40. schôdza

Dobrý deň. Milí kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, už tu bolo v podstate dosť povedané, ale keďže náš návrh zákona hovorí o tom, aby reklama nebola na bilbordoch v blízkosti zariadení sociálnych služieb, tak si dovolím čisto len túto časť spomenúť.
Na začiatku určite by som povedala, že príčinami alkoholu sú také tri rôzne druhy, a to je: Neriešiteľné problémy ľudí vedú k alkoholu, to znamená nedostatočná podpora rodiny ako takej. Druhou príčinou je aj genetická predispozícia a treťou príčinou je vplyv prostredia. To, čo aj pani kolegyňa Nicholsonová hovorila, že nielen to. Áno, potvrdím, nielen to, ale my sa zaoberáme práve tou treťou časťou príčinnosti alkoholizmu, a to je teda vplyv prostredia.
Prostredie ako také môže vplývať aj práve formou smogu, a teda vsugeruje človeku, že je to niečo neškodné, že je to bežné, a teda človek sa postupne stáva závislým na nejakej komerčnej báze z toho, čo vidí, a v podstate sa mu javí alkohol ako niečo normálne. Ja, ako som povedala, chcela by som sa pristaviť práve pri alkohole v spojitosti so zariadeniami sociálnych služieb a zariadeniami sociálnoprávnej ochrany.
Zariadenia sociálnoprávnej ochrany, aby sme vedeli, vlastne poskytujú starostlivosť pre ľudí, ktorí sú závislí od ako alkoholu, tak aj iných drog, a to nielen deťom, ale aj dospelým. Čiže ak hovoríme o zariadeniach sociálnej a právnej ochrany, musíme hovoriť o zariadeniach krízovej intervencie, ktoré sú zamerané na dospelých ľudí, ale aj na deti.
V podstate, čo sa týka detí, tak alkohol je vstupná brána do závislosti pre deti, na to sa pridá niečo tvrdšie, dnes v podstate je veľmi rozšírený pervitín, kde mladí ľudia aj šoférujú práve pod vplyvom týchto drog, ale v podstate začali práve alkoholom, takže podceňovať alkohol ako vstupnú bránu do sociálnopatologických javov detí a mladých ľudí s tým, že slovenský národ pije, je pre mňa neprijateľné a každopádne je to neprijateľné aj pre všetkých odborníkov a ľudí, ktorí neskôr tieto závislosti odstraňujú.
Čo sa týka dieťaťa, v resocializačnom zariadení nám končia práve deti, ktoré buď sú závislé na alkohole, alebo na iných omamných látkach. A len pre informáciu, tieto zariadenia nás priemerne stoja 1 100 eur mesačne. Ak ide o dlhšiu terapiu, v podstate to zaťažuje štátny rozpočet, nehovoriac o tom, že to dieťa sa viackrát dostáva do starostlivosti odborníkov, pretože jednoducho nie vždy sa podarí na prvýkrát tieto závislosti odstrániť. Druhá vec sú náklady spojené, tzv. odvykačka, to znamená, je to hospitalizácia. Tá trvá šesť týždňov. To sú ďalšie náklady vlastne na odstraňovanie dôsledkov alkoholu alebo iných omamných látok.
Tu si musíme uvedomiť, že prevencia, ako je naozaj regulovanie reklamy práve na produkty, ktoré spôsobujú potom náklady štátu, je racionálne. Je to zdravý sedliacky rozum. No predsa nebudeme zbytočne čerpať finančné prostriedky na niečo, čo sme mohli dopredu obmedzovať. Takže naozaj chcem hovoriť aj o verejných výdavkoch nášho štátu a nehovoriac o duševnom zdraví našich mladých, ktorí už nie sú schopní ani pracovať, pretože ak sa stáva opakovane závislý, prvé na alkohole, neskôr pervitíne, tak títo ľudia sa nám ani do pracovného procesu nedostanú a nedokážu pracovať ako keby; môžem vám to prirovnať napríklad k človeku, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Čiže my si vyrábame v podstate invalidov. Takže toto je minimálne, čo môžme urobiť na vplyv prostredia.
