40. schôdza

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni poslanci, vládny návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva je reakciou na situáciu súvisiacu s možným predlžovaním termínu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, ako aj skutočnosť, že poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili v utorok 15. januára 2019 predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie.
Uznesením Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 zo zloženia Európskeho parlamentu sa zvýšil počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku na volebné obdobie 2019 až 2024 z 13 na 14. Zároveň však čl. 3 ods. 2 v prílohe uznesenia Európskeho parlamentu ustanovuje, že ak Spojené kráľovstvo bude na začiatku volebného obdobia 2019 - 2024 v Európskom parlamente ešte stále členom Európskej únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát, ktorí sa ujmú funkcie, musí zodpovedať počtu uvedenému v čl. 3 rozhodnutia Európskej rady, teda v pôvodnom počte 13, až kým vystúpenie Spojeného kráľovstva nadobudne právnu účinnosť.
Za terajšej situácie možno predpokladať, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska môže byť členským štátom aj na začiatku nasledujúceho volebného obdobia Európskeho parlamentu, to je približne od 15. júla 2019, preto je nevyhnutné, aby sme v zákone upravili, ktorý kandidát bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu v Slovenskej republike, teda ktorý kandidát sa ujme funkcie, až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva nadobudne právnu účinnosť.
Vláda Slovenskej republiky navrhuje v zákone osvedčený a schválený spôsob, ako znížiť počet mandátov pre politickú stranu, ak sa pri prideľovaní pridelí o jeden mandát viac, a to kandidát politickej strany (zaznievanie gongu), ktorá prepočtom vykázala najmenší zostatok delenia. Ide o technický postup. Týmto postupom sa mandát pre politickú stranu nezníži, iba určený zvolený kandidát bude čakať na nastúpenie do funkcie do uvedeného času.
Meno kandidáta, ktorý sa neujme funkcie s ostatnými, oznámi Európskemu parlamentu predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bude členom Európskej únie aj po 15. júli tohto roka, uplatní sa navrhovaná novela. Ak do tohto času Spojené kráľovstvo právoplatne vystúpi z Európskej únie, stane sa navrhované ustanovenie zákona obsolentné, a teda sa uplatňovať nebude.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom, predmetnom vládnom návrhu.
Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku a ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, ako aj o dôvode potreby novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. januára navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni podpredsedovia, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov možno k téme volieb do Európskeho parlamentu vzhľadom na to, že tu teraz vlastne prvýkrát riešime návrh, ktorý by prišiel z dielne vlády Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že som tu niekoľkokrát alarmoval práve v súvislosti s tým, že sme dlhodobým rekordmanom neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Možno naozaj to jedno miesto navyše, ktoré Slovenská republika po prípadnom odchode Veľkej Británie z Európskej únie získa, môže byť motiváciou, aby sa to pomyselné percento zúčastnených prípadne zvýšilo, ale ja tu z tohto miesta by som rád skonštatoval, že to rozhodne nie je dosť. A je veľkou škodou, že sa naozaj k tejto téme dostávame v skrátenom legislatívnom konaní až teraz tesne pred voľbami. Mali sme niekoľko rokov ix lepších príležitostí, ktoré do istej miery táto Národná rada trestuhodne zahodila.
Spomeniem len niektoré z nich. Napríklad tu padol návrh, aby mohli občania Slovenskej republiky, trvalo alebo dočasne sa nachádzajúci v zahraničí, voliť poštou. Takýto návrh bol vládnou koalíciou odmietnutý z pre mňa nepochopiteľných dôvodov, keď rovnaký návrh alebo keď rovnaký zákon platí pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Alebo skúsme si spomenúť na niektoré iné alternatívy, ktoré mohli zvýšiť účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu a zaujať pozornosť občanov k týmto mimoriadne dôležitým voľbám, ktoré, ako som už povedal, na Slovensku, bohužiaľ, takýto status nepožívajú, ako je napríklad možnosť voľby na veľvyslanectvách, resp. konzulátoch, alebo dokonca komplexnejšie zmeny samotnej voľby poslancov Európskeho parlamentu.
