3. schôdza

Ďakujem pekne. Ja budem v úvodnom slove stručnejší, pretože túto tému takpovediac prenášam z bývalého funkčného obdobia, šiesteho, šiesteho funkčného obdobia Národnej rady do tohoto. Sú tu moji dvaja spolupredkladatelia z hospodárskeho výboru. Ja len stručne pre potreby prvého čítania naznačím ideovú rovinu, ktorá je dôležitá teda pre prvé čítanie. Označím teda hlavný cieľ a zámer.
A veľmi podobne ako predchádzajúci návrh zákona má za cieľ pomôcť ľuďom a vytvoriť reálny sociálny balíček, keď mám použiť túto terminológiu, pre mnohé domácnosti, ktoré vykurujú spoločnosti. Nazvime ich pre potrebu tejto debaty teplári, veľkí teplári alebo centrálne zdroje tepla, ako je v znení zákona. A teda hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie mohli zvoliť výhodné a pre nich lacnejšie dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Ja to zopakujem, možno pre kolegyne a kolegov, niektorých to bude nová téma. Súčasne sme v stave, kedy sa vlastníci bytových jednotiek, ktoré bývajú v činžiakoch a domoch, je to asi 37% ľudí na Slovensku žijúcich, sú rukojemníkmi veľkých teplárov vo svojich vlastných bytoch. Je to veľká téma aj tuná v Bratislave, či už pre potreby Starého Mesta alebo Petržalky. Je to veľká téma v mnohých regiónoch a podľa prepočtov dokonca aj dobrozdania Protimonopolného úradu. Táto téma sa dostala počas našej spolupráce s pánom Galekom aj na Ústavný súd. Štyridsaťdva poslancov pléna parlamentu túto ústavnú sťažnosť podpísali, vtedy to boli opoziční. Teraz to budeme musieť prehodnotiť, že ktorí z nich v opozícii zostali, ale viem, že keďže sme to chystali ako priamo pre potreby Ústavného súdu, tak veľmi činne nám s tým pomáhala aj pani poslankyňa, vtedy poslankyňa Žitňanská, teraz ministerka spravodlivosti. Čiže dúfam, že sme získali silného exekutívneho spojenca a že nepríde v tomto prípade o prehodnotenie postojov tak, ako to bolo v zákone o štátnom občianstve, ale to je iná téma.
Čiže 37% ľudí, kúrení veľkými teplármi, sa stali rukojemníkmi vo vlastných bytoch veľkých teplárov. Myslíme si, že zákon, ktorý je účinný od mája roku 2014, ktorý ich do tejto rukojemníckej drámy dostal, je zlý. Opravujeme a snažíme sa opraviť opakovane. Predtým som to robil s pani podpredsedníčkou a predkladal to opakovane, využívajúc tie polročné termíny s predkladaním návrhov zákonov, tu s pani podpredsedníčkou Nicholsonovou. A mám za to, že aj viacerí poslanci vtedy vládnej strany SMER, ktorí sú v starostovských pozíciách, mi dali za pravdu. Pretože oni musia byť na takzvanom tom first fronte alebo na tej prvej línii, kedy ľudia žiadajú od nich stavebné povolenia pre to, aby sa mohli odpojiť od nevýhodného teplára. Voľný výpočet, respektíve voľný výpočet pre potreby návrhu zákona, kde je to aj v dôvodovej správe, sa môžme baviť o rozmedzí ušetrenia na jednu domácnosť, v rozmedzí 300 až 900 eur. A to už je chlebová téma, 300 až 900 eur na jednu vykurovaciu sezónu v mnohých regiónoch na Slovensku znamená obrovské peniaze pre domácnosť. A toto je ten sociálny balíček, ktorý by zlé nastavenie zákona malo ľuďom umožniť, a toto zlé nastavenie zákona vieme opraviť tu my v tomto pléne. Preto žiadam hlavne poslancov vládnej koalície, ktorí nás podporovali v tomto boji, spolu s nami vypracovali návrh pre podanie Ústavného súdu, inak tiež sa čudujem, prečo Ústavný súd nevie rozhodnúť, či je tento zákon, ktorý chráni vlastníctvo, prečo Ústavnému súdu to trvá, možno kolega Galek ma opraví, ale už to bude rok pomaly, odkedy sme to podanie dali, prečo Ústavný súd v tejto veci nevie rozhodnúť, či naozaj vlastníme svoje vlastné byty, alebo ich teda vlastní oligarcha a bude nám diktovať, aké ceny tepla budeme mať.
