3. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len na doplnenie, aby sme to mali už úplne, kedy môže byť to skrátené konanie. Takže neni to ani rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydaného podľa čl. 41 Organizácie spojených národov a nevyžaduje sa ani odkladné prijatie zákona. Takže, páni kolegovia, ani toto tu nehrozí, nebolo to, takže myslím si, že tie dôvody, ktoré tu boli spomínané, sú už úplne všetky, že nie je to neodôvodnené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za reakcie. Mne to tiež tak vychádza, že dôsledkom prijatia tohto návrhu zákona nebude efektívnejšia verejná správa, ale viac úradníkov, viac politikov vo funkciách, rozbujnenejšia byrokracia. Potom je ale otázne, a to je možno na tému do diskusie o samotnom návrhu zákona, ako je možné tvrdiť, že schválenie tohto zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, keď bude viac štátnych tajomníkov, keď sa vytvorí nový ústredný orgán štátnej správy? A možno by stálo za to zvážiť aj zmenu dôvodovej správy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie o zmene kompetenčného zákona. Dovoľte mi na úvod vysvetliť, že podľa môjho názoru sa nedá oddeliť diskusia o skrátenom konaní od diskusie o samotnom návrhu, a to minimálne z dvoch dôvodov. Nevyhnutnou podmienkou toho, aby sme niečo skrátene schválili, je, že je to nevyhnutné opatrenie, a potom časová urgentnosť. To znamená, že ak opatrenie nie je nevyhnutné, tak to, že je urgentné, nestačí, lebo v tom prípade ťažko odvracať nejaké škody niečím, čo nič neprinesie. Preto si myslím, že o akomkoľvek skrátenom konaní musíme rozhodovať posudzujúc obidve podmienky, ide o nevyhnutné a zásadné opatrenie a je navyše ešte aj urgentné.
Poďme sa z tohto hľadiska pozrieť na to, čo nám predložil pán podpredseda vlády Pellegrini. Začnime tou časovou nevyhnutnosťou, lebo to je jednoduchšie. Už kolega Dostál asi najlepšie, ale aj ostatní kolegovia vysvetlili, že keby vláda bola bývala dobre plánovala, mohla stihnúť aj 1. jún, ktorý teraz navrhuje ako dátum účinnosti. Vláda bola vymenovaná 23. marca, ak by do dvoch týždňoch predložila tento pomerne jednoduchý zákon, mohli sme mať riadnu schôdzu, potom ešte v máji riadnu schôdzu a všetko mohlo k 1. júnu byť účinné, ak to vláda považuje za tak dôležité.
Hovorím to aj preto, že vo verejnom obstarávaní, v zákone o obstarávaní je taký koncept časovej tiesne a hovorí o tom, že tiež, keď je časová tieseň, môže obstarávateľ nakupovať aj priamo. Je to niečo ako takéto skrátené konanie. No zároveň ten zákon hovorí, že môže to robiť len vtedy, ak si tú časovú tieseň sám nepôsobil. A tuto máme exemplárny prípad toho, keď si vláda najprv spôsobí časovú tieseň tým, že niečo, čo je pre ňu tak dôležité, že prichádza s tým ako s prvým zákonom vlády, sa nechce obťažovať tým, že by to, povedzme, prišla s tým prvé dva týždne po svojom menovaní. Zároveň má pravdu aj kolega Dostál, ktorý hovorí, že nič by sa nestalo, ani keby ten zákon išiel dneska riadnym konaním a bol účinný 1. júla, pretože neexistuje v ňom nič, čo by sa za tých 30 dní zásadne zmenilo. Toľko k tomu časovému aspektu.
Ja osobne však nechcem až, na rozdiel od kolegov, pán kolega Lipšic najmä sa už toho dotkol, čiastočne aj pán kolega Simon, ja si myslím, že tento návrh však nespĺňa ani tú prvú podmienku, že či ide o nevyhnutné a zásadné opatrenia. Lebo to je naozaj nevyhnutná podmienka, aby som diskutoval o tom, či sú urgentné. A poďme sa na to pozrieť pekne po rade – informatizácia, eurofondy a tretí štátni tajomníci.
Ale ešte predtým mi dovoľte sa vyjadriť k jednej otázke, ktorá už aj tu zaznela, a je podľa mňa aj dôležitá, lebo sa stala predmetom aj polemiky medzi pánom podpredsedom vlády a mnou, že bude to ministerstvo, nebude to ministerstvo. Lebo ak ste si všimli, ja som si dovolil citovať viacerých klasikov, vrátane predsedu vlády, ktorí povedali, že ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak to je kačka, aj keď sa to volá hus. A to, čo nám dneska predkladá pán minister Pellegrini, je ministerstvo podľa tejto definície, pretože to má všetky znaky ministerstva, len iný názov. Dovoľte mi vysvetliť prečo.
