39. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona zo 6. decembra 2018 o osobitnom odvode obchodných reťazcov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona zo 6. decembra 2018 o osobitnom odvode obchodných reťazcov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 6. decembra 2018 zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí z 12. decembra 2018 č. 4500-2018-KPSR uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe toho predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1308 z 12. decembra 2018 pridelil zákon na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Výbory Národnej rady prerokovali uvedený zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí v časti II až V uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti VI navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Určené výbory zaujali k návrhu prezidenta, uvedeného v časti VI rozhodnutia prezidenta, nasledovné stanoviská: výbor pre financie a rozpočet odporučil Národnej rade zákon schváliť v pôvodnom znení, ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade taktiež zákon schváliť v pôvodnom znení.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet č. 376 z 13. decembra 2018. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril informovať Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.
Ďakujem, pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené dámy a páni, keď hovoríme o potravinách, tak potrebujeme na Slovensku zdravý sedliacky rozum. Nie choré pánske huncútstva.
Kázal vám niekto vo vláde, aby ste od roku 2012 znížili podiel slovenských potravín zo 42 % na 37 %? Podiel potravín v slovenských obchodoch? Nikto vám to nekázal. Kázal vám niekto, aby ste zdecimovali slovenských farmárov natoľko, že ešte aj zemiaky a mrkvu musíme dovážať z Poľska? Veď to vám nikto nekázal. To ste urobili sami. A teraz ste zistili, že slovenskí farmári majú problém?
Ale chcem byť pred Vianocami pozitívny, tak vám hovorím, vitajte v slovenskej realite. Neskoro, ale predsa. A keďže sme pred Vianocami, skúsim vám aj poradiť, že keď chcete slovenským farmárom a slovenským spotrebiteľom pomôcť, aby sa dostali ku kvalitným slovenským potravinám, čo máte urobiť. Ale ešte predtým by som chcel povedať, čo určite nemáte urobiť.
Ľudia moji, to čí bol geniálny nápad, že zdvihnime ceny potravín o 2,5 % a tým pomôžeme slovenským farmárom? To koho to napadlo? To je na Nobelovu cenu za ekonómiu. Ale možno to bude fungovať. Možno narastú ceny potravín a narastie aj podiel potravín v slovenských obchodoch. Ale iba tak, že tým ľuďom od hnevu sa tie potraviny zväčšia, lebo ich budú vidieť dvojmo. Budú tie mrkvy, jahody a zemiaky z Poľska vidieť dvojnásobne a podiel slovenských potravín sa zvýši. Ale tým problém nevyriešime.
Skúsme použiť aspoň trochu zdravého sedliackeho rozumu. Sme my Slováci hlúpejší národ ako Rumuni? Tak prečo sa od nich nepoučíme? Rumuni tento problém dávno vyriešili a nemuseli zvyšovať ceny potravín. Stanovili zákonom, že 50 % potravín musí byť z domácej produkcie. To nevieme urobiť ani my na Slovensku? To je také zložité prísť na takýto zložitý zákon? Zrušme tento zákon a prijmime, že 50 % potravín predávaných v slovenských obchodoch musí byť slovenskej produkcie. Na to treba Nobelovu cenu? Na to treba jadrovú fyziku? Veď na to stačí zdravý sedliacky rozum.
Nedvíhajme ľuďom ceny potravín, to nikomu nepomôže, stanovme zákonom, že v každom obchodnom reťazci musí byť predávaných 50 % potravín vyrobených na Slovensku. A problém máme vyriešený a môžeme ísť domov na Vianoce.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Krajniak, ja nepopieram to, že určite máte dobrý úmysel, ale zamýšľam sa nad tým, že v tom Rumunsku, že ako to robia. Keď ako vieme, existuje v Európskej únii jednotný trh a akékoľvek domáce predpisy, ktoré by bránili rovnakému prístupu na ten domáci trh všetkým členom Únie ako domácim producentom, sú zakázané. Tak neviem si presne predstaviť, že ako to funguje. Ale pozrieme sa na to a určite, ak máte pravdu, tak potom super.