Sú tam aj ďalšie veci, ktoré pre potreby úvodného slova nie sú veľmi podstatné. Toto je ten hlavný účel zákona. Umožníme, ak sa vchod, chce si zvoliť iného a efektívnejšieho centrálneho dodávateľa tepla, alebo si chce urobiť svoju vlastnú, takzvanú vchodovú kotolňu, prečo sa tento štát pri zlej transpozícii jednej eurosmernice odhodlal na krok, že zas a opäť vyhrajú tí silní a mocní a vplyvní? A v tomto prípade teplárenskí oligarchovia nad občanmi, ktorí vlastnia svoje vlastné byty a nemôžu sa rozhodnúť, kto im bude kúriť. Toto je pri veľkých energetických a liberalizačných balíkoch absolútna obžaloba. A myslím si, že aj pán kolega Galek nám, mi potvrdí moje slová, že nie je celkom účelom, aby sme (zaznievanie gongu), nie je celkom účelom, aby sme chodili po zasadnutiach ako poslanci Národnej rady, respektíve kolega Vetrák alebo možno aj pán poslanec Budaj, ako zástupcovia zastupiteľstiev, pretože jeden veľký boj tu viedlo Mestské zastupiteľstvo v Bratislave, na to, aby sme urobili aspoň čiastočný posun v tejto téme. Čiže nie je celkom účelom, aby poslanci chodili na zasadnutie bytových združení a vysvetľovali, že, bohužiaľ, vieme vám pomôcť iba tým, že budeme opakovane atakovať vládnu zostavu – vtedy monolitu SMER-u a teraz uvidíme, ako sa s tým vysporiada vládna koalícia – a teda prosiť ich o to, že naozaj máte právo sa rozhodnúť. Napríklad tuná v Petržalke, nie je to ďaleko, hovoriť o tom, že vydržte, ten boj sa musí vybojovať a máte právo si kúriť lacnejšie, ušetriť 500, 300, 400 eur na vykurovacej sezóne pre jednu domácnosť. A tí vydierači, tí, ktorí stanovujú tie ceny tak, že kým neplatil tento zákon, visel nad nimi Damoklov meč a hovoril, ak budete nedostatočne efektívni, ak budete zaťažovať životné prostredie, respektíve budete dávať ceny tepla tak, že nám sa oplatí vlastná kotolňa, tak sa od vás jednoducho odpojíme, čo momentálne nefunguje. Ten Damoklov meč je odstránený, veľkí tepelní oligarchovia si robia čo chcú a regulátor je na nich krátky. Čiže pre podporu tohto návrhu zákona vás žiadam, ideme opraviť stav a vrátiť stav do roku, spred mája roku 2014, aby ľudia o vlastných bytoch mohli rozhodovať, kto im bude kúriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eduarda Hegera a Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 34. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. 
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobý večer, dámy, dobrý večer, páni. Ďakujem veľmi pekne pánovi Viskupičovi za prezentáciu tohto návrhu zákona. Jedná sa o problematiku, s ktorou sa naozaj boríme už dlhodobo. Píšu nám ľudia, ktorí sa na nás obracajú, ktorí nie sú ochotní platiť také obrovské sumy za teplo, aké momentálne platia, a pýtajú sa, prečo si to nemôžu v súčasnosti zmeniť. Tá zmena je momentálne na nás a je naozaj veľmi, veľmi jednoduchá.
Tento zákon, alebo táto problematika je tak isto momentálne veľmi, veľmi aktuálna, pretože v súčasnosti prebieha aj vyúčtovanie výdavkov na teplo, ktoré dostávajú obyvatelia žijúci v bytoch. Tento problém sa týka miest, bytových družstiev, ľudí. S pánom Viskupičom sme boli posledne aj na domovej schôdzi v Petržalke, kde ľudia sa nás už dva roky pýtajú, kedy teda konečne budú sa môcť odpojiť a konečne si budú môcť poriešiť to vykurovanie tak, ako si oni predstavujú.