Kompetenčný zákon a slovenský systém vládnutia pozná koncept tzv. ústredného orgánu štátnej správy. Ústredný orgán štátnej správy je najvyšší orgán štátnej správy pre danú oblasť, ktorý má zodpovednosť za to, že vymýšľa a pripravuje koncepčné materiály v danej oblasti. To znamená, rieši obsahovo tú oblasť, ktorú má na starosti, pripravuje v nej zákony, má podriadené úrady, ktoré v tej oblasti pôsobia, závislé od vlády, teda nemyslím teraz nezávislých regulátorov, a je zodpovedný celkovo za implementáciu.
V kompetenčnom zákone samotnom je 5 paragrafov, sú to paragrafy 35 až 39. Keby som mal jemne sadistickú náladu dnes ráno, tak vám ich aj tu prečítam, ktoré hovoria o tom, čo robia ústredné orgány štátnej správy. A všetky tie paragrafy sa úplne rovnako týkajú ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sú napríklad Štatistický úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie. To znamená, vo všetkých prierezových kompetenciách ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy je to isté. Je tam jediný rozdiel, jediný. Na čele ministerstva stojí člen vlády, predseda, teda pardon minister. To je jediný rozdiel, inak medzi ministerstvom a ostatným ústredným orgánom štátnej správy neexistuje žiadny rozdiel. (Reakcia predkladateľa.) ÚVO? Áno, pokiaľ by na jeho čele ste stáli vy, tak by to bolo ministerstvo pre verejné obstarávanie, pán podpredseda vlády, a ja verím, že vy by ste to tak aj chceli, lebo potom by ste tie eurofondy mohli implementovať oveľa efektívnejšie, účelnejšie a rýchlejšie, ale dúfam, že to vám Európska komisia ešte chvíľu nedovolí. A áno, keby na čelo akékoľvek orgánu sa postavil člen vlády, bolo by to ministerstvo, aj keby sa tak nevolalo, malo všetky kompetencie ministerstva a riadil by ho člen vlády. Aby ste sa tomu vyhli, pán minister, tak ste urobili takú veľmi zvláštnu otočku, podľa ktorej na čele tohto úradu nebudete oficiálne vy, lebo potom by už ani ústavne ste nemohli ho nenazvať ministerstvom, ale bude tam vedúci, ale tohto vedúceho budete riadiť vy. To znamená, aby sme nemali ministerstvo ďalšie, čo by sa stalo predmetom verejnej kritiky, tak máme ministerstvo, bez mena ministerstvo, u ktorého bude ešte jedno riadenie, aby sa dalo obísť, že to je vlastne ministerstvo. Vskutku blahoželám k tomuto aj manažérskemu, aj úspornému politickému prístupu, ktorý ste vytvorili.
Má to jednu výhodu, tú ešte nikto nepovedal. Slovenský spôsob riadenia verejnej správy dáva štatutárovi orgánu kompletné právomoci, ale i kompletnú zodpovednosť. Na rozdiel od mnohých iných krajín u nás minister a predseda, všetci podpisujú. Čo to znamená, je, že keď vypukne prúser ako nástenkový tender, tak teda v 95 % prípadov to skončí niekde, skutok sa nestal a podobne, ale keď náhodou sa musí niečo stať, tak potom už sa ide aj po ministrovi, viď pán Štefanov, viď pán Janušek. Teraz, síce o osem rokov neskôr, ale sú trestne stíhaní, lebo minister na Slovensku podpisuje. Aj predseda úradu. Preto pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať jednu mimoriadnu výhodu oproti všetkým ostatným členom vlády, ktorí tu teraz nie sú, ale stálo by to za to, aby si to uvedomili, a to, že on podpisovať nebude. Podpisovať bude vedúci jeho úradu, pretože ten bude oficiálne štatutárom tohto úradu. To znamená, že za všetky trestné činy, za všetky nehospodárne vynakladané prostriedky, za všetky prúsery eurofondov a informatizácie bude zodpovedný tento človek, a pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať minimálne právne čisté ruky, pokiaľ mu nikto nedokáže, že nejakým spôsobom on sa ešte pod to spolupodpísal. To je spôsob ministerskej imunity, ktorú už má len Robert Fico, pretože ako predseda vlády tiež prakticky nič nepodpisuje, zaňho podpisuje zase vedúci Úradu vlády. Všetci ostatní ministri túto imunitu nemajú. A ja sa nedivím členovi vlády, ktorú vedie SMER, ktorý má mať na starosti informatizáciu a eurofondy, dve najväčšie stoky korupcie v tejto krajine, že to tak chce. Ja len celkom nechápem tých ostatných ministrov a parlamentnú väčšinu, že mu to dovolia, ale to už je na nich.
