40. schôdza

Pán poslanec Fecko.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, tiež ja si myslím, že tam treba pozrieť na to, že kde je ten bod zlomu, kde je ten bod zlomu, kedy proste začneš už to nejakým spôsobom konzumovať tak, že už je to ako keby neregulované. A zdá sa mi, že pokiaľ nemáš zmysel života nejaký jasne zadefinovaný, kam chceš ísť, samozrejme, u tých mladých by to malo byť, ako tráviť voľný čas, lebo my sme porušili tie rôzne krúžky a všecko možné a zisťujem, že kopu mladých ľudí večer trávi po krčmách, po reštauráciách a to je ich zmysel ako života. Nechcem byť staromódny, ale ja som za mojich mladých čias mal dvojfázový tréning na futbal, ja som bol rád, že večer si môžem ľahnúť do postele, lebo nohy som mal také, by som povedal, že uťahané, že som bol rád, že idem spať a môžem sa ešte niečo naučiť. A momentálne, zdá sa mi, že my nedávame, lebo u mladých, o tom to je, aby mladí nedostali nejaký návyk, oni nemajú prakticky tie možnosti, ako tráviť ten voľný čas, ktorý by ho zaujal, že tá aktivita by ho zaujala, že chcem tam ísť.
A o športe ani nehovorím, pretože tréneri hlavne mladších teda kategórií žiakov a dorastencov sú veľmi úzky profil v každých športoch a štát im nedáva ani, tým trénerom, takú tú vážnosť, aby sme tú ďalšiu generáciu k tomu športu nejakým spôsobom masovo, nie kusovo, ale masovo nejako primäli. To, že postavíme nejaké ihriská za pána Čaploviča, ktoré sú vôbec nevyužívané, neurobia masový šport na dedinách, pokiaľ tam nebudú obetaví ľudia, ktorých podporíme možnože a budú tam toho trénera robiť za tú minimálnu možnože nejakú podporu štátu, pretože chce, aby ďalšia generácia vyrastala normálne aj v tej jeho obci možno, lebo neni to všecko iba o mestách. Je to aj o tých obciach, kde, žiaľ, tá konzumácia alkoholu pri frustrácii z toho života, že nemá nádej, nevidí, kam ďalej, tak rieši to formou alkoholu a to je katastrofa.
Takže tá reklama stopercentne nesmie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Skúsim tak zareagovať, začnem pani Nicholsonovou.
Áno, ľudia pijú tradične a vidíme to aj v iných kultúrach, ale otázka je, čo je motív ich pitia. Pretože vidíme kultúry, kde ľudia pijú, pretože trávia spolu rodinný čas a popritom majú, áno, samozrejme, konzumujú, ale nie je to opíjanie, nie je to opíjanie do nemoty. A toto je ten dôležitý rozmer, ako povedal aj kolega Fecko, že mať tú hranicu, mať tú zodpovednosť.
A kolegyňa Nicholsonová, nestihla to, mikrofón zaznamenať, ale ja som to počul, vlastne hovorila o tom, aby sme ľudí viedli k tej zodpovednosti. No však presne o tom to je. Preto otvárame túto tému, aby sme ľudí zároveň viedli aj k tej zodpovednosti a uvedomeniu si toho, že je tu určitá hranica, pokiaľ to zodpovednosť je, ak ju začnú prekračovať, tak sa stanú otrokmi tej závislosti, a preto to celé otvárame.
To, že deti vidia rodičov, áno, to je, ale ako chceme tomu zabrániť? No musíme začať ľudí vychovávať práve k tej zodpovednosti. A, samozrejme, my nehovoríme, že toto je všeliek, ktorý sa z večera do rána vyrieši. Ani náhodou, však nebuďme naivní, sme dospelí ľudia. Vieme, že s takýmto niečím, to je proste zmena, by som povedal, správania, návykov a to trvá roky až desiatky rokov, ale treba sa na tú cestu vydať.
