40. schôdza

Pán poslanec Štarchoň.

Pán poslanec, vážim si tvoj názor a hlavne aj skutočnosť, že si tu otvoril jednu tému, a to je samotný proces a aktuálny stav, aký v súčasnosti je k dispozícii z hľadiska platného legislatívneho prostredia, čo sa týka jednak procesu obhajovania záverečných prác, ale aj habilitačných a inauguračných konaní.
Na druhej strane si ale zabudol na jednu dôležitú vec. Množstvo skutočností sa ukáže časom, v čase obhajoby napríklad alebo predkladania materiálov, či už do vedeckých rád, fakúlt alebo univerzít alebo následne v rámci celkového ďalšieho procesu, nie všetky skutočnosti boli vždy známe. Aj tie systémy, ktoré teraz aktuálne používame, či už Centrálny register záverečných prác alebo český systém, ktorý máme k dispozícii, nie vždy dokážu odhaliť hlavne práce, ktoré boli spracované niekým iným. Taktiež nie vždy sa to dá odhaliť priamo pri obhajobe záverečnej práce alebo inej napríklad habilitačnej práce, pokiaľ by k niečomu takému došlo. Toto je vec, na ktorú by sme naozaj mali myslieť a kde z môjho pohľadu je možno oveľa väčší problém, tak je to, čo tu už spomínané bolo, a to je obsah, forma a načasovanie, kedy sa tento návrh zákona predkladá a istý, v istom momente som mal dokonca pocit, ako keby si chcel hlasovať proti takto predkladanému návrhu zákona, hlavne, keď si prezentoval tie myšlienky, ktoré sa týkajú procesov, ktoré aktuálne k dispozícii máme.
Naozaj nie je to jednoduché hlavne v súčasnosti, keď máme k dispozícii množstvo predovšetkým elektronických zdrojov informácií, keď máme k dispozícii množstvo dostupných zdrojov zahraničnej proveniencie identifikovať nielen plagiátorstvo, nielen kompiláty, ale aj ďalšie nekalé praktiky a možno práve preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne. Juraj, tak kričal si, že Poliačik je najmúdrejší. V roku 2010, v septembri, prešiel týmto plénom zákon, vďaka ktorému ľudia, ako Andrej Danko už nemôžu získavať akademické tituly. Zákon, ktorý dal povinnosť každému jednému absolventovi povinne zverejniť svoju záverečnú prácu v spoločnom registri, ktorý je každému prístupný, v ktorom sa dá vyhodnotiť zhoda s inými textami a na základe ktorého je možné veľmi jednoducho a veľmi rýchlo plagiát odhaliť. A hádaj, kto ten zákon pretlačil parlamentom? Osuský, Beblavý, Jana Žitňanská a ja. Takže keď o tejto téme ideme rozprávať, že čo sa v tej veci dá zmeniť, my sme to zmenili v roku 2010, ale nemohli sme postihnúť ľudí, ktorí robili svoje práce predtým. A práve kvôli nim má byť zmenený taký zákon, ktorý teraz máme na stole, ale zmenený poriadne. A Česi, ešte raz zopakujem, to urobili dobre. To je prvá vec.
Druhá vec, ja úplne súhlasím s tým, že sa má vyvodiť zodpovednosť aj vysokým školám. Žijeme v krajine, kde vysoké školy sú ešte stále politickými pomníkmi jednotlivých garnitúr. Vznikali zákonom a nedajú sa rušiť. Tu musíme spraviť poriadok, vyhodnotiť kvalitu a kľudne jedným z parametrov nech je aj počet usvedčených plagiátorov, ktorí z tej školy vyšli a také školy pomaly vyraďovať zo siete. Úplne súhlasím, ale to teraz, Juraj, nie je téma. Teraz je téma, že niekto podvádzal, kradol intelektuálny majetok a klamal a mal by za to pykať. A je jedno, či je predsedom parlamentu, alebo nie.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v jednej veci s vami úplne súhlasím, keď ste spomínal, že treba ísť hlbšie do tejto témy. Hlbšie najmä preto, že nám v opozícii často vytýkate akýsi legislatívny aktivizmus, že prichádzame s určitými vecami, ktorými riešime čiastkovo. Žiaľ, stretávame sa s tým aj z opačnej strany, keď predkladajú poslanecké návrhy aj koaliční poslanci, ale to je v poriadku, všetci máme na to právo. Ale máme tu jeden veľmi vážny problém. Všetci, všetci tu veľmi dobre vieme, v akom stave sú naše vysoké školy. Všetci veľmi dobre vieme, že pomaly a isto budeme prehrávať tento boj. Ak sa postavíme na dve strany fronty a budeme teraz proti sebe viesť nezmieriteľný boj, kto tu má v skutočnosti pravdu? Pretože tí, ktorí budú chcieť podvádzať, budú stále vynaliezavejší, budú kopírovať veci zo zahraničných zdrojov, budú si ich prekladať, firmy, ktoré už dnes dokážu vytvoriť vám prácu, budú sa snažiť to robiť ešte rafinovanejšie a vytvárať si na tom svoj biznis. Takže ak hovoríte o hlbšom prístupe, mali by ste tiež podporiť návrh, ktorý tu zaznel, aby sa tento návrh vrátil na prepracovanie a riešil sa komplexne, nielen čo sa týka odnímania titulov, ale najmä aj, akým spôsobom chceme bojovať proti podvádzaniu a proti tomu, čo sa nám tu na vysokých školách šíri. Toto je podľa mňa to, čo by tu malo zaznieť a čo by nás mohlo spojiť.

Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem. Pán kolega Blanár, toľko slov, jedna odpísaná rigorózna práca spustila toľko slov. Dokonca možno tie slová, keby sa spísali, čo ste tu povedali, tak je to na jednu rigoróznu prácu, ktorá je neodpísaná. Je to neuveriteľné, koľko slov ste vynaložili na obhajobu neobhájiteľného. V slušnej spoločnosti neobhájiteľného. Prečo to robíte, aký, aký máte záujem na tom, aby ste obhájili neobhájiteľné odpísanie rigoróznej práce? Toto je pani ministerka školstva, ak sa nemýlim. Nie je to pani, ktorá tu má zastierať a predstierať, že skutok sa nestal a toto sa stalo a toto bolo inak. A školstvo, to sú deti a mládež. A to, čo v tejto chvíli pre mňa je úplne absentujúce, to je sebareflexia a vyvodenie zodpovednosti. Nie aby ste si sadli s vašimi, s vaším tímom a teraz povedali: urobme nejaký manéver a poďme do protiútoku a dáme zákon, ktorý vlastne vôbec nebude tú rigoróznu prácu Andreja Danka riešiť, lebo toto tak je. A vy to veľmi dobre viete, že na základe tohto by sa nedalo povedať, že tento plagiát, toto je plagiát, ale urobíte zastierací manéver, venujete mu energiu, slová, venujete mu čas. Namiesto toho, aby sa tu riešili skutočné problémy školstva, aby sme deťom na vlastných príkladoch ukázali, čo je dobré a čo je zlé, vy tu skrývate pravdu za lož a toto nám tu ponúkate, no je to hanebné. A potupné.

Pán poslanec Blanár.

Ďakujem všetkým za príspevky, faktické poznámky.
Pán Dostál, zvykol som si na vaše extenzívne príklady. Podľa toho, čo ste povedali, tak v podstate aj obeť vraždy je vinná za to, že sa neubránila vrahovi. To sa nedá, vy porovnávate hrušky s jablkami.
Pán poslanec Gröhling, som rád, že súhlasíte, že tá zodpovednosť nie je len na samotnom absolventovi, ale že je tam celý reťazec tých, ktorí by mali byť zodpovední.
Pán poslanec Štarchoň, áno, práve o to ide, skúsme teda vylepšiť celý ten systém, lebo je tu mnoho firiem, ktoré na internete ponúkajú, že vám spracujeme a tak ďalej a tak ďalej. Vysoké školy by samé mali v rámci, v rámci samosprávy dbať na to, aby si vybudovali dostatočne nepriechodný systém z hľadiska zhody. Na tom treba pracovať.
Pán poslanec Poliačik, ja nespochybňujem, ak ste urobili tieto aktivity a myslím si, že ste skôr kopírovali bežnú prax, ktorá už bola aj v iných krajinách, takže nebolo to objavenie teplej vody, ale dobre. Prečo ste nešli aj ďalej možno práve v tom, že keď tu bude niečo dokázané, že pustila vysoká škola nejaký plagiát, aby prišla napríklad o akreditáciu. Prečo sa o tomto nebavíme?
Pán poslanec Sopko, to je práve to, že firmy tu existujú, ponúkajú to a my možno nič nerobíme, ale vyprosím si jednu vec, a to chcem povedať, nehádžme všetky vysoké školy do jedného vreca, ako ste povedali. Sú tu skvelé vysoké školy, som o tom presvedčený a robia to skvele. Možno ste to tak nemysleli, ale vyznelo to z vášho vystúpenia, lebo ste povedali o všetkých vysokých školách.
No a pani poslankyňa Dubačová, škola mala povedať, čo je plagiát a to nepovedala. A tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)