Eurofondy. Dovolím si začať citáciou strany MOST, je tu len bývalý člen, či poslanec strany MOST, pán Hrnčiar, ale je tu aj pán kolega Bastrnák. Vy ste mali ten bilbord, že "problém s korupciou pri eurofondoch je Vážny". To si pamätám, lebo som ho míňal asi päť mesiacov po všetkých cestách na Slovensku, a ja s vami súhlasím. Ten problém bol vážny a bol vážny aj s veľkým "V", tak ako ste ho aj vymysleli. Tak sa na to pozrime, že čo s týmto vážnym problémom s malým aj veľkým "v" ide urobiť tento veľký zákon a táto vláda.
Programové vyhlásenie vlády nepredstavilo žiadnu ucelenú víziu ako zásadne obmedziť korupciu pri eurofondoch. Je tam strana a štvrť veľmi všeobecných rečí, z ktorých zopár konkrétnych vecí sa týka administratívneho odľahčovania, ktoré vítam, ale aj to je veľmi stručné, a nič iné tam reálne nie je. Zároveň však príde do parlamentu návrh, ktorý obsahuje nasledovné, toto nám hovorí vláda, toto nehovorím ja, toto nehovorí pán kolega Lipšic, toto nehovorí pán kolega Simon ani Dostal: "Implementácia programového obdobia 2014 – 2020 je aktuálne ešte len na začiatku." Po dva a štvrť roku. "Alarmujúci stav na niektorých rezortoch," ja si nepamätám, že by sme slovo alarmujúci v súvislosti s minulou vládou od ministrov tejto vlády kedykoľvek počuli, ale vždy je prvýkrát, "alarmujúci stav na niektorých rezortoch je doplnený aktuálnou situáciou pozastavenia implementácie národných projektov, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť využitie významnej časti alokácie určenej pre Slovenskú republiku." Len aby som pripomenul, tie národné projekty, o ktorých sa tu hovorí, že sú pozastavené, to je ten stav, o ktorom písali noviny, že pán kolega Vážny, ktorého teda podiel na tom – ako by sme to slovensky povedali? – ktorý má vážny dosah na to, čo sa dialo s eurofondami, tak ešte aj ten poslal list ministrom pred pár mesiacmi s tým, že navrhované národné projekty v novom období sú ešte väčšia katastrofa ako národné projekty v starom období. Takže to je situácia, ktorú konštatujeme. A na to, nemáme v programovom vyhlásení žiadnym červeným písmom napísané, aké zásadné zmeny vláda urobí, nemáme žiadnu novú reálnu koncepciu, máme len nový úrad. Pričom ten nový úrad v prípade eurofondov už nebude mať ani, okrem jedného bodu, ani žiadne nové reálne kompetencie, pretože už v tejto chvíli existuje na Úrade vlády centrálny koordinačný orgán, ktorý okrem jedného bodu má všetky tie kompetencie, ktoré má mať teraz. Už dnes podlieha podpredsedovi vlády... (Reakcia predkladateľa.) Podlieha, samozrejme, že mu podlieha, pán Vážny je zodpovedný za túto sekciu. A môžte si to overiť. (Reakcia predkladateľa.) Nie, pán Federič len podpisuje, ale to budete mať vy, však ani vy nebudete podpisovať, ako sme si pred chvíľou povedali, vy budete úplne v rovnakej situácii ako pán Vážny, len pán Vážny hovorí pánovi Federičovi, čo má podpisovať, a vy to budete hovoriť tomu XYpsilonovi, ktorého si na to vyberiete. Takže budete v úplne rovnakej situácii vo vzťahu k centrálnemu koordinačnému orgánu, pán podpredseda.
Jediná nová právomoc, ktorá tam je, je právomoc krízového riadenia. Táto právomoc krízového riadenia je ešte definovaná v tom zákone extrémne vágne, pretože je len povedané, že môžu prebrať nejaké právomoci. Problém je však v tom, že na skutočné prebratie právomoci voči eurofondom na dlhšie obdobie aj tak je potrebná dohoda s Európskou komisiou, pretože riadiace orgány sa nedajú meniť bez toho, aby sa to dohodlo. A zároveň treba povedať, že ak sa raz mení riadiaci orgán k nejakému operačnému programu, tak je to tak veľká a komplikovaná operácia, že ju nemožno robiť ako súčasť nejakého jednorazového krízového riadenia, pretože je to otázka, ktorá sa týka veľmi komplexnej zmeny riadenia. To znamená, návrh zákona, ktorý tu máme, na alarmujúci stav, na korupciu pri eurofondoch, ktorých stav je podľa koaličnej strany vážny, reaguje tým, že pridáva fiktívnu jednu právomoc, ale vytvára úrad, lebo úrad je to, čo vždy na Slovensku všetko vyriešilo, aspoň za posledných 150 rokov. Toľko k eurofondom.
