40. schôdza

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne. Ja som vás, pani kolegyňa, pozorne počúval v nadväznosti na to, čo som hovoril v predošlej faktickej poznámke, že by sme sa mali viac počúvať. Iba dva postrehy k vášmu vystúpeniu. Ochranu pred dôsledkami hazardu má zabezpečovať štát vďaka legislatíve, s tým súhlasím. Ale určite netreba vyberať z tejto výkonnej právomoci ani obce a mestá, lebo tam je to gro a tam by sa malo sústrediť to gro boja proti hazardu. Takže tie obce by som vôbec nevyčleňoval, naopak, ešte viac začleniť do legislatívy. Ale čo som sa podstatné chcel opýtať, a to aj v súvislosti s inými vystúpeniami, najmä z radov teda vašej strany, veľmi často používate rôzne grafy, rôzne štatistiky, a v tejto súvislosti ste použili, že ročne sa vynakladá na hazard jedna miliarda eur. Ale v mnohých prípadoch alebo takmer vo väčšine prípadov zabúdate uvádzať zdroje. A mňa by zaujímalo, štatistické zdroje, z ktorých čerpáte takéto údaje, lebo je jednoduché žonglovať s číslami hore, dole, plusovo alebo mínusovo, ale pre kontrolu a pre dôveryhodnosť toho, čo hovoríte, je dôležité uvádzať zdroje. Takže bol by som rád, keby ste mi vedeli uviesť ten zdroj, z ktorého čerpáte, že na hazard sa venuje jedna miliarda eur ročne. Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem, len doplním. Tipos financuje nielen šport a plní štátnu kasu. Bohapusto vypustil 500-tisíc eur pre mimovládky podporujúce migrantov, bolo to v roku 2015. Boli to peniaze vyhodené do vetra. Veľa sa tu hovorí o hazarde a toto bol hazard s budúcnosťou národa a štátu. Toľko som chcel doplniť. Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem kolegom. Ja by som sa len chcela opýtať pána kolegu Farkašovského, keď vám poviem zdroj, tak neprelomíte prezidentovo veto? Neschválite tento zákon?
No ale teraz k tým zdrojom. Ja by som vám ukázala aj graf, ale nemôžem vám ho ukázať, keďže to máme zakázané v rokovacom poriadku a zdroje sú priamo z ministerstva financií. Čiže mali by ste teda tie informácie mať aj vy, keby ste sa o to zaujímali a si ich vypýtali. Ďakujem.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci. Pán poslanec Budaj, pán poslanec Heger, pán poslanec Krajčí.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Dámy a páni, akosi to tak vychádza, že táto kauza s hazardom je takým lakmusovým papierikom nášho úsilia. Teraz k vám hovorím aj ako človek, ktorý sa angažoval v boji o zákaz hazardu alebo obmedzenia hazardu na území hlavného mesta. Tu totiž je hlavná zlatá baňa a aj veľa ľudí zo sídlisk, mladých ľudí zo sídlisk, alebo ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, ktorí utrácajú v tej miliarde, ktorú spomínala poslankyňa Verešová, peniaze, ktoré by mali ísť na oveľa dôležitejšie ciele, na ich rodiny, na zdravie, na vzdelanie a tak ďalej.
Pripomeniem vám, pretože mali sme tu tú tému v minulých rokoch, ale už ste mohli zabudnúť, že Bratislavčania, prakticky každý tretí a musel to byť obyvateľ Bratislavy, čiže hovoríme o tvrdých číslach v počte vyše 130-tisíc, podpísali petíciu za Zastavme hazard. Bola to veľká petícia, aká nemá v Bratislave obdoby a je zriedkavý aj takýto počet, aj keby ste robili celoslovenskú petíciu. Petícia ale sa dostala do nesprávnych rúk, bývalý primátor pán Nesrovnal ju síce prevzal od petičiarov, ale "strážil ju" tak usilovne, že sa z nej tretina stratila. Pán primátor potom urobil kroky pri rokovaní, ktoré už na začiatku zasiali príčinu, prečo mohlo byť hlasovanie spochybňované. Čiže po jednom hlasovaní, ktoré akosi sa domotalo, dal nové hlasovanie. Túto kauzu, že bola jedna petícia použitá pri hlasovaní dvakrát, využili lobistické skupiny tohoto herného priemyslu na súdny spor, ktorý sa skončil prehrou. Prehrali všetci, ktorí sa usilovali zastaviť v Bratislave hazard. V tomto prípade prehrali pre tohoto vysokého úradníka, ktorým bol primátor, a ktorého politické triky a politická nedbalosť spôsobili, že mu môžu naozaj vystaviť najväčšie vyznamenanie, ale nie občania, ako viete, tí ho potom vo voľbách aj odmietli, ale môžu mu to vystaviť herné organizácie.
