3. schôdza

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, vo svojom príspevku ste dával otázky, že či poslanci koalície nechcú vedieť, ako dopadlo čerpanie eurofondov v minulom období. Ja si myslím, že oni to vedia, ale nechcú, aby sa o tom verejne hovorilo, aby sa občania dozvedeli, že máme napríklad zablokované platby a priamo sú ohrozované obce, ktoré čerpali eurofondy, ktoré zrealizovali projekty a ktoré teraz čakajú na preplatenie už schválených žiadostí o platbu, keď peniaze na obce nechodia, pretože vláda nedostane tieto peniaze, pretože sú zablokované.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi...
Pán poslanec, keď sa chcete prihlásiť, tak počas rozprávania.
Nech sa páči, pán poslanec Simon, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem pekne. Kolegovia, naozaj mojím cieľom bolo len otvoriť a pomenovať otázky, ktoré sú potrebné. A keď samotný podpredseda vlády, minister Pellegrini hovorí o tom, že je na niektorých rezortoch alarmujúci stav, tak o to viac by sme mali dostať túto správu do Národnej rady, ako stojíme. Ale vy ste, ale vládna koalícia túto možnosť totálne odmietla. A je mi z toho nesmierne smutno. Dúfam, že pán minister Pellegrini vystúpi a odôvodní a pomenuje svojich kolegov, ktorí zlyhali, a na ktorých rezortoch je alarmujúci stav.

Len pre vysvetlenie. Pán podpredseda vlády Pellegrini nie je ministrom, len pre budúcnosť.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
Potom sa pripraví pán poslanec Beblavý.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že tretia vláda Roberta Fica začína svoje legislatívne pôsobenie pokusom o znásilnenie legislatívnych pravidiel, konkrétne znásilnením zákona o rokovacom poriadku. Prvé dva návrhy zákonov, ktoré nová vláda posunula do parlamentu, majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Ani v jednom prípade pritom nie sú splnené podmienky, ktoré pre skrátené legislatívne konanie zákon vyžaduje.
Zvlášť do oči bijúce je to predovšetkým pri návrhu novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého skrátené legislatívne konanie máme práve teraz na stole. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Vláda sa nám pokúša nahovoriť, že existuje možnosť, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Možnosť. Nijako však nevysvetľuje, v čom by tie hospodárske škody mali spočívať a ako by k nim bez skráteného legislatívneho konania mohlo prísť.
Zámer vlády posilniť právomoci podpredsedu vlády a zriadiť mu samostatný úrad vyplýva z jej rozhodnutia a z dohody politických strán, ktoré vytvorili vládnu koalíciu. Bez ohľadu na to, čo si o tomto rozhodnutí a o tej dohode myslíme, treba rešpektovať, že je právom vlády predložiť takýto návrh do parlamentu, a mala by ho však predložiť spôsobom, ktorý rešpektuje platné pravidlá, dokonca pravidlá zakotvené vo forme zákona. Vláda však v tomto prípade postupuje iným spôsobom a platné pravidlá porušuje. To, že tak robili aj predchádzajúce vlády, nie je žiadnym argumentom. Ak niekto spraví niečo zlé, neoprávňuje to predsa iných, aby robili to isté zlé, robili rovnaké chyby a rovnakým spôsobom porušovali pravidlá, či dokonca zákon. Ani v jednom z tých dvoch prípadov, ktorými sa dnes zaoberáme alebo budeme zaoberať, vláda svoj návrh náležite neodôvodnila, hroziace škody nešpecifikovala, ani nekvantifikovala. Dokonca v doložke vplyvov oboch predkladaných noviel zákonov uvádza, že nebudú mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak štátu hrozia značné hospodárske škody a odvrátiť ich je možné iba prostredníctvom schválenia navrhovaných zákonov a iba v prípade, že budú schválené v skrátenom legislatívnom konaní, vplyv na rozpočet verejnej správy nemôže byť žiadny, ale evidentne by mal byť pozitívny, a ak je tá hroziaca škoda značná, nemal by byť problém vyčísliť ten vplyv.
