3. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, kolegovia, prítomní na balkóne, chcem len využiť príležitosť, že je tu otvorený zákon o zdravotnom poistení, aj keď budem hovoriť mimo tejto konkrétnej témy, ale dovoľte mi, pán minister, aby som vás upozornil na problém, ktorý vnímam a ktorý by bolo dobré riešiť v priebehu ďalšej legislatívnej práce a predložiť na novelizáciu tak, aby to bolo čím skôr účinné, a ide mi o odvodovú odpočítateľnú položku, kde vidím tri problémy.
Po prvé, je tu problém, že výpočet odpočítateľnej položky je iný pri výpočte preddavkov a iný pri ročnom zúčtovaní, čo prináša tým pádom rozdielne výsledky, a to je nonsens, aby sa jedna a tá istá vec vyrátala dvomi rôznymi spôsobmi len z dôvodu nejakého, akéhosi časového posunu. To je prvý problém.
Druhý problém je ten, že odpočítateľná položka sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere a na nikoho iného. To je diskriminácia ostatných poistencov.
A tretí problém je ten, že odpočítateľná položka stagnuje na výške 380 eur, čo pri raste minimálnej mzdy, priemernej mzdy, reálnej mzdy a tak ďalej, je takisto problém. Mala by sa zvážiť nejaká naviazanosť na iné ekonomické parametre, aby sme sa o tom nemuseli každý rok handrkovať, ale aby tento mechanizmus fungoval.
Čiže tieto tri problémy by som poprosil, pán minister, keby s vaším tímom spolupracovníkov bol v ďalších novelách alebo v novele riešený. Pokiaľ ide o mňa osobne, som k dispozícii na odborné konzultácie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využívaní fondov EÚ, a tento cieľ má byť dosiahnutý prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich koordinačných a kontrolných kompetencií podpredsedu vlády Slovenskej republiky.
Zároveň sa navrhuje centralizovať riadenie informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a dochádza, navrhuje sa presun týchto kompetencií z ministerstva financií a z Úradu vlády na novozriadený úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Návrh kompetenčného zákona zároveň hovorí o presune kompetencií, respektíve o dokončení procesu zmien kompetencií a presunu v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti a zároveň obsahuje aj ustanovenie o možnosti dočasného vzniku tretieho štátneho tajomníka na dobu predsedníctva Rady Európy na ministerstve financií Slovenskej republiky.
V súlade, alebo súčasťou novely zákona kompetenčného je aj novela zákona o riadení EŠIF, respektíve o riadení štrukturálnych a investičných fondov, kde sa upravujú kompetencie centrálneho koordinačného orgánu tak, že tento bude mať rozšírené právomoci, a to: bude odsúhlasovať jednotlivé výzvy, či sú v súlade s partnerskou dohodou, či sú v súlade s prioritami Slovenskej republiky, či prinášajú primeranú hodnotu za investované prostriedky, bude odsúhlasovať aj jednotlivé národné projekty, respektíve projekty veľké, to znamená nad 50 mil. eur.
Zároveň centrálny koordinačný orgán požiada a bude schvaľovať riadiacimi orgánmi vypracované akčné plány čerpania na nasledujúce programovacie, respektíve na toto programovacie obdobie a bude dozerať a kontrolovať plnenie týchto programov a plnenie tak objemu čerpaných prostriedkov, ako aj pokračovaním harmonogramu, plnenie harmonogramu vypisovania výziev a kontrahovania jednotlivých stanovených súm v danom období. No a definitívne v závere bude mať kompetenciu, ktorá v prípade, ak by sa operačný program odchýlil výrazne od nastaveného plánu čerpania, bude mať právo centrálny koordinačný orgán navrhnúť predsedovi vlády, aby navrhol vláde dočasne nastoliť krízový manažment na dotyčnom riadiacom orgáne. Tu chcem ešte raz zdôrazniť, nepôjde o odobratie právomocí riadiaceho orgánu jednotlivému ministerstvu, riadiaci orgán bude naďalej na danom ministerstve, akurát bude musieť strpieť odporúčania a príkazy z centrálneho koordinačného orgánu, ale nedôjde k presunu ani k zrušeniu, ani k nijakej inej zmene na pozícii riadiaceho orgánu, ktorý naďalej bude stále na ministerstve, ktorý bude mať naďalej aj svoje riadne stanovené vedenie, ale bude sa musieť podvoliť odporúčaniam a príkazom centrálneho koordinačného orgánu počas doby, kedy sa znovu vráti na krivku optimálneho čerpania tak, aby sme dosiahli 100-percentnú vyčerpanosť štrukturálnych fondov na konci tohto programovacieho obdobia, čo je naším cieľom.