Dámy a páni, túto, toto stručné zhrnutie je nám potrebné preto, aby sme si pripomenuli, že je to spoločenský zápas, v ktorom je týchto vyše, myslím, že to bolo 136-tisíc signatárov, v ktorom je aj taká veľmi silná zreteľná zrážka toho verejného záujmu, obhajcov verejného záujmu s modernými formami lobizmu a s modernými formami. V Českej republike to bola zhodou okolností teda organizácia, ktorá nás oslovovala, lobistická organizácia, myslím, z Českej republiky, aspoň po česky hovorili, kde je aj zákonom o lobizme táto činnosť legalizovaná. Je to zrážka dvoch záujmov. Podľa môjho pevného presvedčenia neregulovaný hazard alebo slabo regulovaný hazard je spoločenské riziko, ktoré v krajine, ktorá nie je celkom prostá od závislosti, ktoré v tejto krajine nezvládame.
Pripomeňme si, že hazard naozaj spôsobuje veľké škody. Na druhej strane, marihuanu, ktorej legalizáciu ja nejak nepropagujem, ale je faktom, že keď nejaký mladý muž, študent je prichytený, že trom iným študentom ponúkol cigaretu, tak hrozí mu trest od 10 do 15 rokov. Od 10 do 15 rokov. Ba dokonca keď je len prichytený s cigaretou, tak už je, jeho štúdium začína byť otázne a jeho budúca existencia je poznačená nejakým podmienečným trestom.
Slovensko sa bráni proti ďalšej návykovej látke aj preto, že trestuhodne ľahostajne vníma, vníma alkoholizmus, z ktorého, s ktorým boj vlastne rezignovalo a podobne, ako sa tu skloňuje pri hrách, hlavne si šúcha ruky minister financií, pre ktoré tečú príjmy. Alkohol je, samozrejme, od nepamäti dojná krava, podobne ako nikotinizmus, štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, toto je otvorená otázka, ako si Slovensko vedie v boji s alkoholizmom, keď tu hovoríme o miliarde vyhodenej na hry, koľko sa vyhadzuje na rozvrátenie rodín, na rozvrátenie spoločnosti alkoholizmom. Neholdujem na zákaz alkoholu, ale úplná rezignácia, ktorú Slovenská republika prejavuje proti nákaze alkoholizmu, nie je teda vysvedčením, že by sme si vnímali bezpečnostné riziká pre zdravie Slovenska a slovenského národa.
V prípade hazardu, obávam sa, že sme úplne mimo misu, pretože stále ho vnímame, ako tu už aj odznelo, ako zábavu. Ja si vážim aj Úniu miest a obcí, ale jedna z najmenších obcí v tejto únii, ktorej predsedá teraz jej predseda, a ktorý to spomínané vyjadrenie, že im hazard nevadí, preriekol, je, je parodické, preto jej naozaj v tejto tatranskej obci žiaden masový hazard, ani vôbec žiaden hazard nehrozí. Hrozí tu v Bratislave. Bratislavčania ho signalizovali tým masovým, masovou podpisovou iniciatívou, ktorá v Bratislave nemala dovtedy a nemá ani odvtedy obdobu. Národná rada sa vtedy zastala občianskej iniciatívy a začala robiť zmeny v legislatíve. Ale ako som povedal vo faktickej poznámke, boli to zmeny, aby nielenže koza bola nažratá, teda vlk bol nažratý a koza celá, to by som tým zmenám lichotil. Boli to zmeny symbolické, ktoré ponechávali zisky z hazardu a presúvali ich do digitálneho priestoru. Nesúhlasme s takýmto postupom a naozaj sa vážne venujme závislosti, ktorá ohrozuje rodiny, ohrozuje občanov Slovenska. Nehľaďme na to, že z ich biedy by mal bohatnúť štátny rozpočet.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, aj za tú faktickú poznámku na mňa. Ty si to veľmi dobre nazval, ten príklad placebo, ešte keď si reagoval na mňa, bol, myslím si, veľmi, veľmi presný a som rád, že si aj vystúpil a pomenoval viaceré veci. Ja ich nechcem teraz komentovať, lebo všetko to bolo potrebné, aby to naozaj k tejto diskusii odznelo a naozaj táto téma je závažná. A trošku je škoda, že diskutujeme o nej prevažne my, alebo teda hlavne my z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, ako keby to nikoho nezaujímalo, a naozaj tie dopady na ľudské životy, na obete je, je enormný. Takže trošku ma prekvapuje taký malý podiel diskutujúcich pri tak závažnom zákone a o to pri tak závažnom kroku, akým je veto prezidenta. Ďakujem.