Aké hospodárske škody však hrozia z toho, že pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať svoj úrad nie od 1. júna, ako je uvedené v návrhu zákona, ale až od 1. júla, čo je termín, v ktorom by mohol byť navrhovaný zákon schválený a nadobudnúť účinnosť v prípade, že by sme postupovali štandardným legislatívnym procesom? Na májovej schôdzi prvé čítanie, na júnovej schôdzi druhé a tretie čítanie a zákon by bol účinný od 1. júla 2016. Čo také strašné sa môže za ten jeden, jediný mesiac stať? Skutočným dôvodom pre zrýchlené prijímanie oboch noviel je dlhodobé zlé manažovanie práce vlády v oboch oblastiach, ktorých sa tieto zákony týkajú. Po viac než dvoch rokoch programovacieho obdobia 2014 – 2020 je percento zazmluvňovania a čerpania mnohomiliardového balíka eurofondov blízke nule a zodpovednosť za tento stav nesie v plnej miere Ficova vláda. Priznáva to napokon aj samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, keď uvádza: "Potreba zahájiť výkon reálnych opatrení smerujúcich k pozitívnemu vplyvu na štátny rozpočet bez akéhokoľvek odkladu, implementácia programového obdobia 2014 – 2020 v podmienkach Slovenskej republiky je aktuálne, t. j. v druhom kvartáli roku 2016 ešte len na začiatku. Alarmujúci stav na niektorých rezortoch je doplnený aj aktuálnou situáciou pozastavenia implementácie národných projektov. Oneskorený začiatok môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosť Slovenskej republiky vyčerpať všetky poskytované prostriedky. Akýkoľvek ďalší odklad len zvyšuje riziko, že navrhované opatrenia nebudú tak účinné, aby mohli reálne napomôcť k dosahovaniu definovaného cieľa."
A toto, prosím, netvrdí vláda, ktorá sa práve chopila moci a ktorú vytvorili politické strany, ktoré uplynulé štyri roky strávili v opozícii a idú naprávať to, čo predchádzajúca vláda zanedbala. Na alarmujúci stav na niektorých ministerstvách sa vyhovára vláda, ktorá sama seba označuje za vládu kontinuity, vláda, ktorá má toho istého predsedu, toho istého ministra financií, aj takmer polovicu rovnakých členov ako jej predchodkyňa, a vláda, v ktorej väčšina členov zastupuje tú istú politickú stranu, ktorá tu uplynulé štyri roky vládla sama. A keby aj hneď platilo, že navrhované zmeny sú potrebné, sú dokonca nevyhnutné pre lepšie manažovanie čerpania eurofondov, o čom môžme mať pochybnosť, ale aj keď toto pripustíme, nie je a nemôže byť pravda, že štátu hrozia značné hospodárske škody, keď sa tieto zmeny nezavedú od 1. júna, ale až od 1. júla. Tomu snáď nikto nemôže veriť. Ani vláda, ani poslanci vládnej koalície.
Zlý manažment práce vlády potvrdzuje aj druhý z expresne menených návrhov zákonov. Odloženie vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom občanom je dôsledkom spackaného projektu eHealths, ktorý bol schválený ešte za prvej Ficovej vlády, neoživili ho ani desiatky miliónov eur z eurofondov a štátneho rozpočtu počas druhej Ficovej vlády a tak sa ho urýchlene snaží resuscitovať tretia Ficova vláda. Ale návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnom poistení, o ktorom budeme rokovať v nasledujúcom bode programu, aspoň reaguje na skutočnosť, že niektoré z dotknutých ustanovení, pri ktorých chce vláda posunúť účinnosť, majú nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2016. Vládu to nijako, nijako neospravedlňuje, nesníma za to z nej zodpovednosť, za tento stav, ani za to, že s takýmto návrhom neprišla skôr. Ale, ak ale je aspoň jasné, že ak chce vláda dosiahnuť cieľ, ktorý deklaruje, tak to nemôže urobiť bez kráteného legislatívneho konania. V tejto chvíli sa to už totiž inak stihnúť nedá, aby ten zákon platil od 1. mája 2016.
Pri novele kompetenčného zákona, ktorého skrátením sa zaoberáme teraz, však neexistuje ani takáto minimálna štipka vnútornej logiky. Jediné, o čom budeme hlasovaním o tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie rozhodovať, je to, či pán podpredseda vlády Pellegrini dostane svoj vlastný úrad už v júni alebo sa, alebo bude musieť nielen máj, ale aj jún stráviť na Úrade vlády a svoj vlastný úrad dostane až od júla. A podobne, či pár ľudí dostane fleky tretích štátnych tajomníkov na niektorých ministerstvách od júna alebo od júla. To je všetko.
Naozaj vám, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, tieto drobnosti stoja za znásilnenie pravidiel a zákona o rokovacom poriadku?