Žiaľ, tento zákon, alebo teda zákon, zmena zákona, ktorú sa teraz opätovne pokúšame zmeniť, bola prijatá ešte v roku 2014 poslancami za stranu SMER a v tomto roku sa od jeho schválenia naplno prejavujú dôsledky. Ide hlavne o to, že väčšina projektov individuálnych kotolní bolo zastavené a nie sú realizované, no ale v tomto roku sa to neúplne a neobmedzené postavenie prejavuje aj prostredníctvom potichu prijatej vyhlášky 144/2015. Vďaka nej ľudia, ktorí sú napojení na centrálne zásobovanie teplom, budú za teplo platiť viac, ako by podľa doteraz nastavených pravidiel mali. Najvýraznejšie sa to dotkne tých, ktorí v roku 2014 zateplili, vymenili okná alebo inak dosiahli zníženie spotreby tepla. Teraz to bude trocha technické, takže sa ospravedlňujem, ale myslím že je to dôležité pre pochopenie problematiky. V zásade Jofo, pán Viskupič, spomenul regulátora, ktorý je prikrátky. Ale, bohužiaľ, nie je na nich prikrátky, ale on dokonca s tými teplármi veľmi dobre spolupracuje. Konkrétne tou predmetnou vyhláškou pre rok 2016 rozhodol, že v prípade regulačného príkonu – regulačný príkon, to je zložka fixnej časti, pretože cena tepla sa skladá z fixu a z variabilnej časti – sa neuplatní zákonné pravidlo T mínus 2, teda spotreba dva roky dozadu. To znamená, fix bol doteraz určovaný, alebo teda jeho väčšia časť, na základe spotreby, ktorú ste mali pred dvoma rokmi, ale pre tento sa použije pravidlo T mínus 3. Hlavným dôvodom zmeny spôsobu určenia regulačného príkonu je zrejme aj skutočnosť, že rok 2014 bol teplotne nadpriemerný a teda spotreba tepla oproti roku 2013 aj výrazne nižšia. No a keďže táto fixačná zložka môže predstavovať aj viac ako polovicu z ceny tepla, teplárňam by sa výrazne ponížil zisk. Čo sa stalo? Zašli za regulátorom a ten vyhláškou povedal, dobre, tak fixná zložka, respektíve regulačný príkon sa nebude určovať T mínus 2, ako to doteraz bolo a ako to máme aj vo vyhláške, ale zmeníme to na T mínus 3. Takže tí ľudia sú späť tam, kde boli. Vyhláška 144 z roku 2015 chráni tak ich zisky na úkor ich odberateľov, pričom rozdiel, pokiaľ by sa neuplatňovalo to zákonné pravidlo, by na domácnosť mohol predstavovať 300 euro a viac ročne. Žiaľ, toto sú dôsledky súčasného znenia zákona o tepelnej energetike, kedy ľudia nemajú možnosť výberu alebo zmeny.
Dneska bol za mnou tu v parlamente jeden pán, ktorý tak isto má záujem postaviť vlastnú kotolňu a odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom. V minulosti platil zálohovo, keďže má v meste Kremnica, má tam školu, má tam aj odborné učilište, platil 4000 euro zálohovo mesačne za teplo. Po novom je to 6000. Tak som mu vysvetlil problematiku, ktorá sa teda dotkla alebo ktorá je spôsobená tou vyhláškou 144/2015, no a on celkom nechápal. On sa ma pýta v prvom rade, prečo Národná rada v tom 2014. prijala taký zákon, ktorý poškodzuje ľudí, ktorý poškodzuje odberateľov a zvýhodňuje iba jednu skupinu podnikateľov a dáva im tu v podstate monopol? Kto z toho prosperuje a akým spôsobom je to dobré pre ľudí? No a takisto sa ma opýtal, prečo takúto vec robí ÚRSO, regulátor, ktorý by tak isto mal vystupovať v prospech ľudí? Tak sme mu vysvetlili celú tú problematiku. A potom hovorí: no dobre, ale aj ja som podnikateľ a keď mám pred sebou veľkú misu a okolo mňa je množstvo hladujúcich, tak viem, že omnoho lepšie sa mi bude dariť, keď sa s tými hladujúcimi podelím. Pokiaľ to neurobím, tak čo sa stane? Nakŕmim sa sám a prasknem.
Takže, páni poslanci, vidím, že máme tu zastúpené v podstate všetky strany, aj v záujme týchto veľkých teplárov, zachráňme ich a nedovoľme im, aby praskli.
Ja som liberál, ale, preboha, vás prosím, v záujme všetkých ľudí zmeňme súčasné znenie zákona o tepelnej energetike. Podobný návrh, ako je dneska predkladaný, v minulosti za neho hlasovali aj niektorí poslanci súčasnej vládnej koalície. Verím, že podpisom koaličnej zmluvy si nevymazali pamäť ani nastavenie pomáhať ľuďom a v záujme všeobecného prospechu obyvateľov Slovenska za zmenu zákona zahlasujú aj tentoraz. Nech sa ten zákon dostane aspoň do druhého čítania, nech sa dostane na výbory, nech je jednoducho prerokovaný a nech tí ľudia majú aspoň nejaké svetielko nádeje.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja by som chcel apelovať najmä na poslancov vládnej koalície, lebo myslím, že opozícia v tom má jasno. Všetci sme pred voľbami tvrdili ľuďom po mítingoch, ako im strašne chceme pomôcť, ako to robíme všetko pre nich a sme tu vlastne kvôli nim. Áno? Tak ja by som bol rád, keby si toto uvedomili aj poslanci za vládnu koalíciu, že toto je skutočne zmena k lepšiemu životu, k jednoduchšiemu životu, lacnejšiemu životu pre obyčajných ľudí. Skutočne toto trápi veľmi veľa ľudí. Je tunak vidieť, že sa týmto nahráva len veľkým podnikateľom v rámci energetiky tepla a tak ďalej. To znamená, že tí drobní ľudia si nevedia pomôcť. Pokiaľ toto nezmeníme, tak tým ľuďom nepomôžeme. Takže apelujem na všetkých, aby skutočne za tento rozumný návrh zákona a zmenu zákona zahlasovali.