Čo sa týka služieb krízovej intervencie, tak jednak sa tam nachádzajú ľudia; opäť sa to platí z verejných výdavkov; ktorí sú závislými, ale aj ľudia, ktorí sa stali obeťami teda závislého človeka. Myslím tým na ženy, ktoré ostali s deťmi teda na ulici, pretože stratili bývanie a v podstate sú umiestňované v krízových strediskách, o ktorých aj kolegyňa Verešová hovorila; keďže sa 20 rokov zaoberala touto problematikou, má bohaté skúsenosti na to, aby videla, kde to všetko skončí. A možno stačilo zo strany zákonodarcov urobiť jednu vec alebo čiastočné veci, a to regulovať teda niečo, čo neprináša úžitok ľuďom do budúcnosti.
Čo sa týka našich služieb, zariadení sociálnych služieb, nie je nič nenormálne, ak sa nám v zariadení pre seniorov nachádzajú ľudia závislí od alkoholu. Je to problém obrovský pre samotné zariadenia, ale je to problém aj pre tých ľudí ako takých, pretože mnohokrát sú vyčleňovaní z tých jednotlivých zariadení a v podstate sa nám dostávajú do úplne iného typu sociálnych služieb a končia nám v útulkoch, pretože keď raz nedodržiava domový poriadok a ten človek sa opíja aj v rámci zariadenia pre seniorov, tak je, samozrejme, vyčlenený z tohto kolektívu a prechádza nám do útulku. Títo ľudia, samozrejme, pijú aj zo smútku a z rôznych neriešiteľných problémov. Na druhej strane v blízkosti týchto zariadení v žiadnom prípade, je neetické, ale ani neodborné, aby sa nachádzali práve reklamy, ktoré podporujú predaj alkoholu, a títo ľudia sú neskôr vyradení zo zariadení pre seniorov.
Na Slovensku celkovo chýba koncepcia práce v nízkoprahových službách ako prevencia. Čiže to, čo dneska reálne dávame finančné prostriedky do odstraňovania závislosti na alkohole cez, hovorím, šesťtýždňovú odvykačku alebo na druhej strane cez reedukačné alebo resocializačné zariadenia, by sme mohli dať do prevencie. To znamená do nízkoprahových služieb, kde by sme podchytili na začiatku závislosti toho mladého človeka alebo toho človeka staršieho, ktorý potrebuje pomoc. A teda mohli by sa z toho systému financovať aj občianske združenia, ako spomínal kolega Heger, anonymní alkoholici. Títo v podstate by radi pracovali aj s rodinou v čase, keď je naozaj ten opilec v tej rodine a polícia mu nedokáže pomôcť, tak v tom čase sú schopní vojsť do tej rodiny a pomáhať zvládnuť tej rodine tú situáciu s tým človekom, ktorý je závislý od alkoholu. Ale, samozrejme, tie finančné prostriedky nemajú, lebo štát nemá peniaze. Na druhej strane neregulujeme reklamu a potom platíme zariadenia, ktoré sú drahé. Nehovoriac o tom, že z toho nám vzniká bezdomovectvo, vzniká nám závislosť a, samozrejme, tí ľudia sú nešťastní a nemôžu sa vymotať z kruhu problémov.
Čiže vítam teda, že sme sa pustili do riešenia aspoň časti zabránenia podpory alkoholizmu na Slovensku, a to je formou tou, že budeme brániť smog na propagáciu alkoholu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí majú problém s alkoholom. Chvalabohu, mne nikdy alkohol nechutil. Čiže nerozumiem tomu napríklad, že viete veľmi dobre, že dnes mladí ľudia majú problém sa zabaviť bez toho, aby tam alkohol bol. Jednoducho to je fakt. Mladí ľudia sa dostanú k alkoholu v pomerne skorom veku. Bavíme sa o siedmakoch, ôsmakoch na základných školách, ktorí po škole, po víkendoch nemajú problém ten alkohol konzumovať. Čiže jedna otázka, je namieste otázka, ako sa k tomu alkoholu dostanú a kde je tá prevencia zo strany štátu a rodičov. Treba si priznať, že aj tí rodičia sú častokrát k tomu slepí a hluchí a tvária sa, že problém nie je.
