40. schôdza

Ďakujem pekne. Myslím, že tá otázka vystupovania pod značkami bola dostatočne vydiskutovaná, a ja každopádne chcem ale poďakovať obom rečníkom za ich vystúpenie v rozprave. Preto ja si dovolím hovoriť najmä k tomu, obsahovej stránke, ktorú pán poslanec Dostál otvoril.
No ja mám pocit, že sa zhodneme, a to som aj z tvojho vystúpenia, to sa zhodneme, že namiesto zmnožovania zákonov treba vymáhať tie existujúce a rušiť tie nepotrebné. Líšime sa len v tom, že ty ten celkový systém považuješ za nepotrebný, ak som správne pochopil, ale nie v tom, že ak je, že by mal byť vymáhaný. To znamená, tá otázka je, že... A zároveň si hovoril si o tom, že keď už minimálna mzda musí byť, tak načo ju komplikovať, a je to vlastne, sa ti to zdá ako zbytočné alebo ešte hlbšie zasahovanie do trhových vzťahov, než je jedna plošná minimálna mzda. No ja chcem povedať, že, a hovoril si, že, teda síce ty si z OKS, to ešte ďalšia výmena by tu mohla byť s pánom poslancom Hrnkom o to (smiech v sále), ale hovoril si, že aj teda v tomto si myslíš, že si v zhode s klubom SaS, ktorého si, ktorého si členom. No ja chcem povedať, že ešte minulý rok, tak verím, že je to stále aktuálne stanovisko, podpredsedníčka SaS pani Kiššová, ktorá má túto oblasť na starosti, povedala priamo v O 5 minút 12, že ona by bola za regionálnu diferenciáciu minimálnych miezd, aby bolo na Slovensku osem minimálnych miezd podľa krajov.
No ja ti musím povedať, že to je rovnako zložitý a rovnako netrhový zásah do vzťahov, pretože je tiež veľký rozdiel medzi mestom Košice a ľuďmi, ktorí pracujú v IT Valley v Košiciach, a medzi ľuďmi a medzi trhovou situáciou v okrese Sobrance a v meste Sobrance. To znamená, začať sekať Slovensko na regióny, teda okrem toho, že to ľudí veľmi hnevá, lebo sa im to zdá oprávnene nespravodlivé, tak je to minimálne rovnaké zozložičovanie tej minimálnej mzdy, ako je tých šesť kategórií podľa kvalifikácie. A dokonca si dovolím povedať, že tie rozptyly na základe kvalifikácie sú aj väčšie, aj oprávnenejšie než tie rozptyly na základe regiónov.
To znamená, že z tohto pohľadu by ste si to mali v klube SaS vydiskutovať, lebo ja úplne chápem, ak ste ideologicky za to, rušiť minimálnu mzdu, a ak ju nerušiť, mať ju absolútne čo najjednoduchšiu. To je postoj, s ktorým nemusím súhlasiť, ale má svoju logiku, svoju ideológiu. Ale obávam sa, že SaS ho v tejto chvíli nedrží. Obávam sa, že SaS drží niečo, čo je rovnako zložité, ak nie zložitejšie, rovnako netrhové, ale podľa mňa oveľa nespravodlivejšie. A preto si myslím, že ten systém, ktorý je dnes, ak už máme mať takto diferencovanú minimálnu mzdu, je lepší, poddiferencovať ju podľa povolania, než ju diferencovať podľa regiónu.
Na druhej strane chcem ešte raz oceniť tvoje vystúpenie v tom, že toto sú práve typy diskusií, ktoré v dnešnom parlamente úplne chýbajú. Naozaj popri tých všetkých urážkach a nejakých vzájomných napádaniach sa tento typ diskusie, ktorý sa týka 2,5 mil. ľudí, ktorí za tú mzdu, ktorí za mzdy pracujú, a týka sa státisícov ľudí, ktorých by povedzme tento zákon ovplyvnil v ich nárokoch, tak určite o tom by sme mali diskutovať. Takže ja v každom prípade, aj keď s tebou nesúhlasím, vôbec by som nechcel nejak byť negatívny, si to veľmi vážim.