Skúste sa, milé dámy kolegyne a vážení páni kolegovia, opýtať vašich voličov, našich spoluobčanov, čo im napríklad vo voľbách do Európskeho parlamentu najviac vadí. A prevažná väčšina z nich vám povie, že im dosť zásadne vadí aj to, že si nemôžu vyberať naprieč politickými kandidátkami, že musia jednoducho voliť najprv politickú stranu a až následne konkrétneho kandidáta. Toto sa ukazuje ako pomerne vážny problém, ktorý ich odlákava nielen preto, že nerozumejú celkom kompetenciám samotného Európskeho parlamentu, nielen preto, že vôbec nerozumejú tomu, že Európsky parlament je tvorený tzv. európskymi straníckymi rodinami, ale aj preto, lebo by chceli možno zvoliť nejakého konkrétneho kandidáta na kandidátke SMER-u - sociálnej demokracie a na druhej strane možno OĽANO. Možno je to trošku extrémny prípad, ale aj takéto sa napríklad v Nemecku, kde majú kombinovaný volebný systém, sem-tam objavujú.
A takýchto príkladov, ktorými by sme mohli zatraktívniť voľby do Európskeho parlamentu, je podstatne viac. Som rád, že akademická pôda sa im pomerne aktívne venuje, a o to menej rád som, že my tu v Národnej rade sa tvárime, akoby sa nás tento problém ani netýkal. A už o pár mesiacov, nechcem byť zlým prorokom, sa nás tento problém bude týkať opäť, pretože Slovenská republika pravdepodobne opäť raz bude na chvoste krajín, ktoré sa zúčastnili vo voľbách do Európskeho parlamentu v zmysle účasti.
A to, čo tu máme dnes na stole a to, čo je nevyhnutné naozaj prerokovať, je jeden z takých alarmujúcich príkladov, ako to môže dopadnúť, keď sa nebudeme téme fungovania európskych inštitúcií a napríklad aj aktívnejšiemu zapojeniu našich zástupcov v Európskom parlamente do vnútropolitického života na Slovensku aktívne venovať. Pozrite si, ako dopadla kampaň vo Veľkej Británii v roku 2016 a zistíte, že jeden z vážnych dôvodov, prečo dopadol brexit tak, ako dopadol, bolo aj to, že občania nie celkom pochopili, aké dôležité je členstvo Veľkej Británie v Európskej únii, aké dôležité je to, že sú pri rokovacom stole, že ich poslanci sú súčasťou Európskeho parlamentu, sú súčasťou jednotlivých výborov a že ich zástupca je v Európskej komisii, a že majú určitý počet hlasov v Rade. O toto všetko Veľká Británia prichádza.
A je o to smutnejšie, že jedným z hlavným leitmotívom tých, ktorí Britániu z Európskej únie doslova vytiahli alebo sa o to minimálne pokúsili, keďže ešte nevieme, ako to s tým brexitom nakoniec celkom dopadne, bolo, že chceme získať kontrolu späť. A ja sa pýtam, že či to súčasné dianie okolo brexitu a práve v týchto hodinách by sa to súčasné dianie mohlo posunúť ešte ďalej, pretože rokuje dolná snemovňa, je skutočne získaním kontroly späť. Všetko nasvedčuje tomu, že opak je pravdou, pretože sa nielen rozpadá Britská konzervatívna strana na tejto otázke, ale zároveň tu máme celkom reálnu možnosť, že Veľká Británia sa dostane do vážneho politického patu práve na téme vystúpenia z Európskej únie.
Takže aj preto toto memento, aj preto toto moje vystúpenie, aby sme sa ponaučili z takéhoto konkrétneho príkladu krajiny, ktorá môže utrpieť vážne ekonomické, aj politické škody len kvôli tomu, že sa vážnymi témami, akými nevyhnutne sú inštitúcie Európskej únie a samotné členstvo krajiny v Európskej únii nezaoberali toľko, koľko bolo potrebné.