Druhá vec je, dobre si spomínala, že vplýva na to aj okolie, vplýva na to aj nejaká komunita, v ktorej sa alkoholik pohybuje. Ja môžem povedať, a teraz bez nejakých emócií, veľmi dobre poznáme, akým spôsobom sú častokrát vystavovaní tejto závislosti ľudia v rómskych osadách. Ja týchto ľudí poznám veľmi dobre a ten alkohol je tam na dennodennom poriadku. Čiže tam tiež je namieste otázka, prečo sa ľudia, ktorí ledva vyžijú z nejakej sociálnej dávky, dostanú k tomu alkoholu.
Tento návrh zákona podporíme, len ja mám obavu, že tento návrh zákona nevyrieši ten zásadný problém, ktorý tu je. Trebalo by ísť ešte ďalej, ešte prísnejšie, lebo treba si uvedomiť, že alkohol je najrozšírenejšia droga na svete, ktorá má na svedomí najviac úmrtí na svete. Alkohol je droga číslo jedna na celom svete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Soni, ďakujem, že si vystúpila a že si priniesla aj svoj pohľad, lebo presne to je aj cieľom tejto témy, otvoriť to ako tému, lebo to nie je len o legislatíve. My naozaj tu rozprávame o tom, že je treba tu robiť aj ďalšie opatrenia, a vlastne by som povedal, že táto téma je taký lakmusový papierik na tú vyspelosť krajiny, či už z hľadiska štátu, ale aj z hľadiska ľudí, z hľadiska tých problémov. A presne tá otázka, že máme tu naozaj aj mnoho starých ľudí, ktorí sa cítia osamelí. A osamelosť má veľmi blízko k tomu, aby siahli ľudia po nejakej droge, keď to tak poviem, na to, aby sa z tej osamelosti dostali von.
A opäť to, čo si aj hovorila, že to len poukazuje, že naozaj sú starí ľudia, ktorí sa utiekajú k alkoholu práve pre tie problémy a práve pre tú osamelosť, v ktorej sa ocitajú. Čiže vidíme, že sa dá zobrať tento problém a dá sa z neho odvodiť alebo dá sa z neho vidieť toľko, by som povedal, spôsobujúcich problémov, ktoré tu sú, a krásne sa to rozbalí. A máme potom naozaj takú ako keby pracovnú mapu, že s čím ešte treba robiť na to, aby sme v skutočnosti ochránili tých ľudí od toho, aby mali tie životy zničené. Lebo áno, ak tí ľudia majú takéto vážne problémy, tak potom ten alkohol naozaj spôsobuje a ničí tie životy ľudí. A je to, tak ako povedal kolega Pčolinský, je to veľmi silné, môže to byť veľmi silná droga a droga v zmysle tom, že ničí. A alkohol naozaj dokáže, ako som aj hovoril, v priebehu pár rokov pri nadmernej konzumácii úplne zničiť obličky, zničiť pečeň, zničiť iné orgány, proste, to by mohli lekári rozprávať. A v konečnom dôsledku spôsobovať buď vážne následky zdravotné, alebo smrť. A toto je tá tragédia toho. A je to, samozrejme, veľmi nákladné, ako poznamenal aj kolega Sopko, že treba tieto, by som povedal, následky vyčíslovať, aby sme si uvedomili to investované a minuté.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela podotknúť, pri tomto príspevku si to dovolím, položiť túto otázku Soni Gaborčákovej, podotknúť, že nerozumiem trochu jednej veci predkladateľov.
V dôvodovej správe sa uvádza, že, a teda znenie zákona je také, že vysielanie reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva a vína sa zakazuje. A potom tam pripúšťate, že pivo a víno môže byť v nejakom inom čase, kedy už pravdepodobne tie malé deti spia, môže byť predsa len v reklame a môže byť vysielaná táto reklama. Chcem sa opýtať, prečo je to teda takto rozdelené. Keď sme sa teda zhodli na tom, že alkohol je droga, tak ide u predkladateľov pri víne napríklad o tolerovanú drogu alebo je to droga menej škodlivá z vášho ponímania, alebo ide o to, že naozaj na Slovensku aj v iných krajinách je nejaký spoločenský úzus, že sa tieto nápoje pijú k jedlu? Považujete to ale za menej škodlivé alebo prečo teda tento rozdiel?
Chcem podotknúť, že miešané nápoje s vysokým percentom nealkoholickej limonády a s nízkym percentom alkoholu sú najmä v západných krajinách cestou, ako si mladí zvykajú na chuť alkoholu. Považujete víno napríklad za podobnú hrozbu alebo vôbec s tým nepočítate? Pretože ak teda sa dohodneme, že spoločenský úzus dovoľuje piť víno k jedlám, no tak potom je to tiež cesta, ako si zvykajú mladí ľudia na chuť alkoholu. Takže ja tomu celkom nerozumiem. Stráca sa mi tam principiálnosť.

