40. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa, keď ste hovorili o tej etike, tak myslím, že ste hovorili dnes o vystúpení vášho predsedu. Asi to bolo, komentár na túto časť vášho vystúpenia. Ale nie to by som chcel hovoriť.
Prečo vznikli nové logá? Nuž preto, že firma Nike, ktorá sponzoruje hokej, chce, aby ich dresy, ktoré sú v reprezentácii, boli nepredajne nezameniteľné. Štátny znak nie je chránená značka pre firmy. To znamená, že štátny znak si na dres môže dať hocikto. Takže firma Nike nemala príjmy, preto je treba zmeniť logá.
Ale k samotným logám. Viete, keď niekto si zoberie hlavu leva a symbolom Čechov je lev, je to normálne. Keď niekto upraví javorový list, ktorý je symbolom Kanady, je to normálne. Keď si niekto dá do vagíny troj, na trojvrší dvojkríž a postaví sa vedľa neho predseda jednej politickej strany a všetci sú vysmiati, nie je to normálne. Nie je to normálne. A preto treba nielen štátny znak, ale aj symbol štátneho znaku, ktorým je tým a národný symbol, ktorým je ten dvojkríž na trojvrší. Ja, toto logo Slovenského zväzu ľadového hokeja nie je preto neprijateľné, že je logo a že chce zameniť štátny znak. Ono je neprijateľný preto, že paroduje štátny znak. Ono je ako keby štátny znak. Ono sa podobá na štátny znak tak, že môže dôjsť k zámene, že je to štátny znak. A to je to, na čo ma vyzval profesor Marsina, vy ako historička asi viete, kto je profesor Marsina, aby som niečo s tým robil. Proti tomu protestovala slovenská heraldická komisia, teda spoločnosť. Proti tomu protestovala katedra pomocných vied historických, profesor Novák tam je, ktorý je asi najlepším heraldikom na Slovensku. Proti tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Ja by som chcela len pripomenúť predkladateľom návrhu zákona, že keď sme boli, ako Slovensko sme mali predsedníctvo v Rade Európskej únii, si veľmi dobre pamätám, ako s veľkou slávou sa predstavovalo logo práve tohto predsedníctva. Bol to smajlík vlastne skombinovaný zo znaku a slovenských farieb. Vyhral to, myslím, nejaký študent grafického dizajnu. A s veľkou pompou minister Lajčák toto logo prezentoval. A v podstate nikto nehovoril, že sa tuná nejakým spôsobom krivý vzťah, dehonestuje sa niečo, že prečo slovenské predsedníctvo nemá vo svojom logu slovenský znak, ale má tam smajlíka.
Čiže podľa mňa trošičku sa nadnáša význam aj tých, slovenskej reprezentácie športovej a podobne. Tak nech majú to, v čom sa im bude hrať, v čom budú naozaj sa cítiť dobre, aby podávali ten výkon. A to je len tá forma. A chcem aj na tú formu poukázať práve pri tomto slovenskom predsedníctve v Rade Európskej únie, ako boli možno v rámci diskusií, že prečo tam nie je slovenský znak. Ale nakoniec bolo toto logo smajlikovské schválené.
A moja otázka je na predkladateľov, že bolo by to možné teraz po prijatí vášho návrhu zákona? Bolo by to možné? Prečo to nie je možné na športových, chcete to obmedziť na športové dresy? Ale pri zastúpení Slovenska, kde sa reprezentuje vzťah aj znak, aj to všetko, o čom sme tu hovorili, tak to logo sme vymenili, znak sme vymenili za smajlíka.

Ďakujem za slovo. Tak, pani Milanová, vám to logo nevadilo. Nečudujem. Mne to logo pri prvom pohľade skoro od šoku vypichlo oči. Mňa to logo pobúrilo. Áno, som konzervatívny. Sú symboly pre mňa nezrušiteľné, nemeniteľné a všetky inovácie považujem za cestu do pekla. Keďže pri minulej debate o médiách ste v porovnaní dali do jednej roviny ovplyvňovanie mysle, to je, médiá, a reštaurácie, to je ovplyvňovanie vylučovania, bližšie vám to vysvetlím v rozprave.
