40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán minister, vitajte. Kolegyne, kolegovia, ja využijem tento zákon, takú príležitosť možno pohovoriť o oblasti, ktorá sa nepriamo týka práve toho, čo upravuje tento zákon alebo sa snaží upraviť, a chcem poukázať hlavne na regrutáciu, pretože svojím spôsobom ten jav, ktorý tu máme, že naozaj na Slovensku vzniklo mnoho, tak poviem, polovojenských, ale to je asi prehnaný výraz, ale proste skupín mladých, ktorí sa snažia združovať a hrajú sa, keď tak poviem, na vojakov alebo sa približujú k tomu, tak to je proste, myslím si, že aj dôsledok toho, že tá regrutácia nefunguje tak, ako by mala. A to sme sa tu bavili aj pri iných zákonoch.
A, pán minister, určite si pamätáte na roky 2000, 2001, ´2, ´3, kedy sme ešte na ministerstve obrany plánovali práve jednak dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl, moderné, vyvážené ozbrojené sily, a určite si pamätáte na mená ako Don Balza, Karl Lopez, alebo s ktorými sme chodili práve aj na stretnutia s vami alebo s generálom Kučom, ktorý mal na starosti jednotku, čiže práve ten personálny manažment, a rozprávali sme práve o tom, ako správne nastaviť aj tú regrutáciu, ako nastaviť zabezpečenie ozbrojených síl kvalitným personálom práve v čase, keď sa aj plánoval prechod zo základnej vojenskej služby na profesionálnu armádu, kedy už sa vedelo, že sa postupne upustí od tých vojenských obvodov, ktoré robili tie odvody, takže. A vtedy tie plány boli ambiciózne, myslím si, že boli dobre nastavené a veľa sme sa rozprávali aj o tom, ako zatraktívniť vojenské ozbrojené sily, pardon, ozbrojené sily zatraktívniť, ale taktiež ako aj odkomunikovať túto atraktivitu.
A toto neni maslo len na vašu hlavu, ale svojím spôsobom aj na vašich predchodcov, kde môžme naozaj dnes vidieť, že sa nepodaril tento proces zatraktívnenia tej regrutácie a práve odprezentovania, pretože vidíme, že v zahraničí vyspelé krajiny, ktoré majú funkčne rozvinuté ozbrojené sily, tak ten proces regrutácie, a keďže toto boli práve ľudia zo Spojených štátov, ktorí, s ktorými sme konzultovali tieto veci, tak mali bohaté skúsenosti, samozrejme, v tom tiež si prechádzali vo svojich začiatkoch v 70. rokoch ťažkými časmi, ale tie skúsenosti sa tu snažili odovzdať.
A ja chcem tak viac-menej aj pri tejto príležitosti opäť tak poukázať na to, že toto je jedna z oblastí, ktorej sa treba veľmi podrobne venovať, pretože ozbrojené sily naozaj môžu aj v mierovom režime pre spoločnosť prinášať veľkú pridanú hodnotu. A tá pridaná hodnota je v tom, že práve ako sa nastavovala aj tá regrutácia, tak tak, ako to fungovalo napríklad v Spojených štátoch v tom čase, mnohí mladí ľudia prichádzali do ozbrojených síl na tzv. dvoj-trojročný pobyt. Nazval som to pobyt, ale on to bol skôr tréning. A išlo o to, že mladí ľudia po škole, po skončení strednej školy, niektorí po vysokej, ale skôr po strednej, prišli do ozbrojených síl, aby mohli nabrať praktické skúsenosti, aby, sú ešte plní elánu, vitality a zároveň získavajú aj základné návyky, ktoré možno práve tou výchovou aj v tej modernej spoločnosti sa nie vždy tým deťom a tým mladistvým dostanú, ale ten zmysel pre poriadok, zmysel pre disciplínu, štruktúru, zameranosť na cieľ poskytovania, podávanie výsledkov je, samozrejme, veľmi dôležité práve v takomto mladom veku pochytiť. A tí, ktorí nejdú na vysokú školu, tak to nemajú úplne kde dostať, dobre, idú do fabriky, ale tam, ak to nemajú, tak automaticky strádajú.