V rámci centralizácie riadenia informatizácie si od tohto sľubujeme zvýšenie efektivity a transparentnosti používania finančných prostriedkov pri implementácii jednotlivých projektov. Malo by dôjsť k lepšej koordinácii doterajšieho rezortného prístupu, kedy každý rezort si informačné systémy tvoril nejakým spôsobom podľa vlastných potrieb. Tu dôjde ku koordinácii v zmysle cieľovej architektúry Slovenskej republiky tak, aby sa implementovali len také projekty, ktoré sú v súlade s touto definitívnou architektúrou, a primárne, aby sa sledoval cieľ, to znamená, aby projekty slúžili klientovi, to znamená, tomu, komu majú, to znamená, občanom Slovenskej republiky, a výrazne tak prispeli k skráteniu vybavovania agendy. Aby došlo k pohodlnému vybaveniu z domu a aby sme sa dostali do pozície jedenkrát a dosť, respektíve až časom k on-line vybaveniu služieb bez potreby zásahu osoby v prípade niektorých úkonov, u ktorých je možné, aby tieto boli vydávané automatizovane vyhľadaním, kde systém sám vyhľadá v registroch informáciu a vie okamžite obratom, bez ohľadu na to, či je sobota, nedeľa, alebo je noc alebo deň, vydať spätne potvrdenie, o ktoré osoba žiada. To je náš cieľ a pevne verím, že je to aj v zmysle odporúčaní odbornej verejnosti, ľudí, ktorí sa zaoberajú informačnými technológiami.
Čo sa týka posilnenia právomoci a posilnenie koordinačnej funkcie centrálneho koordinačného orgánu, je to aj v zmysle odporúčaní samotnej Európskej komisie, a preto nerobíme nič, čo by nebolo s tým v súlade. Na druhej strane Komisia víta takúto zmenu, pretože je potrebné, aby sme kvalitatívne aj organizačne posunuli systém čerpania štrukturálnych fondov oproti predchádzajúcemu obdobiu na vyššiu úroveň.
Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda v tejto novele zákona v skrátenom konaní navrhuje vytvorenie nového úradu. Jedným z cieľov je centralizácia informatizácie. Veľký rozdiel oproti súčasnému stavu nevidím, najmä ak doteraz bol proces informatizácie centralizovaný pod ministerstvom financií. To, že zastrešujúcim orgánom bude nový úrad s novým názvom, to ešte automaticky neznamená, že peniaze na informatizáciu sa budú míňať zmysluplnejšie, ako sa míňali doteraz. V tomto zmysle je škoda, že návrh zákona sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní s odôvodnením, že štátu hrozia značné hospodárske škody, pretože informatizáciu vláda nezvládla predchádzajúce štyri roky, a teda narýchlo nahodená novela zákona tento problém asi nevyrieši. Naopak, v riadnom legislatívnom procese mohla prebehnúť odborná diskusia o tom, ako zlepšiť riadenie informatizácie, ako vytvoriť mechanizmus lepšieho zapojenia verejnosti, odbornej verejnosti do prípravy výziev a následnej kontroly veľkých projektov.