K informatizácii. Pri informatizácii má pán podpredseda viac pravdy v jednom, ako pri eurofondovch. Pri eurofondoch totiž, ako som už vysvetlil, existuje centralizácia právomocí a jediné, čo sa s ňou deje, je, že sa premiestňuje na ego-úrad pána podpredsedu vlády. Pri informatizácii neexistuje dneska naozaj úplná centralizácia, lebo máme dnes systém, kde Operačný program Informatizácia je dlhodobo na ministerstve financií, ale zodpovednosť za koordináciu informatizácie zase na Úrade vlády aj spolu s OPIS-om, čiastočne, čo naozaj nie je šťastné riešenie. Chcem len podotknúť, že toto nie šťastné riešenie prijala prvá vláda Roberta Fica, prijala ako súčasť politického kompromisu medzi Dušanom Čaplovičom a Jánom Počiatkom, ktorí sa nevedeli dohodnúť. Ani vtedy to nemalo žiadnu logiku. Môžme oceniť, že po desiatich rokoch sa to napráva, len mali by sme si aj pamätať, kto to spôsobil. Napriek tomu, spojenie týchto dvoch vecí do jednej je jediné z môjho pohľadu reálne pozitívum tejto navrhovanej legislatívy, aj keď ak si naozaj niekto myslí, že to, čo sa tu udeje o 30 dní skôr alebo neskôr, bude mať nejaký významnejší vplyv na čokoľvek, tak neviem to celkom pochopiť. Zároveň však treba povedať dve veci. Prvá vec je, že podľa medializovaných informácií, ja som rád, pán podpredseda, ak sa k tomu vyjadríte, národná agentúra pre siete, NASES, ktorá je pod Úradom vlády dneska, ktorá je kľúčovým implementátorom tejto informatizácie, sa nemá presunúť pod váš nový úrad. To znamená, že po tom, čo ste za prvej vlády Roberta Fica rozsekli informatizáciu na dve, veľmi nešťastným spôsobom, tak teraz ju rozseknete na dve len iným spôsobom. Môžte nám to vysvetliť, alebo bude to zase len o tom, že teraz vy s pánom Federičom sa neviete dohodnúť, tak sa zase robí kompromis, ktorý zase o desať rokov niekto skonštatuje, že je absolútne nefunkčný.
Zároveň treba povedať, bez toho, aby sme boli osobní, že pán podpredseda vlády bol digitálnym šampiónom Slovenskej republiky, minimálne tri roky počas druhej vlády Roberta Fica, ako štátny tajomník ministerstva financií, čo je jedna z najmocnejších funkcií v tomto štáte, myslím, ten štátny tajomník. A v rámci tejto funkcie robil s digitalizáciou a informatizáciou Slovenska veľmi, veľmi málo. Dokonca natoľko málo, že keď sa ma na to pýtali novinári teraz, že prečo mám problém s tým, aby sa to takto dialo, ja som argumentoval aj týmto, tak mi povedali, že: však on tam ani nič nerobil, tak čo mu vyčítate? A ja som povedal, že to mu práve vyčítam, že tam nič nerobil. (Reakcia predkladateľa.) A podľa návrhu zákona sa dve sekcie, ktoré sú dnes na Úrade vlády a na ministerstve financií, zodpovedné za informatizáciu, majú presunúť na ten nový úrad a spojiť. Čo znamená teda, že všetci tí úradníci, ktorí to domrvili za posledných desať rokov, sa teraz spoja, aby to teda mrvili spoločne. To som si istý, že povedie k zásadnému riešeniu.
Zároveň mi dovoľte povedať, že nič z tohto pozitívneho nevyžaduje žiadny nový úrad. Stačilo presunúť sekciu OPIS-u z ministerstva financií na Úrad vlády, spojiť ich a dať ich pod vedenie podpredsedu vlády a bolo by úplne všetko tak isto, len opäť nevznikol by tento ego-úrad.
Posledný návrh, ktorý tu máme skrátene schváliť, sú tretí štátni tajomníci. Prvého júla začína naše predsedníctvo a ako sme tu konštatovali, do 1. júla sa to dalo schváliť úplne v pohode aj dnes, a keby vláda lepšie plánovala, tak aj do 1. júna. To znamená, že pred naším predsedníctvom mohla byť táto vec vyriešená. Takže ako argument na skrátené konanie to neobstojí. Ale čo naozaj neobstojí, je to, že vôbec máme mať tretích štátnych tajomníkov. Podľa kompetenčného zákona má každé ministerstvo jedného štátneho tajomníka, a to je zástupca ministra, môže mať aj dvoch a nemusí. Za pravicových vlád sme videli, že jeden štátny tajomník na menej komplikovaných ministerstvách, alebo na tých nie úplne najkomplikovanejších, je často dokonca lepšie riešenie, lebo je jasné, kto je zástupca ministra v jeho neprítomnosti, koho môže minister poverovať kľúčovými vecami a nedochádza ani k žiadnym vzájomným sporom, ani k tým rôznym aspektom tzv. krížovej kontroly, ktorá v skutočnosti nič nekontroluje ani nevyrieši.
