Slovenskej republiky za účelom zamestnávania, a to predovšetkým v profesiách, ktoré sú identifikované ako nedostatkové, a to najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení:
- zmena periodicity aktualizácie zoznamu tzv. nedostatkových profesií z ročného na štvrťročnú periodicitu,
- rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín za presne stanovených podmienok cez agentúry dočasného zamestnávania,
- nevyžadovanie dokladov o vzdelaní v prípade zamestnaní, ktoré nie sú regulovanými povolaniami,
- zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce.
Zároveň zjednocujeme dĺžku preverovania obdobia neporušenia zákona na nelegálne zamestnávanie na tieto účely na päť rokov a skracuje sa lehota pri posudzovaní žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní.
Navrhuje sa rozšíriť účel lekárskej posudkovej činnosti v prípade schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti. Samozrejme, naďalej ostávajú v prípade neschopnosti poistencami štátu, to znamená, zdravotné poisťovne v takomto prípade platia odvody na zdravotné poistenie za takýchto poistencov.
V nadväznosti na zjednodušenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky na účely zamestnania sa v II. Zákonníka práce zavádza zákaz zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping v mzdovej oblasti.
S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, uvedenými v spoločnej správe, sa stotožňujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne za naozaj krátke uvedenie.
A prosím pána spravodajcu, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti (tlač 1241).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1496 z 29. novembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 143 z 5. decembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub OĽANO poslankyňa Gaborčáková a potom pani Simona Petrík.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Takže dobré ránko ešte raz všetkým prajem. Opäť naše sociálne zákony vychádzajú buď večer, alebo skoro ráno, takže je nás tu požehnane (zasmiatie sa rečníčky), takže začnem možno svojou časťou. Bola búrlivá debata teda pri prvom čítaní. V druhom čítaní by som zhrnula možno také naše pripomienky a možno odôvodnenia, prečo hovoríme o týchto našich pripomienkach tak, ako hovoríme.
Ako ďalej s politikou zamestnanosti na Slovensku? Návrh, ktorý máme dnes v pléne, prešiel cez skrátené legislatívne konanie. Čo je vlastne potvrdením toho, že ministerstvo nemá cieľ na koordinovanú politiku zamestnanosti. Doplácame na to, že západ krajiny sa stal priemyselnou časťou Slovenska a východ nemá rozvinutú infraštruktúru, takže priemysel tam ani nedostaneme.
Koho tam prevažne máme na tom východnom Slovensku, sú dlhodobo nezamestnaní. Pracovné miesta, ktoré vytvoríme pre dlhodobo nezamestnaných, sú vytvorené len aktívnymi opatreniami trhu práce, ktoré rýchlo vidíme, ale však sú krátkodobo udržateľné. Vláda slabo, resp. málo efektívne pracuje na aktivovaní pracovných síl, ktoré sú nevyužité z rezervy slovenskej ekonomiky. Chýba taká koordinácia práce pre Rómov, to znamená prác s nízkou pridanou hodnotou cez tzv. inkluzívne zamestnávanie. Máme stále viac a viac úradníkov bez toho, aby sa urobil audit štátnej správy, mohli by sme obsadzovať voľné pracovné miesta aj týmito ľuďmi. Chýba podpora jednoosobových živnostníkov, tí sa trápia, pretože či murár, či stolár, či obkladač platí nemalé odvody a jednoducho mnohokrát mu nevychádza ani mzda, ktorú zarobil, keď bol v pracovnom pomere. Zabúdame na tých ľudí, že musia dokupovať rôzne veci, s ktorými pracujú, stavbári vercajg, kaderníci rôzne nožnice a farby a tak ďalej. A toto všetko vlastne našich jednoosobových živnostníkov dostáva do strát, alebo teda naozaj majú obrovské problémy s tým, aby prežili.
Namiesto teda poctivej cielenej práce, ktorú sme nerobili v čase prehrievania ekonomiky, nie sme už v podstate odkázaní na to, aby sme pustili občanov z tretích krajín, aby obsadzovali pracovné miesta. Zabudli sme však na jednu vec, že tých lepších občanov tretích krajín, to znamená tú kvalifikovanú pracovnú silu, nám už vykradli Češi, Poliaci a Maďari práve tým, že sme možno, naopak, tú kvalifikovanú pracovnú silu mohli pružnejšie prijímať v časoch, keď ešte k nám chcela ísť.
Súhlasíme teda, že kvalifikovaná pracovná sila je potrebná a vítaná na slovenskom trhu práce. To by sme vlastne išli proti Slovenskej republike, ak by sme povedali, že teda týchto ľudí tu nepotrebujeme, bolo by to populistické. Na druhej strane určite nesúhlasíme s urýchlením prijímania občanov z tretích krajín, pretože obávame sa práve brzdenia a ohrozenia toho, že ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nezískajú pracovné miesta na trvalý pracovný pomer. Tiež sa obávame toho, že aj opatrovateľky z Rakúska sa nám nevrátia na Slovensko. Tiež v podstate sme rezignovali aj na, aj vo vzťahu k tomu, že máme ešte v zahraničí občanov, našich slovenských občanov, ktorí majú rodiny na Slovensku, lebo bude ťažko získať Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí tam majú už aj svoje rodiny, nehnuteľnosti a podobne. Ale čo je veľkou príležitosťou ekonomiky, potencionálnej ekonomiky na našom slovenskom trhu práce, sú tí ľudia, ktorí chodia na týždňovky do Rakúska alebo prípadne mesačne do Holandska a podobne. Tí sa stále vracajú ku svojim rodinám a to je veľký potenciál, aby sme nerezignovali na politiku návratu našich Slovákov zo zahraničia domov, pretože máme tam šikovných murárov, tesárov, obkladačov, ale aj strojárov, lebo pôvodne aj moja generácia bola generáciou, ktorá sa vzdelávala bežne v odborných školách, čiže máme kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by sa vrátila.