Štát na informatizáciu za posledné roky minul 900 mil. eur, pričom výsledok je vo väčšine prípadov na zaplakanie. Celý proces vytvorenia nového úradu pripomína takú detskú hru, že: škatule, škatule, hýbte sa! Za druhej Ficovej vlády, kolega Beblavý to už spomenul, pán Pellegrini bol zodpovedný za informatizáciu na ministerstve financií. Bol členom mnohých výberových komisií projektov informatizácie a za všetky spomeniem len projekt napríklad eDemokracia – otvorená vláda za 28 mil. eur. Ale takýchto projektov tam boli desiatky. Odborníci z IT sektora sa zhodujú v tom, že väčšina projektov informatizácie bola predražená a zbabraná. A niekedy aj zbytočná.
Napriek tomu verím, že informatizácia prinesie viac úžitku ako doteraz pre obyvateľov a podnikateľov, a verím, že väčšinu často predražených zákaziek už nebudú získavať firmy, v pozadí ktorých sa spomínajú oligarchovia nejakej strany, či priamo niektorí politici.
Nový úrad bude mať na starosti aj riadenie eurofondov. Vieme všetci veľmi dobre, aké problémy boli spojené s riadením eurofondov. Nezrovnalosti, za ktoré bola zodpovedná minulá vláda, spôsobili, že v predchádzajúcom programovom období sme mali jedno z najnižších čerpaní eurofondov zo všetkých krajín Európskej únie. Koncom minulého roku sa čerpanie eurofondov rapídne zrýchlilo, ale výsledkom bolo to, že to boli výzvy šité horúcou ihlou, nezmyselné projekty, na ktoré sme intenzívne upozorňovali, napríklad teleprezentačná infraštruktúra za 20 mil., výzvy z programu rozvoja vidieka a mnohé ďalšie výzvy.
Pri niektorých projektoch boli termíny dokonca také krátke, v niektorých prípadoch počas letných prázdnin, že žiadatelia objektívne nemali čas pripraviť nejaké rozumné výzvy a zmysluplné projekty. Na tieto nedostatky nás upozornila aj Európska komisia vo svojej správe, preto vítam plánovanie a strategické projektové riadenie eurofondov. Je to dôležité tak isto, ako je dôležitá koordinácia časových a finančných harmonogramov riadiacich orgánov. Ale podotýkam, že túto kompetenciu mohol vykonávať aj súčasný centrálny koordinačný orgán, ktorým bol Úrad vlády.
Plánovanie však je len jedným z problematických aspektov čerpania eurofondov. Mimoriadne náročná je aj byrokracia eurofondov, administratívne požiadavky idú často nad rámec európskych pravidiel a ďalším kľúčovým aspektom je aj zlá kvalita projektov, ktoré aj keď po formálnej stránke sú v poriadku a vyhovujú nastaveným pravidlám, postrádajú akýkoľvek zmysel a efektívnosť využívania prostriedkov, ako aj transparentnosť výberového procesu. Nový úrad síce bude zabezpečovať dohľad nad výzvami a nad harmonogramom eurofondov, no zdá sa, že nemá ani ambíciu, ani kompetencie zásadne zjednodušiť a stransparentniť proces riadenia eurofondov.
Navyše nový úrad, pokiaľ ide o riadenie eurofondov, len vo veľkej miere preberá kompetencie centrálneho koordinačného orgánu, ktorým bol Úrad vlády, a nevidím dôvod teraz vytvárať nejaké paralelné štruktúry alebo de facto nové ministerstvo s ďalšími úradníkmi a byrokratickým aparátom, ako už spomínal aj kolega Beblavý. A tá scestná poznámka, že úradníci, niektorí úradníci, nie všetci, budú platení z eurofondov, na veci nič nemení. Nie je v záujme verejnosti a občanov, aby vždy, keď niekto chce byť šéfom, aby sme teraz pre neho vytvárali nový úrad.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, prvé znásilnenie legislatívnych pravidiel protizákonným schválením skráteného legislatívneho konania máte už teda za sebou, gratulujem, podarilo sa a ani to nebolelo. Verím, že nabudúce vám to pôjde ešte lepšie. Ak si však myslíte, že týmto to skončilo, tak vás sklamem, nie, ešte to neskončilo. Ešte teraz budete musieť rozhodnúť o tom, či ostanete pri tom jednorazovom znásilnení, ktorého ste sa už dopustili tým hlasovaním o skrátenom legislatívnom konaní, alebo z toho spravíte znásilnenie takpovediac hromadné a viacnásobné. Predpokladám, že väčšina poslancov, novinárov i občanov je presvedčená, že skrátené legislatívne konanie znamená, že sa návrh zákona prerokuje vo všetkých troch čítaniach na jednej schôdzi, v priebehu jedného, maximálne dvoch dní. Vychádzajúc z ustálenej a neblahej praxe tohto parlamentu, sa tomu ani nemožno čudovať. Priznávam, že ustálenej a neblahej, žiaľ, vo všetkých volebných obdobiach.