Takže moja prosba na nás všetkých, aby sme sa týmto témam venovali, aby podstatne aktívnejšie a podstatne častejšie, a tu by som možno aj na predsedníctvo Národnej rady Slovenskej republiky rád apeloval, aby sme nezabudli na dobrý zvyk, ktorý sme v roku 2018 prerušili, že sme tu už raz mali podľa nového rokovacieho poriadku aj poslancov Európskeho parlamentu a mali sme možnosť s nimi diskutovať o témach, ktoré sa bežne na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky dostávajú. A teda dúfam, že aj v roku 2019 sa takéto niečo podarí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Zhruba pred tromi hodinami, keď sme tu v prvom čítaní rokovali o skrátenom legislatívnom konaní k tomuto zákonu, tak som vyjadril isté sklamanie nad tým, že tu nie je pani ministerka vnútra. Bolo mi to vysvetlené tým, že pani ministerka je v zahraničí, a preto sa ospravedlnila. Pred chvíľou sme sa od pána premiéra Pellegriniho dozvedeli, že v tom čase mal stretnutie s pani ministerkou vnútra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujete, reagujete na vystúpenie pána poslanca Klusa, lebo akosi mi ten obsah vašej faktickej poznámky nekorešponduje.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Áno, reagujem. Týka sa, týka sa tohto návrhu, o ktorom rokujeme, ktorý by mala predložiť pani ministerka vnútra, ktorá sa vraj ospravedlnila s tým, že je v zahraničí. Tak potom sú len dve možnosti. Buď sa úrad vlády presťahoval do zahraničia a potom beriem, že bola v zahraničí, alebo ak mala čas sa stretávať s pánom premiérom na úrade vlády namiesto toho, aby si tu plnila svoje povinnosti, tak sa mala pravdivo ospravedlniť a netvrdiť o sebe, že je v zahraničí.

Vážení páni podpredsedovia, kolegyne, kolegovia, tak ja tiež chcem vyjadriť poľutovanie, že tu nie je pani ministerka. Nádejal som sa, že nebude tu iba na skrátené legislatívne konanie, lebo keď sa vecne máme baviť o návrhu zákona v prvom čítaní, tak ju zastupuje člen vlády, ktorý iba tu príde prečítať, čo mu niekto pripraví. Asi, asi nebude celkom, celkom tá diskusia na takej úrovni, ako by mohla byť, keby tu bola priamo pani predkladateľka.
Pred pár málo minútami sme tu hlasovali o termínovaní bodov ministrov hospodárstva a ministrov dopravy, ktorí si potrebovali zariadiť program a teda, aby mohli byť prítomní pri predkladaní návrhov, no tak Národná rada odhlasovala, že to bude, že to bude v nejakom termínovanom bode. Pani ministerka zrejme vedela, že tu nebude a ona si nedala termínovať svoj bod, ktorý je veľmi dôležitý, lebo sa týka volieb do Európskeho parlamentu a nedala si ho termínovať na nejaký bod, alebo nepožiadala, aby sme o ňom nerokovali dnes, ale zajtra.
Uznávam, že to skrátené legislatívne konanie sa týka procesu, čiže to, to možno nie je také dôležité. Ale v prvom čítaní sme tu už mohli diskutovať aj o veciach, ktoré načrtol kolega Martin Klus. Ale áno, keby bol nejaký vážny dôvod, že mala cestu do zahraničia, rokovania v zahraničí, ktoré nemôže, nemôže ovplyvniť, ale naozaj ja tu, ja tu čítam pred sebou dnešnú správu úradu vlády, že predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini sa stretne s predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, s ministerkou vnútra Denisou Sakovou, prezidentom Policajného zboru Milanom Lučanským a riaditeľom Slovenskej informačnej služby Antonom Šafárikom. Tak ak máme o tomto, o tomto rokovať, o tomto návrhu, ktorý mala predložiť pani ministerka vnútra Saková, tak by bolo dobré vedieť, či teda klame úrad vlády, že sa pani ministerka vnútra stretla s predsedom vlády Petrom Pellegrinim práve v čase, keď mala predkladať návrh dôležitého zákona, návrh na skrátené legislatívne konanie o dôležitom návrhu zákona v Národnej rade. Pretože myslím si, že úprava volieb do Európskeho parlamentu, ktorá kompetenčne spadá do rezortu vnútra, by mala mať prednosť v kalendári ministerky vnútra pani Sakovej pred tým, aby sa s pánom premiérom Pellegrinim poradila o tom, či má alebo nemá odvolať svojho poradcu Tibora Gašpara.