Pán poslanec Baránik, v Rumunsku najskôr schválili ten zákon tak a funguje stále, Európska únia ho nezrušila. Najskôr schválila tak, rumunsky parlament, že to musia byť iba rumunské výrobky. Rumunské výroby rumunských producentov atď. Samozrejme, Európska únia namietala. Takže rumunsky parlament ten zákon zmenil takým spôsobom, že tie produkty môže vyrobiť, príklad poviem, aj firma Nestlé, ale musí to byť v Rumunsku.
Takže dá sa urobiť aj v súlade s európskou legislatívou tak, aby tie produkty a potraviny, ktoré sa predávajú v našich slovenských obchodoch, boli minimálne na 50 % vyrobené na Slovensku. Ide to v súlade s európskou legislatívou. A myslím si, že by to pomohlo slovenským spotrebiteľom aj slovenským farmárom oveľa viac ako zvyšovanie cien potravín o 2,5 %. Je to jednoduchá vec.
Myslím si, že na to takúto novelu zákona vie napísať každý a nemusíme sa škrabať takto cez hlavu a vymýšľať koleso, keď je niekde vymyslené, funguje a navyše je aj odobrené Európskou úniou.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, znovu sa bavíme v tomto pléne o jednom ďalšom nezmyselnom a škodlivom návrhu pre občanov. Viete všetci veľmi dobre, že ceny potravín za posledné roky neúmerne rástli. Dokonca rástli viac ako v okolitých krajinách, v okolitých krajinách, na Slovensku. Od vlády by som čakala, že sa bude snažiť rast cien nejakým spôsobom spomaľovať.
Slovenská národná strana zas prináša ďalší zo škodlivých nápadov a robí pravý opak. Pretože to, čo robí, v podstate zavádza ďalšiu dodatočnú daň na potraviny.
Ak si spomínate, tak pred niekoľkými rokmi, nedávno vláda znížila DPH na vybrané potraviny. Vtedy sa vláda de facto zriekla príjmov do štátneho rozpočtu o približne o 90 mil. eur ročne. Teraz čo robí vláda? Teraz ale vláda chce inou daňou, novou daňou vybrať od ľudí 120 až 150 mil. eur ročne z ich vrecák. Pretože ak si niekto myslí, že tento návrh sa nepremietne do ceny potravín, tak sa veľmi mýli. Už to tie najväčšie reťazce to už avizovali.
Čiže tu vidíme príklad absolútne chaotického riadenia štátu. Na jednej strane znížime jednu daň, na druhej strane zavedieme inú daň, ktorá od ľudí ročne z ich vrecák vytiahne 120 až 150 mil. eur ročne.
Samozrejme, my uznávame, že treba riešiť problémy poľnohospodárov a slovenských poľnohospodárov. Treba ich riešiť ale rozumným spôsobom. Podľa legislatívneho plánu vlády už minulý rok sme mali mať v parlamente zákon, ktorý by riešil nekalé praktiky obchodných reťazcov. Tento zákon má vláda v legislatívnom pláne. Vo februári bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale stále ho v parlamente nemáme. A toto je zákon, ktorý by tuto rozhodne pomohol slovenským poľnohospodárom viac ako takýto nezmysel.
Pretože tento návrh zákona bude mať dva efekty. Prvým bude, že sa zvýšia, zvýšia ceny pre ľudí za potraviny, a druhým efektom bude to, že obchodné reťazce, ktorých sa tento zákon dotkne, tak budú ešte viac tlačiť na poľnohospodárov, aby znížili ceny. Toto dosiahneme zákonom. Ľudia budú platiť za potraviny viac. Poľnohospodári za svoje slovenské výrobky dostanú menej. Toto je reálny účinok zákona, ktorý Slovenská národná strana predkladá do parlamentu.
