40. schôdza

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, základom európskeho systému ochrany ľudských práv je, ako viete, činnosť Rady Európy, ktorá vznikla už v roku 1949. Dovolím si pripomenúť deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože 10. december nakoniec čosi zohral aj v našom príbehu. V 1989 sme vtedy usporiadali pochod do Hainburgu a začali sme sa približovať k Európe, volalo sa to vtedy "Ahoj, Európa!" a ten nás vrátil do sveta európskej politickej kultúry, ku ktorej patrí rešpekt k ľudským právam. Trúfam si povedať, že dnes, trúfam si povedať, že v neskorších rokoch sme v zásade neuhli z tejto cesty na západ do Európy a dnes sme, ako viete, plnoprávnym členom a vlastne toto rokovanie, ktoré prebieha, súvisí s tým, že Európska únia nás upozornila na nedostatky v jednej inštitúcii. Ide o Stredisko pre ochranu ľudských práv, ktoré sme zriadili, a Európska únia správne upozorňuje, že len formálne.
Rád by som bol, keby si poslanci niekedy položili otázku, čo sa vlastne stalo, čo sa pokazilo v Slovenskej republike, že tie ľudské práva, pre ktoré kedysi ľudia nastavovali krky, pripomeniem, že aj sviečková bola za dodržiavanie ľudských práv, nielen za obsadenie biskupských stolcov, lebo k tým ľudským právam, samozrejme, patrilo aj právo na vierovyznanie. Čiže táto ambícia, aby sme boli krajinou s maximálnym rešpektom k ľudským právam a občianskym slobodám, sa kdesi vytratila a dnes sa z toho stala formálna hra, viac-menej predstieraná pred Európskou úniou.
Rešpektovanie dohovoru o ľudských právach dnes, keď sme členmi Európskej únie, zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, kde sa môžu obracať, aj sa obracajú naši občania, kde opakovane tento Európsky súd konštatuje mnohé prekročenia, najmä pokiaľ ide o prieťahy v súdnom konaní, ale aj o iné porušovanie ľudských práv. Tradične sa týka žien, ešte viac rómskej menšiny. Napriek tomuto formálne krásnemu obrazu inštitucionálneho vývoja ochrany ľudských práv, teda od niekdajších disidentov sviečkovej cez vstup do Európskej únie, kde sme potvrdili našu lojalitu k hodnotám, ktoré sú definované v deklarácii ľudských práv, až po súčasnú pasivitu, ľahostajnosť, kde s nimi robíme, s tými ľudskými právami, vážnejšie len, keď je Slovenská republika vystavená pod tlak.
Musím povedať otvorene, že viac sa takéto javy dejú, keď je pod egidou práve strán, ako je SMER, SNS alebo bývalých komunistov, ktorí z tej ochrany ľudských práv majú naozaj iba formalitu. Podriaďovať sa alebo prijímať hodnoty ľudských práv považujú za akúsi stratu suverenity, no ale, ako sme počuli aj niektorých rečníkov, prijímať hodnoty, ktoré smerujú k ľudským právam, je im veľmi proti srsti, aj niektorým súčasným poslancom.
Súčasná politická garnitúra sa dokonca vyhýba účasti na medzinárodných stretnutiach týkajúcich sa ľudských práv, to bola kauza Marrákeš. Tam napríklad išlo o problém, či budeme, či mienime rešpektovať ľudské práva utečencov, pokiaľ sa ocitnú na našom území. Napriek demisii ministra, v zátvorke poznamenávam, stále platnej, všetci "s napätím čakáme", kedy prestaneme mať ministra v demisii, napriek teda tomuto stanovisku ministra nič sa nestalo. Typicky po našsky sme všetko zamietli pod koberec.
Tak isto stále je strašiakom Istanbulský dohovor, ktorý sa stavia za ochranu rodovej rovnosti a práv žien, akoby sme boli štátom, kde naozaj ženy majú skutočne luxusnú ochranu a tu žiaden muž nebije ženu, ani jej neupiera práva. Je to klam, skutočne nie je to pravda. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v kauze Balogovci, ktorá je z minulého augusta, znovu a znovu upozorňujú, že Slovensko má problémy. Rozhodnutia a stanoviská medzinárodných inštitúcií, ako je Amnesty International, teraz čerstvo z decembra minulého roku upozorňujú, že Slovensko je aj riziková krajina medzinárodne kvôli ignorácii mnohých predpisov, napríklad že falšujeme výkazy o vývoze zbraní do takých území, ako je Saudská Arábia.
Všetky tieto naše tradičné zlyhania má teraz, ako veria predkladatelia tejto novely, odpomôcť zamestnanie siedmich ľudí na stredisku, pričom sa, žiaľ, nedosahuje ani to, čo je veľmi potrebné, a to je oddelenie, oddelenie tejto inštitúcie spod vplyvu štátu, pretože to si vyžaduje, presne to si vyžaduje európska legislatíva. V ľudskoprávnej oblasti ak nekráčame rovnou cestou späť, lebo ignorácia týchto medzinárodných dohovorov a medzinárodných stretnutí je veru tuhá káva, ako sme videli, pre nášho ministra Lajčáka skoro nepochopiteľná. Ak teda by sme boli aj takí, proste ružovo okuliarnatí, že by sme hovorili, že to nie je cesta späť, tak je to minimálne prešľapovanie a stagnácia v oblasti ľudských práv, kde sa tradičné porušovanie ľudských práv, či už políciou, tam došlo k masívnemu zbitiu v tej kauze Balog a spol., masívnemu a neodôvodnenému zbitiu rómskej komunity, alebo či to je už spomínaným zatĺkaním a ignorovaním práv žien alebo práv, na ktoré si nárokujú homosexuálne páry. Ako by sme verili, že týmto odkladaním, odsúvaním skutočne zostaneme ostrovom v Európe, v ktorom nebude plynúť čas a v ktorom sa nebude meniť doba.
Našťastie alebo žiaľ, to už si vyberte, v každom prípade je 21. storočie a Európska únia nás v tomto prípade znovu upozorňuje, že v oblasti ľudských práv si neplníme ani tú povinnú násobilku, alebo povinnú, povinnú výchovu, ktorou je zriadenie strediska pre ľudské práva, ktoré by malo dostatočné financie, dostatočnú razanciu. Keď hovorím o razancii a tú riaditeľku som naozaj úprimne nevidel v médiách, keby toto stredisko niekto rušil, asi by sme to ani nezbadali, pretože ak je pravda, že im za rok pribudlo 20 sledovateľov na webovom sídle, tak je to úplný debakel. Zrušenie, samozrejme, tohto, tohto, tejto inštitúcie nikto nenavrhuje, pretože formálne chceme predstierať, že sa staráme o ľudské práva a že tu na to máme aj štátom platenú inštitúciu.
Dámy a páni, bolo by pre mňa veľkou radosťou, keby sa tento materiál zobral späť a týmto si to dovolím aj navrhnúť, aby pán predsedajúci dal hlasovať o tom, aby sa materiál neprejednával a vrátil sa na prepracovanie predkladateľovi, pretože za týchto okolností týmto materiálom si problém, v ktorom sme v oblasti ľudských práv, nevyriešime. Lepšie je pripraviť materiál dobrý, v ktorom by sa ochrana ľudských práv dostala na úroveň 21. storočia.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Návrh vlády je pod tlačou 1243. Správa výboru má tlač 1243a.
Návrh vlády odôvodní pán podpredseda vlády Raši. Prosím ho, aby sa ujal slova.