Ale dostali sme tu dve protichodné informácie. Jedna, že je v zahraničí a preto je tu pán vicepremiér Raši a druhá, druhá, ktorá prišla z úradu vlády, že sa stretla s pánom premiérom. Oboje naraz zrejme nemôže byť pravdivé. Alebo teda ja som, ja som zvyknutý na to, že, že dostávame aj vysvetlenia, ktoré znejú neuveriteľne, ako napríklad s právnickou praxou pána Fica, ale teda nechcem, nechcem odbiehať, odbiehať od témy. Ale bol by som rád, keby niekto, buď teda pán, pán vicepremiér ešte v rozprave, aby sa dalo naňho reagovať alebo teda aspoň v záverečnom slove alebo aspoň nejako dodatočne nám vysvetlil, že či pani ministerka vnútra natoľko pohŕda parlamentom, že sa radšej ide radiť s premiérom o veci, ktorá spadá iba do jej kompetencie, či odvolá alebo neodvolá svojho poradcu. Alebo naozaj sa to stretnutie uskutočnilo na nejakom inom mieste, mieste v zahraničí, prípadne teda, že či Národná rada mala nesprávnu informáciu a nebolo to zo strany predsedajúceho, alebo teda neviem, kto ju ospravedlňoval, lož, ale teda, že bol sám uvedený do omylu. Rád by som poznal odpovede na tieto otázky.
Ďakujem.

No k téme vládneho návrhu zákona tu mala hovoriť tá, ktorá ho predkladá. Takže keď už sme u tej témy, tak ono je to tak asi. A pokiaľ ide o ten pobyt čiastočne v zahraničí, čiastočne na úrade vlády, je to trošku zrejme už taká tradícia v tejto rodnej strane, že sa napríklad R. Kaliňák vyskytuje súbežne v lietadle, kde robí stewarda vietnamskej delegácie, ale súbežne aj nie. Takže takto to proste chodí, keď sa ľudia vyskytujú v rôznych dimenziách. Ďakujem.

Ďakujem. No áno, hovorím, že síce ma to trochu prekvapuje, ale zasa, zasa nie až tak moc. Rovnako ma, rovnako ma neprekvapuje to, ak by som náhodou na tú otázku nedostal odpoveď. Ale naozaj by som uvítal, keby miesto toho, že pán predsedajúci komentuje moje vystúpenie tým, aký to bol hodnotný príspevok k predmetnému návrhu zákona. Lebo naozaj o návrhu zákona je primerané sa baviť s jeho, s jeho predkladateľom a malo by asi veľký zmysel sa baviť s pani ministerkou, keby miesto toho, aby takýmto spôsobom bolo hodnotené moje vystúpenie, keby sme dostali odpoveď na tú otázku, že kde je pravda, kto, kto teda zavádzal, či zavádzal úrad vlády a pán premiér Pellegrini, keď tvrdil, že sa stretol s ministerkou Sakovou alebo ste nás zavádzali vy, keď ste tvrdili, že je pani ministerka vnútra v zahraničí a nemôže prísť, lebo teda stretnutie s premiérom určite nie je vec, pre ktorú by minister mal odmietnuť prísť do parlamentu.

Vážené kolegyne a kolegovia, na stole máme tému takzvaného Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Strediská sa vytvárajú a to, čo vytvárajú, je v európskych pomeroch iba dymová clona využívaná celou mašinériou nového svetového poriadku, t. j. štátnymi orgánmi, mediálnou masážou a ďalšími súčasťami na presadzovanie toho a len a len toho správneho názoru, ktorý majstri zákulisia, presnejšie povedané veľmajstri zákulisia robia s populáciou národov Európy.
Takýchto stredísk je po celej Európe zasiatych habadej. A výsledok? Pôvodné národy Európy sú zadupávané do prachu. Keď sa pozrieme na západ, vidíme, ako to tam dopadlo. Ľudské práva sem, ľudské práva tam a máme tam už polovičný kalifát. Ľudské práva sem, ľudské práva tam a už lietajú gumené projektily na žlté vesty. A o gumoliečbe obuškami ani nehovoriac. To sú tie takzvané Parížske princípy, ktoré sa spomínajú v dôvodovej správe? Ľudské práva pre negramotných či pologramotných migrantov, ktorí si voľný čas krátia znásilňovaním či plánovaním a uskutočňovaním svojho džihádu? A Francúz a Nemec, ty pekne pracuj, aby mali dávky, na dávky v ničnerobení.