Ďakujem.

Pán poslanec Galek, chcem ti vyjadriť podporu a poďakovať tebe aj tvojim spolupredkladateľom za to, že ste s týmto návrhom prišli. A myslím si, že je to dobrý návrh, je to návrh v prospech ľudí. Nemá nič spoločné s tým, či je niekto liberál, konzervatívec, sociálny demokrat. A tento návrh nie ideologicky podfarbený, je to návrh, ktorý zjednoduší situáciu ľuďom a možno obmedzí niekomu, alebo určite obmedzí niekomu biznis, ale nie je to biznis, ktorý by bol korektný na voľnom trhu, ale je to biznis ktorý je zabezpečovaný štátom, štátnou reguláciou a zákonom. A teda to nie je dobrý typ biznisu.
Ja som na tento problém narazil v bratislavskom Starom Meste. My sme tiež v rámci zastupiteľstva riešili čosi podobné, keď firma mala dlhodobo zabezpečený biznis, nie na základe zákona, ale na základe zmluvy s mestskou časťou. Tam obyvatelia, ktorí sa proti tomu ozvali, riešili svojím spôsobom opačný problém, oni sa chceli pripojiť k veľkému dodávateľovi tepla, nie sa od neho odpojiť, a to z dôvodu, že existuje tam medzičlánok medzi teplárenskou spoločnosťou a konečnými užívateľmi, ktorý vlastne im komplikuje situáciu a zvyšuje cenu tepla. A tiež to nemohli urobiť, pretože biznis mal niekto dlhodobo stabilizovaný, v tomto prípade nie zákonom, ale dlhodobou zmluvou, nejak sa tam pootvorili dvierka. Uvidíme, že či ich dokážu v budúcnosti využiť.
Ale v každom prípade ja podporím tento váš návrh aj všetky ďalšie podobné návrhy, ktoré budú smerovať k tomu, aby ľudia mali väčšiu možnosť vyberať si.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja dnes síce vystupujem ako poslanec, ale zároveň by som chcel vystúpiť ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov. A toto je problematika alebo tematika, ktorá sa naozaj ma bytostne týka už šesť rokov, keďže už som šesť rokov predseda spoločenstva vlastníkov bytov. A je to naozaj veľmi aktuálna téma.
Ja by som možno chcel práve taký pohľad tých ľudí, ktorí to reálne riešia, lebo toto je zákon naozaj pre ľudí. Týka sa to ľudí, ktorí bývajú v bytovkách, a je nás naozaj veľmi veľa. Tých bytoviek je v Bratislave veľa, vo veľkých mestách, ale aj v menších. A to, čo hovoril pán Galek, tie technické veci, nakoniec myslím, že zneli veľmi zrozumiteľne, a je to naozaj tak. My naozaj sme ovplyvnení tým, ako je nastavená legislatíva a nemôžme rozhodovať, kedy zakúrime, kedy nezakúrime, kedy nezakúrime. Sú to veľmi konkrétne veci. A možno, aby ste vedeli, vy, ktorí bývate v bytovkách, sú dva druhy ľudí a tá druhá skupina naozaj narastá. Sú ľudia, ktorí sú apatickí voči tomu a je im to jedno. A potom je druhá skupina, ktorá sa chce reálne zaujímať o chod toho domu a chce, aby ten dom efektívne fungoval. A myslím si, že toto je veľmi dobrý pohyb u ľudí, ktorý sa deje, že majú záujem o to, aby ich bytovka dobre fungovala, aby hospodárila efektívne. Lebo dnes je doba efektivity. Keď si pozrieme aj všetko, čo sa tu bavíme o tom, aby aj štát efektívne fungoval a chceme tým pádom umožniť aj tým ľuďom, ktorí bývajú v tých bytovkách, aby mohli efektívne si spravovať tieto domy, ak sa vedia dohodnúť, aby mohli ovplyvňovať výdavky, ktoré ich mesačne, z ich peňaženiek idú. A naozaj čiastka na kúrenie je jedna z najväčších čiastok, ak nie najväčšia čiastka, ktorú oni vynakladajú. A tá vykurovacia sezóna, dobre, tu na západe máme ju kratšiu, ale skladáme sa na ňu celý rok, a to je veľmi dôležité si uvedomovať, že tí ľudia to rátajú. To sa pohybuje od 200 do 800, 1 000 eur. Hravo je čiastka len za kúrenie na jednu sezónu, ktorú si tí ľudia rozkladajú do mesačných splátok. Čiže keď má trojizbový byt splátku ten paušál okolo 150 do 200 eur, tak polovička môže byť kľudne náklad na kúrenie. Čo je veľké percento.
