40. schôdza

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Budaj, na začiatku ste hovorili o Nesrovnalovi. Nuž, čo sa dá čakať, aké zákulisné ťahy od politika, ktorý bol v SDKÚ, opustil ju, potom jeho diplomovka sa zaoberala ochranou práv občanov. Tento politik, ktorý pracoval dokonca v kancelárii Václava Havla, no však jednoducho mal vynikajúcu, dobrú prax vo farizejstve. Ďakujem.

Pán poslanec Farkašovský.

Pán kolega Budaj, opäť sa ukázalo, aké dobré je dôsledné počúvanie, že má obrovský zmysel a obrovský význam. Predseda ZMOS-u pán Sýkora konkrétne nepovedal vo svojom vyjadrení, že obciam hazard nevadí. On len povedal, že pôvodný návrh zákona je pre obce vyhovujúci, a to je teda veľmi radikálny rozdiel. Keď už citujeme, tak, prosím vás, citujte presne a tak, ako to bolo povedané, a v súvislosti s tými nákladmi na hazard ste opäť zopakovali tú miliardu. Dostal som pred chvíľou odpoveď, že je to z údajov ministerstva financií a že si ich mám ja vyhľadať. No prečo by som si ich ja mal vyhľadať, keď vy o tom hovoríte? Tak vo vašom prejave podporte dôveryhodnosť vašich vlastných prejavov a citujte zdroje. To je všetko. Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja doplním kolegu Budaja ešte o tie prijaté vklady. To znamená, koľko ľudia dávajú na hazard. No výherné prístroje 180 miliónov, to je rok 2017, kurzové, odvtedy vlastne stále to rastie a rastie, hej? Čiže len rok 2017. Výherné prístroje 180 miliónov, kurzové stávky 1,1 miliardy, kasína 79 miliónov, výherné prístroje v kasíne 119 miliónov, pardon, je tu strašne veľa čísiel, číselné lotérie 165 miliónov, okamžité lotérie 63 miliónov, bingo 9 miliónov, stávky na dostihy 122-tisíc. Ostatné elektronické mechanické rulety 63 miliónov, videohry 1,7 miliardy, internetové hry 222 miliónov, kartové hry mimo kasína 6 miliónov. Podcenila som to, celkovo, koľko dávajú ľudia do hazardu, je 3,7 miliardy eur, 3,7 miliardy eur. My sa bavíme o biznise za 3,7 miliardy eur, pán Farkašovský. Toto sú údaje, nech sa páči, ja dúfam, že teraz prehodnotíte to veto prezidenta, pretože to nie sú drobné, sú to 3,7 miliardy eur, ktoré dávame, časť, veľkú časť z toho dávame do rúk finančným skupinám a dávame to do rúk súkromným prevádzkovateľom.

S reakciou pán poslanec Budaj.