Pani Milanová, vlády sa menia. Raz vládne ten, raz onen. V štáte je raz neporiadok, raz poriadok. Ale štátne znaky sú nemenné, nemeniteľné, nezameniteľné.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, viackrát ste spomenuli slovo rebranding. Ja by som vás dovolil si upozorniť a poprosiť, že slovenčina má viacero ľubozvučných synoným, napríklad obnova, vynovenie, vylepšenie, modernizácia, a tak ďalej.
Pokiaľ ste tu hovorili o nejakej kultúre alebo úrovni parlamentnej komunikácie, tak si myslím, že najskôr takú úplne zásadnú a principiálnu otázku treba adresovať vášmu gurumu, ktorý sa tu prednedávnom predstavil v polohe, v akej sme naňho zvyknutí, ale v akej teda by parlamentný poslanec nielen na Slovensku, ale vôbec nemal vystupovať.
Ja osobne nie som proti inovácii, ale nie bez, nie za samozvanú inováciu. Bez akýchkoľvek konzultácií, bez nejakého poradenstva so skutočnými odborníkmi v oblasti semiotiky alebo heraldiky.
Hovoríte, že je to nepotrebný zákon. No ja môžem položiť tie isté otázky, že či to je potrebný zákon, ktorý predkladáte vy. A koľko zákonov ste predložili také, takých, ktoré sú nepotrebné alebo bez efektu?
Štátne symboly sú chránené aj teraz. Ako je chránený ten štátny znak, keď samozvaným spôsobom vznikne jeho nová verzia? Tak asi nie je to dostatočne legislatívne ukotvené, alebo nerešpektuje sa legislatíva. Presne v tom duchu, ako som hovoril, kreativita sa stane samoúčelnou.
Štátne symboly si treba ctiť. V tom s vami súhlasím. Treba k tej úcte vychovávať, vzdelávať a doviesť aj mladú generáciu. To sa nedá zákonom, to je dlhodobý proces. A aj preto je to dôležité a nevyhnutné legislatívne ukotviť, aby sa to premietlo aj do kvality vzdelávacieho procesu a do vedomia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Milanová, priznám sa, že som spozornel, keď si povedala, že nechceš iba kritizovať, ale chceš aj pochváliť. A teda pochválila si dva body novely, tak som sa na ne lepšie pozrel a musím konštatovať, že tak na 50 % s tebou súhlasím. Dnes je v § 9a ods. 3 ustanovenie: "Spustenie štátnej vlajky pri štátnom smútku trvá v čase určenom v rozhodnutí vlády Slovenskej republiky." Kolegovia z SNS tam navrhujú doplniť, že spustenie vlajky, štátnej vlajky na pol stožiara pri štátnom smútku, čiže navrhujú tam doplniť slová do "pol stožiara". To je naozaj veľmi užitočná zmena zákona, pretože dnes, teda neviem, či sa tie vlajky spúšťajú na trištvrte alebo na štvrtinu, alebo že bez toho, aby nebolo v zákone napísané, že na pol stožiara, tak by, tak by to asi nevedeli, že sa vlajka spúšťa na pol stožiara. Takže ale áno, s týmto možno súhlasiť. Neviem, či kvôli tomu treba alebo preto treba novelizovať zákon, ale to je tak asi jediné ustanovenie, ktoré možno považovať za nejako zmysluplné. Už aj pokiaľ ide o to spievanie, spievanie hymny, tak to ustanovenie je problematické. Tvári sa, že sa tam iba dopĺňa spievanie, ale v skutočnosti je tam zakuklené aj, aj niečo iné. Ja sa k tomu vrátim vo svojom, vo svojom vystúpení. Určite ten bod 4, ktorý rieši štátne hymny alebo teda cudzie štátne hymny, nie je niečo, čo by si zaslúžilo pochvalu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si dovolím svoju poslaneckú kolegyňu len doplniť o jednu vec alebo jeden taký fakt, ktorý ma napadol, keď som ju tak pozorne počúval. My môžeme vymýšľať a spresňovať formulácie v zákonoch, ale pokiaľ ich iný obsah sa neprenáša aj priamo do našich činov, naša snaha je potom márna, pretože tie štátne symboly, pokiaľ nebudeme mať v svojom srdci, žiadne zobrazovanie a upresňovanie nám nepomôže. Najprv by sme to mali mať v svojom srdci a podľa toho sa správať. Ďakujem.

