40. schôdza

Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1271. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť. Ja by som sa chcela ospravedlniť, pretože parlamentný výbor pre poľnohospodárstvo a životné prostredie ma troška zdržal. Rozoberali sme tam kauzu poľského mäsa, ale nemenej dôležitá a závažná téma je zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla, že cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zabezpečiť precíznejšiu a komplexnejšiu právnu úpravu v oblasti obchodu s potravinami medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín. Obchod s potravinami je narúšaný výskytom neprimeraných podmienok zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je dôsledkom silnejšieho ekonomického postavenia jednej zo zmluvných strán.
Návrh zákona reaguje na skúsenosti získané z aplikácie súčasne platného zákona 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. V porovnaní so súčasným stavom predkladaný návrh zákona dopĺňa výpočet neprimeraných podmienok o konania a opomenutia konaní, ktoré sa vyskytujú v zmluvnej praxi medzi dodávateľmi a odberateľmi.
Okrem toho návrh zákona rozširuje zákaz neprimeraných podmienok aj na fázu ich požadovania a uplatňovania a ustanovuje samostatnú úpravu procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok.
Chcem na tomto mieste poďakovať členom výborov Národnej rady, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, za ich konštruktívny prístup a viaceré pozitívne námety na úpravu návrhu zákona.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do tretieho čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Národná rada uznesením č. 1516 zo 4. decembra 2018 pridelila vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 509 z 22. januára 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 329 z 24. januára 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 240 z 23. januára 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 246 z 29. januára 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, začnem k tomuto návrhu zákona trošku zoširša.
Tento návrh zákona špecifikuje ako účastníkov obchodného vzťahu, a to opakujem, obchodného vzťahu, odberateľa na jednej strane, ktorý je podnikateľom, a dodávateľa na druhej strane, ktorý je tiež podnikateľom. Medzi nimi dochádza k tzv. absolútnemu obchodu v zmysle Obchodného zákonníka. Obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, ktorí konajú v rámci svojej činnosti, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, sú voľnejšie a, samozrejme, aj majú byť voľnejšie, nakoľko sami títo účastníci tohto obchodného vzťahu sami najlepšie vedia, čo vyrábajú, čo dodávajú, za koľko a za akých podmienok to dodávajú, najlepšie poznajú trh a môžu uzatvárať akékoľvek typy zmlúv, a to aj také, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone.
Z princípu zmluvnej voľnosti vyplýva, že okrem pár špecifikovaných základných náležitostí všetky ostatné ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka majú v zásade dispozitívnu povahu, a to znamená, že strany môžu účinky z nich vyplývajúce pre seba zmeniť alebo ich úplne vylúčiť podľa toho, ako im to samým vyhovuje. Samozrejme, tieto ustanovenia nesmú byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. A to, čo sa deje teraz týmto návrhom zákona, tak štát im ide touto novelou túto zmluvnú voľnosť obmedziť.
Podľa dôvodovej správy návrh vymedzuje neprimerané podmienky v obchodnom styku. Keď som si tento návrh čítala, tak tých neprimeraných podmienok je tam definovaných naozaj dosť veľa. A miesto toho, aby sme nechali obchodníkov robiť svoju prácu, prenášame na nich bremeno v podobe nespočetného množstva regulácií a obmedzovania ich podnikania. Veď ak bude chcieť obchodník dodržať všetky podmienky v zmysle tohto zákona tak, aby nedostal doslova likvidačnú pokutu, k tomu sa ešte dostanem, tá pokuta tam je naozaj drakonická, tak si bude musieť najať doslova armádu právnikov, aby tieto všetky podmienky, jednak sa v nich zorientoval, aby ich aj dodržal a s tým bude mať, samozrejme, zasa spojené ďalšie finančné náklady, výdavky, komplikácie, zasa ďalšia byrokracia, ktorá už na Slovensku aj tak je tak strašne rozmohnutá, že nás dostáva na popredné priečky medzi krajinami, ktoré sú zaťažené byrokraciou.