Aby som tému ľudských práv zo západoeurópskeho kontextu a takpovediac polokalifátu preniesol na územie Slovenskej republiky, pripomeniem, ako nám boli v 1989 vymasírované mozgy. Všetci si môžu pamätať, pokiaľ netrpia samocenzúrou pamäti, na reči pre niekoho neblaho, pre niekoho blaho známeho Vaška Havla: "Hurá, budú sa dodržiavať ľudské práva! Žijete v králikárňach. Reči o nezamestnanosti sú hlúposťou.". Ale čo sa stalo? Reči sa viedli a realita bola iná. Prvou lastovičkou či vlastne drakom bola tá jeho amnestia pod zámienkou ľudských práv. Bolo prepustených tisíce zločincov, ktorí sa veľmi, ale preveľmi úspešne etablovali v podsvetí. Viď Pápayova banda či Ján Roháč, medzinárodný atentátnik a terorista, ktorý robil bombové atentáty v Maďarsku, aj na Slovensku. Tento Ján Roháč, zvaný Potkan či Čapica, bol pečený a verený vo Verejnosti proti násiliu, hlavnou to presadzovateľkou ľudských práv. No a tie Havlove králikárne sú teraz predmetom biznisu s nehnuteľnosťami a stoja desaťtisíce, či dokonca státisíce.
Osobne si myslím, že základné ľudské práva sú: právo na dôstojný život, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie a právo na bývanie. Fungujú tieto práva u nás? No fungujú, ale prekrútene fungujú. Právo na dôstojný život máš, ale vysťahuj sa a predaj svoj dom pod cenu, keď máš vedľa seba asociálov. Právo na zdravotnú starostlivosť máš, ale plať si ju. Právo na vzdelanie tiež máš, ale plať si ho. Plať si pôžičku, ktorú si zoberieš na štúdium. Právo na bývanie tiež máš, ale zadlž sa až do dôchodku. Celkovo by som to zhodnotil takto. Bude to ďalšia inštitúcia. Nič iné len inštitúcia.
Z ruštiny poznám výraz "líščeje", "líščij čelovék". To je zbytočný človek. (Reakcia z pléna.) Líšnyj, pardon. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Tak. A táto inštitúcia bude podľa mňa presne taká istá inštitúcia, zbytočná, budú v nej pracovať zbytoční ľudia, ktorí sa budú starať o všetko možné a len v málinkato, málilinko, v malinkej miere o slušného pracujúceho človeka a rodinu.
Žiarivo negatívny príklad vidím aj v úrade verejného ochrancu práv. Mám tiež temný dojem, že táto inštitúcia preberie aj agendu LGTB, migrantov, či povedzme povestnú otázku z prvej lavice, že prečo by človek nemohol byť psíkom či mačičkou a vykonávať potrebu do škatule s pieskom. Tieto moje temné obavy som si nevytiahol z rukáva. Jednoduchá dedukcia pri čítaní paragrafového znenia.
V § 1 je nebezpečne veľakrát slovo nezávislé. Nuž ale v slovenských pomeroch je toto slovo zdegradované rovnako, ako je zdegradované slovo slušnosť. My veľmi dobre poznáme nezávislé denníky, ktoré sú až príliš závislé, nezávislých analytikov, ktorí sú až príliš závislí. Poznáme aj nezávislé správy, ktoré sú až príliš jednostranne závislé na jednej svetonázorovej platforme. Napríklad v § 1, po štvrté, je uvedené, že stredisko má spolupracovať s domácimi a zahraničnými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv. A tu je to vlastne rozmenené na drobné. Poznáme tieto inštitúcie, ktoré rozvracajú poriadok trvajúci dve tisícročia. V prípade zahraničia je jasné, že sa jedná o zahraničie na západ od nás a od Čiech. Je to stratená časť Európy a tieto ľudskoprávne organizácie s plnou hubou ľudských práv veľkou mierou spôsobili chaos a začiatok apokalypsy. A s takýmito rozvracačmi a babrákmi spolupracovať? A nakoniec, čo tak len dodržiavať našu platnú ústavu a zákony? A takéto vymyslené strediská by sa vôbec nemuseli konštituovať.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, základom európskeho systému ochrany ľudských práv je, ako viete, činnosť Rady Európy, ktorá vznikla už v roku 1949. Dovolím si pripomenúť deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože 10. december nakoniec čosi zohral aj v našom príbehu. V 1989 sme vtedy usporiadali pochod do Hainburgu a začali sme sa približovať k Európe, volalo sa to vtedy "Ahoj, Európa!" a ten nás vrátil do sveta európskej politickej kultúry, ku ktorej patrí rešpekt k ľudským právam. Trúfam si povedať, že dnes, trúfam si povedať, že v neskorších rokoch sme v zásade neuhli z tejto cesty na západ do Európy a dnes sme, ako viete, plnoprávnym členom a vlastne toto rokovanie, ktoré prebieha, súvisí s tým, že Európska únia nás upozornila na nedostatky v jednej inštitúcii. Ide o Stredisko pre ochranu ľudských práv, ktoré sme zriadili, a Európska únia správne upozorňuje, že len formálne.