Čiže v tomto tie ozbrojené sily naozaj aj v zahraničí plnia takú, by som povedal, veľmi dôležitú úlohu spoločensky, a preto aj tá regrutácia bola pôvodne zameraná tak, aby poskytovala aj takéto programy, aby tí mladí ľudia mohli prísť nie na to, aby boli doživotne profesionálni vojaci, lebo to sa vyfiltruje práve v tej prvej fáze, pretože ak si uvedomíte, tak aj tá hierarchia ozbrojených síl je pyramídová, to znamená, že najviac, najviac ľudí je práve v tej dolnej vrstve a to sú takí, keď to poviem, pešiaci, čiže prichádzajú ako vojaci, základní, základní vojaci bez akýchkoľvek skúseností a učia sa v tom základnom výcviku tie, nejakú taktiku, nejaké streľby, pohyb a podobne a sú vlastne súčasťou mužstva. Pretože máme dôstojnícky zbor, máme práporčícky, ale potom máme ten poddôstojnícky a ten je ten dôležitý, lebo to sú v skutočnosti tí vojaci, ktorí bojujú. Dôstojníci, samozrejme, sú vysokoškolsky vzdelaní a podobne a tí velia.
A práve možno pre kolegov, ktorí sa tomu až tak nevenujú, tak každá jednotka pozostáva z určitého počtu vojakov, to sú tí poddôstojníci, ku ktorým prichádza malé velenie, aj na úrovni čaty máte veliteľa čaty, ktorý je teda dôstojník, ale tí jeho vojaci sú poddôstojníci. A v každej jednotke zabezpečuje takú tú disciplínu tej malej jednotky alebo aj väčšej vždy veliaci poddôstojník. Čiže on nikdy nebude dôstojníkom, neni to ani jeho ambícia, on má na starosti byť vždy pri tých mužoch a k nemu prichádza napríklad na čatu mladý poručík, ktorý je po vysokej škole, dostal, alebo po vojenskej akadémii, čiže je to mladý 24-, 25-ročný muž, ktorý prichádza opäť k mladíkom, ale má tam vždycky veliaceho dôstojníka, pardon, veliaceho poddôstojníka, ktorý je vo veku viac ako všetci ostatní, požíva tú autoritu toho mužstva a ten pre toho dôstojníka zabezpečuje tú disciplínu aj v tom mužstve.
Ale aby som sa vrátil. Čiže tá regrutácia je veľmi dôležitá na to, aby aj tí mladí ľudia dnes mali útočisko v bezpečnom prostredí, aby ho nehľadali v nejakých, by som povedal, sekundárnych alebo nekontrolovateľných prostrediach, kde majú tú túžbu možno zažiť aj nejaký adrenalín, zažiť nejaké dobrodružstvo, zastrieľať si a podobne, a toto by mali poskytovať ozbrojené sily. Na to, aby sa to dialo, musia byť veľmi dobre vystrojené, čiže nemyslím teraz výzbroj, ale výstroj, čiže to je práve tá osobná výstroj, a, samozrejme, mali by byť aj dobre cvičené. Pretože ten výcvik je niečo, čo v ozbrojených silách dlhodobo strádame, a preto aj možno to nie je vždy také zaujímavé a preto aj tá regrutácia sa možno takým spôsobom nedarí. Ale o tomto určite pán minister by vedel rozprávať omnoho viac.
Ja len teda chcem poukázať na to, že keď sa bavíme o nosení uniforiem v civile, tak vidíme, že je tu ten externý jav, že mnohí mladí ako keby sa chcú cítiť vojakmi, a preto siahajú aj po týchto uniformách, ale nie je to, samozrejme, dobré, ak chcú nosiť uniformu, tak nech prídu do ozbrojených síl a nech v ozbrojených silách, samozrejme, zažijú aj to dobrodružstvo. A ak ich tá profesia chytí, tak, samozrejme, môžu pokračovať v kariére profesionálnych vojakov. Ak ich to nechytí, zažijú dostatok dobrodružstva, keď to tak v dobrom poviem, sa vybili, tak sa môžu vrátiť do civilného života a nesú si so sebou veľmi dôležité návyky a pochopenie určitých súvislostí, ktoré v živote vždy dobre využijú.
A naozaj tá prax v zahraničí ukázala, že ľudia, ktorí skončili takýto výcvik v profesionálnej armáde v podobe 2-3 rokov, keď sa vrátia do civilného života, tak podávajú lepšie výkony, lepšie výkony v tých firmách, pretože majú tieto základné návyky.