Chcela by som sa vrátiť k tomu logu opäť. Áno, je to v podstate ochranná známka a jedna z vecí, prečo ten zväz to urobil, bolo aj to, že môže teraz tie dresy predávať a získavať z toho financie napríklad na zabezpečenie výstroje pre mladých hokejistov, resp. začínajúcu mladú generáciu. Bolo jasné, že tá modifikácia, pokiaľ sa teda bude dotýkať štátneho znaku, určite bude citlivá, ale pokiaľ sa vyjadrili samotní hokejisti, ktorí naozaj tento znak na hrudi budú nosiť a budú v ňom reprezentovať, že aj tie zdvihnuté hokejky v nich evokujú čosi ako motív víťazstva, tak neviem, že či to nehovorí aj úplne za všetko, že či sme my tí oprávnení, ktorí sa k tomu majú až tak detailne vyjadrovať.
No a čo sa týka nášho guruho, vedela som, že to tu príde. Ale je to vec, ktorá sa týka Igora Matoviča, má svoj spôsob boja za spravodlivosť a ten mu predsa nebudeme upierať.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, na stole máme návrh zákona o štátnych symboloch. Zákon o štátnych symboloch predložila aj Ľudová strana Naše Slovensko minulý rok a ja som bol jedným z týchto predkladateľov. Preto som bol veľmi zvedavý, s čím prídete vy.
Tento váš návrh zákona má riešiť nejasnosti v používaní štátnych symbolov, chce ich ochraňovať pred znevažovaním, všeobecne pred znevažovaním rieši aj elektronickú komunikáciu a digitálnu rovinu. Sankcie za prehrešky voči používaniu môže udeliť okresný úrad, a to vo výške 3-tisíc až 10-tisíc eur, podľa toho, či sa jedná o súkromnú osobu alebo právnickú osobu.
Myslím si, že my sme to riešili komplexnejšie, a to aj v trestnoprávnej rovine. Prečo? Vysvetlím vám to. Pre mňa je dôležitý tento aspekt, čo sa týka štátnych symbolov. Ako som už vtedy spomenul, v posledných rokoch narastá množstvo útokov na slovenské symboly. Tiež narastá úmerne s tým aj množstvo útokov na slovenskú štátnosť, na slovenský národ. Táto debata doteraz bola prakticky len o tom logu.
No prečo sa dejú tie útoky? No nie je to nič divné. Pôjdem do minulosti. Korene týchto skutočností siahajú v časovom horizonte poriadne ďaleko. Niekomu v pozadí, a už dávno, neskutočne vadí národné povedomie, hrdosť na našu slovenskú vlasť, hrdosť na náš štát, na náš národ, na naše tradície. Priamo v praxi, úplne priamo v praxi to začalo čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky, kde je uvedené, že právne záväzné akty Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ako som tu už neraz v parlamente povedal a spomenul, stratili sme týmto de facto, de jure svoju svojprávnosť. V takomto nastavení prostredia je uľahčená činnosť rôznych mimovládok. Vládne špičky, ktoré tu vládli, modré, červené, s nimi kooperujú, dokonca ich aj financujú. A tu začína jedna brutálna skutočnosť. Tu prichádzajú na rad šialenci ako Kalmus a Lorenz. Nie sú jediní. Ten Kalmus z Košíc, čo sa čvachtal v bahne s volantom v ruke, propaguje úchylný exhibicionizmus, keď na verejnosti objíma sochy holých žien, a jeho pokrvný brat, v úvodzovkách pokrvný brat, Lorenz hanobí s partiou slovenský znak, ktorý umiestnili do známeho kosoštvorca. Na rôznych mítingoch sa tiež hanobí slovenský znak a je to úplne jedno, že kto a ako to myslel.
Tu je tá záležitosť o tom logu slovenského hokeja. Prvý v parlamente som to spomenul ja. Logo slovenského hokeja namiesto Tatry, Matry, Fatry štítov obsahuje hokejky. Toto je pre pani Milanovú, čo som jej chcel trošku možno humorne, humornejšie povedať, ale už tu nie je. Náš slovenský znak prvýkrát použila Slovenská národná rada vo Viedni, pokiaľ sa dobre pamätám, pán Hrnko, vy ste historik, a ja osobne neviem nič o tom, že by Ľudovít Štúr hral hokej s Hurbanom a Hodžom. Naozaj o tom neviem nič. Toľko pre pani Milanovú.