Rád by som bol, keby si poslanci niekedy položili otázku, čo sa vlastne stalo, čo sa pokazilo v Slovenskej republike, že tie ľudské práva, pre ktoré kedysi ľudia nastavovali krky, pripomeniem, že aj sviečková bola za dodržiavanie ľudských práv, nielen za obsadenie biskupských stolcov, lebo k tým ľudským právam, samozrejme, patrilo aj právo na vierovyznanie. Čiže táto ambícia, aby sme boli krajinou s maximálnym rešpektom k ľudským právam a občianskym slobodám, sa kdesi vytratila a dnes sa z toho stala formálna hra, viac-menej predstieraná pred Európskou úniou.
Rešpektovanie dohovoru o ľudských právach dnes, keď sme členmi Európskej únie, zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, kde sa môžu obracať, aj sa obracajú naši občania, kde opakovane tento Európsky súd konštatuje mnohé prekročenia, najmä pokiaľ ide o prieťahy v súdnom konaní, ale aj o iné porušovanie ľudských práv. Tradične sa týka žien, ešte viac rómskej menšiny. Napriek tomuto formálne krásnemu obrazu inštitucionálneho vývoja ochrany ľudských práv, teda od niekdajších disidentov sviečkovej cez vstup do Európskej únie, kde sme potvrdili našu lojalitu k hodnotám, ktoré sú definované v deklarácii ľudských práv, až po súčasnú pasivitu, ľahostajnosť, kde s nimi robíme, s tými ľudskými právami, vážnejšie len, keď je Slovenská republika vystavená pod tlak.
Musím povedať otvorene, že viac sa takéto javy dejú, keď je pod egidou práve strán, ako je SMER, SNS alebo bývalých komunistov, ktorí z tej ochrany ľudských práv majú naozaj iba formalitu. Podriaďovať sa alebo prijímať hodnoty ľudských práv považujú za akúsi stratu suverenity, no ale, ako sme počuli aj niektorých rečníkov, prijímať hodnoty, ktoré smerujú k ľudským právam, je im veľmi proti srsti, aj niektorým súčasným poslancom.
Súčasná politická garnitúra sa dokonca vyhýba účasti na medzinárodných stretnutiach týkajúcich sa ľudských práv, to bola kauza Marrákeš. Tam napríklad išlo o problém, či budeme, či mienime rešpektovať ľudské práva utečencov, pokiaľ sa ocitnú na našom území. Napriek demisii ministra, v zátvorke poznamenávam, stále platnej, všetci "s napätím čakáme", kedy prestaneme mať ministra v demisii, napriek teda tomuto stanovisku ministra nič sa nestalo. Typicky po našsky sme všetko zamietli pod koberec.
Tak isto stále je strašiakom Istanbulský dohovor, ktorý sa stavia za ochranu rodovej rovnosti a práv žien, akoby sme boli štátom, kde naozaj ženy majú skutočne luxusnú ochranu a tu žiaden muž nebije ženu, ani jej neupiera práva. Je to klam, skutočne nie je to pravda. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v kauze Balogovci, ktorá je z minulého augusta, znovu a znovu upozorňujú, že Slovensko má problémy. Rozhodnutia a stanoviská medzinárodných inštitúcií, ako je Amnesty International, teraz čerstvo z decembra minulého roku upozorňujú, že Slovensko je aj riziková krajina medzinárodne kvôli ignorácii mnohých predpisov, napríklad že falšujeme výkazy o vývoze zbraní do takých území, ako je Saudská Arábia.