A ja vyzývam poslancov, hlavne teda vládnej koalície, lebo myslím si, že z opozície nikto by takýto zákon, á, nemá v úmysle podporiť, aby akceptovali pripomienky prezidenta a aby tu konečne zavládla nejaká politika zdravého rozumu.
Ak hovoríme, že chceme sociálny štát, tak predsa nebudeme zvyšovať ceny potravín pre ľudí a nebudeme predsa prijímať také zákony, ktoré vyvolajú ďalší tlak na ceny a ešte znížia, znížia ceny pre našich poľnohospodárov.
Takže ešte raz, ja dúfam, že prevládne politika zdravého rozumu a nie nejaké nezmysly, hlavne teraz, keď idú Vianoce.
Ďakujem.

Áno. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pani kolegyňa Remišová, ja som sa na začiatku rozhodla, keď som počula vášho predchodcu pána Krajniaka, a som si tu sľubovala, že nebudem reagovať, nebudem reagovať, ale prepáčte, musím reagovať.
Ceny potravín sa zvýšili o 5,4 % bez toho, že by sa zvýšila energia, zatiaľ, a ani tento zákon o osobitnom odvode ešte nie je v platnosti. To chcem upozorniť.
Chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste zvýšili pozornosť a vnímali konečne vyhlásenie slovenského zväzu obchodníkov, a to nie je vyhlásenie ani Andreja Danka, ani Slovenskej národnej strany, ani predkladateľa tohto návrhu o osobitnom odvode, je to vyhlásenie slovenského zväzu obchodníkov, ktorý hovorí, že zákon, ktorý sme prijal, nemá vplyv na ceny potravín.
Prosím vás, neviem, prečo stále zavádzate a akoby naschvál toto vyhlásenie nikto z opozície nechcete počuť.
A posledná vec. Ste málo pozorná, pretože zákon o nekalých praktikách už prešiel prvým čítaním, tak prosím, pani Remišová, dávajte pozor a nehovorte, že takýto zákon nie je. Už prešiel prvým čítaním.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, asi nemáte dobré štatistiky. Jednoducho ceny potravín na Slovensku rástli najrýchlejšie z okolitých krajín Európskej únie, z okolitých krajín a z našich susedských krajín. Čiže to je fakt. To je prvý fakt.
Druhý fakt je, že jednoducho keď vy zavediete dodatočnú daň pre reťazce, tak sa to niekde musí prejaviť. A veľmi dobre ste počúvali zrejme aj vy, čo hovorili zástupcovia reťazcov. Oni hovorili, že táto daň sa premietne dvoma spôsobmi: na výstupe aj na vstupe. Čo to znamená? Na výstupe to znamená, že sa zvýšia ceny potravín pre spotrebiteľa, pre ľudí, na vstupe, že sa znížia ceny, ktoré platia poľnohospodárom. Čiže docielili ste presný opak toho, o čo by sme sa mali na Slovensku snažiť.
Mali by sme sa snažiť, aby ceny potravín nerástli tak rýchlo, ako rastú, a mali by sme sa snažiť, aby nebol tak veľký tlak na poľnohospodárov. Pretože viete dobre, že poľnohospodári sa sťažujú, že tie reťazce vykupujú od nich potraviny za veľmi nízke ceny, za neudržateľne nízke ceny. Čo, keď zavediete dodatočnú daň pre reťazec, čo urobí? No, samozrejme, že si to niekde premietne. To neni štátny podnik, kde sa hospodári tak, ako sa hospodári.
Čiže vyššie ceny potravín pre ľudí, nižšie ceny pre slovenských poľnohospodárov, toto je efekt vášho zákona.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že pán predseda vedie túto schôdzu, lebo rokujeme o prezidentom vrátenom zákone o dani z jedla, s ktorým prišla práve Slovenská národná strana, a teda poslanci, ktorých vedie pán predseda Národnej rady Danko. Takže možnože tak asi sa nevyjadril, lebo vedie schôdzu, škoda.