No a toto je teda taká základná časť.
Druhú časť, ktorú by som chcel venovať teraz, je Vojenskej polícii a toto, pán minister, určite vy dobre viete, že sa traduje v ozbrojených silách, že Vojenská polícia je vždycky taká organizácia v každej krajine, ktorá nejakým spôsobom vždy bojuje o to, aby mala viacej kompetencií, a vždy bojuje o to, aby mala lepšie postavenie a podobne. A tie názory vojakov sa líšia, ale väčšina, väčšina vojakov, teraz nemyslím rádových, ale aj veliteľov a podobne, dôstojníkov hovorí, že nie je to úplne dobré. Iba členovia Vojenskej polície sa cítia, že mali by mať viac, všetci ostatní si myslia, že by sa mali starať, o čo sa starať majú.
A tu chcem povedať jednu dôležitú vec, pretože tu sa chcú udeliť aj kompetencie vlastne Vojenskej polícii, aby dozerala na to, že ľudia, ktorí nosia uniformu v plnom, v plnej výbave, keď to tak poviem, aj so všetkými náležitosťami, ktoré prináležia len ozbrojeným silám, tak Vojenská polícia by vlastne toto nejakým spôsobom kontrolovala a podobne. Ale toto podľa mňa nespadá pod úlohy Vojenskej polície, pretože Vojenská polícia zo svojej podstaty, a je to dôležité, sa má starať o vojakov a práve je to polícia pre vojakov, pretože rádová civilná polícia nepozná alebo nemá prečo ani poznať ten režim vojakov a oni sú v určitom špeciálnom režime, a preto na pôde kasární, na pôde jednotlivých jednotiek je dôležité, aby pôsobila, ak sa tam dôjde k nejakému skutku, priestupku, trestnému činu a podobne, aby to v prvom rade vyšetrovala Vojenská polícia. Toto je primárny účel, čiže riešiť veci, ktoré polícia rieši medzi civilným obyvateľstvom, tak Vojenská polícia ich rieši medzi vojakmi, či už je to na území Slovenska, alebo keď je tá jednotka vysunutá v zahraničí a podobne.
Takže toto je ich primárny, primárny rámec a nemala by z tohto rámca vychádzať von, pretože je legitímne, že vojaci majú svoj špecifický režim, a je legitímne, aby ich vyšetrovali, ak teda dôjde k nejakému takémuto porušeniu, aby ich vyšetrovala Vojenská polícia, ktorá rozumie aj tomu rozmeru toho špeciálneho režimu, v ktorom vojaci žijú, cvičia, fungujú.
Ale nevidím dôvod na to, aby Vojenská polícia dostávala kompetencie mimo územia svojich jednotiek, keď tak poviem, alebo mimo kompetencií vojakov, aby kontrolovala civilov, či nosia uniformu a či majú tie náležitosti, ktoré by tam mať nemali. Toto podľa mňa spadá do kompetencie polície a tá by mala byť prvá kontaktná, ktorá by to mala riešiť, a preto nevidím úplne opodstatnenosť toho, že táto kompetencia prináleží Vojenskej polícii. Ak civilná polícia zistí takéto zneužívanie uniformy, v takom prípade, a nevie to vyriešiť sama, je tam povedzme niečo dôležitejšie a potrebuje konzultovať, v takom prípade nejaká spolupráca tam môže prichádzať do úvahy. Ale na to prvotné, na tie priestupky, blokové pokuty a podobe nevidím dôvod, prečo by to mala riešiť Vojenská polícia.
Skôr sa obávam, že to môže smerovať k tomu, že tak, ako to je vždy, že Vojenská polícia bude najprv, dnes dá nohu do dverí, povie, tak dajte nám túto kompetenciu, o pol roka povie, no ale keď ste nám dali túto kompetenciu, dajte nám viacej ľudí, no a keď nám chcete dať viacej ľudí, tak nám musíte dať viacej peňazí - a už sa to nabaľuje. Keď nám dáte viacej ľudí, musíme mať k tomu aj techniku - a takto to, takto to štandardne funguje.
Takže tuto vidím toto riziko o to viac, keď vlastne aj v tej dôvodovej správe nie je vyčíslená kvantifikácia nákladov, čo si myslím, že nie je úplne zodpovedné, pretože malo by niečo takéto byť vyčíslené a pretože to nebude úplne bez nákladov a o to viac z dlhodobého hľadiska, ak teda táto Vojenská polícia by mala mať takéto kompetencie.