Vrátim sa k Lorenzovi a Kalmusovi. Záštitu nad takýmito umeleckými, v úvodzovkách umeleckými, darebákmi ako Lorenz a Kalmus a im podobní, drží prezident Kiska. Ako som už minule povedal, nesmieme zabudnúť ani na bývalého poslanca Šebeja, ktorý je apoštol nenávisti voči slovenským znakom, to iste dobre viete. Slávny to nositeľ vyznamenania japonského cisárstva, ktorému sa chce vracať, sa mu zdvíha žalúdok, keď vidí slovenský znak. Nemyslíte si, že aj verbálne urážanie je znevažovanie štátneho symbolu.
Podľa mňa tento návrh je slabý, mäkký. Sú ľudia, čo si nikdy nebudú vážiť, pán Farkašovský, slovenský znak, našu vlasť. Totižto oni sú tak indoktrinovaní tou nenávisťou proti všetkému.
A jeden poznatok. Tu pred chvíľou sme to videli priamo v praxi, nie je to pani Milanová, hovorím o niekom inom. Niekomu vadí debata o symboloch štátu, že vraj je to nepotrebné, že sa treba zaoberať inými vecami. No tomu istému človeku nevadila debata o psoch v kaviarňach, čo si myslím, že je oveľa, oveľa, oveľa, oveľa podružnejší problém. Tu sme priamo v praxi videli, tu v parlamente, výkrik človeka, ktorému štátne symboly sú menej ako havkáči v bratislavských kaviarňach.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona je podľa môjho názoru naozaj čímsi bizarným. V dôvodovej správe predkladatelia uvádzajú, že vznikajú nejasnosti v súvislosti s používaním štátnych symbolov v reprezentácii, ale teda mám pocit, že žiadne nejasnosti nevznikajú. Vznikol jeden nejaký rozhorčený status alebo výrok alebo možno niekoľko rozhorčených výrokov pána poslanca Hrnka v súvislosti s novým logom hokejov reprezentácie. A ja teda nemám nejako extra dôvod zastávať sa Slovenského zväzu ľadového hokeja, ale myslím si, že kritizovať ich za nové logo, to je také, no keby to bolo niekedy v polovici 90. rokov za mečiarovských čias, tak áno, to by som považoval za také primerané. Ale riešiť dnes, či v logu hokejovej reprezentácie môžu byť hokejky a či sa na, na dresoch hokejovej reprezentácie sa musí používať štátny znak, alebo sa môže používať nejaké logo, ktoré inovatívne, inovatívne uchopí motív štátneho znaku, tak iba s otvorenými ústami, otvorenými ústami počúvam.
Štátne symboly sú upravené v Ústave Slovenskej republiky, ktorá konštatuje, že štátnymi symbolmi sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. A podrobnosti o štátnych symboloch a ich používaní ustanoví zákon. Vy okrem týchto štátnych symbolov, ktoré sú, ktoré sú tam priamo z ústavy vyplývajúce a teraz upravené v zákone o štátnych symboloch a ich používaní, dopĺňate, že znamenie štátneho znaku a národný symbol. A dobre, znamenie štátneho znaku, to ešte tak môžme považovať za nejaký variant štátneho znaku. Ale národný symbol? Je to zákon o štátnych symboloch, štátne symboly sú definované v ústave. A vy tu zavádzate nový štátny symbol? Alebo čo je to potom národný symbol, keď, keď je to zákon o štátnych symboloch? Vy chcete zákonom doplniť nový štátny symbol? Tak ak máte potrebu doplniť nový štátny symbol, tak prosím, predložte novelu ústavy, však kvôli, kvôli väčším hlúpostiam sa tu, sa tu novelizovala ústava, tak ak máte pocit, že tam treba dať ešte národný symbol, tak to dajte do ústavy ako štátny symbol. Ale prečo to chcete urobiť obyčajným zákonom? Toto je niečo veľmi podobné, ako ste, ako ste spravili s vyznamenaniami, lebo podľa ústavy vyznamenania udeľuje prezident, no a teda aj pán vtedajší premiér Fico a pán vtedajší alebo aj dnešný predseda Národnej rady Danko tiež chceli odovzdávať nejaké vyznamenanie, no tak parlament prijal zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Ale to je také obchádzanie ústavy, lebo keď je raz niečo upravené v ústave, tak nemožno zákonom prijať inú právnu úpravu. Nerozumiem tomu, prečo má byť národný symbol upravený v zákone o štátnych symboloch. Štátne symboly sú definované v ústave. Toto nie je definované v ústave. To by som rád poprosil, aby ste mi vysvetlili filozofiu, ktorá za tým stojí.