Ďakujem za slovo. Áno, náš štát celkovo zlyháva v prevencii sociálnopatologických javov, a teda v prevencii závislosti ako takej. Celkovo vždy riešime vždy už len tie dopady, a to je starostlivosť o tých závislých ľuďoch. Čiže to potvrdzujem. Áno, pribúda seniorov, ktorí sa cítia osamelí, a teda riešia svoje problémy práve cez alkohol.
A čo sa týka poslednej pripomienky pani kolegyne, no každopádne ja osobne považujem aj pivo, aj víno bez rozdielu na to, že by mali mať nejakú výnimku, za niečo, čo je rovnaké, ako keď pijem tvrdý alkohol. To znamená, že k tejto, k tejto, k tomuto úzusu alebo kompromisu sme pristúpili skrz toho, že boli nejaké podnety. A teda v druhom čítaní sme chceli ešte túto práve vec rozpracovať do takej bázy, že či teda naozaj pustíme to úplne aj bez toho, alebo by mohol niekto podporiť, poviem takto, to aj s tým, že tam dáme to pivo a víno. To znamená; niektorí sa prikláňali k tomu, že ak by to bolo práve takto, tak by podporili ten návrh zákona. Čiže možno skôr je, by to bolo skôr na debatu do druhého čítania, či by sme dokázali tých ľudí, ktorí podporia tento návrh zákona, presvedčiť o tom, že podľa nás ani pivo, ani víno tam nepatrí. No, asi tak.

Dobrý deň, vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, alkohol patrí medzi jednu z najstarších a zároveň najrozšírenejších návykových látok v histórii ľudstva, a pritom predstavuje závažný rizikový faktor, ktorý sa podieľa na vzniku civilizačných ochorení, ako sú srdcové, cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, rakovina či ochorenia tráviaceho traktu. Taktiež sa považuje za jednu z príčin vysokej úmrtnosti na cestách. Podľa štatistických údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky sa v roku 2016 na slovenských cestách stalo viac ako 68-tisíc dopravných nehôd, pri ktorých zahynulo takmer 600 ľudí a väčšina z nich bola spôsobená práve jazdou pod vplyvom alkoholu.
Okrem týchto faktorov alkohol sa podieľa na vysokej rozvodovosti a predstavuje jednu z častých príčin rozpadu rodín na Slovensku, keďže dokáže rodinu zlikvidovať nielen materiálne, ale aj duševne, psychicky, čo má v konečnom dôsledku výrazne negatívny dopad na zdravý vývoj detí a mládeže.
Alkohol je drogou, ktorá mení životy miliónov ľudí na celom svete. Aj na Slovensku je, samozrejme, alkoholizmus veľmi veľkým problémom, ktorý spôsobuje rozvrat vzťahov, osobného života a všetkého stabilného, čo si človek po celý život buduje. Nezriedka je dôsledkom alkoholizmu ťažká choroba a často spúšťačom je aj smrť. Často za ponižujúcich okolností v dôsledku nadmerného pitia dochádza aj k zmenám našej genetickej informácie. Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že pitie alkoholu naozaj negatívne ovplyvňuje ich zdravie.
Alkoholizmus v rodine je novodobým, samozrejme, fenoménom dnešnej doby. Najčastejším problémom a dopadom na rodinu je násilie, zvyšujúca sa samovražednosť, je to až; 20 až 30 % samovrahov bolo užívateľmi alkoholu.
Ďalšou rizikovou skupinou ľudí, ktorá veľmi často podľahne alkoholu, sú to ženy. Ženy, žiaľ, žiaľbohu, koľkokrát skrývajú svoju závislosť, pijú tajne, aby sa nedozvedel manžel, rodina, aby sa nedozvedela spoločnosť. Mnohokrát sú vystavené enormnému násiliu, stresu a jedným z riešení je častokrát práve táto droga. Ženy sa častejšie opijú a rýchlejšie sa stávajú závislými. Kým mužské pitie máva sociálne pozadie, ženské býva často nadstavbou už jestvujúcich osobnostných porúch, ako sú stavy úzkosti, poruchy spánku či poruchy nálad. Často sa usilujú vyriešiť svoj problém, dajú si pohárik a, samozrejme, sa im uľaví, ale, žiaľbohu, nie je to tak. Spadnú koľkokrát v živote až úplne na dno.
