39. schôdza

Pán poslanec Simon, súhlasím, ten zákon sa nedá opraviť. Ten zákon je zlý, jeho podstata je zlá, jeho, jeho účel a celkové nastavenie je zlé a jeho forma je zlá.
Možno by sa dal ten zákon opraviť tak, aby reagoval na niektoré z výhrad, ktoré voči nemu zazneli v rozprave od opozície, od analytikov, od obchodníkov aj od pána prezidenta. Dal by sa napríklad určite opraviť tak, aby nebol v rozpore s právom Európskej únie. Ale tým pádom by zase, zase nedokázal naplniť ten, ten iný deklarovaný účel, že má pomôcť domácim producentom, domácim, domácim obchodníkom. Jednoducho sú situácie, keď nemôžete naraz naháňať dvoch zajacov a oboch chytiť. Môžete, môžete ísť za jedným, jedného chytiť, ale tým pádom vám ten druhý ujde. To je presne situácia tohoto zákona.
Som teda zvedavý ako, ako koaliční poslanci zareagujú na tie výhrady, ktoré si mal ohľadom odvolacieho orgánu ministerstva financií, nemožnosti použiteľných opravných prostriedkov aj na ďalšie, ďalšie výhrady, lebo doteraz nebol žiadny, žiadny koaličný poslanec prihlásený. Tak možno pán predseda sa vrátil teraz do sály, tak sa on prihlási a vysvetlí nám, že tie pripomienky sú neopodstatnené. Bolo by to korektné, aspoň obhájiť si to, čo ste, to, čo ste navrhli a s čím, s čím prichádzate a čo ste presadili, o čom ste presvedčili aj svojich koaličných partnerov, lebo nikoho z opozície ste nepresvedčili.
Apeloval si vo svojom vystúpení na koaličných partnerov Slovenskej národnej strany. Chcem sa k tomu apelu pripojiť. Je to pre nich záchranné koleso, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegom za reakciu.
Ondrej, ja dúfam, že nebudeš mať pravdu a predseda parlamentu Andrej Danko nevystúpi v tejto rozprave. Lebo nerád by som si vypočul nejakú kompiláciu, prečo je tento zákon dobrý a ako vznikol.
Ostatne okrem toho apelu by som ešte raz chcel možnože vyzdvihnúť, že snáď by bolo dobré, keby naozaj obchodníci začali túto daň a jeho dôsledky premietať aj na ústrižky z pokladní a uvádzali na tom, že toto je Dankova daň alebo daň SNS ako pre občanov, lebo naozaj toto je už za hranou neúmerného zvyšovania daňového, odvodového zaťaženia pre občanov a pre tých, ktorí sú osobitne najchudobnejší.
Mne sa zdá, že táto vládna koalícia chce stiahnuť ešte aj tú poslednú kožu z tých ľudí, čo sa dá. Už aj jedlo ideme zdaňovať takýmto spôsobom, takýmto brutálnym spôsobom, že v podstate k jedlu prifaríme aj televízor, aj prací prášok, lebo je v obchode, a všetko to premietneme do tých potravín. A toto je blbosť.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, páni poslanci, pani poslankyne, tretíkrát tu stojím, aby som povedal svoj názor na tento zákon o osobitnom odvode. Treba povedať, že už tretíkrát sme tu, viacerí vystupujeme, tak sa tu prekárame, opozícia vraví jedno, koalícia vraví druhé, teda nie koalícia, SNS vraví druhé, to si treba ten rozdiel pozrieť. No, ale zatiaľ čo z toho zákona ostalo?
Na začiatku sa tento zákon obhajoval najmä tým, že takto vybraté financie, alebo teda peniažky pôjdu pre našich poľnohospodárov, potravinárov, jednoducho do rozvoja agrorezortu. Prvé odhady hovorili o sume 150 mil. Chcem pripomenúť, že pri tejto sume sa vždy zdôrazňovalo to, že sa vravelo, že všetky tieto finančné prostriedky dostanú poľnohospodári.
No, prišiel pozmeňovací návrh, rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý veľmi veľa vecí upravil a prekopal, a tie odhady z tých 150 mil. klesli už len na 112 mil., čiže ak sa nemýlim, 38 mil. rozdiel. Pomerne dosť. Zo 150 38 sme ubrali pre tých poľnohospodárov, ktorým ideme pomáhať.
