40. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom, a to uznesením č. 559 zo dňa 26. 1. 2019 predniesol túto správu.
Funkčné obdobie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka, sudcov a sudkýň Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika uplynie 16. februára 2019. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. V tomto prípade 18 kandidátov.
Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky môže byť podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymenovaný ako občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného súdu. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1290 zo 16. novembra 2018 bolo v zmysle zákona ústavnoprávnemu výboru doručených celkovo 69 návrhov, ktoré nominovali 40 uchádzačov. V súlade s Volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval uchádzačov na svoju 83. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 23. až 25. januára 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde Slovenskej republiky, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcov prezidenta Slovenskej republiky.
Na základe listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. januára 2019 zvolal predseda ústavnoprávneho výboru 87. schôdzu na 7. februára 2019, programom ktorej bolo pokračovanie návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. V zmysle § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodoval ústavnoprávny výbor po skončení rozpravy osobitne o každom uchádzačovi, či spĺňa Ústavou Slovenskej republiky požadované podmienky na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor konštatoval, že uchádzači, budem čítať iba mená bez vedeckých a akademických titulov, Ján Drgonec, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Robert Fico, Dagmar Fillová, Eva Fulcová, Boris Gerbery, Radovan Hrádek, Monika Jankovská, Martin Javorček, Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, Eva Kováčechová, Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban, Martin Vernarský spĺňajú podmienky na výkon funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. K týmto všetkým kandidátom sa vzťahujú uznesenia ústavnoprávneho výboru, a to uznesenia 520 až 558 a uznesenie č. 565.
Navrhovaná Lucia Kurilovská v súlade s § 116a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku listom zo dňa 4. februára 2019 odvolala svoj súhlas s návrhom na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené predseda ústavnoprávneho výboru navrhovanú Luciu Kurilovskú do návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nezaraďuje.
Vážená predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci: za klub SaS pán poslanec Baránik, za klub OĽANO pán poslanec Matovič, za klub Ľudová strana Naše Slovensko pán poslanec Schlosár, potom ako jednotlivci pán poslanec Beblavý, pán poslanec Dostál, pán poslanec Galek, pán poslanec Heger, pán poslanec Pčolinský, pani poslankyňa Žitňanská, pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Marosz.
Ako prvý do rozpravy, pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. O voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu a o jej dôležitosti bolo povedané veľa, ale určite nie dosť. Nie dosť preto, že tí, ktorí si myslia, že na slovenskom, na sloven..., na..., na slovenskom konci sveta sú také pomery, že sa nemusí sa doceňovať dôležitosť justície. O tom, aká je dôležitosť justície a aká je, aké je, aká je dôležitá skladba Ústavného súdu, sme sa veľmi nedávno možnosť presvedčiť, keď náš Ústavný súd zložený prevažne z mečiarovsko-ficovsko-harabinovských kádrov rozhodol o tom, že vôľa ľudu vyjadrená ústavodarcom je menej ako potreba očistenia justície od členov justičnej mafie.
Z uvedeného je vidieť, ako veľmi dôležité je obsadenie Ústavného súdu. Z toho, ako tu koalícia na nás hrá, je jasné, že tu ide o veľa. Ide o to, či nám budú vládnuť Harabin a jeho mentalita, či nám tu budú vládnuť ľudia, ktorí odvíjajú svoju legitimitu od toho, že boli pred revolúciou menovaní komunistickou stranou za dosť dobrých na to, aby sa stali z nich sudcovia a prokurátori, a ktorí vo svojej komunistami založenej kariére úspešne pokračovali až do stratosférických výšok súdnictva a ďalej častokrát do politiky.
Niečo tu bolo povedané aj o tom, že či by voľba mala byť verejná alebo tajná. Je jasné, že voliči majú právo si skontrolovať, ako ich zástupcovia v Národnej rade vykonávajú svoj mandát. Je jasné, že toto je základné právo, ktoré je povýšené nad akúkoľvek inú myšlienku, ktorá v tejto súvislosti by mohla padnúť. Navyše však my sme tu konfrontovaní so situáciou, kedy tu máme viacero subjektov a jednotlivcov, ktorí hovoria niečo a konajú úplne inak. Boli sme toho svedkami v situácii, kedy z hlasovania o návrhu poslanca Madeja, ktorého praktický dôsledok by bolo to, že Robert Fico by sa stal predsedom Ústavného súdu, čiže o tomto návrhu hlasovalo viac, ako prislúcha ústavnej väčšine. Je jasné, že tí, ktorí majú čo skrývať, budú chcieť hlasovať tajne. Tí, ktorí sa nehanbia za svoju voľbu, a za to, koho podporujú, tí budú chcieť hlasovať verejne.
