40. schôdza

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Klus, povedal si, že spôsoby, ktoré používa Viktor Orbán, sú ďaleko nad rámec toho, čo poznáme zo Slovenska. No veď áno, zatiaľ je to tak, ale tak pán Andrej Danko nám, neviem, či sľubuje, alebo vyhráža sa tým, že bude ako Viktor Orbán, že potom nám ukáže. No tak ako keď niekto vníma Viktora Orbána ako svoj vzor, tak to znamená, že by, že aby aj na Slovensku to bolo tak ako v Maďarsku, aby to bolo ďaleko nad rámec toho, na čo sme, na čo sme doteraz zvyknutí.
Pán poslanec Mizík, výsledky liberálnej demokracie, Švédsko. No naozaj vo Švédsku to musí byť úplne hrozné, hrozné žiť. No skúsme, bolo by zaujímavé, keby ste zohnali nejaké štatistiky, že koľko ľudí zo Slovenska, slovenských občanov žije vo Švédsku a koľko švédskych občanov žije na Slovensku, prípadne si dali urobiť nejaký prieskum verejnej mienky, že koľko Slovákov by sa prípadne chcelo odsťahovať do Švédska, koľko Švédov by sa chcelo odsťahovať na Slovensko. No tipol by som si, že by vás to trochu prekvapilo.
Pán poslanec Pamula povedal, že som toho veľa povedal a že on nestíha reagovať na to všetko. No však ste sa mohli prihlásiť, je to váš návrh uznesenia, máte, máte pána navrhovateľa, máte pána spravodajcu, obaja sa môžu prihlásiť do rozpravy, kde bude možné na nich reagovať alebo môžu využiť svoje právo záverečného slova, kde teda budú reagovať bez toho, aby sa už k nim niekto mohol vyjadriť, a teda no, o eurofondoch by sme mohli hovoriť napríklad v súvislosti s kauzou Sensing, však?

Ďakujem veľmi pekne. Pokúsim sa tú minútu využiť.
Tak predovšetkým, prvý bol, vystúpil pán Mazurek a s podobnou pripomienkou vystúpil aj pán Mizík, ktorý konštatoval, že uznesenie je príliš mäkké. Chcem konštatovať, že je dostatočné. Totiž toto uznesenie dáva diplomatickou rečou mandát slovenskej reprezentácii aj diplomacii na zaujatie primeraných stanovísk na medzinárodnom fóre, kde je potrebné nejakým spôsobom sa postaviť k týmto problémom.
Pán poslanec Klus sa zmienil vo svojom vystúpení, že je správne, keď sa Európska únia vyjadruje k dianiu v rámci postojov a hodnotenia týchto krajín, jednotlivých krajín, pretože však sme jednotná Európska únia, pretože je to aj právo tých ostatných členských štátov a ich poslancov v Európskom parlamente vyjadrovať sa k dianiu v týchto krajinách, členských krajinách. Pán poslanec, my máme rovnaké právo sa vyjadrovať k dianiu v Európskej únii, pretože sme členmi Európskej únie. A myslím si, že je našou povinnosťou zareagovať, keď európske inštitúcie, Európsky parlament prekračujú svoje kompetencie a správajú sa tak, že to už prestáva byť demokracia, ale svojvôľa samozvaného diktátora. V tomto prípade presiahlo konanie poslancov Európskeho parlamentu ich mandát, keď chceli odobrať finančné prostriedky suverénnemu štátu Európskej únie. Alebo rozhodovanie o týchto prostriedkoch.
Pán poslanec Dostál, my sme nikdy v uznesení nehodnotili vládu či už pána Kačinského alebo pána Orbána a ani sa nevyjadrujeme k týmto politickým ich smerovaniam. Uznesenie je, povedal by som, oprostené od takýchto vecí, ale čo je dôležité, je vymedzením sa slovenského parlamentu voči neoprávneným zásahom európskych inštitúcií do práv slobodných a suverénnych štátov. A Maďarská republika je v tomto prípade ukážkou, pretože Európsky parlament prijal neoprávnené uznesenie k vzťahom, vo vzťahom k tejto krajine.
Ďakujem za pozornosť.

Pekné, dobré ráno všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, cieľom ktorého je ustanoviť nové úlohy Vojenskej polície, ochranu lietadiel vo vojenských službách, riadenie premávky vozidiel zahraničných ozbrojených síl na území našej republiky a plnenie úloh, ktoré vyplývajú jednoznačne z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika taktiež viazaná.