Za pravicových vlád štátni tajomníci postupne klesali a nakoniec sa zistilo, že naozaj dvaja sú potrební na ministerstve financií, a bola diskusia, či na ministerstve zahraničných vecí, ale ani tam nakoniec, myslím, bol len jeden za Radičovej vlády, opravte ma, ak si to zle pamätám. Na ministerstve práce stačil jeden za pravicových vlád, čo je jedno z najzložitejších ministerstiev. Na ministerstve školstva stačil jeden za Radičovej vlády. Na ministerstve dopravy boli dvaja, lebo tam pribudol aj regionálny rozvoj a eurofondy a všetko, pán Figeľ, on mal taký, veľmi veľké impérium vtedy dostal, takže on naňho dostal dvoch štátnych tajomníkov. To znamená, že podarilo sa na Slovensku etablovať princíp, že minister má mať jedného zástupcu, a keď je mimoriadne zložité a veľké ministerstvo, má mať dvoch. Potom prišla druhá vláda Roberta Fica, ktorá vedená imperatívom neexistuje funkcia, ktorá by sa dala obsadiť, ktorú by sme neobsadili, naopak, na každé ministerstvo vymenovala dvoch štátnych tajomníkov, hoci to bola vláda jednej strany, takže argument krížovej kontroly tam nebol. Ten skutočný argument povedaný v pozadí, bol, že potrebujeme na tých ministerstvách aj odborníkov, ale potrebujeme uspokojiť aj straníkov. Takže ak si všimnete, boli viaceré ministerstvá s dvoma štátnymi tajomníkmi, kde jeden bol nestraník, ale ktorý tomu rozumel, a jeden bol straník, ktorý tomu nerozumel, spolu sa teda manažérsky mali nejak dopĺňať. Ako to fungovalo, môžme vyhodnotiť sami.
Teraz máme koaličnú vládu so SMER-om a od jedného štátneho tajomníka, štandard, cez dvoch štátnych tajomníkov ako štandard sa teraz dostaneme k tretiemu štátnemu tajomníkovi, ktorý je prezentovaný ako nadštandard súvisiaci s predsedníctvom v Únii. Môžte povedať, že všetky tieto veci, ktoré tu riešime, či bude nový úrad, alebo či budú traja štátni tajomníci, sú z pohľadu verejných financií zanedbateľné. A je to pravda, ja to tu poviem, je to zanedbateľné. Či to budú státisíce eur naviac ročne, možno milión, záleží od toho, ako sa to bude implementovať. Je pravda, že z pohľadu deficitu verejných financií je to zanedbateľné. Len čo nie je zanedbateľné, je to, signál, ktorý to posiela občanom. Priznám sa, že keď som v nedeľu pozeral pána podpredsedu Pellegriniho v televízii, ako odkazuje učiteľom, že ak chcú vyššie platy, budú prepúšťaní a budú školy zlučované, keď som si prečítal rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva práce, ktorý povedal, že ľuďom treba vysvetliť, že budú dôchodky nižšie, lebo štát na tie súčasné nemá, a na druhý deň zasadne mimoriadne vláda, aby vytvorila nie nevyhnutný ego-úrad pre podpredsedu vlády, keby stačilo to urobiť na Úrade vlády, aby vytvorila posty tretích štátnych tajomníkov, hoci úplne v pohode stačili tí dvaja, tak aký odkaz to posiela tým učiteľom, tým dôchodcom, tým budúcim dôchodcom, tým zdravotníkom? Že ak máme objektívne problémy, náročné situácie, tak keď ide o vás, tak sa budú riešiť na váš úkor, keď ide o nás, tak jednoducho prihodíme peniaze. Áno, tých peňazí nie je veľa, usporené peniaze, keby sa to neudialo, by určite neumožnili zvýšiť dôchodky o viac ako 0,01 centa. O to nejde. Ide o to posolstvo, že nikdy nezačnete od seba ani neskončíte. Vždy budete šetriť na tých druhých. A to je podľa mňa neprijateľné posolstvo pre ľudí, pretože si tým podsekávate nohy vlastným reformám. Pretože keď teraz prídu učitelia a povedia, že ani za nič nás nebudete prepúšťať, lebo najprv zrušte svoj vlastný ego-úrad, čo im poviete? Keď dôchodcovia začnú protestovať proti vašim plánom a poviete im, že no treba, oni povedia, že nie, najprv usporte na sebe, niečo aspoň.
V tomto parlamente nebýva zvykom vyzdvihovať poslancov, my si tu len nadávame väčšinou. Tak dovoľte mi nás vyzdvihnúť na chvíľu. Už osem rokov ľudia sediaci v tomto parlamente si nezvýšili plat, dokonca si ho znížili v jednom roku a inak si ho zamrzli. To znamená, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú asi jediná skupina z verejných zamestnancov, ktorá ma dnes nižší plat ako v roku 2008 pred krízou. Nižší. Nominálne. To znamená, po započítaní inflácie ho má výrazne nižší. Nikto nás nebude ľutovať, myslím, že nikto sem ani nešiel do tej snemovne s očakávaním, že teraz budú petície za zvyšovanie platov poslancov, ale my sme sa uskromnili opakovane. Niekedy to bolo na návrh pána poslanca Lipšica, ak si pamätám, ešte dávnejšie, nech to bol návrh aj SMER-u, už potom to predlžovanie. Ale osemkrát sa to tu odhlasovalo. A vy vo vláde nie ste ochotní urobiť ani to, že si nezriadite zbytočný ego-úrad? Ja tomu nerozumiem a už vôbec nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie o tomto.