Málokto si však uvedomuje, že odrazovým mostíkom k tvrdým drogám môže byť, môžu byť drogy legálne, drogy spoločnosťou vo všeobecnosti akceptované, ako sú alkohol a tabak. Práve tieto drogy patria na Slovensku medzi najčastejšie užívané návykové látky, ktoré predstavujú riziko nielen pre dospelú populáciu, ale najmä pre deti a mládež.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2015 konzumovalo alkohol takmer tri miliardy ľudí a v roku 2015 zomrelo na dôsledky alkoholizmu viac ako štyri milióny ľudí. Je to veľmi vysoké číslo, ako už bolo povedané, že alkohol sa podpisuje pod smrť.
Každé šieste predčasné úmrtie Slovákov má na svedomí alkohol. Vyplýva to z dvadsaťročného výskumu Univerzity Komenského. Táto vedecká práca potvrdila, že vinou alkoholu umierajú najmä slovenskí muži. Lekári vyhodnotili 14 161 pitiev, ktoré realizovali v Ústave súdneho lekárstva v Martine v roku 2015.
Liečebný proces alkoholika je dlhodobý, zdĺhavý a, samozrejme, trvá celý život. Ale je veľmi náročný a drahý. Mali by sme sa preto všetci zamyslieť, či každá liečba človeka závislého na alkohole by mala byť plne hradená zdravotnou poisťovňou z verejného zdravotného poistenia. Nie je lacnejšie pôsobiť na prevenciu? Na mladšiu generáciu? A hlavne v rodinách, v školách, samozrejme, v reklamách, aby sa znížilo percento závislých detí a mládeže a tým aj finančné zaťaženie nášmu systému, lebo je veľmi vysoké.
Vlády členských krajín Európskej únie sa pokúšajú riešiť problémy spojené s touto najrozšírenejšou drogou. Samozrejme, tiež aj Slovenská republika, ale, žiaľbohu, sa nám to darí veľmi málo alebo vôbec. Pokiaľ je alkohol všade – na bilbordoch, v televízii, na stránkach časopisov, internete –, mladému človeku to príde ako prirodzená súčasť života. Ak piješ a čo piješ, dodáva ti to, žiaľbohu, tvoj imidž. Mladí to tak ponímajú. Máme jednu z najvoľnejších legislatív na svete.
Návrhom skupiny našich poslancov OĽANO o zákone 147 o reklame spravíme krok k tomu, aby sme s touto najrozšírenejšou drogou začali v našej spoločnosti konečne bojovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nakoľko tu padli v pléne viaceré otázky, napríklad od kolegyni Zimenovej, chcela by som na ne ešte trošku tak detailnejšie odpovedať, hoci kolegyňa Gaborčáková jasne povedala, že s podporou vás, pani kolegyne poslankyne a poslanci, ak sa tento návrh zákona dostane do druhého čítania, sme, samozrejme, ochotní diskutovať s každým o tom, ako by sme ho ešte vyprecizovali.
Chcela by som vám, pani kolegyňa Zimenová, poukázať na európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách, európsky školský prieskum z roku 2015, kde práve v jednej z tabuliek je presne predstavený druh nápoja, s ktorým sa stretávajú chlapci a dievčatá, teda mladí ľudia, žiaci a študenti. Prieskum sa robil v roku 2015 a druh nápoja je tu presne v tabuľke vymenovaný, ako pivo, mušt, alkopops s obsahom alkoholu cirka 5 %, o čom ste hovorili, víno a tiež destilát s obsahom alkoholu 40 % a viac. Tieto, tieto, tento prieskum je veľmi, veľmi precízny a spracovaný tak, ako samotní autori hovoria, že presne chceli porovnať práve jednotlivé druhy nápojov a chceli sa vyhnúť akémukoľvek typu skreslenia, akého sa dopúšťajú oficiálne štatistiky. Autori tu totiž hovoria, že oficiálna štatistika daný problém obchádza pragmaticky a to tak, že uvedie aj spotrebu podľa obyvateľstva nad 15 rokov, čo napokon tiež nie je celkom presné, lebo ako z ich dát, citujem ich práve z tohto prieskumu, vieme, že pijú aj tínedžeri a mladšie deti, hoci by podľa príslušných zákonov piť vôbec nemali. A to tu tiež bolo spomenuté, že ako to, že tie malé deti pijú.