Ale, ako sme si tu s pánom Balážom vydiskutovali naposledy, ani tých 112 mil. tí poľnohospodári nedostanú, pretože ministerstvo financií si z toho zoberie svoju daň z právnických osôb, čo je 25 mil. Takže ostalo nám 87 mil. Na začiatku sme chceli zákon, ktorý prinesie poľnohospodárom 150 mil., teraz máme maximálne 87 mil., čiže takmer polovicu.
Ale, a poďme ďalej, v § 11 ods. 2 zákona sa hovorí, okrem teda iného, že "tieto prostriedky budú využité najmä", opakujem najmä, "na účely zabezpečenia podpory poľnohospodárstva a potravinárstva". No, mám taký dojem, že keď niekde napíšete najmä, tak to neznamená, že úplne alebo všetko. Ja by som tam čakal niečo také ako "výlučne" alebo nejaký taký podobný, aby nemohli vzniknúť obavy, čo sa s tými peniazmi vlastne naozaj stane. Samozrejme, viackrát bolo deklarované, že ako tie peniaze budú rozdeľované, do akých fondov, to sme všetko počuli, bolo by to tak fajn, ale ja osobne som to stále len počul. Ja neviem, či je to niekde napísané v nejakej smernici alebo v akomkoľvek inom dokumente, zatiaľ som ho nevidel a myslím si, že by takýto dokument mal byť určite súčasťou zákona, aby sme presne vedeli, o čo ide. Počuli sme, myslím, že pán Lapšanský rozprával, že budú nejaké komisie, ktoré tu budú vyberať. To je všetko pekné, ale keď nevieme ako a čo, kde presne a hlavne, keď to nie je napísané na papieri, jednoducho je tam najmä. Najmä je čo? 80 %, 70, 50?
Takže 150 mil. sme chceli takto vybrať, aby sme pomohli, ostalo nám 87 a mám obavy, že ani z tých 87 určite tých 87 tí poľnohospodári neuvidia.
No a teraz poďme k tomu zvyšovaniu cien. Zase my rozprávame, že sa budú zvyšovať ceny, SNS rozpráva, že sa nebudú. No, ja si myslím, že zvyšovania cien sa obávajú aj samotní predkladatelia tohto zákona. V pozmeňovacom návrhu bod 10 sa z nutnosti platiť odvod vynímajú najmenej rozvinuté okresy, teda prevádzky v najmenej rozvinutých okresoch, a obce, kde sú najviac tri obchodné prevádzky. Pýtam sa, prečo práve tu? Máme tam odôvodnenie, citujem: "Vyššie uvedené obchodné prevádzky by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľstva a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých okresov." To bolo v tom pozmeňujúcom návrhu ako vysvetlenie. No, čo sa pri tomto obávame, ako by mohol byť narušený rozvoj týchto okresov? No jedine tak, že to bude zdražovanie, že tam budú drahšie tie potraviny a tí ľudia, ktorí teda majú tých financií menej pravdepodobne ako inde, tak budú musieť ešte viac zaplatiť. Poprípade to môže byť aj tak, že jednoducho by si tie prevádzky možno niektorí aj zatvorili.
Takže ja osobne si myslím, že naozaj k tomu zdražovaniu príde a že dokonca si to myslia aj predkladatelia zákona.
Ďakujem pekne.

Nemyslel som, že ma tak zaujme tento zákon, ale on je zákonom pars pro toto. Ukazuje istý štýl politiky a celkom je zaujímavé na tom to, ukázať nešťastné sklony tejto vládnej koalície. Prezident nás varuje pred tým, aby sa napríklad vytváral taký veľký fond, ktorý de facto bude v rukách politikov. Čiže čo má nastať? Ľudia sa vyskladajú, aby nominanti politických strán, zrejme to bude strana predkladateľa, pretože ten má rezort, mohli dávať peniaze. Pre istotu obmedzili možnosti obrany, to odvolanie, na čo poukázal jeden z rečníkov, myslím, pán Simon, teraz ďalší rečník poukázal aj na to, že oni sami už v tom texte predpokladajú, predkladatelia, že príde k zdražovaniu, a preto z toho vynímajú niektoré obce alebo umožňujú vyňať niektoré, niektoré územia Slovenska, kde by toto zdraženie obzvlášť tvrdo dopadlo.