Zároveň čo chcem dodať, v jednej veci ťa opraviť. Ty si hovoril, že to je dneska taký neznámy inštitút, ktorý skoro nikto nepozná. No len nemáme prieskum, že koľko presne ľudí to pozná, ale viem ti povedať, že ide o druhý najčastejší typ podnetov na Národný inšpektorát práce v tejto chvíli, keď ľudia dávajú podnety na to, že ich zamestnávateľ to nedodržiava. Takisto máme množstvo už súdnych rozhodnutí, kde sa ľudia, teda najmä keď odídu, súdia potom so zamestnávateľom o ten doplatok, lebo oni majú naňho nárok, na doplatok do tej minimálnej mzdy. To znamená, že je to inštitút, ktorý sa, ktorý významná časť ľudí uplatňuje, pýta sa naňho, rieši ho. Len obidvaja vieme, že uplatňovať takýto systém cez súdno-inšpektorátny systém je veľmi drahé pre štát aj pre tých ľudí a veľmi drahé a neisté pre tých zamestnávateľov. To vieme aj zo skúseností, že zamestnávatelia ti vždy povedia, že ak už má nejaký inštitút existovať, je lepšie, keď má jasné vopred dané pravidlá, ktorým všetci rozumieme, môžme ich všetci dodržiavať, lebo je to aj férové a zároveň minimálne nákladné, než keď je to také, že dobre, možno aj dve tretiny to nedodržiavajú. Tí, čo sú poctiví, sa cítia jak blbci, tá tretina, lebo oni to platia a zároveň sú vlastne podsekávaní tými nepoctivými. A zároveň keď mám nezhodu so zamestnancom, tak ma to môže stáť niekoľkoročný súd, kde musím platiť advokáta a kde na konci budem doplácať veľké peniaze.
To znamená, z tohto pohľadu ideologicky máš pravdu, ak chcete, v tom, že ak sa vám to nepáči, zrušte to, aj keď ja si myslím teda, že presadzujete niečo, čo je ešte menej vhodné. Ale keď už to máme, podľa mňa je naozaj oveľa lepšie dať ľuďom jasné pravidlá, jasnú šancu. Je to lepšie pre zamestnancov, je to lepšie pre zamestnávateľov.
A navyše v dnešnej situácii, v ktorej sme, by to pomohlo aj, aj naozaj úniku mozgu a ľudí, lebo ak si pamätáš, minulého roku povedali opatrovateľky, že keby boli schopné na Slovensku 700 eur čistého, tak drvivá väčšina z nich sa z Rakúska vráti. Tie spoločenské náklady toho, že tých 20-tisíc žien je v Rakúsku, sú dneska veľké, pretože väčšina tých žien má rodiny, tie rodiny sú doma bez nich a minister Richter vtedy povedal, že 700 eur čistého je úplne nereálnych. Ak si vezmeš napríklad, k čomu už sa dneska blíži minimálna mzda týchto opatrovateliek, keby sa dodržiavali tieto minimálne mzdové nároky, už to nie je ďaleko. To znamená, že my naozaj potrebujeme pre tie kvalifikovanejšie, žiadanejšie povolania zvyšovať mzdy, lebo v opačnom prípade nám vzhľadom na demografickú zmenu hrozí v podstate vyhynutie trhu práce.