Takže podľa tejto tabuľky, v ktorej opisujú odhad priemerného množstva alkoholu pri poslednom pití v prepočte na gramy, tak tie, tie čísla sú v podstate, pri destiláte s obsahom alkoholu 40 % a viac majú stúpajúci charakter, teda stúpajúci trend. Ale hneď s jedným, v jednej vete chcem povedať, že áno, mnohí nás upozorňovali, lebo sme sa stretli pri príprave zákona, či už aj výrobcovia a distribútori, ale aj, teda aj rodičia a abstinujúci alkoholici, s tými všetkými skupinami sme sa stretli, nás upozorňovali, že má mierne klesajúci trend spotreba alkoholu, ale musím povedať, že veľmi mierne klesajúci trend, veľmi mierne, pretože práve z tohto prieskumu, ktorý je veľmi seriózny a veľmi, veľmi presný a podrobný, vyplýva, že malé deti a mladí ľudia priemerne, priemerné množstvo alkoholu, ktoré vypili pri poslednom pití, je ten stúpajúci trend v roku 2015 v porovnaní s rokom 2011 o 0,6 gramu. Iba, klesajúci, prepáčte, som sa pomýlila, klesajúci trend 0,6 gramu. Ale ja som si tu vypichla, že v podstate je to veľmi zavádzajúca informácia, ten mierne klesajúci trend, pretože keď som si pozrela, tak v porovnaní, rok 2015 v porovnaní s rokom 2007, teda osemročné porovnanie, je ten trend nenormálne stúpajúci. V roku 2007 bol, bol odhad priemerného množstva alkoholu pri dievčatách a chlapcoch spolu 30,4 gramu a v roku 2015 o 11 gramov viac. Za osem rokov!
Takže áno, viete, ako sa čítajú tie štatistiky, keď chceme mať mierne klesajúci trend, tak povieme a porovnáme si teda s rokom 2011, ale zabúdame povedať, že za osem rokov nám stúpol tento trend v pití a množstvo alkoholu, ktoré deti a mladí ľudia vypijú. A práve to som aj v mojej rozprave na to veľmi upozorňovala, že práve reklama v televízii – a to tiež vyplýva z rôznych prieskumov – má vplyv na množstvo vypitého alkoholu. Ona priamo úmerne vplýva na to, koľko pohárikov vypijeme, na množstvo vypitého alkoholu.
Možno, hoci to tu; ale zaznelo to v podstate pri tých punčových rezoch alebo pri niečom takom, ja by som chcela poukázať na to, že niektorí, niektorí ľudia nám hovoria, že tak je to u nás obrovská tradícia, pije každý, pije sa všade. To by sme museli riešiť potom reguláciu aj s cukrom a v rôznych potravinách na nezdravé, nezdravé výrobky, ktoré ničia zdravie našich detí. Ale to nie je nič nereálne. Skutočne, nezdravá strava u detí sa rieši v mnohých krajinách a sú tam seriózne diskusie o tom, aby bol zákaz takýchto reklám na potraviny s vysokým obsahom tuku alebo cukru v médiách, zacielených na deti do 15 rokov. Takže tie diskusie sa vedú, ale aj o nadmernom zadlžovaní. Napríklad seriózne sa diskutuje na návrh zákazu reklám na spotrebné úvery. Napríklad firma Google sa reklám na krátkodobé pôžičky zriekla dobrovoľne. Takže tá téma, téma sa, tému reklamu na alkohol a jej obmedzenie alebo zákaz práve tu prezentujeme ako, vyťahujeme ako tému, aby sme, aby sme o tom debatovali, diskutovali, pretože nie sme naivní, ako som povedala, nie je to všeliek a ruka v ruka musia s tým ísť prevenčné programy a iné mechanizmy, ktoré sú k tomu potrebné.