V nadväznosti na tieto nové úlohy a poznatky z aplikačnej praxe z rôznych cvičení, presunov, ktoré boli vykonané v ostatnom období, sa rozširujú oprávnenia vojenského policajta pri zaisťovaní ochrany vojenskej a leteckej dopravy a chráneného vojenského objektu. V tejto súvislosti a so zabezpečením obrany a bezpečnosti štátu sa ustanovuje zákaz vstupovať do chránených vojenských objektov, vykonávacie niektoré činnosti v takýchto objektoch a definujú sa taktiež priestupky a sankcie za porušenie zákazu.
Upravuje sa ochrana označenia Vojenskej polície, rovnošaty, služobného preukazu a služobného odznaku vojenského policajta a definujú sa taktiež priestupky a sankcie v prípade neoprávneného použitia označenia vojenská polícia, rovnošaty, služobného preukazu alebo služobného odznaku vojenského policajta. Dopĺňa sa chýbajúca právna úprava stravovania osoby, ktorej bola obmedzená osobná sloboda.
Tento vládny návrh zákona bol schválený vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, v ústavnoprávnom výbore a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Prajem pekný deň.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu predmetného bodu rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 7 ods. 1 (pozn. red.: správne „§ 79“) ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1515 zo 4. decembra 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1183), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
II. Poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 503 z roku 20..., z 22. januára 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 113 z 23. januára 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 171 z 22. januára 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, o bodoch 1 až 3 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uznes..., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1183) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 176 na svojej 64. schôdzi.
Pani predsedajúca, procím, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. A chcem teda len upozorniť, že tento zákon rieši rovnakú problematiku, teda okrem iných problematík ako tá novela zákona o ozbrojených silách, ktorú sme už raz odhlasovali, a síce, síce to, zákaz používania uniforiem a ďalších identifikačných znakov Vojenskej polície.
Tak sa len teda chcem spýtať pána ministra, že, že prečo sa rozhodol pre takúto čiastkovú úpravu, že, že, teoreticky, ja si viem predstaviť, že najjednoduchším riešením by bolo, keby sa do zákona o priestupkoch rozšírila skutková podstata priestupku zakazujúceho používanie policajných rovnošát o zákaz, zákaz používania vojenských rovnošát a zákaz používania rovnošiat príslušníkov Policajného zboru. Takto vlastne budeme mať tri rôzne priestupky definované v troch, v troch rôznych zákonoch. Však, samozrejme, že je to možné, nie je to žiadny zásadný problém, len teda z hľadiska nejakého systémového, keďže tá skutková podstata je veľmi blízka a skoro, skoro totožná z hľadiska tých, ktorí sa dopustia tohto priestupku, že prečo ste sa to rozhodli riešiť tak, že miesto toho, aby ste to dali na jedno miesto do priestupkového zákona, tak ste to v podstate rozdistribuovali na dve ďalšie rôzne miesta k tomu, ktorý už existuje.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe riešenia uvedených zákonov, samozrejme, zákon o ozbrojených silách (321) a zákon o Vojenskej polície, sú to dva rozdielne zákony z dôvodu toho, že aj Legislatívna rada vlády nám takýmto spôsobom odporučila riešiť uvedenú záležitosť. A v zákone 124 sa neriešia iba uniformy, ale riešia sa napríklad aj používanie prostriedkov na likvidáciu, alebo teda prerušenie letu dronov. Sú tam rôzne záležitosti, zároveň možnosti riešenia priestupkov v zmysle priestupkového zákona Vojenskou políciou, pretože v rámci pripomienkového konania, tak ako som už minule spomínal, bola jednoznačná požiadavka, v inom prípade by nám nebol prešiel ten zákon. Bola zásadná pripomienka, ktorú sme si s ministerstvom vnútra vysvetlili. Oni jednoznačne nechcú navyšovať alebo rozširovať zákon o priestupkoch 372, ale chcú a trvali na tom, aby to bolo v týchto dvoch zákonoch. Ja som presvedčený o tom, že sme spravili dobrú vec, pretože musím povedať, že asi v predchádzajúcich novelách zákona alebo nového zákona 281 sa na to, alebo sa to opomenulo, ostatné bezpečnostné zložky to majú. Takže sme zjednali, dá sa povedať, nápravu. Pokiaľ vám to takto stačí.
Som presvedčený o tom, že to bude pozitívne. Nie je to proti nikomu namierené, tak ako tu boli minule otázky od pani poslancov, od pánov poslancov a pani poslankýň, ale je to skutočne zabránenie tomu, aby nebolo zneužívaná táto uniforma všeobecne, ten typ, ktorý je priemyselným vlastníctvom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem vás požiadať, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona na dnešnej schôdzi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Keďže toto je moje prvé vystúpenie na tejto schôdzi Národnej rady, dovoľte mi, aby som sa na začiatku ako poslanec Národnej rady vám ospravedlnil za nehorázne chovanie niektorých členov Národnej rady voči vašej osobe. Ďakujem veľmi pekne.