Prezident, keď vracia nejaký návrh zákona parlamentu, alebo teda zákon schválený parlamentu, tak jeho pripomienky môžu byť buď, nazvem to, politické, alebo právne. My sme zvyknutí na to, že, že pripomienky prezidenta mávajú skôr právny charakter, teda prezident vráti zákon parlamentu, ak má podozrenie, že by mohol byť v rozpore s ústavou, s právom Európskej únie, že by tam mohol nastať rozpor s nejakými inými zákonmi, že by tam to, ako je to legislatívne naformulované, mohlo v praxi spôsobovať nejaké aplikačné problémy. Ale prezident, pochopiteľne, má právo v súlade s ústavou vrátiť parlamentu zákon, s ktorým nesúhlasí aj z vecného hľadiska, ústava ho neobmedzuje v tomto nijako a prezident môže naformulovať svoje výhrady aj vecného alebo aj politického charakteru.
Rozhodnutie prezidenta, ktorým vrátil zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov, obsahuje obe kategórie týchto pripomienok. Pán prezident považuje zavedenie osobitného odvodu z obchodných reťazcov alebo dane z potravín, alebo dane z jedla, ako sa to už zaužívalo, za škodlivé, za vecne škodlivý návrh a tá kritika zaznela aj počas rokovania parlamentu, vo verejných diskusiách. Je to návrh, ktorý môže viesť a pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien potravín, pretože obchodné reťazce, pokiaľ budú mať povinnosť platiť niečo navyše, nejaký osobitný odvod, de facto daň, tak to niekde budú musieť tie peniaze zobrať a veľmi pravdepodobne najjednoduchšie to zoberú zákazníkom tým, že im zvýšia ceny.
Pán prezident namieta aj to, že nebol normálny legislatívny proces, aký býva pri takých dôležitých zákonoch, teda neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a nebola dostatočná diskusia. Bol to poslanecký návrh, o tom sme tiež hovorili.
Pánovi prezidentovi sa nezdá, že zavedenie tejto novej dane je dostatočne odôvodnené, a rovnako má pán prezident pochybnosti, akým spôsobom budú použité prostriedky, ktoré sa takto získajú. Zdá sa mu to tam nejasne naformulované.
Ale toto všetko sú politické alebo, ak chcete, vecné výhrady. Vládna koalícia má na to jeden názor, opozícia má na to druhý názor a, samozrejme, keď prelomíte veto prezidenta 76 hlasmi, tak môžme, môžme sa tváriť, že je to, že je to vec, vec iného názoru. My môžme hovoriť, že sme vás upozorňovali, že to povedie k zvýšeniu cien potravín a že tým vlastne daňou z jedla za to preberáte spoluzodpovednosť. Ale, prosím, keď to chcete, tak to urobte. Je legitímnym právom parlamentnej väčšiny, aby, aby schvaľovala aj zlé zákony.
Ale máme tu aj druhú kategóriu pripomienok a tie pripomienky sa objavili počas prerokovania návrhu zákona v oboch čítaniach, vo verejnej diskusii a sú obsiahnuté aj v rozhodnutí pána prezidenta a tie spochybňujú schválený zákon z právneho hľadiska. Upozorňujú na to, že zákon tak, ako bol nakoniec schválený, môže byť alebo bude diskriminačný. Bude vytvárať nerovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na základe veľmi zvláštne definovaných kritérií, ktoré sa tam dostali predovšetkým v rámci druhého čítania v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu.
Vytvorenie, vytvorenie de facto dvoch kategórií obchodníkov s potravinami je diskriminujúce. Jedna kategória, ktorá splní podmienky a nepadne do žiadnej z tých výnimiek, ktoré tam zákon zakotvuje, bude platiť vyššie dane, bude platiť osobitný odvod. Tá druhá nebude mať povinnosť platiť, platiť osobitný odvod. Čiže tá istá hospodárska činnosť a nerovnaké daňové zaťaženie.