Navyše bolo tu upozornené, že peniaze nepôjdu iba do pôdohospodárstva, ale budú sa dať využiť aj inak, lebo zákon nie je jednoznačný. Čiže budú sa dať tzv. prejesť povedzme na úradníkov alebo na médiá, alebo na kampane a na iné podobné ciele, ktoré môžu byť zaujímavé v tomto období, kedy ideme do trojo významných volieb.
To sú všetko dôvody, prečo tento zákon je zaujímavý ako ukážka prístupu. Ľudia sa skladajú novými a novými daňami, čoraz viac ich peňazí je pod kontrolou politikov a to je dôvod ďalšej kritiky tohoto zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň. Zvýšenie cien bude pri zvýšení daní. Je to tak v drvivej väčšine prípadov. Platí totiž, že tzv. cenová elasticita dopytu je záporná, teda keď sa zvýšia náklady, zvyšuje sa cena. Možnože pri, pri predaji heroínu to neplatí, kde je tá elasticita teda nízka. A teda zvýši sa cena, zaťažia sa ľudia, tie peniaze sa zoberú a nejako sa použijú v prospech jedného rezortu. Nie je to dobré riešenie.
Teraz ďalšia poznámka. Pán Baláž, hovorili ste, citovali ste odborníka, myslím, že pána Drahovského. Podľa mňa ten citát bol nepresný. A je to pre mňa dôležité, pretože tento návrh odborníci ne-pod-po-ru-jú. A nepodporuje, ani pán Drahovský nepovedal, že nedôjde k zvyšovaniu cien. On hovorí doslova: "Tie spoločnosti počkajú a ceny potravín nezvýšia hneď, pristúpia k určitým úpravám neskôr, smerom nadol to určite nebude," sa hovorí v tom jeho citáte.
Ďalej, ďalšia poznámka. Rozhodovanie pri zlyhaní trhu vo vyspelom svete je zverené protimonopolným úradom. Je to tak vyše sto rokov. Tie majú legislatívu na to urobenú, majú literatúru odbornú a vedia posudzovať zlyhania trhu. Jednotlivým rezortom by som to teda nedával do vienka ani v prípade, že chcú byť miestom, ktoré rozhoduje v druhej inštancii. Nie je to dobré.
Poviem príklad. Nemôžme postupovať tým smerom, že napríklad ministerstvo školstva by si povedalo, že začne rozhodovať o zdaňovaní naväzujúceho rezortu. To znamená, že zdaní nejaké firmy, ktoré zamestnávajú absolventov škôl, zdaní ich a zoberie si z tej dane peniaze. Takto nemôžme Slovensko parcelovať, že si jednotlivé rezorty budú navzájom brať peniaze mimo rozpočtu. Rozpočet tu slúži na to, aby sme demokraticky rozhodli, kto má dostať koľko peňazí, takáto partizánčina podľa mňa nemá dlhú životnosť.
Diskriminácia, ku ktorej dochádza, ktorá sa ešte skomplikovala a znejasnila pozmeňujúcim návrhom, tá už dochádza do takého detailu, že fakt, sledujúc tento trend, obávam sa, že keď takto pôjdeme ďalej, v najbližšom kole už budeme odsúhlasovať pravidlá pre konkrétne firmy. A v zákonoch za sebou budú mená firiem, tak ako pred ´89.
Pripomínam tiež nedávnu štúdiu UniCredit Bank, ktorá hovorí, že vyššie platy majú naši ľudia vo väčších firmách a vo firmách so zahraničným vlastníctvom. Toto je znova útok na firmy, ktoré platia vyššie platy. Čiže ja to vnímam ako protislovenský útok, protislovenský. Nie je to výhodné pre ľudí, ktorí tu pracujú a zarábajú, pretože tí zarábajú lepšie vo firmách, ktoré sú veľké a zahraničné.
Pripomeniem aj to, že úspešný obchod je dobrý pre producentov. Nestrieľajme mu do kolien. On je dobrý pre výrobcov topánok, áut, nohavíc aj potravín. A keď mu budeme strieľať do kolien, bude sa zhoršovať situácia aj producentov.
Pripomeniem aj to, čo sa stalo s našou sebestačnosťou, keď zmizli z európskeho trhu vajíčka. Darmo sme mali viac než 100-percentnú sebestačnosť v produkcii vajec. Jednoducho vajíčka sledovali peniaze a odišli do zahraničia a my sme mali prázdne obchody. Čo nám pomohla tá sebestačnosť, o ktorej sa hovorí aj v dôvodovej správe tohto návrhu?