A teraz k samotnej veci. My dnes predkladáme návrh zákona, ktorý sa snaží pomôcť zvyšovať mzdy na Slovensku spôsobom, ktorý by v podstate bol len o dodržiavaní dnes už existujúcich zákonov. My dnes máme tendenciu v tejto krajine často vymýšľať úplne nové veci, keď nám tie staré nefungujú, a niekedy je dobré sa zamyslieť na tým, prečo nefungujú a ako ich zlepšiť.
Dnes máme na Slovensku systém minimálnej mzdy a tá minimálna mzda má podľa Zákonníka práce šesť úrovní. Tá oficiálna minimálna mzda, ktorá je v súčasnosti 520 eur mesačne, je len najnižšou minimálnou mzdou a potom podľa náročnosti práce je ďalších päť stupňov ešte nad ňou, pričom najvyšší je až dvojnásobok, teda 1 040 eur. To znamená, že v skutočnosti zákonná minimálna mzda na Slovensku by dnes mala byť v priemere výrazne vyššia, ako je tých 520 eur, a mala by byť niekde zhruba v polovici toho, toho intervalu. A ľudia najmä s vyššou kvalifikáciou, s vyššou náročnosťou práce opatrovateľky, zdravotné sestry, ľudia s hmotnou zodpovednosťou, to znamená, že nemusia mať ani vysokú školu, by nemali, majú nárok na oveľa vyššiu minimálnu mzdu, ako je 520 eur.
Už len ak máte hmotnú zodpovednosť, to znamená, že ak robíte aj úplne obyčajnú prácu nekvalifikovanú, a máte podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, mali by ste byť minimálne v kategórii č. 2, čo znamená, že minimálna mzda by mala byť nie 520 eur, ale 624 eur, čo pre chudobného človeka je teda veľký rozdiel, či zarába o 100 eur viac alebo menej. Akonáhle povedzme už robíte čo i len stredoškolsky vzdelanú účtovníčku alebo niektoré aj iné administratívno-ekonomické práce, ste v 3. kategórii a je o ďalších 100 eur vyššie, teda 728 eur. To znamená, máme tu zákon, ktorý je Zákonník práce, najdôležitejší pracovnoprávny predpis.
Takto, to, čo vám hovorím, jeho dlhoročný výklad inšpektorátmi práce, nie je to žiadny môj výmysel, potvrdené je to aj súdmi. To znamená, je to naozaj právo tejto krajiny a napriek tomu veľmi veľa ľudí v tejto krajiny, ktorí by mali nárok na vyššiu minimálnu mzdu alebo zarábajú menej, ako je ich nárok na minimálnu mzdu, o tom nevedia alebo nevedia sa svojej pravdy domôcť, lebo nemajú na to, aby, aby sa ťahali za prsty so svojím zamestnávateľom, a často a najviac nemajú ani o tom informácie.
My sme dlho riešili aj na pôde tejto Národnej rady súvis s verejným sektorom, keďže verejný sektor - si osobitným zákonom vláda vymienila, že ona nemusí dodržiavať vôbec žiadne predpisy, dokonca ani tie o minimálnej mzde, a to sa postupne rieši, o tom dnes nechcem hovoriť. Ale popri tých približne 400- až 500-tisíc ľuďoch pracujúcich v širšom verejnom sektore je tu viac ako 2 mil. ľudí, ktorí pracujú v súkromnom sektore a na ktorých sa vzťahuje Zákonník práce aj tieto predpisy.
No a my dnes navrhujeme v tomto zákone s kolegami pani Dubačovou, Jožkom Mihálom, Simonou Petrík ako náš návrh za SPOLU - občiansku demokraciu veľmi jednoduchú vec. My navrhujeme, aby ľudia dostali informácie - a záväzne vymáhateľné informácie - o tom, aká je ich minimálna mzda. Čo konkrétne by to znamenalo?