To môže byť problém z hľadiska slovenskej ústavy, ktorá zakazuje diskrimináciu. To môže byť problém z hľadiska hospodárskej súťaže, lebo takto diskriminačne nastavenými podmienkami narušujeme hospodársku súťaž. Ale môže to byť problém aj z hľadiska súladu s právom Európskej únie, pretože právo Európskej únie je tiež založené na princípe nediskriminácie.
Pán prezident vo svojom rozhodnutí upozorňuje aj na niektoré praktické dôsledky a možnú nejednoznačnosť právnej úpravy, ktorá môže v aplikačnej praxi spôsobiť problémy.
Upozorňuje napríklad na to, že podľa čl. 1 § 5 schváleného zákona je sadzba odvodu 2,5 % a vytvára sa tak, vytvára tak podstatný rozdiel napríklad medzi obchodným reťazcom, ktorý má 24,99 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, a obchodným reťazcom, ktorý má 25 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Kým ten prvý, ktorý má iba 24,99 % z predaja potravín, nebude musieť platiť daň z jedla, ten druhý, ktorý má o jednu desatinu promile vyšší podiel z predaja potravín, bude zrazu mať povinnosť platiť 2,5-percentný odvod.
Alebo ďalší príklad, ktorý uvádza pán prezident. Obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potraviny, tomu dávame, dávame zvýhodnenie, a ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, tomuto subjektu vzniká povinnosť platiť odvod pri dosiahnutí podielu 25 %, ale zároveň mu zaniká pri dosiahnutí podielu 80 %. Čiže producent potravín bude mať nejakú podnikovú predajňu, kde bude predávať nielen potraviny. Keď to bude pod 25 %, neplatí odvod. Keď to bude nad 80 %, pokiaľ to budú všetko jeho výrobky, neplatí odvod. Keď to bude medzi 25 % a 80 %, platí odvod. Akú ma toto, prosím vás, logiku?
Ďalšie absurdnosti, ktoré, ktoré vyplývajú, vyplývajú z návrhu zákona. Dali ste tam výnimku pre okresy, ktoré sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých regiónov, vo forme, že do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú po "a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Toto opatrenie alebo túto výnimku ste zdôvodnili tým, že chcete, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov. Čiže rozvoj tých rozvinutejších regiónov môže byť narušený, ale rozvoj najmenej rozvinutých regiónov vám leží na srdci.
Ale je tam, je tam aj tá ďalšia polveta, "v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Čiže keď v tom okrese bude mať prevádzku reťazec a tá prevádzka nebude mať desať, ale jedenásť zamestnancov, poskytne, vytvorí jedno nové pracovné miesto navyše a už zrazu náklady vytvorenia jedného pracovného miesta navyše budú, že budú, bude okrem toho, že, že zaplatíme nového zamestnanca, budú aj, že budeme platiť odvod. Lebo keď mám 11 zamestnancov, platím odvod, keď mám 10 zamestnancov, nemusím platiť odvod. Aký má, akú má toto, prosím vás, logiku?
A keď nám ide o najmenej rozvinuté regióny, ja si myslím, že ani nemali by sme takto pristupovať, že diskriminačne nastavovať podmienky, ale, dobre, je to vaša logika, najmenej rozvinuté regióny, nebudeme započítavať čistý obrat týchto prevádzkarní. Ale prečo iba prevádzok do 10 zamestnancov? Keď je tam prevádzka s 20 zamestnancami, už to nie je najmenej rozvinutý región? Už môžme narúšať jeho rozvoj?
Ďalšia výnimka. Čistý obrat sa nezapočítava do základu odvodu v prípade, ak sa prevádzkareň nachádza v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi. Čiže výnimka je pre obce, kde sú iba traja predajcovia predávajúci potraviny. Opäť taká akože milá myšlienka, že, že aby v tých, v tých obciach, kde sú iba traja, traja predajcovia, neboli postihnutí, lebo sami uznávate, že, že sú tí postihnutí predajcovia, tak dávate im, dávate im výnimku.