Skrátené legislatívne konanie však neznamená, že je nevyhnutné ignorovať všetky lehoty, ktoré zákon o rokovacom poriadku stanovuje pre prerokovanie návrhu zákona v troch čítaniach v štandardnom režime. Skrátené legislatívne konanie znamená iba toľko, že niektoré lehoty stanovené pre štandardné konanie nemusia byť dodržané. Nie však nutne všetky. Dnes návrh novely kompetenčného zákona prerokujeme a hlasmi poslancov vládnej koalície, nepochybujem o tom, schválime v prvom čítaní. Navrhovaná účinnosť zákona je však stanovená až na 1. júna 2016. Znamená to teda, že nič nebráni tomu, aby sme po schválení návrhu zákona v prvom čítaní, prestali s tým ponáhľaním a v druhom čítaní ho vo výboroch a následne aj v pléne prerokovali až na májovej schôdzi, ktorá bude riadne zvolaná. Poslanci, ale aj verejnosť tak budú mať dostatok času oboznámiť sa s navrhovanými legislatívnymi zmenami, bude môcť prebehnúť normálna, nie skrátená diskusia vo výboroch Národnej rady a budú sa môcť k tomu vyjadriť občania, dozvedia sa o tom z médií skôr, ako bude ten návrh schválený. A keď bude potom v druhom a treťom čítaní schválený na májovej schôdzi, lebo na to hlasy máte, môže pokojne nadobudnúť účinnosť 1. júna 2016, presne tak, ako to predpokladá vládny návrh zákona. Dá sa to. A keď návrh prerokujeme v prvom čítaní na tejto schôdzi a nič nebráni tomu, aby sme ho prerokovali na májovej schôdzi v druhom a v treťom čítaní a aby nadobudol účinnosť 1. júna 2016. Nenavrhujete účinnosť 1. mája 2016, navrhli ste účinnosť 1. júna 2016.
Dovoľujem si preto predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, pán spravodajca, ktorým sa lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch upraví nasledovne, v tej časti myslím, že je to C uznesenia, dávam to aj písomne: Národná rada určuje lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 13. mája 2016 a v gestorskom výbore do 16. mája 2016. Odovzdávam písomne. Podľa môjho názoru neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by návrh zákona musel nadobudnúť účinnosť už 1. júna 2016. Ale prosím, ak vláde a poslancom vládnej koalície ide naozaj iba o to, aby bol zákon účinný od 1. júna 2016, nič nebráni tomu, aby bol v druhom a treťom čítaní prerokovaný a schválený na májovej schôdzi. Ak tento postup, ku ktorému smeruje môj pozmeňujúci návrh, odmietnete, ukážete tým, že vám nejde o termín účinnosti navrhovaného zákona, ale len o ďalšiu demonštráciu sily, o ukážku toho, že môžete beztrestne porušovať platné pravidlá a znásilňovať zákon o rokovacom poriadku.
