39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň. Zvýšenie cien bude pri zvýšení daní. Je to tak v drvivej väčšine prípadov. Platí totiž, že tzv. cenová elasticita dopytu je záporná, teda keď sa zvýšia náklady, zvyšuje sa cena. Možnože pri, pri predaji heroínu to neplatí, kde je tá elasticita teda nízka. A teda zvýši sa cena, zaťažia sa ľudia, tie peniaze sa zoberú a nejako sa použijú v prospech jedného rezortu. Nie je to dobré riešenie.
Teraz ďalšia poznámka. Pán Baláž, hovorili ste, citovali ste odborníka, myslím, že pána Drahovského. Podľa mňa ten citát bol nepresný. A je to pre mňa dôležité, pretože tento návrh odborníci ne-pod-po-ru-jú. A nepodporuje, ani pán Drahovský nepovedal, že nedôjde k zvyšovaniu cien. On hovorí doslova: "Tie spoločnosti počkajú a ceny potravín nezvýšia hneď, pristúpia k určitým úpravám neskôr, smerom nadol to určite nebude," sa hovorí v tom jeho citáte.
Ďalej, ďalšia poznámka. Rozhodovanie pri zlyhaní trhu vo vyspelom svete je zverené protimonopolným úradom. Je to tak vyše sto rokov. Tie majú legislatívu na to urobenú, majú literatúru odbornú a vedia posudzovať zlyhania trhu. Jednotlivým rezortom by som to teda nedával do vienka ani v prípade, že chcú byť miestom, ktoré rozhoduje v druhej inštancii. Nie je to dobré.
Poviem príklad. Nemôžme postupovať tým smerom, že napríklad ministerstvo školstva by si povedalo, že začne rozhodovať o zdaňovaní naväzujúceho rezortu. To znamená, že zdaní nejaké firmy, ktoré zamestnávajú absolventov škôl, zdaní ich a zoberie si z tej dane peniaze. Takto nemôžme Slovensko parcelovať, že si jednotlivé rezorty budú navzájom brať peniaze mimo rozpočtu. Rozpočet tu slúži na to, aby sme demokraticky rozhodli, kto má dostať koľko peňazí, takáto partizánčina podľa mňa nemá dlhú životnosť.
Diskriminácia, ku ktorej dochádza, ktorá sa ešte skomplikovala a znejasnila pozmeňujúcim návrhom, tá už dochádza do takého detailu, že fakt, sledujúc tento trend, obávam sa, že keď takto pôjdeme ďalej, v najbližšom kole už budeme odsúhlasovať pravidlá pre konkrétne firmy. A v zákonoch za sebou budú mená firiem, tak ako pred ´89.
Pripomínam tiež nedávnu štúdiu UniCredit Bank, ktorá hovorí, že vyššie platy majú naši ľudia vo väčších firmách a vo firmách so zahraničným vlastníctvom. Toto je znova útok na firmy, ktoré platia vyššie platy. Čiže ja to vnímam ako protislovenský útok, protislovenský. Nie je to výhodné pre ľudí, ktorí tu pracujú a zarábajú, pretože tí zarábajú lepšie vo firmách, ktoré sú veľké a zahraničné.
Pripomeniem aj to, že úspešný obchod je dobrý pre producentov. Nestrieľajme mu do kolien. On je dobrý pre výrobcov topánok, áut, nohavíc aj potravín. A keď mu budeme strieľať do kolien, bude sa zhoršovať situácia aj producentov.
Pripomeniem aj to, čo sa stalo s našou sebestačnosťou, keď zmizli z európskeho trhu vajíčka. Darmo sme mali viac než 100-percentnú sebestačnosť v produkcii vajec. Jednoducho vajíčka sledovali peniaze a odišli do zahraničia a my sme mali prázdne obchody. Čo nám pomohla tá sebestačnosť, o ktorej sa hovorí aj v dôvodovej správe tohto návrhu?
No a na záver chcem povedať, že sledujme troška viac tých odborníkov. Tu sa to nestalo pri tomto návrhu. Pripomeniem výsledky Trend barometra, kde sa vyjadrujú čitatelia Trendu a ekonomickejšie odborne zameraní, tam dostali otázku: "Je podľa vás rozumné a legitímne, ak štát cez odvody z obratu presúva zdroje medzi prepojenými odvetviami tak, ako to teraz pri obchodných reťazcoch a farmároch presadzuje SNS?" Odpoveď bola: skôr nie 13 %, rozhodne nie 77 %. To je, dokopy 90 % tých ľudí povedalo, že to nie je dobré.
Tak dúfam, že troška to zarezonuje u predkladateľov, v radoch predkladateľov aj pre budúce podobné návrhy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Päť faktických poznámok. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že si objasnil také základné zákonitosti trhu. Ak niečo zvyšujeme, tak je jasné, že sa to niekde musí premietnuť. S tým súhlasím a to je aj taký zdravý sedliacky rozum, že vždy to niekde vytlačí.
Ale možno by som sa ťa opýtala aj na jednu vec a tvoj názor. Ak platí, že príde to zvýšenie cien, lebo podľa tých zákonitostí to jasne, že príde skôr či neskôr. Ja už som hovorila, že vlastne rožky išli z 8 centov na 10 centov už dnes. No a potom aký variant pripraviť, keď zistíme, že mali sme pravdu všetci, čo tu tvrdíme, že tie ceny pôjdu hore? Ako by sa vlastne vláda, teda koaliční poslanci mali zachovať, aby vlastne ten chudák neostal chudobnejší. Čo by si navrhoval?

