40. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, teda mňa zaujalo, že pán poslanec Hrnko sa chcel prihlásiť, tak som mu chcel aj umožniť, aby reagoval faktickou poznámkou. Ale teraz som rád, že sa prihlásil aj, aj do rozpravy, lebo je to veľmi vzácne, keď sa koaliční poslanci hlásia k opozičným návrhom a vystupujú k nim, a teda vzácne v pozitívnom slova zmysle, chcem povedať. Takže sa teším na to vystúpenie.
Ale chcel by som teda povedať pár slov k návrhu, ktorý v podstate chce zaviesť vyššiu vymožiteľnosť minimálnych mzdových nárokov definovaných, definovaných v Zákonníku práce v podstate. Tak základná, základná otázka je, že do akej miery má štát vstupovať do, do vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. A sú názory, že už samotná existencia minimálnej mzdy, alebo teda minimálnej mzdy, ktorá je definovaná priamo zákonom, je nevhodným vstupom štátu do vzťahov medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami, že by to malo byť ponechané na, na zmluvnú voľnosť a že v konečnom dôsledku existencia minimálnej mzdy a najmä jej neprimeraná výška môže, môže poškodzovať práve tie skupiny obyvateľstva, ktoré by mohli byť zamestnateľné, ak by minimálna mzda neexistovala, a môžu mať problém sa zamestnať, zamestnať, keď tá minimálna mzda je nastavená, je nastavená tak vysoko, že si zamestnávateľ povie, že, že mu to za to nestojí, a bude to riešiť nejakým iným spôsobom alebo, alebo nejakú aktivitu obmedzí.
Ale dobre, ak sa pozreme po Slovensku, tak zrejme, zrejme minimál..., s minimálnou mzdou, alebo teda s jej existenciou asi, asi nebude veľká vôľa niečo robiť. Ale iné je to s tými minimálnymi mzdovými nárokmi, ktoré sú reguláciou navyše. Reguláciou nad rámec, nad rámec samotnej minimálnej mzdy, že si štát povie, že tak táto práca je hodná toľko a táto toľko, a táto má byť toľkonásobok a táto toľkonásobok a nejako si, si zadefinuje v podstate od stola, ktorá, ktorá práca, aká má byť.
Teraz je to ustanovenie, ktoré zrejme sa veľmi, veľmi neuplatnilo, lebo teda o existencii minimálnej mzdy vedia všetci, lebo je to populárna téma aj súčasnej vládnej garnitúry, teda SMER s obľubou má v rámci svojej agendy, že zvyšuje minimálnu mzdu, ale o minimálnych mzdových nárokoch, si myslím, že veľká časť ľudí a možno ani zamestnávateľov ani netuší, a zrejme že keby bolo, bolo nejaké, nejaké preskúmanie toho, že či, či odmeny, alebo teda mzdy, ktoré dostávajú ľudia na pozíciách zodpovedajúcich tým, tým kategóriám v rámci minimálnych mzdových nárokov, vôbec, vôbec spĺňajú tú požiadavku. Predpokladám teda, že vo väčšine prípadov je to nad tou úrovňou, ale, ale teda nepochybujem o tom, že keby sa spravila nejaká, nejaká plošná kontrola, tak by bolo veľa prípadov, že, že tie mzdy sú pod minimálnymi mzdovými nárokmi.
Otázka je, ale čo s tým robiť. Či tak, ako navrhujú, navrhujú predkladatelia, spraviť niečo pre to, aby tie minimálne mzdové nároky boli vymožiteľnejšie, lebo si povieme, že je to dobrá vec, tak keď to už je, tak treba to zadefinovať, čo tam patrí, a potom, potom, potom to kontrolovať, alebo či by nebolo lepším riešením tie minimálne mzdové nároky úplne zrušiť. Dobre, povieme, že minimálna mzda je takáto, nemá sa ísť, nemá sa ísť pod úroveň minimálnej mzdy, ale už potom koľkonásobok, 1,2-, 1,4-, 2-násobok a tak ďalej minimálnej, minimálnej mzdy má byť pre ktorú pracovnú pozíciu, tak to už naozaj radšej nechajme na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Naozaj nie do všetkého sa štát musí, musí starať.
Čiže ja osobne, a teda predpokladám, že v tomto sa zhodujem aj s poslaneckým klubom SaS, by som skôr s chuťou zahlasoval za zrušenie toho ustanovenia o minimálnych mzdových nárokov, ako do, ako za návrh zákona, ktorý bude ich ešte nabubtnávať o nejaké definície a o ich, o ich vymáhanie prostredníctvom štátu.
Ďakujem.