No a na záver chcem povedať, že sledujme troška viac tých odborníkov. Tu sa to nestalo pri tomto návrhu. Pripomeniem výsledky Trend barometra, kde sa vyjadrujú čitatelia Trendu a ekonomickejšie odborne zameraní, tam dostali otázku: "Je podľa vás rozumné a legitímne, ak štát cez odvody z obratu presúva zdroje medzi prepojenými odvetviami tak, ako to teraz pri obchodných reťazcoch a farmároch presadzuje SNS?" Odpoveď bola: skôr nie 13 %, rozhodne nie 77 %. To je, dokopy 90 % tých ľudí povedalo, že to nie je dobré.
Tak dúfam, že troška to zarezonuje u predkladateľov, v radoch predkladateľov aj pre budúce podobné návrhy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, že si objasnil také základné zákonitosti trhu. Ak niečo zvyšujeme, tak je jasné, že sa to niekde musí premietnuť. S tým súhlasím a to je aj taký zdravý sedliacky rozum, že vždy to niekde vytlačí.
Ale možno by som sa ťa opýtala aj na jednu vec a tvoj názor. Ak platí, že príde to zvýšenie cien, lebo podľa tých zákonitostí to jasne, že príde skôr či neskôr. Ja už som hovorila, že vlastne rožky išli z 8 centov na 10 centov už dnes. No a potom aký variant pripraviť, keď zistíme, že mali sme pravdu všetci, čo tu tvrdíme, že tie ceny pôjdu hore? Ako by sa vlastne vláda, teda koaliční poslanci mali zachovať, aby vlastne ten chudák neostal chudobnejší. Čo by si navrhoval?

Pán poslanec Jurzyca, ďakujem za to, že si doplnil ten výrok analytika Drahovského, lebo toto je tak trochu príznačné pre vládnu koalíciu, ale teda špeciálne pre Slovenskú národnú stranu, že vytrhnú si z kontextu nejaké vyjadrenie jedného analytika k zákonu, ktorý je predmetom veľmi intenzívnej a širokej kritiky zo strany mnohých ekonómov a iných odborníkov, a oni si nájdu jedno vyjadrenie a to zacitujú, ktoré je akože v súlade, v súlade s ich tvrdeniami, teda že sa nezvýšia ceny, a ešte aj pri tom, keď ho použijú, tak ho použijú spôsobom, že ho vytrhnú z kontextu, že povedia, že sa nemusia zvýšiť ceny hneď. Je teda rozdiel, ako tvrdiť, že sa vôbec nezvýšia ceny v dôsledku zavedenia Dankovej dane z jedla.
A podobne je to aj pri odvolávaní sa na názor, názor sektoru, v tomto prípade názoru obchodníkov, kde, kde SNS tvrdí, že Zväz obchodu, alebo teda neviem, akú inštitúciu ste citovali, že tvrdí, že takto nastavený zákon nebude mať za následok zvýšenie cien potravín. No ale opäť si vyberáte iba niečo, čo sa vám hodí. Je Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá upozorňuje na negatíva toho zákona a upozorňuje, že, že môže viesť k zvýšeniu cien potravín. A dokonca aj prvý viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak upozorňuje, že podľa jeho názoru 50 % nákladov z nového odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 % si odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny.

Ďakujem pekne. Eugen, mňa zaujalo to, ako si povedal, že zvýhodňujeme jeden rezort alebo jedno odvetvie pred druhým. Áno, presne je to tak. Povedali sme si, že poľnohospodárom nie je u nás dobre, zle sa im podniká, nemajú sa až tak dobre, čo môže byť, samozrejme, aj pravda, tak im pomôžeme, ale nie nejak systémovo alebo nejako tak, že aby to pocítili všetci a aj na dlhšiu dobu, nie, my vymyslíme, že oni dodávajú niekomu svoje výrobky a my im to zdaníme a z toho tie peniaze im zase rozdáme. Ako rozdáme, to som povedal v rozprave.
Podobne to bolo aj pri dovolenkových poukazoch. Tam takisto sme povedali, že cestovný ruch treba podporiť, tak dáme povinnosť tieto poukážky, dovolenkové poukazy zase určitým skupinám, aby to zase iní zaplatili.