My sme boli dlhé roky zvyknutí na to, že najväčším problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť, a dnes to tak prestáva byť nielen kvôli tomu, že rastie ekonomika, ako sa často chvália, chváli vláda, ale najmä kvôli tomu, že vďaka demografickej zmene začalo oveľa viac ľudí odchádzať zo silných ročníkov do dôchodku, ako nastupuje. To znamená, pracovná sila na Slovensku sa z určitého typu prebytku stáva nedostatkovou, najmä tá kvalifikovanejšia a pracovitejšia. Takže to, toto je niečo, čomu musíme prispôsobiť aj mzdovú a legislatívnu politiku, že najbližších 20-30 rokov my budeme v rámci Európy v zápase o kvalitnú pracovnú silu, nie budeme, možno prvýkrát v histórii nebude riešiť, že máme veľa ľudí a kde im nájdeme prácu. Takže aj takto na to treba pozerať. A, samozrejme, tento zákon to celé nevyrieši, len som to chcel dať do širšieho kontextu.
Ďakujem veľmi pekne, ale ešte raz za vystúpenie obom pánom poslancov a verím predsa len, že ak to nepodporia dnes, tak niekedy v budúcnosti sa nám to podarí presadiť.

Pani poslankyňa Gaborčáková? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1207, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach pod číslom 1262 a 1306.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay, máte priestor na uvedenie návrhu.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1207.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je zavedenie účinnejšieho postupu pri odhaľovaní, odstraňovaní a prevencii nežiaducich patologických javov v pedagogických kolektívoch, rozšírenie práv pedagogických a odborných zamestnancov a rozšírenie povinností riaditeľov škôl a školských zaradení a posilnenie práv zriaďovateľov v súvislosti s preverovaním psychosociálnej klímy v pedagogickom kolektíve so zameraním na odhaľovanie patologických javov a ich následnému odstráneniu a prevencii.
Pracovné prostredie a pracovná atmosféra sú dôležitým faktorom nielen úspešnosti podávaných pracovných výkonov, ale z dlhodobého hľadiska pôsobia aj na zdravotný stav zúčastnených. Obzvlášť to platí v pedagogických kolektívoch, ktorých účastníci primárne pôsobia vo výchove a vzdelávaní žiakov, a táto mimoriadne psychicky náročná činnosť môže deformovať i sociálne vzťahy a väzby v pedagogickom kolektíve. Zároveň medzi každým účastníkom pracovného procesu a organizáciou vznikajú problémy v pretrvávajúcich vzťahoch, čo je ďalším dôvodom, prečo je dôležité venovať pozornosť psychosociálnej klíme v pedagogickom kolektíve. V neposlednom rade sú to aj individuálne problémy členov kolektívu, ktoré v sebe zahŕňajú prejavy workoholizmu, syndróm vyhorenia, prejavy diskriminácie, šikanovania, rôzne formy obťažovania, psychický teror, teda mobbing a bossing. Prax jednoznačne ukazuje, že spoločenský, pracovný, sociálny i individuálny tlak pôsobiaci na členov pedagogického kolektívu spôsobuje rapídne zhoršovanie vzťahov na školských pracoviskách, a to aj v spojitosti s reálne nedostatočným povinným mechanizmom odhaľovania, odstraňovania a prevencie nežiadúcich patologických javov v týchto kolektívoch.
Navrhované znenie zákona upravuje rozšírenie práv pedagogických a odborných zamestnancov o kvalitné pracovné prostredie a pracovnú klímu bez nadmerne zaťažujúcich patologických javov v pedagogickom kolektíve. Ukladá povinnosť riaditeľom škôl minimálne raz za školský rok alebo aj na podnet zamestnancov preveriť prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie psychosociálnu klímu v pedagogickom kolektíve so zameraním na nežiaduce patologické javy a prijať opatrenia na ich odstránenie, ako aj prevenčné opatrenia.
Zákon rozširuje právo zriaďovateľa na základe písomnej výzvy a po márnom uplynutí lehoty na splnenie povinnosti pre riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie preveriť psychosociálnu klímu v pedagogickom kolektíve so zameraním na nežiaduce patologické javy a prijať opatrenia na ich odstránenie. Zároveň zriaďovateľ vyvodí dôsledky voči riaditeľovi, ktorý opomenul alebo nesplnil požiadavky podľa písomnej výzvy podľa osobitného predpisu, čiže ho odvolá. Toľko na úvod.
Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy.

Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pána poslanca Mizíka, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1207). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto, ale o slovo požiadal pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, medziľudské vzťahy veľmi hlboko zasahujú do života každého jedinca, ovplyvňujú jeho fyzickú i mentálnu existenciu, pracovné výkony, ďalšie vzťahy a tým aj celú komunitu spoločnosti. Každý človek pozná, aké náročné je neprenášať pracovnú nespokojnosť či problémy do domáceho prostredia a, naopak, aké ťažké je bez zdravotných následkov zvládať každodenný stres a povinnosti, a nehovoriac o tom, že ak sa v domácom, pracovnom alebo oboch prostrediach súčasne objavujú rôzne formy nežiaduceho ľudského správania, prejavujúce sa rozličnými druhmi týrania a šikanovania, tak často prechádzajú do patologického stavu, keď majú miesto, keď tieto formy správania dlhodobý a zväčša gradujúci charakter. Obzvlášť je táto situácia nebezpečná v prostredí, kde intenzívne ovplyvňovanie iných je každodenným cieľom, a školské prostredie takýmto prostredím bezpochyby je. Dlhodobá psychická záťaž, osobné problémy, frustrácia, syndróm vyhorenia, to všetko sú mimoriadne vplyvné faktory, ktoré pôsobia na správanie a konanie ľudí v pracovných kolektívoch.
Pedagogické kolektívy v tomto nie sú výnimkou a ich homogenizácia v zastúpení pohlaví a často i veku zohráva taktiež negatívnu úlohu. Reálny pohľad do fungovania týchto pracovných tímov sprostredkovaný narastajúcim množstvom podnetov a sťažností zo strany pedagógov, ako aj moja vlastná skúsenosť ma priviedli k tomu, aby som sa hlbšie zaoberal problematikou týchto vzťahov na školských pracoviskách a hľadal riešenia na uvoľnenie stupňujúceho sa napätia v nich. Je nemysliteľné, aby mobbing alebo bossing boli každodennou súčasťou života školy, miesta, kde sa denne vychovávajú a vzdelávajú deti, miesta, kde sa takýmto negatívnym prejavom má predchádzať v detskom kolektíve, a nie ich viesť k pravému opaku, miesta, ktoré má byť bezpečným prostredím pre mladú formujúcu sa generáciu a ktoré mimoriadne hlboko ovplyvní jej ďalšiu existenciu a tým i našu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, náčrt problematiky školského prostredia takpovediac z inej strany, otvára priestor na uskutočnenie opatrení pre odhalenie sociopatologických javov v pedagogických kolektívoch a ozdravenie vnútornej klímy. Mobbing, rôzne druhy skrytého šikanovania na pracovisku sú častokrát ťažko odhaliteľné, pretože sa odohrávajú za zatvorenými dverami alebo tak nenápadne, že zostanú bez povšimnutia ostatných, pokiaľ človek postihnutý týmito prejavmi nevyjde so svojou nespokojnosťou von. No i vtedy sa to môže zdať ostatným neuveriteľné, takže takýto človek sa namiesto pochopenia a riešenia problémov dostane do závozu a pôsobí ako nespokojenec, frfloš, ktorý si kompenzuje osobné neúspechy na pracovisku. Pomaly, ale isto sa takto kolektív rozkladá a namiesto empatie, kolegiálnej pomoci a spolupráce nastupujú boje, rozdelenie tímu na tábory a napätie graduje.