Ďakujem. (Potlesk.)

No táto vláda v princípe naozaj má ďaleko od nejakej zodpovednosti, ale tento prvý návrh, o ktorom rokujeme, je, je o rozdávaní trafík. Ja som to už spomínal vo faktickej poznámke predchádzajúcej. Urobme porovnanie. Za našej vlády boli dvaja štátni tajomníci na dvoch rezortoch. Na financiách, tam to asi opodstatnené je, a na doprave, ktorá vlastne vznikla zlúčením dvoch ministerstiev. Nikde inde. Ani na takých megarezortoch, ako je vnútro, ja som nemal dvoch štátnych tajomníkov, a fungovalo to. Však máte tím ľudí. Tuná ide o rozdávanie trafík. Vy ste urobili prvý raz za históriu Slovenska vládu, ktorá má, kde má každé jedno ministerstvo, lebo však o funkcie, samozrejme, že vám nejde, božechráň, dvoch štátnych tajomníkov. A teraz je návrh pridať aj tretieho štátneho tajomníka.
Moja konkrétna otázka je na kolegov aj vo výbore, potom na pána podpredsedu vlády bude. Či nám vie uviesť nejaký príklad zo zahraničia, kde by kvôli predsedníctvu vznikal úrad ďalšieho štátneho tajomníka. By ma to veľmi zaujímalo, či to je prax štátov, ktoré Európskej únii predsedajú dlhodobo a opakovane, alebo to je len znovu snaha nájsť ďalšiu trafiku. Lebo tak, ako to je formulované, to dokonca nebude, že ani na pol roka, to bude dočasné, na účely zabezpečenia, tra-la-la. Proste toto je váš prvý zákon. Čo najviac vašich ľudí, politických nominantov, lebo to sú politické funkcie, dostať na lukratívne fleky. Toto je akože váš prvý zákon. Blahoželám. A úrad podpredsedu, skvelé, nové ministerstvo, to je "myslím sociálne" a tak ďalej a "chránime Slovensko". Pekné slogany, realita trošku opačná.

Ďakujem. Ja budem reagovať na pána Beblavého, pretože my máme veľmi podobný názor. Nechcel som sa s ním prihlasovať do rozpravy. Je jasné, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie nikto z Ľudovej strany nepodporí, nebudeme o tom hovoriť pol hodinu. Nevidím zmysel v tých nekonečných diskusiách. Súčasná štruktúra čerpania eurofondov je naozaj veľmi nevýhodná a neefektívna. Poznáme to aj u nás v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Existuje centrálny koordinačný orgán, či už Úrad vlády alebo ministerstvo financií, riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány, bolo to tak pre ROP-ku, je to tak aj pre eROP-ku, pre programové obdobie ´14 až ´20. Výsledkom toho je maximálne rozloženie zodpovednosti. Neviete sa dovolať zodpovedného človeka v prípade nejakého zlyhania, neviete nikoho odsúdiť, neviete nikoho nájsť.
Podľa nás tento návrh alebo ten záujem vytvoriť ďalší úrad znamená len viac byrokracie, zase viac úradov, viac úradníkov, viac podpredsedov Národnej rady. Skrátka, je to stále ten istý princíp. Namiesto zoštíhľovania verejnej správy sa niečo ide rozširovať a zväčšovať. Zase za tým vidíme len snahu jednej vládnej strany ovládnuť kontrolu nad eurofondami. Čiže my tento návrh definitívne nepodporíme. Okrem toho, samozrejme, tam chýbajú, ten návrh má aj formálne nedostatky. Naozaj tam nie je vyčíslenie hospodárskych škôd, ktoré by týmto mali vzniknúť, a o porušovaní ľudských práv sa tam fakt nič nehovorí.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý má pravdu, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak je to ministerstvo. Viacerí z kolegov poslancov oslovili pána podpredsedu vlády Pellegriniho slovami pán minister. Pán podpredseda vlády sa pritom vždycky tak, neviem, či skromne alebo blahosklonne usmieva. Pán podpredseda parlamentu Bugár nás dokonca poučil, že pán Pellegrini nie je pán minister, ale pán podpredseda vlády. Ono to však zrejme nie sú len také prerieknutia, ktoré boli spôsobené čisto omylom. Možno aj tu zafungovalo nejaké podvedomie a to oslovenie pán minister má nejakú logiku, lebo ten úrad podpredsedu vlády, ako to vo svojom príspevku jasne pomenoval a preukázal pán poslanec Beblavý, bude de facto ministerstvom a bude sa na ministerstvo podobať svojím charakterom oveľa viac ako na iné ústredné orgány štátnej správy, medzi ktoré má byť formálne zaradený. A či už je dôvodom to, že sa vláda obáva reakcie verejnosti na vytvorenie nového ministerstva a má pocit, že keď to bude len nejaký taký úradík, tak sa to tak prepečie a nikto si, nikto si to ani poriadne nevšimne, lebo však úrad je ministerstvo, alebo je za tým tá, priznávam, geniálna konštrukcia, ktorá ma až do vystúpenia pána poslanca Beblavého nenapadla, podľa ktorej pán Pellegrini bude aj nebude mať ten úrad, lebo tam bude stáť na čele niekto iný, ale to je v zásade jedno. Ministerstvo to de facto bude.

