40. schôdza

Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Ja by som chcela len pripomenúť predkladateľom návrhu zákona, že keď sme boli, ako Slovensko sme mali predsedníctvo v Rade Európskej únii, si veľmi dobre pamätám, ako s veľkou slávou sa predstavovalo logo práve tohto predsedníctva. Bol to smajlík vlastne skombinovaný zo znaku a slovenských farieb. Vyhral to, myslím, nejaký študent grafického dizajnu. A s veľkou pompou minister Lajčák toto logo prezentoval. A v podstate nikto nehovoril, že sa tuná nejakým spôsobom krivý vzťah, dehonestuje sa niečo, že prečo slovenské predsedníctvo nemá vo svojom logu slovenský znak, ale má tam smajlíka.
Čiže podľa mňa trošičku sa nadnáša význam aj tých, slovenskej reprezentácie športovej a podobne. Tak nech majú to, v čom sa im bude hrať, v čom budú naozaj sa cítiť dobre, aby podávali ten výkon. A to je len tá forma. A chcem aj na tú formu poukázať práve pri tomto slovenskom predsedníctve v Rade Európskej únie, ako boli možno v rámci diskusií, že prečo tam nie je slovenský znak. Ale nakoniec bolo toto logo smajlikovské schválené.
A moja otázka je na predkladateľov, že bolo by to možné teraz po prijatí vášho návrhu zákona? Bolo by to možné? Prečo to nie je možné na športových, chcete to obmedziť na športové dresy? Ale pri zastúpení Slovenska, kde sa reprezentuje vzťah aj znak, aj to všetko, o čom sme tu hovorili, tak to logo sme vymenili, znak sme vymenili za smajlíka.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Tak, pani Milanová, vám to logo nevadilo. Nečudujem. Mne to logo pri prvom pohľade skoro od šoku vypichlo oči. Mňa to logo pobúrilo. Áno, som konzervatívny. Sú symboly pre mňa nezrušiteľné, nemeniteľné a všetky inovácie považujem za cestu do pekla. Keďže pri minulej debate o médiách ste v porovnaní dali do jednej roviny ovplyvňovanie mysle, to je, médiá, a reštaurácie, to je ovplyvňovanie vylučovania, bližšie vám to vysvetlím v rozprave.
Pani Milanová, vlády sa menia. Raz vládne ten, raz onen. V štáte je raz neporiadok, raz poriadok. Ale štátne znaky sú nemenné, nemeniteľné, nezameniteľné.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, viackrát ste spomenuli slovo rebranding. Ja by som vás dovolil si upozorniť a poprosiť, že slovenčina má viacero ľubozvučných synoným, napríklad obnova, vynovenie, vylepšenie, modernizácia, a tak ďalej.
Pokiaľ ste tu hovorili o nejakej kultúre alebo úrovni parlamentnej komunikácie, tak si myslím, že najskôr takú úplne zásadnú a principiálnu otázku treba adresovať vášmu gurumu, ktorý sa tu prednedávnom predstavil v polohe, v akej sme naňho zvyknutí, ale v akej teda by parlamentný poslanec nielen na Slovensku, ale vôbec nemal vystupovať.
Ja osobne nie som proti inovácii, ale nie bez, nie za samozvanú inováciu. Bez akýchkoľvek konzultácií, bez nejakého poradenstva so skutočnými odborníkmi v oblasti semiotiky alebo heraldiky.
Hovoríte, že je to nepotrebný zákon. No ja môžem položiť tie isté otázky, že či to je potrebný zákon, ktorý predkladáte vy. A koľko zákonov ste predložili také, takých, ktoré sú nepotrebné alebo bez efektu?
Štátne symboly sú chránené aj teraz. Ako je chránený ten štátny znak, keď samozvaným spôsobom vznikne jeho nová verzia? Tak asi nie je to dostatočne legislatívne ukotvené, alebo nerešpektuje sa legislatíva. Presne v tom duchu, ako som hovoril, kreativita sa stane samoúčelnou.
Štátne symboly si treba ctiť. V tom s vami súhlasím. Treba k tej úcte vychovávať, vzdelávať a doviesť aj mladú generáciu. To sa nedá zákonom, to je dlhodobý proces. A aj preto je to dôležité a nevyhnutné legislatívne ukotviť, aby sa to premietlo aj do kvality vzdelávacieho procesu a do vedomia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Milanová, priznám sa, že som spozornel, keď si povedala, že nechceš iba kritizovať, ale chceš aj pochváliť. A teda pochválila si dva body novely, tak som sa na ne lepšie pozrel a musím konštatovať, že tak na 50 % s tebou súhlasím. Dnes je v § 9a ods. 3 ustanovenie: "Spustenie štátnej vlajky pri štátnom smútku trvá v čase určenom v rozhodnutí vlády Slovenskej republiky." Kolegovia z SNS tam navrhujú doplniť, že spustenie vlajky, štátnej vlajky na pol stožiara pri štátnom smútku, čiže navrhujú tam doplniť slová do "pol stožiara". To je naozaj veľmi užitočná zmena zákona, pretože dnes, teda neviem, či sa tie vlajky spúšťajú na trištvrte alebo na štvrtinu, alebo že bez toho, aby nebolo v zákone napísané, že na pol stožiara, tak by, tak by to asi nevedeli, že sa vlajka spúšťa na pol stožiara. Takže ale áno, s týmto možno súhlasiť. Neviem, či kvôli tomu treba alebo preto treba novelizovať zákon, ale to je tak asi jediné ustanovenie, ktoré možno považovať za nejako zmysluplné. Už aj pokiaľ ide o to spievanie, spievanie hymny, tak to ustanovenie je problematické. Tvári sa, že sa tam iba dopĺňa spievanie, ale v skutočnosti je tam zakuklené aj, aj niečo iné. Ja sa k tomu vrátim vo svojom, vo svojom vystúpení. Určite ten bod 4, ktorý rieši štátne hymny alebo teda cudzie štátne hymny, nie je niečo, čo by si zaslúžilo pochvalu.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si dovolím svoju poslaneckú kolegyňu len doplniť o jednu vec alebo jeden taký fakt, ktorý ma napadol, keď som ju tak pozorne počúval. My môžeme vymýšľať a spresňovať formulácie v zákonoch, ale pokiaľ ich iný obsah sa neprenáša aj priamo do našich činov, naša snaha je potom márna, pretože tie štátne symboly, pokiaľ nebudeme mať v svojom srdci, žiadne zobrazovanie a upresňovanie nám nepomôže. Najprv by sme to mali mať v svojom srdci a podľa toho sa správať. Ďakujem.