A keď hovorím o punčovom reze, tak ako trošku mi to príde také až, až, ako chápem to ako reakciu, ale prečo by sme mali zakazovať punčový rez? Však zase ja, a kto ma počúval, tak musel pochopiť ten kontext, ja som sa snažil vysvetliť, že ten alkoholik abstinujúci vám povie, že toto je preňho spúšťač. Prečo by som mu mal teraz zakazovať, však to je samozrejmé, že nie. Ale on vie, že nemá ísť do tej cukrárne, že sa nemá tomu vystavovať. Ale tým bilbordom sa nemôže nevystaviť. Alebo reklame, ktorá je bežná počas filmu, sa nemôže nevystaviť, pretože tá tam je. Ale do tej cukrárne, kde je ten punčový rez, nejde. A tí jeho rodinní príslušníci vedia, že mu nemajú priniesť punčový rez, ani kamaráti. Takže toto je tá pointa.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.

Dobrý deň. Milí kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, už tu bolo v podstate dosť povedané, ale keďže náš návrh zákona hovorí o tom, aby reklama nebola na bilbordoch v blízkosti zariadení sociálnych služieb, tak si dovolím čisto len túto časť spomenúť.
Na začiatku určite by som povedala, že príčinami alkoholu sú také tri rôzne druhy, a to je: Neriešiteľné problémy ľudí vedú k alkoholu, to znamená nedostatočná podpora rodiny ako takej. Druhou príčinou je aj genetická predispozícia a treťou príčinou je vplyv prostredia. To, čo aj pani kolegyňa Nicholsonová hovorila, že nielen to. Áno, potvrdím, nielen to, ale my sa zaoberáme práve tou treťou časťou príčinnosti alkoholizmu, a to je teda vplyv prostredia.
Prostredie ako také môže vplývať aj práve formou smogu, a teda vsugeruje človeku, že je to niečo neškodné, že je to bežné, a teda človek sa postupne stáva závislým na nejakej komerčnej báze z toho, čo vidí, a v podstate sa mu javí alkohol ako niečo normálne. Ja, ako som povedala, chcela by som sa pristaviť práve pri alkohole v spojitosti so zariadeniami sociálnych služieb a zariadeniami sociálnoprávnej ochrany.
Zariadenia sociálnoprávnej ochrany, aby sme vedeli, vlastne poskytujú starostlivosť pre ľudí, ktorí sú závislí od ako alkoholu, tak aj iných drog, a to nielen deťom, ale aj dospelým. Čiže ak hovoríme o zariadeniach sociálnej a právnej ochrany, musíme hovoriť o zariadeniach krízovej intervencie, ktoré sú zamerané na dospelých ľudí, ale aj na deti.
V podstate, čo sa týka detí, tak alkohol je vstupná brána do závislosti pre deti, na to sa pridá niečo tvrdšie, dnes v podstate je veľmi rozšírený pervitín, kde mladí ľudia aj šoférujú práve pod vplyvom týchto drog, ale v podstate začali práve alkoholom, takže podceňovať alkohol ako vstupnú bránu do sociálnopatologických javov detí a mladých ľudí s tým, že slovenský národ pije, je pre mňa neprijateľné a každopádne je to neprijateľné aj pre všetkých odborníkov a ľudí, ktorí neskôr tieto závislosti odstraňujú.
Čo sa týka dieťaťa, v resocializačnom zariadení nám končia práve deti, ktoré buď sú závislé na alkohole, alebo na iných omamných látkach. A len pre informáciu, tieto zariadenia nás priemerne stoja 1 100 eur mesačne. Ak ide o dlhšiu terapiu, v podstate to zaťažuje štátny rozpočet, nehovoriac o tom, že to dieťa sa viackrát dostáva do starostlivosti odborníkov, pretože jednoducho nie vždy sa podarí na prvýkrát tieto závislosti odstrániť. Druhá vec sú náklady spojené, tzv. odvykačka, to znamená, je to hospitalizácia. Tá trvá šesť týždňov. To sú ďalšie náklady vlastne na odstraňovanie dôsledkov alkoholu alebo iných omamných látok.