Avšak musíme popracovať na daňovo-odvodových úľavách, aby tá čistá mzda bola vyššia, a musíme každopádne začať robiť benefity pre našich občanov, aby, hoci nebudú zarábať peniaze ako v Nemecku alebo v Rakúsku, ale na druhej strane dostanú benefity v podobe toho, že bude štát priateľský k rodinám. Ja budem v podstate hovoriť aj pri hmotnej núdzi o nejakých ukazovateľoch, že v podstate u nás sú najviac ohrozené rodiny s deťmi, aj to vlastne tlačí či už tie ženy ísť do Rakúska, alebo tých chlapov ísť na stavbu do Česka, do Holandska alebo do Nemecka. Preto naozaj musíme zvoliť nové formy pomoci a zatraktívniť Slovákom, aby ostávali v našej krajine, lebo do budúcnosti tu bude viac občanov z tretích krajín ako nás Slovákov. A to nesmieme dopustiť, aby naši ľudia odchádzali preč len preto, že je dôvodom to, že sa v našej krajine necítia dobre, necítia sa tak, že štát je priateľský k ich rodine.
Možno som spomínala dlhodobo nezamestnaných, pár čísel. Počet dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov je k októbru 68 700 ľudí, viac ako 48 mesiacov je 33 856 ľudí.
Uznávam, že ide o cieľovú skupinu, s ktorou je potrebné obdobne pracovať ako s cieľovou skupinou zdravotne znevýhodnených, ktorých chceme dostať na trh práce, ale bolo na to 12 rokov, a teda naozaj mali sme sa pokúsiť robiť s tými ľuďmi, aby sa dostali na voľný trh práce, aby sa zamestnávali nie cez aktívne opatrenia trhu práce, ale aby sa zamestnávali na trvalé pracovné miesta, dnes rôzne výkopové práce a podobe už nemá kto robiť. Takže naozaj ich koordinovať, trošku ten ich životný štýl prebrať cez terénnu sociálnu prácu do starostlivosti a verím, že by sme aj takúto kopu ľudí vedeli po prvé dostať na trh práce a po druhé neboli by závislí od dávok, ktoré znižujú ich životnú úroveň, a musím povedať, aj ľudskú dôstojnosť tých ľudí.
Je 21. storočie, ekonomike sa darí, Slovensko patrí medzi úspešné krajiny Európskej únie, takže myslím si, že nie je namieste, aby ľudia nemali prácu, a preto musíme im podať pomocnú ruku a s týmito ľuďmi pracovať.
Priemerné náklady na jedného uchádzača o zamestnanie sú približne 1 200 eur ročne pred započítaním nákladov na aktívne opatrenia trhu práce. To znamená, že naozaj je potrebné zefektívniť nástroje aktívnych opatrení trhu práce a pracovať s týmito ľuďmi, pretože už nejde o to, že či bude v podstate miesto preobsadené, ale je potrebné tým ľuďom dať dôstojný život. A to len vtedy, ak budú mať prácu. Ale ak im nepodáme tú pomocnú ruku, tak jednoznačne nikdy v živote ich z toho bahna nedostaneme.
Som veľmi rada, že bude aj teda hmotná núdza a k nej tiež poviem také svoje pripomienky.
Záleží mi na tom, aby naša krajina bola krajinou, kde sa ľudia budú cítiť dobre a kde ľudia naozaj budú mať čo jesť, budú mať strechu nad hlavou a nebudeme odkázaní len na to, kto príde z toho zvyšku sveta a povie si, no, dobre, zatiaľ idem na Slovensko, tam sa zaučím, ako to v Európe funguje, a odídem do Rakúska, prípadne do Česka, lebo teda bude aj rozumieť.
Je potrebné určite nastaviť efektívnejšiu alokáciu financovania aktívnych opatrení trhu práce, tým by bolo možné viac ako zdvojnásobniť dostupnosť nástrojov aktívnych opatrení trhu práce pre registrovaných uchádzačov o zamestnanie a zvýšiť tak počet umiestnených prostredníctvom týchto nástrojov až o 46 %. Zvýšenie dostupnosti služieb zamestnanosti bez navýšenia prostriedkov smerujúci do tejto oblasti je možné dosiahnuť detailnejšou profiláciou klientov a následným segmentovaním poskytovaných služieb.
Čiže, jednoducho povedané, potrebujeme reformu a revíziu aktívnych opatrení trhu práce a nastaviť nový trend v politike zamestnanosti na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.