Dámy a páni, v zmysle tohto návrhu zákona je zakázaná kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Každý, kto podniká alebo niekedy v živote podnikal, vie, že situácia na trhu sa mení, raz je situácia dobrá, raz je situácia zlá a môže sa stať, že podnikateľ sa dostane do rôznych problémov a výsledkom tých problémov môže byť, že bude nútený sa napríklad zbaviť tovaru za nižšiu cenu, ako si myslí tento zákon, môže byť nútený doslova predať tovar pod cenu, aby si ušetril aspoň, alebo zachránil aspoň nejaké, nejaké zdroje, a za toto má platiť pokutu 500-tisíc eur? Čo ak takémuto obchodníkovi v sklade zhnije niekoľko ton potravín a vzniknú mu veľké škody? Takýchto podnikateľov, ktorí ešte aj v tej zlej situácii idú nájsť nejaké riešenie a nájdu niekoho, komu dokážu hoci pod cenu tento tovar predať, tak takéhoto ideme sankcionovať? Takéhoto ideme ešte takouto sumou zaťažiť a doslova zlikvidovať?
Neprimeranou podmienkou je podľa tohto zákona peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom vrátane zmien v takejto evidencii a tiež za prieskum trhu alebo službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom. Toto všetko sú veci, s ktorými je spojená nejaká dodatočná administratíva, ktorú musí urobiť nejaká osoba, ktorá k tomu potrebuje nejaké nástroje, nejaké podklady, túto osobu treba zaplatiť, treba jej kúpiť pomôcky na to, aby túto prácu mohla vykonávať, a s týmto sú opäť spojené ďalšie finančné výdavky pre ten-ktorý subjekt.
A mňa by zaujímalo, z akého dôvodu má byť zakázané za toto platiť. Ideme podnikateľom pod hrozbou pokuty prikazovať, kedy môžu a kedy nesmú znižovať kúpne ceny potravín. Nemali by sme to nechať na nich, aby vznikla skutočne zdravá konkurencia, ktorá má byť výsledkom trhového mechanizmu? Veď Slovensko je založené na trhovom mechanizme. Slovensko predsa má aj v ústave garantovanú hospodársku súťaž a má jej byť pomáhané, nemá byť ničená. A to, čo sa touto novelou chystá urobiť, tak to je presne opak toho, ako je podpora hospodárskej súťaže.
Ja som presvedčená, že tieto opatrenia, o ktorých som aj hovorila, tie administratívne a finančné záležitosti, ktoré tu opäť vznikajú, zase len spôsobia stúpanie ceny a rozhodne nie ich pokles. A potom sa naozaj nečudujme, že nám na trhoch končia, na pultoch končia, končia lacné potraviny a potom nám pani ministerka mešká na zasadnutie pléna, lebo rieši na výbore skazené mäso.
Vláda ide diktovať podnikateľom, kedy majú uhrádzať kúpne ceny, aká lehota splatnosti faktúr je primeraná, aká už primeraná nie je. Veď Obchodný zákonník vo všeobecnosti stanovuje limit splatnosti 60 dní, ktorý môže byť predĺžený, ak je splatnosť dlhšia ako 60 dní, nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Dokonca v takomto prípade je nutné dodržať dve lehoty splatnosti, viazanú na doručenie faktúry aj na dodanie tovaru, a vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie so zaplatením faktúry v lehote splatnosti je považované v zmysle tohto návrhu aj za správny delikt, bude dochádzať k dvojitému postihu popri zákonných sankciách za omeškanie vyplývajúcich z Obchodného zákonníka. Toto sme odchytili, toto, túto duplicitu? Toto si niekto uvedomil, že to tu takto je definované?
Dovoľujem si poukázať aj na neprimeranosť výšky pokút až do 500-tisíc eur, čo bude mať likvidačné následky pre mnohých obchodníkov, pričom ministerstvo pôdohospodárstva v zmysle tohto návrhu pri určovaní pokút prihliada na vážnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie. Ide o absolútne všeobecné ustanovenie, ktoré môže byť svojvoľne zneužívané. Ako si má toto ten obyčajný obchodník predstaviť, že k nemu príde kontrolór z ministerstva s veľkou pečiatkou, zistí pár skutočností a následne sa sám rozhodne, či mu dá pokutu 30 eur alebo 500-tisíc eur? Takto to má fungovať? Veď toto sú presne princípy, ktoré zakladajú živnú pôdu pre korupciu, pre klientelizmus, pre zneužívanie moci úradníkov. Od 30 do 500-tisíc eur. A naozaj si skúsme predstaviť, že nejaký malý obchodník niekde na dedine dostane pokutu napríklad 100-tisíc eur. Čo takýto obchod spraví?