Ďalej, hymna. To je jeden z tých bodov, ktorý pani poslankyňa Milanová označila ako hodný pochvaly. No dnes máme v § 13 ods. 2 ustanovenie, že "štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkoch, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia".
Kolegovia z SNS tam navrhujú doplniť slová "alebo spieva, iba". Čiže to nové znenie bude štátna hymna iného štátu sa hrá, dopĺňame, "alebo spieva, iba ak je prítomná oficiálna delegácia". Kto si prečíta dôvodovú správu, tak tam sa píše, že v § 13 ods. 2 sa dopĺňa doposiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala, ale slovíčko "iba" sa v dôvodovej správe nespomína. A slovíčko "iba" zásadným spôsobom mení obsah tohto ustanovenia. Pretože keď tam doplníme slovíčko iba, tak to znamená, že hrať a spievať sa štátna hymna iného štátu bude môcť iba vtedy, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Čiže keď si napríklad kúpite tie národné hymny, ktoré, myslím, Peter Breiner zostavil, naspieval, teda nahral a budete si ich púšťať, budete porušovať zákon vo verzii Hrnko. Keď my 28. októbra oslavujeme vznik Československej republiky a zaspievame alebo zahráme si československú hymnu a nebude tam prítomná delegácia už neexistujúceho Československa, tak porušíme tým ustanovenie, že "štátna hymna iného štátu sa hrá alebo spieva, iba ak je prítomná oficiálna delegácia". Keď tuto kolega Peter Osuský, ktorý má ako zvonenie americkú hymnu, proste nechá dlhšie zvoniť svoj mobil a nebude náhodou v jeho blízkosti americký veľvyslanec, tak podľa zákona, ktorý chce zmeniť pán Hrnko, bude porušovať toto ustanovenie zákona. Toto chcete dosiahnuť svojou zmenou? A ešte to ani nepriznáte v dôvodovej správe? Zvláštne.
Pokuty. To je taká obľúbená agenda ľudí, ktorí tvrdia, že chcú zvýšiť vlastenectvo, zvýšiť úctu k vlastnému národu. V dôvodovej správe sa píše, že "v praxi sa tak stáva, že štátne symboly sú nedôstojne vyobrazované či napodobňované, čo je vzhľadom na dôležitosť štátnych symbolov z pohľadu ochrany štátnosti neprijateľný jav, keďže neúcta k štátnym symbolom je v skutočnosti neúctou k samotnému štátu a ku každému jeho občanovi".
Teda priznám sa, že som tam nenašiel ustanovenie, možno mi poviete, že kde tam je, že ktoré rieši napodobňovanie. Lebo napodobňovanie, napodobňovanie samozrejme, že je možné a teda pokiaľ to nie je priamo, priamo štátny symbol, tak niečo, čo sa podobá na štátny symbol, predsa nie je štátny symbol. A chcete zvýšiť úctu ku štátnym symbolom tým, že umožníte pokutovať priamo z tohto zákona fyzické osoby a zvýšite tú pokutu právnickým osobám? To je výchova k vlastenectvu podľa predstáv Slovenskej národnej strany? Alebo tým, že tam doplníte ustanovenie, že "ministerstvo vnútra udeľuje fyzickým osobám a právnickým osobám súhlas s používaním štátnych symbolov a národného symbolu, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa osobitného predpisu", a je tam odvolanie na zákon o ochranných známkach. A v akých iných situáciách, lebo zákon o štátnych symboloch a ich používaní upravuje používanie štátnych symbolov v zásade spôsobom, ako je v § 3 ods. 4: "Štátny znak môžu používať aj iné fyzické a právnické osoby s výnimkou označenia ich budov, listín, pečiatok a rovnošiat, to sa nevzťahuje na fyzické a právnické osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis. Všetky fyzické a právnické osoby môžu používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu." Čiže tá všeobecná úprava, ktorá už dnes je v zákone, hovorí, že aj iné fyzické a právnické osoby ako tie, ktoré, o ktorých to hovorí zákon, môžu používať štátne symboly, s istými výnimkami, výnimky, ktoré slúžia tomu, aby neboli ich listiny alebo ich budovy alebo ich rovnošaty zameniteľné s listinami, budovami, rovnošatami štátnych orgánov alebo iných verejných, verejných osôb, je tam stanovená, stanovená požiadavka, že to má byť dôstojné. Ale nejaké povoľovanie zo strany ministerstva, tomu naozaj nerozumiem, čo tým chcete dosiahnuť, čo tým teda, čo tým dosiahnete.