A o čom to celé je? Je to o tom, že tu nie je sloboda výberu. Že naozaj ľudia, my, vlastníci bytov, sme, tak ako to povedal aj pán Viskupič, rukojemníci. My si nemôžeme vybrať. To je celé. Tuto nie je konkurencieschopnosť vytvorená. Veď keď to robia tí veľkí hráči, dobre, však nech to robia dobre, nech to robia efektívne. Ak táto varianta bude dobrá, tak nebude dôvod sa odpájať. Čiže tu naozaj hovoríme o tom, že či to robia dobre, a ak to dobre nerobia, tak prečo im kryjeme chrbát? Potom sa poďme baviť o každom odvetví takto, že budeme kryť aj týmto chrbát, aj týmto chrbát, aj týmto chrbát, lebo však nerobia to dobre, ale tak, však potrebujeme ich. Toto je tá dôležitá filozofia, ktorú ľudia, bežní obyvatelia za tým vidia. Oni chcú efektívne regulovať hospodárenie vo svojich bytoch. Ľudia, ktorí majú domy, tí to vedia. Zapnem si kotol vtedy, kedy chcem. Vypnem si kotol, kedy chcem. Vonku je príjemné počasie, vypnem si. V bytovke si nevypnete. Ak tri dni nie je po sebe priemerná hodnota vyššia, neviem, myslím, že je to okolo 13 stupňov, tak vám proste tá tepláreň bude kúriť, či chcete alebo nechcete. Môže byť dvadsať stupňov vonku, vy musíte kúriť. A to sú vaše peniaze, ktoré míňate, či chcete alebo nechcete. Dobre, stíšite radiátor, ale svojím spôsobom v tých trubkách to beží. Presne tak, oni vám to zaúčtujú. Oni vám to bežia a vy si nemôžete vybrať. Ak to robia efektívne, okej. Ak to nerobia efektívne, tak potom im nekryme chrbát. Však nech konkurencieschopnosť ich dotlačí do toho, aby to robili dobre.
Takže ide tu naozaj o to, aby ľudia neboli zajatcami, títo ľudia, ktorých je strašne veľa, ktorí bývajú v tých bytovkách, aby neboli zajatcami tohto systému, aby tu došlo k uvoľneniu.
Takže na záver už len poviem, že tento zákon je naozaj pre ľudí. To, čo tu predkladáme, je o tom, že proste chceme dať možnosť ľuďom, ktorí majú záujem ovplyvňovať a dobre hospodáriť so svojimi peniazmi a s miestami, kde bývajú, to sú miesta, kde bývajú. Oni proste naozaj nemajú na výber. A toto chcem, preto aj na to apelovať ako človek, ktorý býva v byte, vyrástol v byte, zrejme plánujem bývať v byte, býva sa mi dobre v byte, ale toto je výrazná čiastka môjho rozpočtu. A tak vás prosím ako kolegov alebo vyzývam vás, že skúste sa vcítiť do týchto ľudí, pre ktorých naozaj 100 - 150 eur je riadna čiastka v rozpočte. A my im môžme dať možnosť, aby ju efektívne regulovali, aby ju vedeli ovplyvniť a mali pocit, že áno, nie som nikde zajatcom, nemusím tuto teraz byť nejakým rukojemníkom. Tak to len krátko ešte na doplnenie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Táto téma je jedna z tých tém, ktoré predpokladám, že atakovali viacerých poslancov bývalého pléna tohto parlamentu. Dokonca si myslím, keďže spoločenstvá bytov vyvinuli veľkú aktivitu, aby o tomto probléme informovalo, takže všetkých. Tam je aj zacielená legislatívna iniciatíva, ktorá z minulého volebného obdobia tým, že vtedy zástancovia z môjho pohľadu práve týchto veľkých teplárenských celkov nechceli vyslyšať občanov, a preto ju máme aj veľmi skoro a takmer na začiatku legislatívneho obdobia tohto parlamentu.
Áno, to, čo hovoríš, ja som takisto z Veternej 19, zo sídliska, bývam v štandardnom bauringu. A mail, ktorý mi prišiel s predmetom – Jofo, vieš, kto a za čo ti kúri? – je jeden z tých podnetov občanov, ktoré nás vtedy viacerých z opozície proste nenechal chladnými, a snažili sme sa ovplyvniť stavebné konanie, lebo tam novela smeruje, aby sme ľuďom vrátili moc nad ich vlastným bývaním a aby si mohli, tak ako hovoríš, nakladať so svojimi finančnými prostriedkami ako dobrý hospodár. Ak si tento štát chce hovoriť, že je dobrý hospodár, tak umožní ľuďom šetriť na kúrení. Je to rozumné. Je to environmentálne a je to logické. Myslím si, že spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov z vlastnej kapsy by malo byť základným mementom pre tento štát. A tento štát touto novelou, ktorú my predkladáme, to môže ľuďom vrátiť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ešte raz v krátkosti v druhom čítaní predstavil novelu kompetenčného zákona.