Na základe pozmeňovacieho návrhu kolegu Kondróta malo dôjsť k zníženiu pokút pri omeškaní s platením faktúr. Toto, žiaľ, na výbore neprešlo ani nemalo šancu neprejsť, pretože to pán podpredseda výboru aj stiahol, čo považujem za veľkú chybu a škodu. Ale vidím, že je prihlásený do rozpravy, tak verím, že sa to podarí. A pokiaľ ten návrh bude, bude rozumný a nebudú v ňom nejaké zádrhely, tak ho veľmi radi podporíme, pretože tie pokuty sú skutočne neprimerane vysoké a môžu byť pre mnohých likvidačné. Pokuty, penále predsa majú pôsobiť preventívne a výchovne. Nemajú likvidovať.
V tomto prípade je ešte dôležité spomenúť aj to, že Európska únia deklarovala prijatie príslušnej legislatívy k tejto problematike, ktorou budeme nejakým spôsobom viazaní. A my zase prijímame nejaký zákon, chtiac-nechtiac si naň podnikatelia budú musieť zvyknúť a následne, keď si na toto zvyknú, príde nová legislatíva a zas to budeme všetko meniť. A toto je, dámy a páni, tiež vec, na ktorú my v SaS pri každej takejto veci upozorňujeme, právna istota. Právna istota je v podnikateľskom prostredí vážna vec a pokiaľ sa pod rukami obchodníkov, podnikateľov, komukoľvek tak často menia zákony, je to naozaj veľmi zlé, veľmi škodlivé, likviduje to to podnikateľské prostredie a poškodzuje ho.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že my v SaS na rozdiel od mnohých poslancov vládnej koalície počúvame názory tých, ktorí k problematike vedia a majú čo povedať, dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že aj proti tomuto návrhu zákona vystúpilo viacero subjektov. Kritika nepochádza len z našich rád, ale je to aj Klub 500, ZMOS, sú to odberatelia, sú to dodávatelia, predstavitelia Asociácie priemyselných zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská aliancia moderného obchodu a mnohí iní. Proti boli aj v minulosti určití poslanci z MOST-u – HÍD a ja som teda veľmi zvedavá, že či došlo k výmene názorov, alebo, alebo si budú stáť za svojimi tvrdeniami.
Asociácia priemyselných zväzov napríklad deklaruje, že návrh zákona významným spôsobom zasahuje do súkromných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Prekračuje sa rámec nevyhnutnej regulácie, čo má práve negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Slovenská aliancia moderného obchodu upozorňuje zas na to, že obchodníci budú nútení porušovať pravidlá hospodárskej súťaže. Nepôjde o efektívne zlepšenie vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Zákon núti do zisťovania výrobných nákladov výrobcov, ktorí si vzájomne konkurujú a ktorí sú v priamej konkurencii. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj protimonopolný úrad.
Dámy a páni, ja chcem zdôrazniť, toto nie sú len moje slová, toto nie sú len slová klubu SaS, sú to slová vážnych autorít a mali by sme ich naozaj počúvať.
Dovoľujem si poukázať aj na tvrdenia právnych expertov z istej advokátskej kancelárie, ktorí upozorňujú na to, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. Toto, bohužiaľ, sa už stalo takým akýmsi štandardom tejto vlády a chcem aj v tomto pléne povedať, že pokiaľ tento zákon v takejto podobe prejde, tak zvažujeme naozaj podanie na Ústavný súd. Podľa mojich informácií ho zvažujú aj obchodníci, takže verím, že tie právne názory sú relevantné a budú vypočuté.
Republiková únia zamestnávateľov zase poukazuje na skutočnosť, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode.
Dámy a páni, už len na záver, slovenské hospodárstvo sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky a princípoch voľnej hospodárskej súťaže, čo máme zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je úlohou vlády túto hospodársku súťaž podporovať, nie ju ničiť. Tento návrh je jedným z mnohých z dielne vládnucej koalície, ktorý predstavuje abnormálny zásah do zmluvnej voľnosti a trhového hospodárstva, vytvára zbytočné bariéry pre podnikateľov.