Riaditeľ školy okrem technicko-organizačných, pedagogických a ďalších úloh musí pôsobiť ako tímlíder, ako človek, ktorý vníma jednotlivé pozitíva a negatíva členov tímu, ale i samotnej skupiny a sám alebo sprostredkovane prostredníctvom odborníkov pôsobí na jeho dobré fungovanie. Poznám prípady, keď riaditelia škôl v spolupráci so psychológmi cielene pracujú na tímovom rozvoji a duchu, ale tieto prípady sú pomerne dosť ojedinelé. Zriaďovateľ, hoci nesie svoj diel nemalej zodpovednosti za fungovanie školy, ktorú zastrešuje, má v prípadoch rozvrátených pedagogických kolektívov takmer pozíciu štatistu. Jeho kompetencie zasiahnuť do daného stavu sú veľmi, veľmi malé. V prípade, keď riaditeľ nekoná v najlepšej viere v prospech pedagogického kolektívu, prípadne ho nemôže ihneď odvolať a hľadať nového, nemôže sám prijať opatrenia, aby mohol zmeniť psychosociálnu klímu na škole, a pokiaľ sa mu daný stav nepodarí účinne a rýchlo zvrátiť, nerozpadne sa len pedagogický kolektív na problémovej škole, ale tieto skutočnosti budú mať negatívny vplyv na edukáciu a jej kvalitu, ako aj na dobré meno školy, prípadne môže to viesť až k jej strate či zatvoreniu.
Celé spektrum uvedených aspektov prinieslo množstvo otázok, na ktoré bolo potrebné nájsť nielen odpovede, ale najmä riešenie, a som presvedčený, že riešením je zákonná úprava, ktorá by pomohla predchádzať a účinne riešiť sociopatologické javy v pedagogických kolektívoch. Zo zákona č. 317/2009 Z. z. § 5 ods. 1 vyplýva, že „pedagogický zamestnanec pri výkone pedagogickej činnosti a odborný zamestnanec pri výkone odbornej činnosti nad rámec základných práv a povinností zamestnancov ustanovených osobitnými predpismi má právo na“, citujem, „zabezpečenie podmienok potrebných na výkon svojich práv a povinností, najmä na svoju ochranu pred násilím zo strany detí, žiakov, poslucháčov, rodičov a iných osôb, ochranu pred neodborným zasahovaním do výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti, účasť na riadení školy a školského zariadenia prostredníctvom členstva alebo volených zástupcov v poradných, metodických a samosprávnych orgánoch školy a školského zariadenia, predkladanie návrhov na skvalitnenie výchovy a vzdelávania, školského vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo odborných činností, výber a uplatňovanie pedagogických a odborných metód, foriem a prostriedkov, ktoré utvárajú podmienky na učenie a sebarozvoj detí, žiakov alebo poslucháčov a rozvoj ich kompetencií, kontinuálne vzdelávanie a profesijný rozvoj za podmienok ustanovených týmto zákonom a v jazyku, v ktorom pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť vykoná, objektívne hodnotenie a odmeňovanie výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti.“
Podľa môjho názoru rovnako by mal mať však právo na kvalitné pracovné prostredie a pracovnú klímu bez nadmerne zaťažujúcich patologických javov v pedagogickom kolektíve. Toto právo je potrebné uviesť do života a reálne zabezpečiť práve pre mimoriadne zlý stav v pedagogických tímoch na školách, dlhodobo sa prejavujúcich v podobe sociopatologických javov v nich pôsobiacich. Naplnenie tohto práva je vhodné realizovať prostredníctvom povinností riaditeľov škôl, minimálne raz za školský rok alebo aj na podnet zamestnancov preveriť za aktívnej participácie centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie psychosociálnu klímu v pedagogickom kolektíve so zameraním na nežiaduce patologické javy a prijať opatrenia na ich odstránenie, ako aj prevenčné opatrenia. Týmto bude aj cielene naplnené zákonné ustanovenie § 55 už uvedeného zákona, kde sa uvádza, že riaditeľ zabezpečí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo najmenej jedenkrát ročne a umožní im absolvovať tréning zameraný na predchádzanie a zvládanie agresivity, na sebapoznanie a riešenie konfliktov, čo nebude iba formálnou záležitosťou, ale presne cieleným odborným pôsobením na pedagogický kolektív a existujúce javy v ňom.