Novela kompetenčného zákona v sebe obsahuje tieto základné momenty alebo body, ide o centralizáciu riadenia v dvoch oblastiach. Prvá oblasť je posilnenie riadiacich koordinačných a kontrolných kompetencií podpredsedu vlády pre investície v oblasti riadenia a čerpania štrukturálnych fondov. A druhá, centralizácia aj v oblasti presunu kompetencií, v oblasti informatizácie spoločnosti z ministerstva financií a sčasti z úradu vlády na úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, tak ako sa bude po novom volať.
Zároveň sa posilňujú právomoci centrálneho koordinačného orgánu a úradu ako takého, aby schvaľoval akčné plány čerpania štrukturálnych fondov, ktoré vypracujú jednotlivé riadiace orgány, a dozeral nad ich plnením. Zároveň aby v prípade neplnenia za určitých konkrétnych okolností mal možnosť nasadiť na daný riadiaci orgán krízový manažment, aby ho tak vrátil naspäť na optimálnu trajektóriu čerpania, a zároveň bude mať právo formou kontrasignácie posudzovať, schvaľovať výzvy, ktoré budú vyhlasovať jednotlivé riadiace orgány, a kontrolovať ich, či spĺňajú všetky náležitosti, či sú v súlade s partnerskou dohodou, či neobsahujú nejaké diskriminačné momenty, či sú správne stanovení prijímatelia alokácie a podobne.
Zároveň obsahuje novela kompetenčného zákona aj dokončenie presunu kompetencií v oblasti ľudských práv z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. Ide o tú poslednú časť - dotačnú schému - a týmto budú komplet presunuté všetky veci v oblasti agendy ľudských práv na ministerstvo spravodlivosti k pani ministerke Žitňanskej.
No a posledným ustanovením je možnosť vytvoriť pozíciu tretieho štátneho tajomníka pre potreby ministerstva financií, aby tento mohol byť ako tretí vo funkcii počas nášho predsedníctva v Rade Európy.
Toľko asi základné momenty. Diskutovali sme o zákone už pri skrátenom legislatívnom konaní, pri prvom čítaní a chcem zároveň povedať, že spoločná správa, ktorú schválil výbor pre verejnú správu, obsahuje pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú, precizujú znenie daného zákona a ja ako navrhovateľ s nimi, samozrejme, súhlasím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 48), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 30 z 27. apríla 2016 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48), na rokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 8 z 27. apríla 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a menu uznesenie č. 12 z 27. apríla 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesenie č. 7 z 28. apríla 2016. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte v spoločnej správe pred sebou.
Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 48), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 8 z 28. apríla 2016. Výbor určil poslanca Dušana Bublavého za spoločného spravodajcu. Súčasne ma poveril predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, včera sme o tomto návrhu zákona dosť obsiahlo diskutovali, tak nechcem zbytočne naťahovať rozpravu, ale chcel by som predniesť dva pozmeňujúce návrhy, resp. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Oba som avizoval včera na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj v prítomnosti pána podpredsedu vlády, aj sme tam o tom diskutovali. Oba návrhy podľa mňa idú v súlade s tým, čo vládny návrh novely obsahuje, v jednom prípade spresňuje formuláciu, resp. ten zámer, ktorý je obsiahnutý priamo v texte, v druhom prípade síce rozširuje text návrhu zákona, ale je v súlade s deklarovaným účelom.
Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka funkcie štátnych tajomníkov, tých, tej možnosti zriadiť v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie tretieho štátneho tajomníka na ministerstve a najprv by som ho teda prečítal.
V článku I sa v bode 2 (§ 4 ods. 3) dopĺňa druhá veta v znení:
"Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."
Odôvodnenie:
Vládny návrh predpokladá, že vláda môže určiť, že na ministerstve dočasne pôsobia traja štátni tajomníci, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Keďže plnenie niektorých úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie môže pokračovať aj po skončení predsedníctva, a to aj pomerne dlhý čas, navrhuje sa v záujme jednoznačnosti textu doplniť ďalšiu vetu, ktorou sa spresní, že funkcia tretieho štátneho tajomníka vytvorená na základe uvedeného dôvodu musí byť zrušená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení predsedníctva. Zabezpečí sa tým, že doplnenie tretieho štátneho tajomníka bude naozaj iba dočasnou záležitosťou súvisiacou iba s deklarovaným účelom.