No ale ja sa pýtam teraz, prídu dodávatelia do automobiliek a povedia, že neni im dobre. A určite im všetkým nie je úplne dobre. Ani tí odberatelia v tých fabrikách určite nie sú úplne takí, že im všetko dajú to, čo chcú. Tak čo povieme? Tak budeme vyberať z predaja áut 2,5 % alebo 2 % a to im rozdáme?
Čiže toto mi na tom vadí a skôr by som povedal, že keď chceme zlepšiť, tak poďme pomôcť všetkým, teda znížme dane, znížme odvody, pri poľnohospodároch umožnime lepšie sezónne zamestnávanie, umožnime zamestnávanie lepšie medzi rodinnými príslušníkmi. Vieme, že veľa týchto farmárov sú predovšetkým rodinné firmy, a nezaťažujme ich zbytočnými administratívnymi záležitosťami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Myslím, že pán Jurzyca uzavrel túto krátku, ale celkom zaujímavú debatu dobrým príspevkom. Ja chcem len pripomenúť tak retrospektívne, že naozaj pôdohospodárstvo je významný historický, vlastne kľúčový segment slovenského života a slovenskej produkcie a má problémy chronicky už od čias nezvládnutej transformácie. No nikto sa nebude tváriť, že bola zvládnutá. Však ale na druhej strane aj si treba priznať, že žiaden zo sovietskych satelitov, vrátane Sovietskeho zväzu, nemal takú mieru poštátnenia a socializácie tohoto segmentu, ako malo vtedajšie Československo.
Potom nastala politická privatizácia, ďalšie nešťastie.
A napokon záujmy roľníkov a chovateľov ostali na chvoste aj pri vstupe do Európskej únie. Všetci viete, že sme tam vyjednali oveľa horšie podmienky než povedzme Poliaci a iní naši susedia. Tu by som práve videl ten hlavný deficit, odtiaľ mohli ísť a majú ísť peniaze pre našich prvovýrobcov. Prečo vláda, hoci sme mali predsedníctvo, nedosiahla žiaden významný ústupok a vyrovnanie dotácií do pôdohospodárstva? Máme najhoršie podiely a najhoršie dotácie zo všetkých pristupujúcich krajín zo strednej Európy. Tam bolo treba chodiť bojovať, nie strašiť migráciou, ale priniesť peniaze pre našich roľníkov a chovateľov.

Ďakujem. Ja som teda niektoré pasáže počúval pozorne, ako bolo aj pred chvíľkou spomínané, ak sa niečo zvyšuje, je potrebné to niekde premietnuť.
Ja sa pýtam, aký dôvod bol zvyšovania cien potravín v priebehu tohto roka o 5,4 %, ktorý z peňaženiek vytiahol každej rodine zhruba 180 eur? Kde tie peniaze odišli? Kam išli? Bolo potrebné zvyšovať ceny potravín? Zvýšila ich Slovenská národná strana alebo táto vláda?! Nie! To bolo rozhodnutie obchodníkov. Z akého dôvodu? Nik nevie, nik to nechce povedať.
Zvyšovali sa ceny energií? Nezvyšovali. Sú nejaké analýzy, ktoré by mali títo obchodníci podložené niečím, že bolo potrebné túto cenu potravín zdvihnúť? Neexistuje nič také.
Hovoríte, že sme, teda že nejak zopár odborníkov hovorí, že to nebude mať vplyv na ceny. Ja znova zacitujem pána Katriaka, ktorý je prezident Zväzu obchodu, ktorý hovoril vyslovene, že "tento návrh zákona vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý, nebude mať vplyv na zvyšovanie cien", nevidia dôvod na zvyšovanie cien, Zväz obchodu, a, samozrejme, "nebudú sa rušiť ani žiadne obchody v malých dedinách, prípadne v nejakých iných menej rozvinutých oblastiach". Čiže nie je pravda, že automaticky by to malo zvyšovať ceny.
A, samozrejme, sme v konkurenčnom trhu, v konkurenčnom prostredí. To znamená, že v prípade, ak nejaký reťazec zase len tak z brucha vymyslí, že zdvihne cenu, ja neviem, 5 %, tak, prepáčte, ten spotrebiteľ alebo ten normálny jednoduchý človek má možnosť výberu, či ide nakúpiť do obchodu, do reťazca, ktorý ceny nezdvihol a nevidí dôvod na zvyšovanie cien, alebo ide, s prepáčením, k nejakému nenažranému obchodníkovi. Toto si treba v prvom rade uvedomiť.
Ďakujem.