Pokiaľ pani ministerka Matečná deklaruje, že jeho prijatím budú obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín férovejšie a vyváženejšie, tak ja si dovolím nesúhlasiť. Nebudú. Toto žiadnej hospodárskej súťaži ani konkurencii, ani kvalite, ktorá zo zdravého trhového mechanizmu vyplýva, toto nespôsobí. Je tieto veci potrebné nechať na jednotlivých obchodníkov, aby si dojednali vzťahy tak, ako sú pre nich vhodné a výhodné. Pretože len to je zdravá konkurencia. A len keď existuje zdravá konkurencia v neregulovanom odvetví, a ja podotýkam, že toto nie je regulované odvetvie, tak ten trhový mechanizmus má byť zachovaný a nemajú byť doňho robené žiadne vplyvy zo strany vlády.
A možno len posledná otázka: Prečo len v potravinách? Prečo si SNS vytypovala obchodníkov s potravinami, ktorých tu neustále v tejto sieni atakuje, ktorým neustále do svojho segmentu, do svojho podnikania vstupuje? Raz sú to veľké reťazce, ktoré im stoja v ceste, potom sú to obchodníci, potom sú to farmári, jednoducho neustále je tento segment skúšaný vašimi návrhmi zákonov. Ja verím tomu, že príde doba, kedy tieto veci z ich vzťahov odstránime, kedy im necháme voľné ruky a kedy to necháme na konkurenciu. Verím tomu, že toto spôsobí zvýšenú kvalitu a znížené ceny potravín.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, môžem s vami súhlasiť do tej miery, že sme trhový mechanizmus a že mal by tu nastavovať vzťahy trh. Toto všetko platí a končí to a začína a končí to pri potravinách. Preto tento zákon sa týka len potravín, ničoho iného. To nie je špecifikum Slovenskej republiky, že rieši potraviny. Toto je problém Európskej únie a zvlášť problém V4.
Áno, zastávame sa aj zamestnávateľov a že teda zamestnanosť, obchody majú, ale majú aj potravinári zamestnanosť. Jednoducho problém je ten, že obchod si na úkor potravín priťahuje zákazníkov na tie tovary, na ktorých zarába veľké peniaze, ale aj od potravinárov berie nie malé peniaze na to, aby dokázal postaviť tieto obchodné domy a tak ďalej. Potraviny ťahajú ľudí do obchodných reťazcov.
Ak chránime obchodníkov, tak máme zároveň povinnosť chrániť aj výrobcov. Ako je možné, že chlieb sa dnes predáva za 90 centov na pulte a pred desiatimi rokmi za 29,90? Ako je možné; a tí pekári vykrikujú, že 25 % sme pod výrobnými nákladmi. Toto máme ako prehliadať, že to je v poriadku a trh to vyrieši? Potom už tento zákon nebude potrebný, o nekalých obchodných praktikách, ak výrobcovia, a nehovorím slovenskí, ak výrobcovia pôsobiaci a vyrábajúci na území Slovenskej republiky nebudú vyrábať potraviny, tento zákon môžme na druhý deň zrušiť, lebo nebude komu ho, komu pomáhať a uplatňovať ho. Potraviny sú špecifikom v Európe, nie na Slovensku, preto sa riešia nekalé obchodné praktiky v Európskej únii.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja som veľmi pozorne počúval vaše vystúpenie a stále ste dookola opakovali, že Slovensko je trhová ekonomika, treba zabezpečiť hospodársku súťaž. Ja s vami plne sa stotožňujem.
Len vy naozaj asi neviete, akým spôsobom fungujú tie veľké reťazce voči tým malým dodávateľom potravín na Slovensku. Pán kolega Antal to už spomenul, že ten boj je nie férový, a možno vy, váš klub je možno jediný, ktorý to nevidí, že na Slovensku niečo také je, že vôbec nejaké nekalé praktiky existujú. Vy tomu možno naozaj úprimne veríte, že nič také sa na Slovensku nedeje, No ale, žiaľbohu, deje sa. Je to už nielen slovenský problém, ale v rámci aj V4 a nielen v rámci V4, ale aj na európskej pôde to dospelo až tak ďaleko, že Európska únia prináša v tomto, na tento problém aj smernicu. To ste spomenuli aj vo svojom príhovore alebo, resp. v diskusnom príspevku. Takže nie, nekalé praktiky na Slovensku už sú, existujú a treba s nimi bojovať. A štát je tu od toho, aby určil pravidlá tam, kde trh nefunguje. Od toho tu štát je.