(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, tlač 1243.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Predkladám ho na základe úlohy uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 298 zo 17. augusta 2016.
Dodatkový protokol z obsahového hľadiska reaguje najmä na novodobý fenomén tzv. cudzích bojovníkov, t. j. osôb, ktoré odchádzajú do konfliktných oblastí za účelom páchania teroristických trestných činov, resp. účasti v ozbrojených konfliktoch. Súčasne je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, ktorý má za cieľ doplniť Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu o ustanovenia týkajúce sa trestnosti viacerých činov, ktoré súvisia najmä s vyššie uvedeným fenoménom cudzích bojovníkov a páchaním teroristických trestných činov. Je to zároveň medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, najmä Trestný zákon a Trestný poriadok. Za účelom implementácie dodatkového protokolu boli prijaté legislatívne zmeny obsiahnuté v rámci zákona č. 161/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje súlad právneho poriadku Slovenskej republiky s dodatkovým protokolom. Tento protokol je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nezakladá vplyv na verejné financie a sociálne vplyvy, ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, či životné prostredie a služby verejnej správy. Bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a 20. novembra bol schválený vládou Slovenskej republiky a teda vás chcem poprosiť o vyslovenie súhlasu s týmto návrhom.
Ďakujem veľmi pekne.

Prosím určeného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Ladislava Andreánskeho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní predmetného materiálu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1313 z 31. decembra 2018 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že ako gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, tlač 1243a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 562 z 29. januára 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto, tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2019. Materiál vlády je uverejnený ako tlač 1299.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím vás o uvedenie tohto materiálu.

(Rokovanie o informácii ovydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2019, tlač 1299.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky mi dovoľte odôvodniť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2019. Informácia sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o týchto nariadeniach vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda prijala a bolo vydaných celkovo päť takýchto nariadení, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v prerokovávanej informácii. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2019. Celkovo ide o dve aproximačné nariadenia a vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať aj ďalšie aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Ctený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, odporúčam, aby plénum Národnej rady informáciu o týchto aproximačných nariadeniach v II. polroku 2018 a o zámere na I. polrok 2019 vzalo na vedomie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Ježíkovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1367 zo 16. januára 2019 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá túto informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch, tak ako už pán podpredseda uviedol, tak v II. polroku 2018 bolo prijatých päť týchto nariadení a teraz v tomto I. polroku sa plánujú prijať dve nariadenia, a to v gescii ministerstva zdravotníctva a Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 84. schôdzi 29. januára 2019 a uznesením č. 560 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.