V rozpore s tým, čo je prevažujúca nálada posledných dní, táto voľba nie je len o Robertovi Ficovi. O Robertovi Ficovi je nutné povedať, že je samozrejmé, že nespĺňa podmienky ústavou stanovené na to, aby bol sudca Ústavného súdu. Jeho chovanie a chovanie jeho súkmeňovcov v koalícii je toho najlepším dôkazom. Ale popri tých dôkazoch, ktoré plynú z toho, že zjavne nemá dostatočnú prax v zmysle požiadaviek uznesenia Národnej rady o tom, že sa má jednať len o takú prax, ktorú môže vykonávať len absolvent vysokoškolského štúdia II. stupňa v odbore právo.
K Ficovi ešte by som povedal toľko, že je jasné, že dôvodom na to, že jeho kmeň sa ho snaží dostať na Ústavný súd v rozpore s tým, čo by sa mohlo zdať, nie sú jeho ambície, ale sú práve toho jeho kmeňa, pretože ten jeho kmeň sa ho chce zbaviť, pretože je záťaž, tak ako treba povedať, že strana SMER je potápajúca sa loď, tak túto záťaž potrebujú hodiť cez palubu, lebo len tak môžu dúfať, že naberú dych, a aby sa vydali na ďalšiu plavbu smerom k drancovaniu našej spoločnosti.
Niečo bolo kedysi povedané aj o tom, že akú úlohu hrá v tomto celom náš pán prezident. Myslím si, že pán prezident stojí pred veľmi ťažkou úlohou, lebo budú naňho rôzne tlaky, ale my ho aj týmto vyzývame, aby sa držal ústavy a aby nepovažoval za plnenie svojich ústavných povinností to, že vymenuje na Ústavný súd kohokoľvek, len aby sa dosiahlo to potrebné číselné naplnenie počtu ústavných sudcov, ale hlavne aby sa držal toho, že, že fungujúci ústavný orgán je len ten, ktorý osobnostne je naplnený ľuďmi, ktorí na, na tú rolu majú. A v tom je ten vtip, pretože nejde tu o to, aby Ústavný súd mal plných 13 sudcov. Tu ide o to, aby mal 13 sudcov, ktorí majú príslušnú morálku založenú, dúfajme, na ich vzdelaní, ale akokoľvek ich osobná morálka je rozhodujúcim faktorom pre to, aby sa mohli stať ústavnými sudcami.
V tej súvislosti bolo niečo povedané aj o tom, že by pán prezident mohol vymenovať polovicu z nižšieho počtu ako 18 sudcov. Toto, samozrejme, takýto postup by bol v rozpore s ústavou, pretože ústava nehovorí, že prezident má vymenovať polovicu z počtu sudcov, ktorí sú mu ponúknutí, ale ústava hovorí o tom, že Národná rada je povinná predložiť pánovi prezidentovi dvojnásobný počet k tomu počtu ústavných sudcov, ktorých má vymenovať. Čiže žiadne prekrúcanie ústavy len tak, aby sa to hodilo koalícii. Koalícia, ako vieme, tam už svojich štyroch sudcov má, ktorí jednoznačne rozhodujú v záujme koalície, to znamená kriminálnej organizácie, ktorou je strana SMER, a ich prisluhovačov. Ale tu ide o to, že radšej žiaden Ústavný súd, ako Ústavný súd, ktorý pracuje v prospech tejto zločineckej organizácie.
Boli tu aj nejaké otázky položené v tom zmysle, že prečo, prečo sa vlastne nemôže nájsť nejaká širšia dohoda na tom, že kto by tí sudcovia mali byť, a boli tu aj nejaké výzvy, aby sme sa o týchto veciach rozprávali. Bohužiaľ, toto nie je možné, pretože celá táto hra je v réžii koalície. Koalícia si prostredníctvom svojich nastrčených prostredníkov dosadzuje účastníkov tohto konania, z ktorých ona si potrebuje vybrať tých svojich 18 tak, aby minimálne tí traja, ktorých tam potrebujú ešte dostať popri tých už existujúcich štyroch, sa tam dostali a tým aby bol Ústavný súd totálne ovládnutý.
Teraz ešte asi týždeň máme veľmi zlý Ústavný súd. Po tom jednom týždni sa môže stať, že budeme mať Ústavný súd, ktorý nás definitívne a jasne posunie mimo Európu, mimo civilizáciu, mimo právny štát. Myslite na to, že toto je rozhodujúci okamih v živote tejto krajiny. Tu sa môže stať, že, že tu bude Robert Fico predseda Ústavného súdu, že tu bude Harabin prezidentom, a ja neviem, ako vy, ale tí, ktorí tu majú deti, ktoré tu majú vyrastať, tak by sa mali zamyslieť nad tým, že ako sa teraz budú chovať.
V závere teda by som apeloval ešte raz na všetkých, že bez toho, aby som hovoril, a možno sa prihlásim ešte do ústnej, hovoril o jednotlivých kandidátoch, chcem znovu podtrhnúť to, že neexistuje žiadne dôležitejšie rozhodovanie tejto Národnej rady, ako je toto, o ktorom teraz vedieme rozpravu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Tomáš.