Spomínali ste, že načo prijímame zákon, keď bude smernica Európskej únie. Len, žiaľbohu, tá smernica Európskej únie sa uberá nejakým zvláštnym spôsobom, kedy sú tam, tuším, len štyri praktiky vymenované ako nekalé, a dokonca dvojaká kvalita potravín nie je nekalá praktika, čo si myslím, že nikoho z nás, ako tu sedíme, neteší. A ja som rád, že Slovensko prijíma v tomto naozaj prísny zákon, ktorý nastolí poriadok medzi tými vzťahmi. Tie vzťahy nie sú zdravé, pani kolegyňa. Spýtajte sa kohokoľvek.
Spomínali ste, že počúvate odborníkov, tak skúste popočúvať aj tých, ktorí dodávajú na tie obchodné reťazce, ktorí sú nútení platiť za listing. Spomínali ste tu, že to je v poriadku, keď platia za to, že ich zaradia do katalógu. No, v poriadku to nie je podľa mňa, lebo nikde inde sa to nerobí, len vo vzťahu obchodné reťazce a potravinárom, nikde inde.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že to bolo výborné vystúpenie, bolo tam všetko, čo bolo treba povedať. Možno by som podčiarkol, že aj my vieme, že existujú prípady, kde trh zlyháva, ale na to je protimonopolný úrad, prípadne ďalšie nezávislé orgány, ktoré to majú riešiť, nie jeden z hráčov, lebo ministerstvo pôdohospodárstva reprezentuje časť ekonomiky, to je jeden z hráčov. Ten by nemal byť súčasne aj rozhodcom a opakuje sa to, táto, tento návrh vo viacerých návrhoch zákonov.
Hlavne chcem ale podčiarknuť, že hospodárska súťaž, konkurencia tu nie je na to, aby sa občas niekto mohol obohatiť. Evolúcia ukazuje, že tie ekonomiky, v ktorých je hospodárska súťaž, sú dobré pre spotrebiteľa, to je proste sociálne výhodné, a tento návrh zákona v doložke vplyvov má nulový dopad na sociálnu oblasť. Ako je možné, že zefektívňujete systém a nič to neprinesie občanom? (Potlesk.) Ten chlieb, čo sa tu hovorilo, tak nebude lacnejší, toto je podstatná vec. Keby to bolo zlepšenie systému, tak chlieb je lacnejší.
Pripadá mi to, tieto návrhy, ešte to poviem, pripadajú mi tak, ako keby sektory, ktoré majú viac voličov, boli v ostatných mesiacoch zvýhodňované oproti sektorom, ktoré jednoducho majú menej voličov, bez ohľadu na to, aký to má vplyv na ekonomiku a na spotrebiteľa, obyčajného človiečika.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže máme tam zákaz kúpy tovaru pod jeho výrobné náklady. K tomu ste sa nikto vo svojich faktických nevyjadrili, že prečo si myslíte, že to je v poriadku. Myslím, že pani Kiššová to celkom vysvetlila. Ja potom vo svojom vystúpení to vysvetlím teda podrobnejšie a potom sa môžeme o tom pobaviť, že či je to naozaj také dobré, ako to tam navrhujete.