Ja súhlasím s kolegom Beblavým vo všetkom, čo uviedol. Len musím uviesť jednu drobnú korektúru v tom, že uviedol, že niečo v tom zmysle, že ministri za stranu, ktorá je súčasťou koalície, že sú stíhaní. Ja si myslím, že takéto výroky by sa nemali hovoriť, pretože by to mohlo vyvolať paniku v tom zmysle, že naozaj sú stíhaní. Samozrejme, všetci vieme, že to je len divadielko a že nakoniec to všetko bude upratané.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem pekne. Veľmi dobré vystúpenie v rozprave, Miro, klobúk dole. Je jasné, že vzniká nové ministerstvo, a je jasné, že je to signál, signál nielen učiteľom, zdravotníkom a ďalším a dôchodcom, ale signál aj celej verejnej správe, že sa nešetrí, že sa ďalej ide rozdávať. A teda myslím si, som presvedčený, že takýto signál už potom na rozdiel od tohto samotného kroku má aj makroekonomické dôsledky.
Ukážem vám graf, ako rástol počet úradníkov, ďakujem pekne, Janka, ako rástol počet úradníkov za Ficovej vlády v uplynulom volebnom období. Ten nárast je dramatický. Keby tu bol minister financií, asi povie, že boli metodické zmeny. No boli, ale nárast úradníkov obrovský a dopad to malo aj makroekonomický. O tom, že tie dopady makroekonomické sú, svedčí jednoducho fakt, že sme sa po šiestich rokoch hospodárskeho rastu dostali s deficitom na hranicu, na hranicu toho, čo už Únia považuje za neakceptovateľné. To sa nám naposledy stalo v roku 2009 po obrovskom prepade ekonomickom. Tak teraz, keď máme obrovské nárasty príjmu verejných financií, neporovnateľné s inými krajinami v Európskej únii, tak sa dostávame v podstate do pokrízového stavu s verejnými financiami. A to je spôsobené práve takýmito rozdávaniami, ako je vznik nového ministerstva alebo nákup Kaliňákových hasičských áut pred voľbami za 90 mil., neplánovane, a podobne.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi možno doplniť ešte to, čo povedal aj pán poslanec Baránik. No ja som vychádzal zo správ, ktoré sa pred niekoľkými týždňami objavili v médiách, teda vo všetkých, podľa ktorých vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry ukončil vyšetrovanie nástenkového tendra a navrhol teda už nielen obviniť, ale obžalovať priamo dvoch bývalých ministrov. Čo, pokiaľ viem, ak nepočítame chudákov exministrov Szigetiho a Mikloša, ktorí majú byť zavretí za lykožrúta, tak toto je naozaj prvýkrát, čo niekto navrhuje reálne obžalovať bývalých členov vlády. A v tej súvislosti naozaj mať ministerstvo bez zodpovednosti, ministerstvo s imunitou, ministerstvo, kde vy nič nepodpisujete, ale o všetkom rozhodujete, je úžasná vec. Naposledy to tu mal pán Majský. Ak si pamätáte, on mal svoje podnikanie zorganizované tak, že on nebol štatutárom ničoho v tých svojich firmách, aj sa tým verejne chválil, a štatutármi boli iní. A on tým pádom si myslel, že je nezavriteľný a nepostihnuteľný. Bohužiaľ, potom ho odpočúvali a vďaka tým odpočúvaniam teda mu dokázali, že je zodpovedný za vykradnutie a krach Horizontu, takže ho nakoniec predsa len zavreli. Keďže to sa v prípadoch aj ministrov tejto vlády nestane, tak ten predpoklad ministerstva s imunitou a bez zodpovednosti je podľa mňa, sa plne naplní. A odpovedá to aj na otázku, ktorú včera položil jeden komentátor, kde sa pýtal, že ktorý dobrák poradil Pellegrinimu, aby zobral tieto kompetencie, keď ide o dva najväčšie prúsery tejto aj každej vlády, a naozaj ak, buď skončí s hanbou, ak nie vo väzení? No tak odpoveď je, že s hanbou možno skončí, ale vo väzení určite nie.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, skutočne iba veľmi krátko vzhľadom na to, že otázka toho, legitímnosti a nelegitímnosti tohto návrhu skráteného konania a odzneli tu aj z mojich úst veci, ktoré nie sú nepresné, chcem, teda nie celkom presné, chcel by som ich trošku korigovať. Naozaj tých 176, to bol omyl. Zrejme som si to v tej pamäti nedal do dobrého, do dobrého toho oddelenia.