Všetky tieto naše tradičné zlyhania má teraz, ako veria predkladatelia tejto novely, odpomôcť zamestnanie siedmich ľudí na stredisku, pričom sa, žiaľ, nedosahuje ani to, čo je veľmi potrebné, a to je oddelenie, oddelenie tejto inštitúcie spod vplyvu štátu, pretože to si vyžaduje, presne to si vyžaduje európska legislatíva. V ľudskoprávnej oblasti ak nekráčame rovnou cestou späť, lebo ignorácia týchto medzinárodných dohovorov a medzinárodných stretnutí je veru tuhá káva, ako sme videli, pre nášho ministra Lajčáka skoro nepochopiteľná. Ak teda by sme boli aj takí, proste ružovo okuliarnatí, že by sme hovorili, že to nie je cesta späť, tak je to minimálne prešľapovanie a stagnácia v oblasti ľudských práv, kde sa tradičné porušovanie ľudských práv, či už políciou, tam došlo k masívnemu zbitiu v tej kauze Balog a spol., masívnemu a neodôvodnenému zbitiu rómskej komunity, alebo či to je už spomínaným zatĺkaním a ignorovaním práv žien alebo práv, na ktoré si nárokujú homosexuálne páry. Ako by sme verili, že týmto odkladaním, odsúvaním skutočne zostaneme ostrovom v Európe, v ktorom nebude plynúť čas a v ktorom sa nebude meniť doba.
Našťastie alebo žiaľ, to už si vyberte, v každom prípade je 21. storočie a Európska únia nás v tomto prípade znovu upozorňuje, že v oblasti ľudských práv si neplníme ani tú povinnú násobilku, alebo povinnú, povinnú výchovu, ktorou je zriadenie strediska pre ľudské práva, ktoré by malo dostatočné financie, dostatočnú razanciu. Keď hovorím o razancii a tú riaditeľku som naozaj úprimne nevidel v médiách, keby toto stredisko niekto rušil, asi by sme to ani nezbadali, pretože ak je pravda, že im za rok pribudlo 20 sledovateľov na webovom sídle, tak je to úplný debakel. Zrušenie, samozrejme, tohto, tohto, tejto inštitúcie nikto nenavrhuje, pretože formálne chceme predstierať, že sa staráme o ľudské práva a že tu na to máme aj štátom platenú inštitúciu.
Dámy a páni, bolo by pre mňa veľkou radosťou, keby sa tento materiál zobral späť a týmto si to dovolím aj navrhnúť, aby pán predsedajúci dal hlasovať o tom, aby sa materiál neprejednával a vrátil sa na prepracovanie predkladateľovi, pretože za týchto okolností týmto materiálom si problém, v ktorom sme v oblasti ľudských práv, nevyriešime. Lepšie je pripraviť materiál dobrý, v ktorom by sa ochrana ľudských práv dostala na úroveň 21. storočia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Predkladám ho na základe úlohy uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 298 zo 17. augusta 2016.
Dodatkový protokol z obsahového hľadiska reaguje najmä na novodobý fenomén tzv. cudzích bojovníkov, t. j. osôb, ktoré odchádzajú do konfliktných oblastí za účelom páchania teroristických trestných činov, resp. účasti v ozbrojených konfliktoch. Súčasne je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, ktorý má za cieľ doplniť Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu o ustanovenia týkajúce sa trestnosti viacerých činov, ktoré súvisia najmä s vyššie uvedeným fenoménom cudzích bojovníkov a páchaním teroristických trestných činov. Je to zároveň medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, najmä Trestný zákon a Trestný poriadok. Za účelom implementácie dodatkového protokolu boli prijaté legislatívne zmeny obsiahnuté v rámci zákona č. 161/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje súlad právneho poriadku Slovenskej republiky s dodatkovým protokolom. Tento protokol je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nezakladá vplyv na verejné financie a sociálne vplyvy, ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, či životné prostredie a služby verejnej správy. Bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a 20. novembra bol schválený vládou Slovenskej republiky a teda vás chcem poprosiť o vyslovenie súhlasu s týmto návrhom.
Ďakujem veľmi pekne.