Povedzme si tú situáciu dnešnú, aká by bola po návrhu zákona. Dnešná situácia je, že nikde neexistuje žiadna oficiálna zverejnená informácia, kam môžte patriť. Povedzme, že ste, ako som už povedal, opatrovateľka, povedzme, že ste kuchár, povedzme, že ste účtovník alebo ste robotník vo Volkswagene, aj keď ten posledný menovaný s týmto, s minimálnou mzdou problém nemá, takže tí asi najmenej sa budú o to zaujímať, a chcete vedieť, či vôbec máte splnené svoje základné zákonné nároky, či vám zamestnávateľ platí aspoň vašu minimálnu mzdu. Dnes neexistuje spôsob, ako to zistiť. Jediný spôsob, ktorý je, že môžte volať na inšpektorát práce a skúsiť tam niekoho ukecať, aby vám k tomu povedal ústne stanovisko. To aj keď vám povie, tak vy potom môžte ísť za zamestnávateľom a povedať, že no ja som volal na inšpektorát práce, a oni mi hovoria, že ja som v kategórii 3, takže moja minimálna mzda je 728 eur, ale tuto mám len 620 alebo 630, doplaťte mi to. A zamestnávateľ povie, že to ja o tom nič neviem ani ja s tým nesúhlasím, a to, že ste niekam volali, niekto vám niečo povedal, to ma vôbec nezaujíma. To znamená, môžte sa ísť teoreticky so zamestnávateľom súdiť. To je jediná vaša dnešná cesta. Môžte ho dať na súd. Viete si predstaviť, čo to je, keď dávate svojho zamestnávateľa na súd. Ľudia to väčšinou robia až vtedy, keď zo zamestnania odídu, z pochopiteľných dôvodov. A potom, keď to dáte na súd, tak to väčšinou aj vyhráte, ale, samozrejme, môže to trvať aj rok, aj dva a málokto, najmä z chudobnejších ľudí má na advokáta, na poplatky, na to všetko. Takže táto praktická cesta dnes pre väčšinu ľudí nie je otvorená.
To, čo my navrhujeme, sú dve veľmi jednoduché veci. Navrhujeme, aby ministerstvo práce všeobecne záväzným právnym predpisom zverejnilo zoznam povolaní a ku každému zverejnilo, do ktorej kategórie patrí. Ministerstvo práce už za pomerne drahé milióny eur vypracovalo tzv. národnú sústavu povolaní, to znamená, máme oficiálnu sústavu povolaní v tejto krajine a jediné, čo k nej treba doplniť, je zaklasifikovať každé povolanie do kategórie, v ktorej je, čo inšpektorát práce aj dnes musí byť schopný robiť, keďže postupuje pri podnetoch podľa toho. Preto by za minimálny náklad takáto vyhláška mohla vzniknúť. Ministerstvo by mohlo zverejniť a každý z nás by si vedel na internete pozrieť do jednej minúty, že na akú minimálnu mzdu má v skutočnosti nárok.
Zároveň navrhujeme v tomto zákone, aby sa mu uskutočnila druhá vec, to znamená, že ak niekto má o tom napriek tomu pochybnosti, ak napríklad zamestnávateľ nesúhlasí, aby na základe podnetu Národný inšpektorát práce vydal záväzný, záväzné stanovisko, to bude na papieri a bude povedané, že áno, potvrdzujeme, že podľa pracovnej zmluvy, lebo pracovná zmluva je základ pracovnoprávneho vzťahu, podľa opisu toho, čo máte robiť vo vašej pracovnej zmluve, patríte do tejto kategórie a táto minimálna mzda vám patrí. Opäť niečo, čo Národný inšpektorát práce vie robiť, ale dneska na papieri nevydáva ani ako formou záväzného stanoviska.
Tento návrh by zároveň bol pozitívny aj pre zamestnávateľov, lebo aj zamestnávateľ dneska čelí tomu, že on nemá zo zákona jasne povedané, na akú minimálnu mzdu má kto nárok. To znamená, že aj on je v tme a môže sa s ním zamestnanec súdiť, napríklad ak sa nezhodnú, a po niekoľkých rokoch môže doplácať veľké peniaze. To znamená, že aj pre zamestnávateľov by bolo lepšie mať právnu istotu. To, že dnes vlastne slušní zamestnávatelia sú v nevýhode, pretože slušný zamestnávateľ takýto minimálny mzdový nárok zaplatí, a ten neslušný povie, že súď sa so mnou, alebo ho vyhodí, alebo ho zastraší. To znamená, že ten slušný zamestnávateľ, povedzme slušný majiteľ reštaurácie je dneska v nevýhode oproti tým, ktorí, naopak, sú bezohľadní.
Takže z tohto hľadiska si myslíme, že ak už máme existujúcu legislatívu, ak tá legislatíva sa týka 2 mil. ľudí, mala by byť aj reálne vymáhateľná a malo by to byť spôsobom, ktorý minimalizuje byrokraciu pre všetkých a zároveň maximalizuje transparentnosť a dostupnosť informácií. Toľko náš návrh zákona. Chcem vám týmto poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 1229. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1306 zo 7. decembra 2018 a rozhodnutím č. 1279 z 12. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.