Tu si musíme uvedomiť, že prevencia, ako je naozaj regulovanie reklamy práve na produkty, ktoré spôsobujú potom náklady štátu, je racionálne. Je to zdravý sedliacky rozum. No predsa nebudeme zbytočne čerpať finančné prostriedky na niečo, čo sme mohli dopredu obmedzovať. Takže naozaj chcem hovoriť aj o verejných výdavkoch nášho štátu a nehovoriac o duševnom zdraví našich mladých, ktorí už nie sú schopní ani pracovať, pretože ak sa stáva opakovane závislý, prvé na alkohole, neskôr pervitíne, tak títo ľudia sa nám ani do pracovného procesu nedostanú a nedokážu pracovať ako keby; môžem vám to prirovnať napríklad k človeku, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Čiže my si vyrábame v podstate invalidov. Takže toto je minimálne, čo môžme urobiť na vplyv prostredia.
Čo sa týka služieb krízovej intervencie, tak jednak sa tam nachádzajú ľudia; opäť sa to platí z verejných výdavkov; ktorí sú závislými, ale aj ľudia, ktorí sa stali obeťami teda závislého človeka. Myslím tým na ženy, ktoré ostali s deťmi teda na ulici, pretože stratili bývanie a v podstate sú umiestňované v krízových strediskách, o ktorých aj kolegyňa Verešová hovorila; keďže sa 20 rokov zaoberala touto problematikou, má bohaté skúsenosti na to, aby videla, kde to všetko skončí. A možno stačilo zo strany zákonodarcov urobiť jednu vec alebo čiastočné veci, a to regulovať teda niečo, čo neprináša úžitok ľuďom do budúcnosti.
Čo sa týka našich služieb, zariadení sociálnych služieb, nie je nič nenormálne, ak sa nám v zariadení pre seniorov nachádzajú ľudia závislí od alkoholu. Je to problém obrovský pre samotné zariadenia, ale je to problém aj pre tých ľudí ako takých, pretože mnohokrát sú vyčleňovaní z tých jednotlivých zariadení a v podstate sa nám dostávajú do úplne iného typu sociálnych služieb a končia nám v útulkoch, pretože keď raz nedodržiava domový poriadok a ten človek sa opíja aj v rámci zariadenia pre seniorov, tak je, samozrejme, vyčlenený z tohto kolektívu a prechádza nám do útulku. Títo ľudia, samozrejme, pijú aj zo smútku a z rôznych neriešiteľných problémov. Na druhej strane v blízkosti týchto zariadení v žiadnom prípade, je neetické, ale ani neodborné, aby sa nachádzali práve reklamy, ktoré podporujú predaj alkoholu, a títo ľudia sú neskôr vyradení zo zariadení pre seniorov.
Na Slovensku celkovo chýba koncepcia práce v nízkoprahových službách ako prevencia. Čiže to, čo dneska reálne dávame finančné prostriedky do odstraňovania závislosti na alkohole cez, hovorím, šesťtýždňovú odvykačku alebo na druhej strane cez reedukačné alebo resocializačné zariadenia, by sme mohli dať do prevencie. To znamená do nízkoprahových služieb, kde by sme podchytili na začiatku závislosti toho mladého človeka alebo toho človeka staršieho, ktorý potrebuje pomoc. A teda mohli by sa z toho systému financovať aj občianske združenia, ako spomínal kolega Heger, anonymní alkoholici. Títo v podstate by radi pracovali aj s rodinou v čase, keď je naozaj ten opilec v tej rodine a polícia mu nedokáže pomôcť, tak v tom čase sú schopní vojsť do tej rodiny a pomáhať zvládnuť tej rodine tú situáciu s tým človekom, ktorý je závislý od alkoholu. Ale, samozrejme, tie finančné prostriedky nemajú, lebo štát nemá peniaze. Na druhej strane neregulujeme reklamu a potom platíme zariadenia, ktoré sú drahé. Nehovoriac o tom, že z toho nám vzniká bezdomovectvo, vzniká nám závislosť a, samozrejme, tí ľudia sú nešťastní a nemôžu sa vymotať z kruhu problémov.
Čiže vítam teda, že sme sa pustili do riešenia aspoň časti zabránenia podpory alkoholizmu na Slovensku, a to je formou tou, že budeme brániť smog na propagáciu alkoholu.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky, tri.
Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí majú problém s alkoholom. Chvalabohu, mne nikdy alkohol nechutil. Čiže nerozumiem tomu napríklad, že viete veľmi dobre, že dnes mladí ľudia majú problém sa zabaviť bez toho, aby tam alkohol bol. Jednoducho to je fakt. Mladí ľudia sa dostanú k alkoholu v pomerne skorom veku. Bavíme sa o siedmakoch, ôsmakoch na základných školách, ktorí po škole, po víkendoch nemajú problém ten alkohol konzumovať. Čiže jedna otázka, je namieste otázka, ako sa k tomu alkoholu dostanú a kde je tá prevencia zo strany štátu a rodičov. Treba si priznať, že aj tí rodičia sú častokrát k tomu slepí a hluchí a tvária sa, že problém nie je.
Druhá vec je, dobre si spomínala, že vplýva na to aj okolie, vplýva na to aj nejaká komunita, v ktorej sa alkoholik pohybuje. Ja môžem povedať, a teraz bez nejakých emócií, veľmi dobre poznáme, akým spôsobom sú častokrát vystavovaní tejto závislosti ľudia v rómskych osadách. Ja týchto ľudí poznám veľmi dobre a ten alkohol je tam na dennodennom poriadku. Čiže tam tiež je namieste otázka, prečo sa ľudia, ktorí ledva vyžijú z nejakej sociálnej dávky, dostanú k tomu alkoholu.
Tento návrh zákona podporíme, len ja mám obavu, že tento návrh zákona nevyrieši ten zásadný problém, ktorý tu je. Trebalo by ísť ešte ďalej, ešte prísnejšie, lebo treba si uvedomiť, že alkohol je najrozšírenejšia droga na svete, ktorá má na svedomí najviac úmrtí na svete. Alkohol je droga číslo jedna na celom svete.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne za slovo. Soni, ďakujem, že si vystúpila a že si priniesla aj svoj pohľad, lebo presne to je aj cieľom tejto témy, otvoriť to ako tému, lebo to nie je len o legislatíve. My naozaj tu rozprávame o tom, že je treba tu robiť aj ďalšie opatrenia, a vlastne by som povedal, že táto téma je taký lakmusový papierik na tú vyspelosť krajiny, či už z hľadiska štátu, ale aj z hľadiska ľudí, z hľadiska tých problémov. A presne tá otázka, že máme tu naozaj aj mnoho starých ľudí, ktorí sa cítia osamelí. A osamelosť má veľmi blízko k tomu, aby siahli ľudia po nejakej droge, keď to tak poviem, na to, aby sa z tej osamelosti dostali von.
A opäť to, čo si aj hovorila, že to len poukazuje, že naozaj sú starí ľudia, ktorí sa utiekajú k alkoholu práve pre tie problémy a práve pre tú osamelosť, v ktorej sa ocitajú. Čiže vidíme, že sa dá zobrať tento problém a dá sa z neho odvodiť alebo dá sa z neho vidieť toľko, by som povedal, spôsobujúcich problémov, ktoré tu sú, a krásne sa to rozbalí. A máme potom naozaj takú ako keby pracovnú mapu, že s čím ešte treba robiť na to, aby sme v skutočnosti ochránili tých ľudí od toho, aby mali tie životy zničené. Lebo áno, ak tí ľudia majú takéto vážne problémy, tak potom ten alkohol naozaj spôsobuje a ničí tie životy ľudí. A je to, tak ako povedal kolega Pčolinský, je to veľmi silné, môže to byť veľmi silná droga a droga v zmysle tom, že ničí. A alkohol naozaj dokáže, ako som aj hovoril, v priebehu pár rokov pri nadmernej konzumácii úplne zničiť obličky, zničiť pečeň, zničiť iné orgány, proste, to by mohli lekári rozprávať. A v konečnom dôsledku spôsobovať buď vážne následky zdravotné, alebo smrť. A toto je tá tragédia toho. A je to, samozrejme, veľmi nákladné, ako poznamenal aj kolega Sopko, že treba tieto, by som povedal, následky vyčíslovať, aby sme si uvedomili to investované a minuté.
Ďakujem.