A, pán spravodajca, chcel by som navrhnúť, aby sme zmenili uznesenie, aby Národná rada vrátila návrh na skrátenie legislatívne konanie vláde na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

Áno. Ďakujem poslancovi kolegovi Dostálovi, pretože zdieľam presne tie isté názory. A ja mám celý, z tohto celého taký dojem, že ide viac menej o marketingový ťah, pretože je jedno, či sa tento úrad vytvorí v júni alebo v júli. Podľa môjho názoru jeho vytvorenie vôbec nič nezlepší. Som o tom presvedčená na základe doterajších skúseností. A pokiaľ ide o nejaké hospodárske, alebo vyčíslenie nejakých škôd alebo hospodárskych dopadov, ja by som upriamila vašu pozornosť len na správu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 31. 12. 2015, ktorý vzala vláda na vedomie 6. 4. 2016 a ktorý hovorí o tom, aké štruktúry na jednotlivých ministerstvách boli použité na prípravu eurofondov. A príklad nesystémového rozdelenia riadiacich úloh iba v jednom operačnom programe IROP ukazuje, aké zbytočné štruktúry na centrálnej a súčasnej regionálnej úrovni boli vytvorené s množstvom zmätkov. Tak napríklad na ministerstve pôdohospodárstva pracovalo na týchto fondoch 120 ľudí, na ministerstve zdravotníctva 45 ľudí, na ministerstve kultúry 21 ľudí, na VÚC-kach spolu 82 ľudí, na krajských mestách 25 ľudí. Už len, už len tieto kapacity, ktoré sme využili alebo nevyužili za tri roky, svedčia o tom, koľké prostriedky už sme vynaložili na prípravu týchto eurofondov a úplne zbytočne. Ak sa to porovná s minulým programovacím obdobím, tak podľa správy Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády pracovalo dokopy 300 ľudí na tých bývalých fondoch 2007 – 2013. A ako boli využité? Pozrite, koľké korekcie z nich plynú a koľko peňazí musíme vracať, o koľké peniaze prídeme. Čiže ja neverím tomu, že tento úrad niečo zlepší. Bodaj by to tak bolo, ale naozaj je jedno, či vznikne v júni alebo v júli, pretože nezlepší podľa môjho názoru nič.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic,

Ďakujem. Pán poslanec, podľa mňa tu nejde o marketingový ťah, tam sú dve veci. Táto vláda tvrdí, že je to o zodpovednosti. Len si pozrite, akým spôsobom sa rozmnožil počet štátnych tajomníkov. Nikdy v histórii Slovenska nemalo každé ministerstvo dvoch štátnych tajomníkov, aby sa mohli uspokojiť ambície, personálne, vládneho zlepenca. Nikdy v histórii. Na každom jednom ministerstve. To je tá štíhla a transparentná pekná vláda. Najviac vysokých úradníkov, najviac sekretáriek, najviac sekretariátov, najviac limuzín. To je proste fakt. Overiteľný fakt, nie taký, aké tuná súkajú predstavitelia vládnej koalície.
A dôvod podľa mňa vzniku toho úradu je, je, sú dva dôvody. Je koaličná vláda, predsedu parlamentu obsadila SNS-ka, ministra školstva obsadila SNS-ka. Pán Pellegrini nemal kam ísť, bolo treba vytvoriť nový úrad podpredsedu vlády. A už keď vznikla vláda, ja som tipoval dávno predtým, že podpredseda vlády nebude, samozrejme, pán Vážny. Však kam by išiel pán Pellegrini? Ale veď nech ide, ja mu to akože ešte raz úprimne želám. Ale to je jeden dôvod, proste vznik umelého úradu.
A druhý dôvod podľa mňa, ktorý až tak neželám nikomu, je, že bolo treba centralizovať posudzovanie a distribúcie eurofondov, a to sa mi zdá, že už nie je ani záujem niekoho priamo z politikov, ale skôr niekoho z oligarchov v pozadí SMER-u. A môžme tipovať. Miroslav Výboch? Otázka. Alebo niekto iný? Však myslím si, že aj to sú témy, o ktorých v parlamente budeme musieť hovoriť, lebo ja som nehovoril ani pejoratívne, ani zo srandy, že je to, je to zlepenec oligarchov. A myslím si, že aj tá novela kompetenčného zákona trochu naznačuje, že kvôli čomu je tuná záujem centralizovať eurofondy. Nie je to záujem krajiny, ubezpečujem vás, je to záujem ľudí, ktorí túto krajinu riadia, a to nie sú bežní ľudia.