A keďže som nedostal odpoveď na moje otázky, ktoré teda zazneli vo vystúpení, k vystúpeniu pána spravodajcu, lebo teda chápem, že bolo viacej rečníkov, ktorí reagovali faktickými a nedá sa vždycky reagovať, ale mňa by tie odpovede zaujímali, teda si ich dovolím zopakovať.
Vy ste tu, pán Farkašovský, hovorili, že je to prejavom nejakej neúcty voči štátnym symbolom, keď sa štátny symbol, v tomto prípade štátny znak nejakým spôsobom modifikuje, ako to bolo v tom logu, ktoré rozhorčilo pána poslanca Hrnka, že tam boli vztýčené hokejky na trojvrší alebo pod trojvrším. No teda nebol to štátny znak, bolo to logo hokejovej reprezentácie. A že je na tom niečo zlé. A ja som sa pýtal, že čo potom iné reprezentácie, pretože aj iné reprezentácie iných krajín majú štátne symboly. Dobre, javorový list to nie je štátny znak, štátny znak, štátny znak Kanady je zložitejší, ale je to symbol. A čo je zlé na tom, keď Kanada do svojho loga hokejového pridá hokejku a pridá ešte aj hokejistu, aby zapadal, zapadali do toho javorového listu? Ako tým urážajú národnú hrdosť Kanaďanov, keď si dovolia nejakým spôsobom modifikovať symbol, pod ktorým pozná Kanadu celý svet, teda javorový list? Ja si myslím, že nijakým. Rovnako by nijako neublížilo národnej hrdosti Slovákov a iných občanov Slovenskej republiky na našu hokejovú reprezentáciu, ak by v logu boli zdvihnuté hokejky. Ja naozaj sa snažím pochopiť logiku tohto uvažovania, lebo teda už chápem, že pána poslanca Hrnka to nejako vyrušilo a znervóznilo. (Reakcia predkladateľa.) No nemôžem používať vizuálne pomôcky, takže pán Hrnko mi ukázal, že to okrúhle nie je znevažované a keď je to v tvare štátneho znaku, tak je to znevažované. Inak je to to isté s hokejkami.
Chápem, že aj pána poslanca Mizíka to nejako znepokojilo, že akékoľvek inovácie sú cesta do pekla. To je také zvláštne toto nazývať konzervativizmom, ja by som to nazval hlúposťou, ale v poriadku, však rôzne sú podoby toho, ako ľudia vnímajú, vnímajú konzervativizmus. Ale teraz s chladnou hlavou, lebo tak keď vás niečo rozhorčí na Facebooku, dobre, ale s chladnou hlavou, akým spôsobom toto oslabí úctu k štátnym symbolom, ak bude hokejová reprezentácia alebo biatlonová reprezentácia alebo akákoľvek reprezentácia používať nejaký, nejaké logo, ktoré bude na motív štátneho znaku, nebude identické so štátnym znakom, bude vychádzať zo štátneho znaku, bude využívať motív štátneho znaku a bude, povedzme, nejako prepojené s tým konkrétnym športom? Lebo ja neviem, či som vás nepozorne počúval, ale v čom by toto ublížilo národnej hrdosti, by som sa rád dozvedel.