Zároveň sa prostredníctvom preverenia psychosociálnej klímy na pracovisku odhalia patologické javy, ktoré by inak vôbec nevyšli na svetlo, a to sa týka aj bossingu páchaného nadriadenými na podriadených. Zárukou anonymity a odborného posúdenia celej situácie sú práve centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, ktoré sú aj odborne kompetentné na navrhovanie riešení pri prevencii a odstraňovaní sociopatologických javov na pracovisku.
Ako som už uviedol, zriaďovateľ má zviazané ruky pri riešení niektorých problémov, pretože ako samostatný právny subjekt môže vstupovať do práv a povinností školy, tiež samostatného právneho subjektu, len na základe zákona.
Obdobný problém riešil pán kolega Petrák v zákone č. 596/2003 Z. z. v súvislosti so školskou inšpekciou a marením výkonu školskej inšpekcie zo strany riaditeľov škôl na tejto, na predchádzajúcej schôdzi. Školská inšpekcia, hoci je povinná vykonávať kontrolu na školách, môže konať len na základe zákona ako samostatný právny subjekt. Preto sme v návrhu zákona mysleli i na túto skutočnosť a rozšírili sme právo zriaďovateľa, ktorý na základe písomnej výzvy a po márnom uplynutí lehoty na splnenie povinnosti pre riaditeľa školy alebo školského zariadenia, prostredníctvom centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, sám poverí centrum na preverenie psychoso..., na preverenie psychosociálnej klímy v pedagogickom kolektíve so zameraním na nežiaduce patologické javy. Následne na odporúčanie centra prijme také opatrenia, aby sa čo najúčinnejšie zredukovali negatívne javy v pedagogickom kolektíve do vymenovania alebo ustanovenia do funkcie nového riaditeľa, keďže tohto ria..., keďže toho riaditeľa, ktorý zámerne splnil zákonné požiadavky alebo ich opomenul, odvolá.
Vážené kolegyne, vážené, vážení kolegovia, gradácia negatívnych prejavov v medziľudských vzťahoch takmer na každom kroku v rámci spoločnosti je zjavná. Nie je v našich možnostiach skúmať ich príčiny, túto úlohu prenecháme sociológom a psychológom, no dôsledky musíme znášať každodenne. Pokiaľ je v našich možnostiach pomôcť odhaliť a zamedziť ďalšej eskalácii sociálnopatologických javov v pedagogických kolektívoch, je našou povinnosťou tak urobiť. Mobbing a bossing sa šíri takmer ako epidémia a musíme hľadať všetky prostriedky na ich zastavenie a zmiernenie dopadov najmä na deti, v ktorých sa všetky školské aktivity a klíma úzko dotýkajú.
Ďakujem za pozornosť.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prihlásil sa pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Vážené kolegyne a kolegovia, pán predkladateľ. Cieľom vášho návrhu zákona je odhaľovanie, odstraňovanie a prevencia nežiaducich patologických javov v kolektívoch, rozšírenie práv pedagogických zamestnancov a zamestnancov školy odborného typu, rozšírenie povinností riaditeľov škôl. V tomto prípade majú preventívne fungovať centrá pedagogicko-psychologického poradenstva. Majú vyšetriť klímu a javy v pedagogickom kolektíve. Na základe zistení, má po vyzvaní riadiaci pracovník prijať opatrenia na úpravu a elimináciu problémov a daných patologických javov.
No je prirodzené, že urobí opatrenia, hlavne keď mu hrozí sankcia. Nuž papier znesie všetko, opatrenia sa napíšu, rozpíšu, len či sa budú dodržiavať, a aké budú kontrolné mechanizmy, pretože všetci poznáme ľudskú psychiku. Sám ste povedali, pán Žarnay, že mobbing je ťažšie až nemožne odhaliteľný.