Chcel by som sa zároveň uistiť, že platia ustálené pravidlá rokovania a že teda medzi 12.00 a 14.00 je prestávka a že to hlasovanie bude o 17.00, lebo na ničom inom sme sa zatiaľ nedohodli a aj to hlasovanie, ktoré sme pred chvíľou absolvovali a ktorým sme sa odchýlili od tej všeobecnej zhody na začiatku rokovania, sa týkalo iba novely zákona o zdravotnom poistení. Takže neviem, či je prestávka, alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, dokončite, bude prestávka.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Čo sa obsahu navrhovaného zákona týka, ako tu už zaznelo, ide tu v podstate o návrh zákona o zriadení ministerstva pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho. Nebude sa to tak volať, formálne to bude úrad podpredsedu vlády, ale de facto pôjde o zriadenie ďalšieho ministerstva. A bolo by poctivejšie, keby to vláda a vládna koalícia aj priznala a nekamuflovala to označením ministerstva za úrad. Aj prípadne pán minister Pellegrini môže byť aj zároveň podpredsedom vlády, aby sa mu neznížil status. A nedá mi v tejto súvislosti nepovedať aj to, že toto je jeden z prípadov, keď učeň prerástol svojho majstra. Tým majstrom mám na mysli pána Vážneho a učňom pána Pellegriniho. Keď bol pán Vážny poslancom, tak pán Pellegrini bol jeho asistentom. Keď bol pán Vážny ministrom dopravy, pán Pellegrini bol poslancom Národnej rady a jeho styčným dôstojníkom. A bol veľmi úspešný, dokonca sa mu raz podarilo presvedčiť aj opozičných poslancov, aby schválili rozšírenie pôsobnosti zákona o mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic. Návrhu zákona alebo zákona... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keďže sme sa dohodli na tú prestávku, budete pokračovať o druhej, alebo?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No môžem pokračovať o druhej, áno.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by som oznámil členom ústavnoprávneho výboru, že som zvolal schôdzu ústavnoprávneho výboru teraz, ihneď po prerušení rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby členovia ústavnoprávneho výboru sa dostavili do rokovacej miestnosti ihneď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Oznamujem členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že stretnutie výboru bude o 12.15 v miestnosti výboru, v ubytovacej časti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Prosím členov výboru pre zdravotníctvo, aby sa dostavili na zasadnutie výboru dnes o 13.40.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je posun termínu vydávania preukazu poistenca s elektronickým čipom, ako aj posun termínu povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky o 12 mesiacov oproti súčasných termínom.
Tie súčasné termíny, ktoré sú platné, určujú zákonnú povinnosť pre vydávanie zdravotných preukazov s elektronickým čipom pre Národné centrum zdravotníckych informácií a neumožňujú následne ich vydávanie zdravotnou poisťovňou, ktoré majú povinnosť už od 1. mája tohto roku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister.
Môžem vás poprosiť o kľud v rokovacej sále, aby mal pán minister priestor?
Ďakujem pekne.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
Ďakujem. Zdravotné poisťovne nebudú môcť teda vydávať preukazy poistenca. A naopak, majú povinnosť v súlade so súčasným znením zákona o zdravotnom poistení od 1. mája 2016 posielať NCZ elektronickú informáciu o poistencoch.
Dôvod návrhu pre posun súvisí predovšetkým so správou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý spochybnil efektivitu spôsobu zabezpečenia elektronických zdravotných preukazov, ako aj platnosť dodatku č. 4. Ale zároveň hovorí vo svojej správe aj odporúčania, aby sa využili efektívne prostriedky, to znamená využitie napríklad elektronických eID. V súčasnosti, ako som povedal pri prvom čítaní, projekt je predmetom auditu aj po vecne stránke. Dnes predkladáme návrh na posun termínu a v závislosti od toho konkrétneho návrhu, ako by malo vyzerať potom využívanie preukazov poistencov aj s čipom do budúcna, predovšetkým s využívaním eID kariet, by sme prišli v priebehu nasledujúcich asi dvoch, troch mesiacov s vládnym návrhom zákona potom do riadneho čítania, ktorým by sme chceli zmeniť aj obsahovú stránku tohto zákona.
Preto prosím, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili predložený návrh tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 50a), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 28 z 27. apríla 2016 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení (tlač 50) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne. Súhlasili s predloženým návrhom zákona bez pripomienok a odporučili Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 50) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, schváliť.
Poveril spoločného spravodajcu výboru Tibora Bastrnáka predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 50a), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorským výborom, č. 8 z 27. apríla 2016.
Pani podpredsedníčka, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.