A teraz, teraz si predstavte, že je tam, je tam predajňa, predajňa novín. V obci, kde sú, kde sú traja, traja predajcovia potravín, a tá predajňa novín sa rozhodne, že bude predávať aj potraviny. Takže tým pádom spadne do inej kategórie. A tá istá obec s tými istými troma predajňami potravín a jedným stánkom na predaj, predaj novín a tlače, budú, budú tie tri predajne platiť alebo neplatiť osobitný odvod, Dankovu daň z jedla, podľa toho, či sa predajňa tlače rozhodne, že či bude, alebo nebude predávať, predávať potraviny. Toto je dôsledok zákona, ktorý ste schválili. Ale tak to sú len také, že len praktické problémy.
Ale ak sú podmienky nastavené diskriminačne, znamená to, že je tam nesúlad, môže tam byť nesúlad s ústavou, ktorá diskrimináciu zakazuje, a môže tam byť nesúlad, nesúlad s princípmi hospodárskej súťaže, lebo hospodársku súťaž to, to narúša, evidentne vytváranie rovnaké postavenie pre, pre predajcov, ale je tam aj rozpor s právom Európskej únie.
Ten namieta vo svojom rozhodnutí aj pán prezident a výhrady pána prezidenta - asi to nebude prekvapivé pre tých, ktorí sa tým zákonom zaoberali - v zásade korešpondujú s tým, na čo nás upozornil náš vlastný odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Aj ten nás upozornil na to, že v sekundárnom práve síce táto problematika nie je upravená, ale v primárnom práve v Zmluve o fungovaní Európskej únie v čl. 49 sa hovorí o práve usadiť sa a uplatňovaní tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie podľa čl. 54 Zmluvy o Európskej únii. A už v druhom čítaní, už v druhom čítaní vo výboroch sme mali k dispozícii stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré nás upozorňovalo aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré hovorí o tom, že diskriminácia je zakázaná, že nie je možné subjekty, hospodárske subjekty zaťažiť dodatočnou daňou tak, aby sme znevýhodňovali subjekty, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, v porovnaní so subjektmi, ktoré majú, majú sídlo na území Slovenskej republiky, alebo teda predmetného členského štátu.
To, ako ste zákon schválili a najmä v dôsledku tých zmien, ktoré ste urobili v druhom čítaní, spôsobí, že osobitným odvodom budú zaťažené primárne reťazce, ktoré majú sídlo v zahraničí, ktoré majú sídlo v iných členských krajinách Európskej únie. Je možné, že toto bol váš cieľ, ale o tom sme hovorili už v prvom čítaní, že nemôžete zákon schváliť v tej podobe, aby zároveň naplnil ten cieľ, že budeme podporovať domácich a aby to bolo v súlade s európskou legislatívou a s princípom, s princípom nediskriminácie. Lebo tými zmenami, ktoré ste urobili v druhom čítaní a v tej podobe, v akej ste návrh schválili, je síce možné, že nejakým domácim pomôžete, lebo ich vyberiete z tej Dankovej dane z jedla, ale zároveň tým nastavíte zákon tak, že bude diskriminačný voči subjektom, voči obchodným reťazcom, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, a teda čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla.
A samozrejme, samozrejme, že môže to byť priama diskriminácia. Priama diskriminácia by bola, keby ste napísali, že osobitný odvod platia iba reťazce, ktoré majú sídlo alebo materskú firmu v zahraničí. To by bola priama diskriminácia. Ale samozrejme, že v realite to takto nebýva. V realite si nastavíte nejaké kritériá, nastavíte si nejaké výnimky z tých kritérií a výsledkom takto nastavených pravidiel je situácia, že vo zvýšenej miere zahraniční, alebo teda predajcovia z iných členských krajín Európske únie budú znevýhodnení, lebo budú musieť platiť a tí domáci platiť nebudú musieť.