Ďakujem pani Remišovej, že mi ušetrila prácu a preukázala, že jej tvrdenie o jednej miliarde bolo mimoriadne konzervatívne. Kiežby opozícia vždy takto opatrne vyslovovala čísla, aby mohla v pokoji v priebehu jednej diskusnej, jedného diskusného príspevku preukázať, že čísla, naozaj nepreháňa, ale naopak, vyjadruje sa veľmi konzervatívne.
Vážení kolegovia poslanci, aj vy, ktorí ste neprítomní, pán prezident Kiska končí vo svojom úrade. Viem, že najmä v koalícii existuje predpojatosť, z mnohých príčin si viem predstaviť jej príčiny. Jednoducho prelamovanie veta prezidenta je akoby taká politická povinnosť. Skúste v tomto prípade sa pozrieť na to objektívnejšie. Tak ako sa pozrela kolegyňa Remišová, ktorá upozorňuje ešte na trojnásobne väčšie výdaje, a to tu nehovoríme o tých najhlbších škodách, lebo tie sú sociálne, tie zasahujú budúce generácie a najmä myslím, že kvôli nim tu my ako poslanci sedíme.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som teraz zareagovať na kolegu Farkašovského a kolegu Pčolinského, v prvom rade možno ešte doplniť jednu informáciu, ktorú som opomenul vo svojom vystúpení.
Kolega Peťo Pčolinský, transportéry, nie stíhačky, dobre, lebo spomenul si pozmeňujúci návrh k stíhačkám, ktorý si spomenul, a ak si správne pamätám, ten som podpisoval, ten pozmeňujúci na transportéry, transportéry som, nejaký pozmeňujúci návrh som... Podpisoval? Nepodpisoval som? Dobre. Ak som ho nepodpisoval, tak to je v poriadku. A čo sa týka stíhačiek, a čo sa týka stíhačiek, v prvom rade začnem stíhačkami, lebo to bolo povedané, skončíme transportérmi.
Moje výstupy o stíhačkách sú veľmi známe. Stíhačky sme kupovať nemali. Bola to najväčšia chyba, ktorú táto vláda urobila, tie peniaze sú fuč a nepotrebujeme ich. Transportéry, to je, to si môžeš pozrieť našu minulotýždňovú tlačovku aj s kolegom Nagyom, kde sme teda sa veľmi konkrétne k tomu vyjadrovali a mám na to podobný názor. Tie peniaze sú vyhodené, pretože ich nepotrebujeme, nie sú v súlade s našimi záväzkami na kolektívnu obranu a podobne, ale táto téma je o inom. Takže toľko k tomu.
Na druhej strane, obrana potrebuje mať svoje peniaze, pretože potrebujeme vojakov vystrojiť, vycvičiť a vyzbrojiť, ale tým, čo potrebujú, a nie transportéry, ani nie stíhačky. Takže toľko k tomu.
Ale som rád, že si sa opravil, lebo akože dosť ma to, dosť ma to prekvapilo. Mohli by sme hovoriť aj o procese rozpočtu a podobne. To, že som nepodporil váš pozmeňujúci návrh na to, aby sa stiahlo z transportéru na hazard, myslím si, že veľmi jasne komunikujem, aj počas hazardu som, o zákone o hazarde, aj teraz komunikujem, že peniaze treba investovať. Dokonca som požiadal ministra, aby dal vypracovať štúdiu, aby dal vypracovať štúdiu správania týchto patologických hráčov, pretože nič také na Slovensku nemáme a tu z tohto miesta chcem sa mu poďakovať, pretože prisľúbil, že to urobí. Tam budú reálne tvrdé dáta o správaní týchto hráčov na Slovensku, takže toľko k tomu.
Čo sa týka čierneho hazardu alebo online hazardu, že už tu je, áno, vždy, keď to chceme postaviť do čiernobieleho, že tak chcete to zakázať? Ale veď to nie, to som ja nehovoril. Čiernobiela rétorika, my politici ju poznáme. Vždy, keď chceme nejaký argument vytesniť, tak ideme do extrémov, ale my sa nepotrebujeme tu dnes baviť o extrémoch, my sa tu potrebujeme baviť o reálnych potrebách ľudí a o reálnych rizikách a hrozbách a situáciách, v ktorých sa tí ľudia ocitajú, takže o tom to je. A o tom online, opäť to neni o tom teraz, že zakážme všetko a pôjdu, áno, pôjdu na tie stránky. Však aj dnes sú na tých stránkach, ilegálnych, a musia ich stopovať a musia ich zastávať a podobne, nejaké obmedzenie sa tam robí. My sme v prvom rade hovorili, že, a to čo povedala aj kolegyňa Remišová, privatizácia v tomto čase, nepovažujeme ju my filozoficky za správnu. Ak vy áno, okej, je to váš názor. Ale však v tom zákone tá liberalizácia v konečnom dôsledku je. Ja som napríklad vytiahol vo svojom vystúpení, že tá reklama je problém. To sa stačilo tam dodať a už by sme boli na tom lepšie.