Mobbing má štyri fázy podľa odbornej literatúry. Prvá fáza, schválnosti, ohováranie. Toto ešte je fáza, ktorá nie je plánovaná, je to prvotný počiatok. Po druhé je za tým, to je bod prechodu ku systematickému psychoteroru. Po tretie už je to konkrétne napádanie, obviňovanie a pracovné preťažovanie. Vo štvrtej fáze postihnutý človek je zlomený, prehráva jeho psychika a správa sa v konečnom dôsledku tak ako to, čo mu bolo na začiatku vyčítané.
No, mobbingu by sa teoreticky ako-tak dalo predchádzať na základe tých psychologických, pedagogicko-psychologických centier, lenže aj tu vstupuje do deja ľudská psychika. Keď je kolektív narušený alebo rozvrátený, keď niekto niekoho nenávidí, to je jedno, z akých príčin, neznáša ho, antipatiu má, neverím, že by nejaký pohovor alebo nejaké nariadenie toho centra pomohlo tomu človeku, aby zmenil vzťah k tomu druhému človeku, a podľa môjho názoru tiež tu môže nastúpiť ľudská psychika a ten, ktorý bol upozornený, naňho bolo vplývané, sa zatne a bude ešte rafinovanejšie ničiť toho človeka, ktorého ničil predtým. Schválnosti sa dajú robiť na každom kroku. Zoberú mu, vytiahnu mu kľučku z triedy, taká schválnosť, hocičo. Takže mobbing by sa možno dal, ale ako-tak ťažko, ale ako ste sám povedali, je ťažko zistiteľný.
A potom je tu bossing, keď šikanovania sa dopúšťa vedúci pracovník. Vy ste si tu určite užil, pokiaľ viem, ten bossing, no a to je veľmi nepríjemná vec. Bossing je charakteristický svojím stupňovaním. Prehnané kontroly plnenia povinností, slovné urážky, sexuálne obťažovanie, zadávanie nesplniteľných úloh, rozbor menších chýb, ktoré sú prehliadané u iných, plus celá škála ďalších rafinovaných šikanistických ťahov.
Poviem vám prípad z môjho, z mojej praxe. Nastúpil som na školu a na pedagogickej porade bolo mi vyčítané, že ako dopadli testy žiakov, vstupné testy, to boli na konci septembra. No a že na konci roku mali všetko vynikajúce. No a ja som povedal pani riaditeľke, že no tak keď im bývalá pani učiteľka nadiktovala odpovede, tak, samozrejme, na konci roka pri výstupnom teste mali výsledky vynikajúce. No to som nemal robiť, pretože to bola jej najlepšia kamarátka, ktorá síce zo školy odišla, a potom som mal každú jednu hodinu asi štyri mesiace inšpekciu pani riaditeľky, hej. Nedalo sa proti tomu nič robiť, človek musí byť silný a ja som sa z toho smial. Ja som, som si tak, som sa smial, lebo ona bola taká silnejšia váha, ako musela vyšliapať, čo nevyšla inak ani zo svojej kancelárie, musela ísť na druhé poschodie. Čiže to jednoducho človek musí takéto veci vydržať.
No. No a myslíte si, že tento bossing je možné vyriešiť centrom pedagogicko-psychologického poradenstva? Viete, asi nie. Lebo riaditeľ dá opatrenia sám na seba? A kto mu prikáže milovať toho, koho neznáša a koho, po kom ide, hej? Takže som v tomto skeptik.
A keďže ste povedali, že mobbing sa..., aj bossing, aj mobbing sa šíria ako epidémia, no tak typický prípad tých ťahov mobbingu sme preberali akurát včera pri médiách. Médiá prevádzajú voči ľuďom typický mobbing, mobbing. Aj keď to nie je jeden kolektív, ale tie všetky ťahy, ktoré robia, je to ako mobbing v pracovných kolektívoch.
Takže, pán Žarnay, som veľký skeptik, vysvetlil som vám to.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca jediná reakcia, faktická poznámka pána poslanca Žarnaya, nech sa páči.