Opäť zacitujem z jedného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktorý máte všetci k dispozícii v stanovisku našej legislatívy, kde sa hovorí: "V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku. Povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie." A presne toto ste urobili.
Čiže ak dnes prelomíte veto pána prezidenta, potvrdíte zavedenie dane z jedla, bude to mať za následok zvýšenie cien potravín, to zvýšenie cien potravín zaplatia ľudia, slovenskí občania ako spotrebitelia. Potom sa o tomto zákone bude rokovať na pôde Európskej únie, a keď sa zistí, že naozaj je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, tak nielenže ten zákon bude musieť byť zrušený, ale aj Slovenská republika bude musieť obchodným reťazcom vrátiť to, čo od nich vybrala na osobitnom odvode. A opäť to zaplatia ľudia, opäť to zaplatia slovenskí občania, tentoraz nie ako spotrebitelia, ale ako daňoví poplatníci, lebo tie peniaze si nevytlačíte, to sú opäť iba peniaze, ktoré vy vyberiete od ľudí, čiže ich takto dvojnásobne postihnete.
Myslite na to, keď budete hlasovať o tom, či prelomíte, alebo neprelomíte veto pána prezidenta.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela možno zdôrazniť alebo podčiarknuť niektoré veci z toho, ktoré hovoril môj predrečník, ktoré tu odzneli, a síce, že okrem tej vecnej stránky že dôjde v dôsledku tohto zavedenia odvodu k zvýšeniu cien potravín, to má vážne úskalia aj v tej formálnej stránke, a to je tá ústava a to je ten rozpor s právom európskej legislatívy.
A o tej diskriminácii tu bolo veľmi veľa povedané, tá naozaj pôsobí veľmi škodlivo, veľmi poškodzujúco a predpokladám, že to bude mať dohru na Ústavnom súde.
Ale chcem zdôrazniť, podčiarknuť a veľmi jasne pomenovať jednu vec, pretože my tu máme dnes precedensy z iných krajín, kde zavedenie takéhoto odvodu alebo takejto dane bolo vyhodnotené ako nezákonné, a tým pádom boli potrebné tieto peniaze vybraté z odvodu vrátiť reťazcom.
A ja sa chcem spýtať, naozaj je toto taká že vopred premyslená schéma, o ktorej vopred dnes predkladatelia vedia, že tieto odvody pôjdu do rezortu SNS, do pôdohospodárstva, ale vracať sa budú zo štátneho rozpočtu? Vážne toto je takto dopredu premyslená schéma, že my do svojho rezortu tie peniaze dostaneme a nevadí nám, že ich potom zo štátneho rozpočtu bude platiť niekto iný? Naozaj to takto je vopred premyslené? Toto treba veľmi jasne pomenovať.
Ja verím, že sa predkladatelia k tomu vyjadria.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Dostálovi za veľmi jasné argumenty a len by som chcela, aby bolo jasné, že kto je za a kto je proti. Bolo tu citované nejaké stanovisko slovenského zväzu obchodníkov, ale tento zväz neexistuje, existuje iba Zväz obchodu a ja vám zacitujem, čo hovoria, čo hovorí Zväz obchodu. Zväz obchodu hovorí, že "som presvedčený o tom," to hovorí jeho šéf, "že 50 % nákladov z nového odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 % si odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny. Toto tvrdím na základe svojich dlhoročných skúseností v slovenskom obchode".
Takisto môžem zacitovať existujúce združenie Slovenská aliancia moderného obchodu a tí hovoria: "Tento zákon porušuje vo viacerých bodoch európsku legislatívu a môže mať devastačný dopad na celé maloobchodné odvetvie. Doplatia na to, dopad odvodu pocítia najmä spotrebitelia, ale aj samotní dodávatelia či zamestnanci reťazcov."
Takže toto sú oficiálne stanoviská dvoch, dvoch združení obchodu, ktoré existujú.
Ďakujem.