Takže toto sú veci, ktoré mi tam, ktoré mi tam nesedia. Neviem, či ich viete tu namieste zodpovedať, čo sa týka tej kvantifikácie. Ale, keďže to nie je v dôvodovej správe, tak predpokladám, že ani nemáte k tomu nejaké ďalšie, ďalšie informácie.
A chcel som teda poukázať aj trošku na tú debatu tej regrutácie a tu by som chcel dať taký dôraz aj v tomto pléne, ale aj vás, pán minister, na vás tak odovzdať, že toto je určite oblasť, ktorej sa treba venovať, ale ja viem, že vy to máte takisto uchopené.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, väčšiu časť svojho vystúpenia, prejavu ste venovali problémom regrutácie, čo je naozaj veľmi dôležitá téma. Ja pevne verím, že túto tému budeme môcť preberať spoločne aj s pánom ministrom pri ďalších zmenách, ktoré sa budú týkať inej legislatívy.
Je naozaj, regrutácia je veľkým problémom a neobsadenosť teda voľných tabuliek v rámci ozbrojených síl.
Ale tento zákon je naozaj o kompetenciách, o rozširovaní kompetencií Vojenskej polície a ja si myslím, že, a to bola moja prvá otázka, ktorú som mal aj na pána ministra na branno-bezpečnostnom výbore, že či je zhoda s ministerstvom vnútra a s Policajným zborom. Pretože vždy, keď sa jednalo o nejaké rozširovanie týchto kompetencií vojenských policajtov, predtým železničnej polície atď., tak vždy Policajný zbor mal a ministerstvo vnútra s tým nejaký problém. Bol som ubezpečený a nie je to ani nijaké zásadné pripomienky, ktoré boli aj zo strany pána ministra obrany, že toto je všetko odkonzultované s Policajným zborom a práve tá kompetencia, ktorá sa dáva Vojenskej polície aj mimo priestorov ozbrojených síl, je práve v tejto novele.
A ja si myslím, že klasická polícia, klasický Policajný zbor má oveľa, oveľa viac problémov, viac vecí, ktoré musí riešiť, ako kontrolovať ľudí, občanov, či nosia, či majú nosiť tie uniformy zákonným spôsobom, alebo nemajú nosiť.
Čiže nechajme túto kompetenciu naozaj Vojenskej polícii, či tie rovnošaty majú, nosia tí, ktorí majú nosiť, a myslím, že to nie je taká kompetencia, ktorá sa im pridáva, ktorá by mala byť problematická, problémová zo strany napríklad aj klasickej polície, Policajného zboru.
Takže to bola moja otázka prvá, ktorú som sa pýtal.

Ďakujem pekne teda za doplnenie, otázku na pána ministra. Však mňa tiež bude zaujímať, ako na to pán minister odpovie.
Ja len doplním, ja si neviem úplne predstaviť, ako Vojenská polícia chce pôsobiť v civilnom obyvateľstve, pretože nemá taký počet príslušníkov, aby to vedela monitorovať, čiže či sa bude jednať o nejaké, ak to teda chcete ponechať, lebo ja si naozaj myslím, že to nepatrí a že policajt, keď hliadkuje, tak vie predsa vidieť na človeku, že či má, to neni nejaká ďalšia úloha, to je len o tom, že si všimne, tak, aha, okrem toho, že teraz vidím tú uniformu, tak prídem bližšie a pozriem, máš tam hodnosť, máš tam slovenský znak, no tak, ale to nemáš mať. Čiže nie je to niečo, čo by bolo náročné pre toho policajta, ešte byť si vedomý toho, že si má pri pochôdzke všimnúť, že či niekto takéto niečo nosí, alebo nenosí. Takže tú náročnosť tam ja takú nevidím.
A neviem si predstaviť, ako tí vojenskí policajti to chcú robiť, ako chcú postihnúť. Lebo povedzme si, ak by - teraz trošku do extrému - nejaký človek kráčal po meste, tak kto si to všimne? Tí vojenskí policajti budú teraz hliadkovať v mestách, v lesoch, posilníme ich počty, aby to dokázali? Alebo pôjdu iba na udanie a podobne?