Pán kolega Baránik, čo-to, čo-to, že strana, ktorá má v názve slovo sloboda, má problém s tajnou voľbou a žiada verejnú? Čo-to, čo-to? Čo-to sa deje, demokrati z SaS? Tajná voľba je výdobytkom nežnej revolúcie a vy by ste si ju mali ctiť, lenže vy si ju nectíte preto, lebo počas Radičovej vlády došlo k škandalóznej voľbe generálneho prokurátora, kde si práve vaši bývalí kolegovia zo SaS fotili lístočky, navzájom sa kontrolovali a vyvrcholilo to tým, že ste zaviedli, hanebne zaviedli verejnú voľbu, demokrati z SaS.
Keď spochybňujete odborné predpoklady Roberta Fica, tomu nemôžete veriť ani vy sám. Tomu dokonca neveria ani jeho nepriatelia, že on nespĺňa odborné predpoklady na post ústavného sudcu. To, čo ste predviedli v ústavnoprávnom výbore, bolo jedno nedôstojné divadlo a som rád, že napokon zvíťazil zdravý rozum.
A posledné, čo vám chcem povedať, v mene 15-tisíc členov strany SMER - SD, v mene stále viac ako 0,5 mil. našich voličov si vyprosím od vás, aby ste SMER nazývali zločineckou či kriminálnou organizáciou.

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Baránik, napriek tomu kľudnému tónu to bolo jedno z vystúpení, ktoré bolo nehodné právnika a nehodné nejakého advokáta.
Keď hovoríte o Robertovi Ficovi a nejakej záťaži, asi hovoríte o sebe, pretože aj vás už SaS chce poslať do europarlamentu, asi už má vás plné zuby. Keby sme robili takéto veci a rozobrali to, tak by sme veľa vecí našli. Kriminálna agentúra alebo tá kriminálna organizácia a tak ďalej, to hovoríte vy, ktorého predseda sedel v byte Kočnera a rokoval o voľbe generálneho prokurátora? To skutočne myslíte vážne, že takéto niečo si ľudia nepamätajú? A že vy tu bez hanby dokážete povedať niečo, čo, čo (reakcia z pléna) absolútne dnes, to sa nedá ani akceptovať.
No a hovoríte o tom, že budeme mať Ústavný súd, ktorý nás povedie mimo Európskej únie. Nuž to ste odkázali pánovi prezidentovi, ktorý je ten konečný a má rozhodnúť o tom, kto bude ústavný sudca? My tu navolíme 18 kandidátov, pravdepodobne, ak sa zhodneme, ale pán prezident je ten, ktorý bude záverečný a bude vyberať. Takže odkázali ste pánovi prezidentovi toto? Ja si nemyslím, že to ste mu chceli odkázať. Vy ste chceli len pošpiniť stranu SMER. A naozaj si vyprosujem tieto vaše slová o kriminálnej organizácii, od človeka, ktorý akceptuje svojho predsedu, ktorý sa bavil s Kočnerom o tom, kto bude generálny prokurátor.
Pán Robert Fico spĺňa kritériá na to, aby mohol byť ústavný sudca, a vás to hnevá, lebo nemohli ste tomu zabrániť aj po rôznych poradách s inými a akceptujete úplne iných, ktorí, možno môžeme polemizovať, ich nespĺňajú.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Baránik.
Pán poslanec Budaj, vy sa možno hlásite alebo nehlásite, ale nebudem to rešpektovať.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Tak najprv v rýchlosti k tej tajnej voľbe. Samozrejme, ja neviem, že v tej, na tej univerzite marxizmu-leninizmu, ktorú citujete, pán Tomáš, či ako vás to učili, ale princíp zastupiteľskej demokracie je, je ten, ktorý núti, aby, ktorý stanovuje, aby voliči mali možnosť si skontrolovať, kto ako hlasuje. A to je niečo úplne iné, ako keď hlasuje, keď hlasuje niekto, nejaký volič vo voľbách. Čiže pletiete si zámerne dve veci, ktoré spolu nijako nesúvisia.
Pokiaľ, pokiaľ ide o celkový tón vás obidvoch, aj pána Tomáša, aj pána Blanára, páni, bolo by v rozpore s logikou veci, aby vy ste sa priznávali k tomu, že ste kriminálnici. To je samozrejmé, ako by to vyzeralo, keby ste súhlasili so mnou, keď, keď jasne vám poviem, že, že SMER je kriminálna organizácia. Čiže nič iné od vás sa nedá očakávať, ako to, že budete protestovať, ale to je, to je prirodzené.
Pokiaľ ide o to, čo ste hovorili o tom, že pán prezident si navolí svojich ľudí. Samozrejme, to je nonsens, pretože len pokiaľ vy budete chcieť, pretože vy tam máte dostatok tých vašich kádrov harabinovských a ficovských, ktoré, z ktorých si pán prezident nebude mať možnosť vybrať, ak sa vy rozhodnete, že to tak urobíte. Čiže nebalamuťte nás tu o tom, že je to nejaká zodpovednosť pána prezidenta.
No a pokiaľ ide o kredit strany SaS, nebojte sa, ja som dostatočne kritický aj sebakritický.

Ďakujem.
O slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.