Čo sa týka tých pokút, som veľmi rád naozaj, že aj zo strany koalície sa ozývajú hlasy, ktoré vravia, že tieto pokuty sú vysoké a že ich treba rozlišovať, komu sa tieto pokuty a aké dávajú. Uvidíme teda, ako na to zareagujú kolegovia. No a tretia, tá konkurencia, no, že nefunguje trh. No ten trh nejak funguje, možno nie presne tak, ako si každý predstavujeme, ale možno ste zachytili aj to, že v súčasnosti vzniká aliancia obchodov, slovenských obchodov, ktoré chcú predávať predovšetkým slovenské výrobky. Myslím, že včera bola tá informácia v médiách, a takémuto, takejto aliancii treba, samozrejme, držať len palec. Podobne je to, napríklad ja som zachytil, je taká minisieť možno pekární, teda výrobcov pekárenských výrobkov, ktorí predávajú vo svojich priestoroch, resp. zakladajú malé predajničky. Takže aj o tomto je konkurencia a keď teda chceme, môžme si toto kupovať tam, keď sa vám zdá, že v supermarketoch to nie je dobré. Takže práve toto je aj konkurencia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Pani poslankyňa, vy stále spomínate len o trhu, o trhu, ale trh nám tu produkuje také veci, že človek sa až niekedy chytí za hlavu, keď vidí dvojaké praktiky v obchodných reťazcoch, keď vidí pokazené mäso, však trh to napraví. Povedzte mi, ako trh vytlačí pokazené mäso, ktoré je lacnejšie a zdá sa, že je celkom dobré. No, takže v tomto zmysle tie vaše všetky útoky na reguláciu trhu, ktorý sa snažíme dať na nohy, pretože on je na hlavu. Tu sa všetko ženie za ziskom namiesto toho, aby sa hnalo všetko, aby bol spotrebiteľ spokojný. Trh všetko vyrieši, áno, spotrebiteľ bude spokojný, keď bude dostávať najlacnejšie, lebo trh to vyriešil, čo to bude na tom pulte, radšej pomlčme.
Ale upozornil by som na jednu vec, ktorá je tu dlhodobo, dnes som to mal napríklad na stretnutí s Nemcami. Jeden váš člen vášho poslaneckého klubu opäť hovoril o nulových dotáciách, váš poslanec tu sediaci hovoril minule, že dokiaľ v Európe budú nejaké dotácie, že našich poľnohospodárov nevybijeme, tak chcem sa teda opýtať, čo teda chcete urobiť s našimi poľnohospodármi, čo teda chcete urobiť s naším trhom. Prečo takýmto spôsobom vaša strana pristupuje k domácim výrobcom, prečo ich nechce vybiť teraz, čo s nimi urobí potom, keď budete pri moci?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.
Pán poslanec Antal, vy ste povedali, že teda súhlasíte s tým, že trh má fungovať po hranicu potravín. A ja sa chcem spýtať, na základe čoho takéto tvrdenie tvrdíte. Odkedy je obchod s potravinami regulovanou oblasťou? Toto mi naozaj ušlo, naozaj, na základe čoho to tak má byť. A nezachytila som ani, že by to tak malo byť, a verím, že tomu tak ani nikdy nebude, aj keď teda tento návrh zákona to hodne posúva do regulovaného subjektu.
Vy sa zároveň pýtate, že ako si ja vysvetľujem rast ceny potravín. No veď vašimi mnohými návrhmi opatrení tie ceny potravín rastú. Ak zvyšujete náklady obchodníkom alebo výrobcom, tak tieto oni musia premietnuť do cien. Vy ak poviete, že sa zvyšuje minimálna mzda, vy ak poviete, že pekári musia mať nočné príplatky, vy ak poviete, že zavediete 2,5-percentný odvod pre obchodníkov s potravinami a ďalšie mnohé administratívne, finančné náklady, tak jednoducho tieto sa musia prejaviť v cene. No pre toto hlavne nám rastú ceny potravín. A vy, keď rôznymi opatreniami a reguláciami znížite konkurenciu, tak tie ceny zasa len pôjdu hore. Verte tomu, že takto to funguje a vy...
Pán poslanec Baláž, vy hovoríte, že ja určite neviem, ako fungujú, ako funguje tento obchod. No vy môžete spochybňovať to, či to ja viem, ale veď ja som povedala, že to spochybňuje, váš návrh zákona spochybňuje Asociácia priemyselných zväzov. Spochybňuje to Slovenská aliancia moderného obchodu, Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, Klub 500, veď to nie som ja. To nie som len ja, ktorá to spochybňuje. Čiže všetci sa mýlia, všetci sa mýlia, len vy idete jediní v smere jazdy, všetci idú v protismere.
Ďakujem veľmi pekne.