Preto poukazujem na to, že toto môže jednoducho viesť k tomu, že buď sa bude musieť navýšiť počet vo Vojenskej polícii. To znamená viacej peňazí, viacej tabuliek. My tých ľudí potrebujeme skôr dostať do tých štruktúr, ako ste poukázali aj vy, a s tým je problém. Takže ja naozaj nevidím opodstatnenie, aby toto mala Vojenská polícia, ale bude ma zaujímať aj vysvetlenie pána ministra.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte pár poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o ozbrojených silách. Chcem sa venovať tej časti zákazu používania rovnošiat, kde sa navrhuje ustanovenie, že "ak osobitné predpisy neustanovujú inak, zakazuje sa inej osobe ako vojakovi používať vojenskú rovnošatu a odev označený štátnym znakom Slovenskej republiky a špecifickými znakmi, ktorý môže byť zameniteľný s vojenskou rovnošatou. Rovnako sa zakazuje inej osobe ako vojakovi používať osobnú identifikačnú kartu" atď.
Je to, je to ustanovenie, ktoré je obdobné, a to tu už zaznelo, s ustanovením, ktoré zakazuje používať policajné rovnošaty a ktoré kvalifikuje takéto konanie ako priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu.
Chcel by som upozorniť na niekoľko problémov, ktoré s touto navrhovanou problematikou alebo navrhovaným riešením súvisia. Jednak je tam otázka tej zameniteľnosti, lebo teda nejde iba o rovnošaty, ktoré sú priamo vojenské, ale aj také, ktoré sú zameniteľné, a v dôvodovej správe sa napríklad píše a teraz, že, že takýmto odevom môže byť odev, ktorý je vyhotovený v obdobnej farebnej úprave, ako sú vyhotovené výstrojové súčiastky poľnej vojenskej rovnošaty, sú vyhotovené vo farebnej úprave s digitalizovanou potlačou les alebo s digitalizovanou potlačou púšť a, naopak, navrhovanou právnou úpravou sa nezakazuje nosenie oblečenia, resp. jeho časti, ktoré by mohlo byť zameniteľné s poľnou vojenskou rovnošatou BDU, oblečenie alebo iné bojové oblečenie bežne dostupné v army šopoch.
A neviem, či je toto dostatočne zrozumiteľné a jasné, aby sme vymedzili, že ktoré maskáče áno a ktoré maskáče nie.
No, spomína sa tam, spomína sa tam potlač, teda toto by malo byť, malo byť vymedzené, lebo, lebo ten zámer je legitímny, aby niekto nevzbudzoval dojem, že, že ide o vojaka alebo príslušníka ozbrojených síl, ale zároveň aby to neprimerane nezasiahlo do, do bežne, ako bežne používaných oblečení inými ľuďmi.
Druhá moja poznámka sa týka, a to tu už tiež zaznelo, že, že kto má byť tým orgánom, ktorý prejednáva a objasňuje, objasňuje spáchanie tohto priestupku. Navrhuje sa, že to má byť Vojenská polícia. Mne by sa tiež zdalo primeranejšie, keby to bolo v bežnom režime, tak, ako je to, ako je to pri porušení tohto zákazu používať rovnošaty, ktoré má Policajný zbor, alebo teda tie, ktoré sú zameniteľné s rovnošatami, ktoré používa Policajný zbor, a teda normálne polícia, resp. okresné, okresné úrady. Keď navyše tímy, ktoré sa dopustia tohto priestupku z povahy veci, nebudú vojaci, ani tí, ktorí majú výnimku, ale teda nevojaci, teda tí, ktorí, na ktorých sa ten zákaz, zákaz vzťahuje.
A išiel by som ešte ďalej. Moja tretia poznámka je, že či je vhodné umiestnenie tohto priestupku do, do zákona o ozbrojených silách, pretože priestupky môžu byť buď v priestupkovom zákone, alebo, alebo v, teda v osobitných zákonoch. A teda upozorňujem na to, že svojou povahou aj formou veľmi obdobný až takmer identický priestupok je práve v priestupkovom, v priestupkovom zákone, ktorý, ktorý zakazuje používať služobnú rovnošatu Policajného zboru alebo takú, ktorá by bola, bola s ňou zameniteľná. Čiže ten zákaz samotný je, je v zákone o Policajnom zbore, ale priestupok je upravený v priestupkovom zákone. Možno by systémovejšie a lepšie riešenie v tomto prípade bolo, priamo v zákone o priestupkoch definovať tento, tento priestupok možno len rozšírením skutkovej podstaty toho priestupku, ktorý zakazuje používať, teda používať policajné rovnošaty.