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Jurzyca, ďakujem za to, že si doplnil ten výrok analytika Drahovského, lebo toto je tak trochu príznačné pre vládnu koalíciu, ale teda špeciálne pre Slovenskú národnú stranu, že vytrhnú si z kontextu nejaké vyjadrenie jedného analytika k zákonu, ktorý je predmetom veľmi intenzívnej a širokej kritiky zo strany mnohých ekonómov a iných odborníkov, a oni si nájdu jedno vyjadrenie a to zacitujú, ktoré je akože v súlade, v súlade s ich tvrdeniami, teda že sa nezvýšia ceny, a ešte aj pri tom, keď ho použijú, tak ho použijú spôsobom, že ho vytrhnú z kontextu, že povedia, že sa nemusia zvýšiť ceny hneď. Je teda rozdiel, ako tvrdiť, že sa vôbec nezvýšia ceny v dôsledku zavedenia Dankovej dane z jedla.
A podobne je to aj pri odvolávaní sa na názor, názor sektoru, v tomto prípade názoru obchodníkov, kde, kde SNS tvrdí, že Zväz obchodu, alebo teda neviem, akú inštitúciu ste citovali, že tvrdí, že takto nastavený zákon nebude mať za následok zvýšenie cien potravín. No ale opäť si vyberáte iba niečo, čo sa vám hodí. Je Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá upozorňuje na negatíva toho zákona a upozorňuje, že, že môže viesť k zvýšeniu cien potravín. A dokonca aj prvý viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak upozorňuje, že podľa jeho názoru 50 % nákladov z nového odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 % si odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny.

Pán poslanec Pavelka.

Ďakujem pekne. Eugen, mňa zaujalo to, ako si povedal, že zvýhodňujeme jeden rezort alebo jedno odvetvie pred druhým. Áno, presne je to tak. Povedali sme si, že poľnohospodárom nie je u nás dobre, zle sa im podniká, nemajú sa až tak dobre, čo môže byť, samozrejme, aj pravda, tak im pomôžeme, ale nie nejak systémovo alebo nejako tak, že aby to pocítili všetci a aj na dlhšiu dobu, nie, my vymyslíme, že oni dodávajú niekomu svoje výrobky a my im to zdaníme a z toho tie peniaze im zase rozdáme. Ako rozdáme, to som povedal v rozprave.
Podobne to bolo aj pri dovolenkových poukazoch. Tam takisto sme povedali, že cestovný ruch treba podporiť, tak dáme povinnosť tieto poukážky, dovolenkové poukazy zase určitým skupinám, aby to zase iní zaplatili.
No ale ja sa pýtam teraz, prídu dodávatelia do automobiliek a povedia, že neni im dobre. A určite im všetkým nie je úplne dobre. Ani tí odberatelia v tých fabrikách určite nie sú úplne takí, že im všetko dajú to, čo chcú. Tak čo povieme? Tak budeme vyberať z predaja áut 2,5 % alebo 2 % a to im rozdáme?
Čiže toto mi na tom vadí a skôr by som povedal, že keď chceme zlepšiť, tak poďme pomôcť všetkým, teda znížme dane, znížme odvody, pri poľnohospodároch umožnime lepšie sezónne zamestnávanie, umožnime zamestnávanie lepšie medzi rodinnými príslušníkmi. Vieme, že veľa týchto farmárov sú predovšetkým rodinné firmy, a nezaťažujme ich zbytočnými administratívnymi záležitosťami.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Myslím, že pán Jurzyca uzavrel túto krátku, ale celkom zaujímavú debatu dobrým príspevkom. Ja chcem len pripomenúť tak retrospektívne, že naozaj pôdohospodárstvo je významný historický, vlastne kľúčový segment slovenského života a slovenskej produkcie a má problémy chronicky už od čias nezvládnutej transformácie. No nikto sa nebude tváriť, že bola zvládnutá. Však ale na druhej strane aj si treba priznať, že žiaden zo sovietskych satelitov, vrátane Sovietskeho zväzu, nemal takú mieru poštátnenia a socializácie tohoto segmentu, ako malo vtedajšie Československo.
Potom nastala politická privatizácia, ďalšie nešťastie.
A napokon záujmy roľníkov a chovateľov ostali na chvoste aj pri vstupe do Európskej únie. Všetci viete, že sme tam vyjednali oveľa horšie podmienky než povedzme Poliaci a iní naši susedia. Tu by som práve videl ten hlavný deficit, odtiaľ mohli ísť a majú ísť peniaze pre našich prvovýrobcov. Prečo vláda, hoci sme mali predsedníctvo, nedosiahla žiaden významný ústupok a vyrovnanie dotácií do pôdohospodárstva? Máme najhoršie podiely a najhoršie dotácie zo všetkých pristupujúcich krajín zo strednej Európy. Tam bolo treba chodiť bojovať, nie strašiť migráciou, ale priniesť peniaze pre našich roľníkov a chovateľov.

Pán poslanec Bernaťák.