K tomu by som chcel ešte doplniť, že pravdepodobne je zámerom vlády, tak ako to deklaruje, zriadiť funkciu štátneho tajomníka iba na obdobie, na obdobie predsedníctva, a teda po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii táto funkcia zanikne. Mňa tam len zaujala tá, tá formulácia, že dočasne a v súvislosti, alebo na plnenie úloh súvisiacich, pretože slovo dočasne je, žiaľ, v našich končinách trochu skompromitované skutočnosťou, že napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk na našom území trval nejakých 22 alebo 23 rokov, a je tam formulácia "na plnenie úloh súvisiacich", a, samozrejme, že z predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii môžu vyplynúť úlohy, ktoré bude potrebné plniť ešte ďalšie roky, možno desaťročia. A ja si myslím, že vhodnejšia by tam bola nejaká presnejšia formulácia, keby tam bola formulácia, že vláda zriadi na obdobie predsedníctva alebo môže zriadiť na obdobie predsedníctva funkciu štátneho tajomníka, tak nikoho by ani nenapadlo pochybovať, že teoreticky sa to môže, môže predĺžiť. Z tejto formulácie, ako je navrhnutá vo vládnom návrhu, tá pochybnosť vzniknúť, vzniknúť môže, a preto to navrhujeme upraviť tak, aby tam bolo to ohraničenie, že najneskôr 2 mesiace po skončení predsedníctva tá funkcia štátneho tajomníka zanikne. Včera sme sa na ústavnoprávnom výbore dozvedeli, že vláda má v úmysle zriadiť funkciu tretieho štátneho tajomníka iba na jednom ministerstve, na ministerstve financií, ja teda neviem, či som predtým prepočul tú informáciu, ale možno, že aj tá debata, ktorá tu včera bola, mohla byť menej vzrušená, aj keby sme vedeli, alebo keby v dôvodovej správe bolo explicitne napísané, že tento zámer sa týka jedného jediného ministerstva, a pán podpredseda vlády včera v tej debate aj, aj deklaroval, že nie je zámer to naťahovať, a niekedy v januári-februári, aj keď toto neschváli parlament, budeme môcť vládu skontrolovať, či je ten dočasný štátny tajomník už, už zrušený, a prípadne ju za to kritizovať, keď nebude. A keď hovorí, no tak nemám dôvod mu neveriť, ale myslím si, že zákony majú byť jasné a zákon sa schvaľuje pre neurčitý počet prípadov, tak teraz tu máme vládu, ktorá to nechce zneužiť, ale raz bude zasa, zasa predsedníctvo, tak aby sme tu v budúcnosti mali vládu, ktorá sa bude správať, správať inak. Myslím, že bude lepšie, keď tá formulácia bude čo najpresnejšia.
A druhý doplňujúci návrh ide nad rámec textu, to priznávam, a týka sa zverejňovania informácií z informačných systémov, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania európskych fondov. Opäť ho prečítam.
V čl. III sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:
"Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup." (Poznámka 119.)
Poznámka pod čiarou č. 119 znie: je tam odkaz na § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Odôvodnenie:
Článok III vládneho návrhu obsahuje novelizáciu zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. Doplňujúcim návrhom sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré zabezpečí zverejňovanie informácií z informačných monitorovacích systémov týkajúcich sa využívania prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení uviedla: Vláda bude dôsledne uplatňovať princíp otvoreného vládnutia v záujme vytvárania priestoru pre participáciu občanov na tvorbe verejnej politiky a zvyšovania transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy, čím sa zvyšuje priestor pre verejnú kontrolu a zužuje priestor pre korupciu.
Podľa dôvodovej správy: "Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využívaní fondov Európskej únie."
Doterajšia úroveň transparentnosti čerpania fondov Európskej únie však nie je dostatočná a ani vládny návrh zákona neprináša v tomto smere žiadne zlepšenie. Verejná správa disponuje dostatkom informácií, ktoré sú zhromaždené a v prehľadnej forme usporiadané v rámci informačných systémov. Zväčša ide o informáciu, ktorú je možné sprístupniť na základe žiadostí o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nie sú však aktívne zverejňované. V záujme zvýšenia transparentnosti pri využívaní fondov Európskej únie, zlepšenia podmienok pre kontrolu zo strany verejnosti, zužovania priestoru pre korupciu a zjednodušenia prístupu verejnosti k informáciám sa navrhuje, aby informácie z informačných systémov týkajúcich sa čerpania fondov Európskej únie boli zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čiže prostredníctvom internetu.
Z tohto dôvodu je potrebné rozčleniť informačné systémy na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť budú tvoriť osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu. Všetky ostatné informácie budú tvoriť verejnú časť a budú zverejňované na internete. Podobným spôsobom sa na verejnú a neverejnú časť člení napríklad živnostenský register a tá verejná časť živnostenského registra je verejne dostupná aj prostredníctvom internetu.