A posledná vec, každé pravidlo obvykle má nejaké výnimky. Samozrejme, že aj tu sú výnimky spomínané, ak, ak zákon stanovuje inak. Zákon môže stanovovať inak v prípadoch, že to povolí ministerstvo, keď ide, keď ide o, napríklad o poberateľa výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, s ktorým skončilo ministerstvo profesionálny pomer účastníka boja proti fašizmu, rehabilitovaného vojaka a podobne. Ale môže povoliť aj ďalšie, ďalšie výnimky. A teda mňa, mňa zaujalo a to, to má byť definované priamo v zákone, že "ustanovenia odsekov 1 a 2", teda tie zákazy, nielen, nielen to, "sa nevzťahujú na činnosti vykonávané s písomným súhlasom ministerstva obrany". A v dôvodovej správe sa uvádza, že "tieto zákazy sa neuplatnia na činnosti vykonávané s písomným súhlasom ministerstva obrany, pričom pôjde o činnosti predovšetkým kinematografickej, divadelnej a obdobnej povahy". Presne takáto výnimka je aj v zákone o Policajnom zbore a presne takto bola zdôvodnená, že má ísť o činnosti v oblasti kinematografickej, divadelnej alebo obdobnej povahy.
No, a stalo sa to, že v policajnej uniforme rád vystupoval aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, a ja som to namietal, lebo, lebo teda nie je príslušníkom Policajného zboru, dal som podnet na priestupkové konanie a dostal som odpoveď, že, že dostal výnimku. Bola mu udelená trvalá výnimka. Ale tá trvalá výnimka bola v rozpore s tým, pre aký účel tá výnimka bola, bola zriadená.
Tak si myslím, že by malo byť nejako jasne definované, že tá výnimka je na taký a taký účel. Povedzme, jasné, keď sa ide natáčať, natáčať film, kde vystupujú aj, aj profesionálni vojaci, tak, tak by bolo logické, že, že by mali mať možnosť používať takú uniformu, ale aby to nebolo, nebolo zneužívané, alebo to teda priamo povedzte, že aj politici, napríklad ministri, ktorí nie sú vojaci ani, ani policajti, majú mať, majú mať výnimku a majú (ruch v sále a zaznenie gongu), majú mať možnosť na tlačových besedách alebo na nejakých, na nejakých kontrolách používať rovnošaty Policajného zboru, alebo teda v tomto prípade ozbrojených síl, ak je toto účelom a zámerom. (Sústavný ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Ale nehrajme sa na to, že, že tá výnimka je určená na potreby kinematografie, alebo, alebo, alebo teda divadelného predstavenia, a potom uvidíme v uniforme politika.
Ďakujem za pozornosť.
A teda chcel by som mať ešte, ešte jeden procedurálny návrh zrejme z miesta.

Ďakujem, pán predsedajúci. No, vzhľadom na vaše vystúpenia musím povedať, že toto patrilo k jedným z konštruktívnejších vystúpení, ale mám tu jednu otázku na vás a pravdepodobne to súvisí celkovo aj s tým, na čo ste poukázali.
Totižto od roku ´93, keď bol zriadený výbor pre obranu a bezpečnosť suverénnej Slovenskej republiky, predseda výboru vždy dostal od armády výstroj aj s riadnym označením, že predseda výboru. Aj ja to mám. A keď chodím na cvičenia, kde ma pozvú, napríklad na Lešť, tak jednoducho vzhľadom na situáciu, ktorá sa tam vyvíja, aby tam človek nechodil v poltopánkach a s viazankou, tak chodíme v týchto uniformách. Je to už tradícia. No tak ja neviem, do akej miery toto má byť chápané ako priestupok. Pretože politik, ktorý je napríklad ministrom na vnútre alebo na obrane, predsa je súčasťou tohto stroja.
Takže na toto by som, pán Dostál, potreboval od vás odpoveď, alebo resp. ako to navrhujete riešiť.

Ďakujem, pán poslanec Hrnko, aj vaša faktická bola jedna z tých takých faktickejších v porovnaní s tým, čo som u vás zvyknutý, tak aj ja skúsim reagovať v tej faktickej rovine.