Ďalšia vec, bankové prevody. Okej, dobre. Tak teraz opäť nalejme si trošku čistého vína, pätnásť, šestnásťročné deti. No nie sú to úplne deti. Ja som založil mojej dcére v šiestich rokoch bankový účet, pretože sa to dá. Mám to v telefóne, pretože to sa dá. Dneska pätnásť, šestnásťroční majú smartfóny. Predpokladám, že rodičia, sú mnohí rodičia, ktorí sú benevolentní a dajú im aj práva na to, aj k svojmu vlastnému účtu im ešte dajú práva, pretože nakupujú na internete a podobne. Ako, rozumieš tomu.
Pointa je taká, že sa tu bavíme naozaj o situáciách, ktoré chceme ochrániť. Príležitosť robí zlodeja a o tom sa tu bavíme. Však ja tu nehovorím o nejakých absurdnostiach. Áno, môžeme to hrotiť, ale ide o to, že či máme záujem tým ľuďom pomôcť a potom hľadáme riešenia, alebo nemáme záujem a hľadáme výhovorky, to je celé. Ten, kto chce pomôcť, hľadá riešenia, ten, kto nechce pomôcť, hľadá výhovorky. A takisto zákaz reklamy na Facebooku a na Youtube a podobne. Tak pri moratóriu to funguje, nie? No, nefunguje to? (Reakcia z pléna.) A prečo dávajú, prečo dostávajú strany pokuty, keď dajú reklamu počas moratória? (Reakcia z pléna.) Pokutu dostanú, že? Tie strany. Neodradí to tie strany? Všetko je to o represii. Martin, uvidíme, som zvedavý na tvoju, na tvoje kampane, ako budeš soliť cez moratórium a sponzorovať svoje kampane a potom som zvedavý, ako budeš platiť tie pokuty. Dobre vieme, ako volebná komisia pokutuje týchto. Je to všetko len o systéme, o tom, ako to nastavíš. Však samozrejme, že ich nezakáže, že teraz nebudeš sedieť nad tým internetom niekde proste a vymazávať ich. Nie. Však ale o tom sú tu zákony. Tak potom prečo máme pokuty za rýchlosť? Tak zakážme, dajme obmedzovače z rýchlosti 50, aby ľudia nemohli chodiť 160 po diaľnici. Však to sú klasické mechanizmy, akože na čo sa tu hráme? Že kto hľadá, kto chce pomôcť, hľadá riešenia, kto nechce pomôcť, hľadá výhovorky. To je asi všetko. Takže toľko, toľko k tomu.
Kolega Farkašovský, dve strany, súhlasím. Ja teda nemám dojem, lebo ja som si s obidvoma tými stranami sadol a rozprával som sa a zaujímal som sa aj o argumenty jednej strany, aj o argumenty druhej strany. Áno, presne to je to, čo treba. Treba diskutovať a hľadať a nájsť ten, tú cestu, aby boli ochránení ľudia, ktorí sú závislí a zároveň, aby títo ľudia, ktorí chcú hrať pre zábavu, mohli; 3,7 miliardy, ako tu bolo povedané, dá sa to ináč vyčítať aj z rozpočtu, lebo tam sú vyslovene, aké príjmy do rozpočtu plynú z tohto, z tohto podnikania. Takže toľko k tým dvom táborom.
Ešte obce a mestá. Sám si povedal, že obce a mestá by mali mať viac kompetencií na to, aby to dokázali regulovať. Presne tak, to je to, čo hovoríme. A keď sa bavíme o pánovi riaditeľovi alebo teda predsedovi ZMOS-u, je to, myslím, pán, ktorý je starostom v Štrbe, teda paradoxne nemá žiadnu skúsenosť s hazardom, pretože nemajú tam ani jeden automat. Toľko ako k jeho osobnej skúsenosti.
Po druhé, starostovia a primátorovia, ktorí sa postavili proti tomuto zákonu, obhospodarujú alebo pod ich krídla spadá viac ako polovica hazardu na Slovensku. Takže to nie sú nejakí starostíkovia a primátorikovia, ktorí nevedia, o čom hovorí. To sú ľudia, ktorí relevantne s tým pracujú a majú s tým reálnu skúsenosť. Kolega Budaj presne opísal tú cestu. Je to poslanec mestský, má s tým veľmi bohatú skúsenosť, takže my tu nerozprávame teraz o tom, aby sme tu niečo zatlačili politicky. My tu naozaj hovoríme vecne a poukazujeme na to, že k tomuto treba pristúpiť racionálne, vecne, ale v prospech pomoci týmto ľuďom. A keď to budeme, skupiny sú polarizované, no tak a čo? Budeme sa dokedy prizerať? Tak treba si vyhrnúť rukávy a ísť sa s tou témou popasovať, a to je to, čo tu robíme. Ale keď tu budeme len tak vlastne hovoriť: "ale nie, nechajte to tak, nechajte to tak, nerýpte do toho", tak takto to určite nevyriešime. Takže toľko k samotnej téme.
Takže, kolegovia, ak chcete do tejto debaty vstúpiť, jasné, postretajte sa s jednotlivými tábormi, otvorme ten zákon znovu na najbližšej schôdzi, poďme na ňom popracovať tak, aby bol kvalitný. A každý, kto má záujem, nech sa páči, myslím si, že je určite vítaný pri takomto stole, aby sme ochránili rodinu, deti a verejné zdravie, aby sme ochránili tých ľudí, ktorí sú závislí a ktorí na to doplácajú a stále je ich dosť a stále tomu nie je výrazne zabránené.
Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať. Na to, aby som na vás reagoval, už nebudem mať ďalších 10 minút, takže skúsim to v tých dvoch minútach potom odpovedať na vaše faktické.
Ďakujem.