No a potom ešte aj k tomu poradiu. To je druhá otázka, ktorú som mal na pána poslanca Farkašovského, ktorý tu povedal, že najprv sa hrá hymna hosťa a potom hymna domáca. A ja som upozornil na to, že keď tu v decembri bol pán predseda českej Poslaneckej snemovne, tak sa hrala najprv slovenská hymna a potom česká pri príchode. Ja som sa tak tešil, že budeme mať československú hymnu, potom ešte druhú slohu slovenskej. Lebo som očakával, že v súlade s protokolom sa zahrá pri príchode najprv hymna hosťa, až potom hymna domáca. Napríklad pravidlá diplomatického protokolu v Slovenskej republike podľa ministerstva obrany vedeného reprezentantom Slovenskej národnej strany hovoria, že: "Ak sa hrajú štátne hymny na privítacom ceremoniáli zahraničného hosťa, ako prvá sa hrá štátna hymna krajiny hosťa a ako druhá sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky. Na rozlúčkovom ceremoniáli sa hrajú štátne hymny v opačnom poradí". My sme tu vítali pána predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a zahrali sme mu tie hymny naopak. Ja neviem, či si to on všimol, či si to niekto iný všimol, ale zahrali sme mu tie hymny naopak. Tak neviem, či sme sa s ním na začiatku lúčili alebo, alebo aká bola toho logika. To neviem teda, že či bol omyl, alebo to bola taká malosť, aby sme pri príležitosti stého výročia vzniku Československej republiky... (Reakcie predkladateľa.) No veď, ja sa pýtam, ja sa pýtam, lebo, prepáčte, pán poslanec Farkašovský pri vystúpení k vášmu spoločnému návrhu zákona povedal presne toto: najprv sa hrá hymna hosťa, potom sa hrá hymna domáca. Ale veď dobre, ale tak keď vystupoval a povedal tu, ja som už skoro na to zabudol, že sa to stalo, ale on mi to pripomenul, že, a potom sa rozhorčoval nad nejakým diplomatickým podujatím, kde baletky tancovali pri štátnej hymne, to je zlé, ale keď sa v Národnej rade Slovenskej republiky zamení poradie hymien, tak je to v poriadku.
Slovenská národná strana sa opakovane snaží budovať lásku k národu veľmi divným spôsobom (reakcia predkladateľa). Dobre, dobre, kradnutie, kradnutie, plagiáty nechajme bokom, ja sa chcem naozaj venovať tej téme a tým, čo s témou súvisí. Veď môžte sa prihlásiť do rozpravy, do rozpravy aj vy. A nejakým direktívnym spôsobom, že ľuďom niečo prikážeme, že budú používať štátny jazyk, že budú nejakým spôsobom používať štátne symboly, a keď to nebudú používať tak, ako my chceme, alebo budú používať iný jazyk, tak im za to dáme pokuty. Myslíte si, že takýmto spôsobom sa buduje úcta k vlastnému národu, k vlastnému štátu, k jeho symbolom, k jeho jazyku? No ja vás ubezpečujem, že nie. Že je to práve naopak, že takýmto spôsobom dehonestujete štátne symboly, dehonestujete štátny jazyk a pôsobíte úplne opačne na to, ako ľudia vnímajú svoj štát. Lebo prepáčte, toto, čo navrhujete, je úplne smiešne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ono sa to už tak nejak, Ondrej, stáva pravidlom, že aj keď sa podarí nejakú poslaneckú iniciatívu pretlačiť cez parlament, tak je to nakoniec paškvil, alebo je tam zamýšľaný, alebo nezamýšľaný, tak jak hovorí podpredseda Bugár, gaťafalš.
Paškvil sa nám podarilo vpašovať do ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, kde v čistopise zrazu nám pribudol text, ktorý ten text ešte viacej zamotal, než bol pôvodne. A obávam sa, že v dohľadnej dobe budeme musieť schvaľovať novú novelu tohto teraz novelizovaného ústavného zákona, lebo v súčasnej podobe je buď nevykonateľný, alebo nezmyselný. A tu pri tej, pri tom spievaní alebo hraní iných než slovenských hymien, popravde, neviem, že rozmer tej malosti je možný, ale skôr by som si tipol, že to niekto proste nedomyslel. A aj jedno, aj druhé presne odzrkadľuje prácu SNS v tomto volebnom období (reakcia predkladateľa). Presne.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
A to znamená, že snažíme sa vytvoriť nejakú zástupnú tému, aby nebolo vidno, čo naši nominanti a kadekto, podosadzovaní na kadejaké miesta robia tam, kde sa dá niečo uštipnúť, alebo odniesť. A ešte aj tú zástupnú tému, spravíme zle. Preto som na začiatku reagoval tak, ako som reagoval, a preto sa tiež prihlásil do ústnej rozpravy, pretože nemôže prechádzať, aby sme na takýchto témach dovolili ľuďom, ktorí to tu dnes predkladajú, budovať si nejakú pozíciu, keď pritom rozoberajú vlastný štát.