Jasné, tak ale potom by bolo dobré mať na to nejaké pravidlá a zadefinovať nejaké, nejaké, nejaké situácie. Asi, asi niekde vo vojenskom výcvikovom priestore by bolo zvláštne, keby prišiel, prišiel politik v kravate. Či to musí byť, či to musí byť vojenská uniforma, alebo teda uniforma, ktorá je zameniteľná s vojenskou, to si nie som istý, tak môžme o tom diskutovať.
Ale ja som upozornil na situáciu, keď napríklad pán minister vnútra, vtedajší, Kaliňák prišiel do nejakej rómskej osady alebo do blízkosti rómskej osady a hovoril, ako tam bude robiť poriadok, a hovoril to v uniforme príslušníka Policajného zboru. Uznajte, že je rozdiel medzi tým, že keď ide predseda výboru pre obranu a bezpečnosť skontrolovať vojenské manévre, a tým, keď, keď politik a minister vnútra napríklad ide prezentovať nejakú politickú agendu do, do obce, kde, kde je rómska osada, a navlečie si na seba policajnú uniformu. To by som videl ako dosť veľký rozdiel. A neviem si teda celkom veľmi predstaviť tú situáciu, kde je nevyhnutné, aby minister vnútra, keď príde, mal, mal policajnú uniformu.
Takže asi toľko a môžme pokračovať v druhom čítaní.
A upozorňujem ešte raz, že mám procedurálny návrh, ktorý by som chcel predniesť ešte pred hlasovaním, lebo sa týka pochybností o postupe a súlade so zákonom o rokovacom poriadku zákona, ktorý prerokúvame, o ktorom sa má teraz hlasovať.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku nehlasovala o postúpení vládneho návrhu zákona č. 131/2002 o vysokých školách (tlač 1261) do druhého čítania predtým, ako ústavnoprávny výbor zaujme stanovisko, či je rokovanie o tomto návrhu v súlade s § 96 ods. 3 rokovacieho poriadku.
Odôvodnenie: Mám pochybnosť, či je rokovanie o predmetnom návrhu zákona v súlade s citovaným paragrafom alebo uvádzaným § 96 ods. 3, ktorý hovorí o tom, že ak Národná rada neschválila návrh zákona, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o 6 mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.
Zákon v tej istej veci sme mali v podobe tlače 1930, ktorý navrhli poslanci Beblavý, Dubačová, Žarnay, a hlasovali sme o ňom 7. decembra a neschválili sme ho.
Takže v záujme odstránenia pochybností žiadam, aby sa k tomu vyjadril ústavnoprávny výbor.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, či je súhlas s tým, aby o 14. rokovala Národná rada o zákone o výkone volebného práva. Pretože keď ste sa opýtali, že či je všeobecný súhlas, z týchto radov sme veľmi jasne hovorili nie, niektorí poslanci (reakcie z pléna), a robili sme to tak, pardon, aby som mohol dokončiť zdôvodnenie, ďakujem.
Robili sme to tak preto, pretože o 11.30 sa má začať mimoriadna schôdza, ktorú ste zvolali na 11.30. Príde mi nelogické, aby sme o 14. prerušili mimoriadnu schôdzu, predpokladám, že ju spustíte a dovolíte poslancom výkon svojho práva, aby normálne prerokovali návrh na odvolanie pána predsedu Národnej rady. A keď skončí tá mimoriadna schôdza, potom, samozrejme, by sme pristúpili k zákonu o výkone volebného práva.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Uvidíme.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Alebo ste sa preriekli, neviem. Ale každopádne vás žiadam, aby ste o tom dali hlasovať.

86.
Pán poslanec, uvidíme, či sú vaše predpoklady správne už o chvíľočku, už o pár minút. Nebudeme na to dlho čakať, takže...
Ale dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca, teda že prerokujeme v druhom čítaní skrátené legislatívne konanie o 14. hodine.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139, za 85, proti 43, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.
Konštatujem, že o štrnástej hodine budeme rokovať presne tak, ako sme to chceli. (Zasmiatie sa v sále.)
Nech sa páči, pani poslankyňa Cséfalvayová.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom zahraničného výboru, že ak dnes náhodou bude obedová prestávka, tak 12.30 máme stretnutie výboru v miestnosti č. 149. Ďakujem.