Faktom ale je, že treba uviesť, keď teda počúvam pána Lipšica, tie veľmi razantné, kategorické reči, obvinenia z porušovania zákonov. V predchádzajúcom období počas toho, keď bol pán Lipšic ministrom vnútra Slovenskej republiky, som mal pravdepodobne byť ten, ktorý upozorní členov vlády, že konanie také, onaké je v súlade alebo nie je v súlade so zákonom. Veď vidím, aký hlboký a presvedčivý vzťah má k dodržiavaniu zákonov. No tak faktom je a teraz by som ho rád povedal, že za vlády pani Radičovej bolo prijatých 25 zákonov v skrátenom konaní, z toho 6 pán prezident vrátil. Za obdobie 1,7-8 roka. Za ďalšie obdobie vlády, teda SMER-u, tej totalitnej a, neviem, čo všetko sa tu navyprávalo, bolo schválených 24 návrhov v skrátenom konaní a ani jeden prezident republiky nevrátil. Už len z tohto možno vidieť, že teda pravdepodobne skutočnosť a vzťah k zákonnosti pána kolegu Lipšica je dramaticky diferencovaný.
Ale teraz ešte iba pár slov k tomu, páni kolegovia, zvlášť noví a ktorí sa možno nezaoberáte ústavnými vecami. V každom štáte je klasický problém aj vo vzťahu medzi výkonnou mocou a parlamentom, že každá vláda občas potrebuje veci urobiť rýchlo. A v ústavných poriadkoch je bežne fixované, buď prezidenta alebo šéfa výkonnej moci, že sa prijímajú dekréty s mocou zákona, a má to rôzne názvy, s tým, že spravidla je tam podmienka, že ak do šiestich mesiacov to musí parlament potvrdiť, pokiaľ to parlament nepotvrdí, tak v takom prípade stráca takýto dekrét platnosť. Náš právny poriadok to rieši, pravda, na základe toho, že celé obdobie, čo si pamätám, v parlamente na túto tému sa vždy vedú presne tie isté reči a presne tak už aj my sme si zažili, že sme kritizovali skrátené konanie a potom my sme boli adresátmi aj kritizovania skrátených konaní. Tam treba vedieť jednoznačne, je naozaj v záujme spoločnosti, aby sa nestalo, že sa budú predkladať vládne návrhy, ktoré sú naozaj podstatné, ktoré majú hlboký dopad na spoločnosť, bez toho, aby neprešli štandardným procesom. Aby prešli pripomienkovým konaním, kde zhruba tých šesťsto a ešte neviem koľko subjektov viac, ktorí sa musia k veci vyjadriť, a aby to prešlo riadnym konaním v rade vlády, aby to prešlo riadnym konaním vo vláde a aj v parlamente, aby bol primeraný čas na prerokovanie. Faktom ale je, tento čas presahuje dramaticky 8, len na pripomienkové konanie je čas 6 mesiacov. Čiže v takom prípade musíme hľadať a možno aj pre budúcnosť je, ak sa chcem baviť, skúsme upraviť tento inštitút, pretože v danom prípade naozaj upraviť si pomery vlády je, je jej prirodzená potreba. Je po každej vláde, ktorá má koaličný charakter, sa dohodnú rôzne formy, akým spôsobom vláda bude zabezpečovať a plniť programové vyhlásenie.
Ten takzvaný veľký kompetenčák, teda upravenie zákonom kompetencie vlády, samozrejme v danom prípade istú mieru flexibility pravdepodobne potrebuje. Legitímne je o tom rozprávať to všetko ostatné, vecné tak alebo onak. Ale v každom prípade myslím si, že strácať teraz tým čas... Myslím si, že obidva návrhy, ktoré vláda predložila v danom prípade, sú, sú pre vládu dôležité. Sú s ňou späté, bude za ne viesť zodpovednosť, v danom prípade žiadna škoda prerokovaním nejakým skráteným nehrozí, pretože v danom prípade žiadne dlhé pripomienkové konania pravdepodobne potrebné nie sú. Veci sú v celku jasné. Takže v takom prípade potom strácať čas neustále týmito rečami asi nie je celkom korektné. A v každom prípade pri istom type výkladu vieme, že ide o veľmi dôležité veci a zásadným spôsobom sa toho návrhu zákona nedotýka.
Veľmi vám pekne ďakujem, že ste ma vypočuli.