K tomu by som chcel opäť uviesť, že aj v diskusii o programovom vyhlásení som privítal zámer vlády zužovať priestor pre korupciu, a jedným zo spôsobov, ako zužovať priestor pre korupciu je vyššia transparentnosť a čo najväčšie aktívne zverejňovanie informácií, teda nielen ich sprístupňovanie na žiadosť, keď si to fyzická osoba alebo právnická osoba od povinnej osoby, štátneho úradu alebo samosprávy vypýta, ale dávať všetko, čo je možné sprístupniť, aj aktívne na web a tam si to každý môže nájsť sám. Takáto transparentnosť umožňuje zvýšiť kontrolu zo strany verejnosti a špeciálne vo vzťahu k čerpaniu prostriedkov z eurofondov je takáto kontrola dôležitá.
My ju môžeme teraz zjednodušiť, ak schválime napríklad ten doplňujúci návrh č. 2, pretože aj v praxi, a to teraz nekonšpirujem, ale naozaj sa aj v praxi stávajú prípady, keď sa objavia nejaké podozrenia, ktoré sa týkajú práve použitia, použitia eurofondov, úspešnosti nejakých firiem a spôsobu rozhodovania nejakých , nejakých inštitúcií. A tie podozrenia by bolo veľmi jednoducho možné overiť v prípade, že by verejnosť mala prístup k týmto informačným systémom. Bola by to záležitosť niekoľkých kliknutí a vyhľadávania v rámci toho informačného systému. Samozrejme, že osobné údaje okrem mena, priezviska a titulu by nemali byť sprístupňované verejnosti. V súčasnej dobe ak niekto chce povedzme podobné podozrenie preveriť, tak musí napísať často niekoľko alebo možno aj množstvo, desiatky, stovky žiadostí o informácie na rôzne povinné osoby, z nich niektorému odpovedia, niektorému neodpovedia, niektoré odpovedia a poskytnú informáciu, niektoré odpovedia a neposkytnú, keď sa odvolá, tak niektoré vyhovejú odvolaniu, iné nevyhovejú, z tých, čo poskytnú, niektoré poskytnú úplné informácie, iné poskytnú neúplné informácie.
Ak by sa tieto informácie zverejňovali, teda ak by mala verejnosť prístup do informačných systémov týkajúcich sa eurofondov, tak jednak by sa verejnosti zjednodušila kontrola, nemuseli by vypisovať ľudia, organizácie, mimovládne organizácie, novinári infožiadosti, ale mali by tie informácie k dispozícii na internete zo svojej kancelárie, zo svojho domu a na pár kliknutí by sa dostali k informáciám, ktoré potrebujú. A zjednodušilo by to fungovanie aj tým dotknutým inštitúciám, ktoré by nemuseli odpovedať na infožiadosť, nemuseli by vyhľadávať tie informácie, ktoré od nich, od nich žiadateľ žiada, nemuseli by si vymýšľať výhovorky, prečo takú alebo onakú informáciu nemusia alebo nemajú zverejniť. Čiže zjednodušilo by to život, život všetkým a prispelo by to k naplneniu cieľov formulovaných v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o vyššej transparentnosti a o zužovaní priestoru pre korupciu.
Debatovali sme o tom, ako som už včera hovoril, aj na ústavnoprávnom výbore a predpokladám, že poslanci vládnej koalície ani jeden z týchto návrhov nepodporia, pri tom prvom bol problém s tým, že nie všetko treba detailne upravovať v zákone, s tým ja súhlasím, že, že nemusí zákon ísť do najmenších podrobností vždy, ale pokiaľ ide o povinnosti štátnych orgánov alebo verejných orgánov, mali by byť zákony čo najpresnejšie aj, aj najjednoznačnejšie, čiže voči občanom a voči verejným inštitúciám by podrobnosť tej úpravy mala byť rozdielna, pričom väčšia a striktnejšia by mala byť vo vzťahu k štátnym orgánom.
Čo sa týka druhého bodu, tak tam tiež pravdepodobne nebude politická vôľa takýto návrh prijať, ale pán podpredseda vlády avizoval, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde s väčšou novelou príslušného zákona a je možné, že aj toto je jedna z vecí, ktoré sa tam budú riešiť, tak a aj v prípade, že dnes Národná rada v rámci druhého čítania neschváli tento pozmeňujúci návrh, tak vopred avizujem, že budem sa aj naďalej snažiť o jeho presadenie, a v prípade, že si ho novozriadený úrad podpredsedu vlády osvojí alebo teda osvojí si tú myšlienku a v nejako inak naformulovanej podobe to bude presadzovať, tak to budem považovať za pozitívne a takúto zmenu budem podporovať.
Záverom chcem povedať už iba to, že o každom z týchto návrhov žiadam hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.