Bolo tu spomenuté aj, že každé šieste predčasné úmrtie Slovákov, a teda zvlášť mužov, má na svedomí alkohol. Ja by som chcela pripomenúť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že obrovské náklady na zdravie ľudí, Slovákov a Sloveniek kvôli fajčeniu, tie nedozierne následky na zdraví našich občanov v podstate vyústilo, veď my máme, my vlastne nemáme, my máme zakázanú reklamu na tabakové výrobky, keď si, keď si toto zoberiete. Takže len treba dobre prepočítať úplne všetky náklady z nehôd, z predčasných úmrtí, z liečby zo závislosti na alkohole, ale aj všetky tie sociálne dopady, ktoré sa dajú prepočítať na financie, dajú sa prepočítať na financie, rozpady rodín a obrovské náklady štátu. Takže ak to dokážeme pri tabakových výrobkoch mať takto, v podstate je to obmedzené, ale v podstate je to zákaz reklamy na tabakové výrobky v našej legislatíve, tak som presvedčená, že môžeme vypočuť aj, aj hlasy Svetovej zdravotníckej organizácie, ale aj konečne naplniť opatrenia a návrhy národného, ako by som, Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom na roky 2013 až 2020. To je náš národný dokument, v ktorom sa jednoznačne hovorí o tom, že regulácia reklamy na alkoholické nápoje je jedným z najúčinnejších nástrojov na znižovanie experimentácie s alkoholom a pravidelné užívanie u detí a mládeže. A my týmto návrhom sme práve, práve chceme upriamovať vašu pozornosť na tých najzraniteľnejších, a to sú teda mládež, deti, adolescenti, ale aj abstinujúci alkoholici.
Veľmi pekne vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania, aby ste ho posunuli, kde sme ochotní, samozrejme, veľmi radi budeme debatovať, ako ďalej by sme tento návrh zákona vyprecizovali. Ďakujem vám za všetkých rodičov a za všetkých abstinujúcich alkoholikov, ktorí nás k tomuto zákonu inšpirovali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý sme tu už, myslím, predkladali a myslím si, že je taký aktuálny aj z pohľadu čiastočného schválenia daňového bonusu, ktorý sa podaril. A veríme, že aj tým, že vlastne prinášame túto tému pravidelne do parlamentu a vlastne odkedy sme v 2016 sa ocitli v parlamente, tak hovoríme o rodinnej politike ako dôležitej politike, ktorú by každá krajina, ktorá to myslí so svojím národom vážne, mala mať na pamäti, ale Slovensko o to viac a poviem k tomu neskôr.
Ale teraz by som vám prečítal teda pár vecí z našej dôvodovej správy, aby som vás teda oboznámil.
Takže návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky, ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovanie reprodukčného správania obyvateľstva.
Z prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 totiž vyplýva, že plodnosť okolo roku 2020 bude iba 1,47 dieťaťa na ženu. Vzhľadom na špecifickosť súčasnej situácie síce do roku 2020 nie je možné predpokladať dramatický nárast plodnosti, no po tomto horizonte by mladšie generácie v priaznivých podmienkach mohli prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti.
Starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období 2020 až 2040 veľmi intenzívne. Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou EÚ a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete. Toto má veľmi dôležitý dopad aj z pohľadu dôchodkového zabezpečenia a o týchto témach sme už tiež v minulosti rozprávali, takže som rád, že túto tému opäť otvárame, aby sme mohli tie dôležité fakty si tu povedať a naozaj veľmi hlboko sa nad nimi zamyslieť.
Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať rozhodujúci vplyv vývoj plodnosti a migrácie. Nakoľko zmiernenie úbytku a starnutia obyvateľstva patrí medzi strategické spoločenské ciele, musí spoločnosť prispieť k ich realizácii. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Aj keď je známe, že reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva možno ovplyvniť len v obmedzenej miere a účinnosť opatrení nemusí byť vysoká, štát by na túto možnosť určite nemal rezignovať. Staré dobré "babka k babce, budú kapce", tak sa dá aj tuto, samozrejme, uplatniť, nie je to čiernobiele, čiže buď – alebo, ale naozaj, toto by mal, rodinná politika má svoje miesto, ako som povedal, medzi politikami štátu, ak to myslí so svojím národom štát vážne.
Je isté, že vždy ide o realizáciu súboru opatrení a jedným z nich je aj navýšenie sumy daňového bonusu, teda daňového zvýhodnenia, ktoré sa poskytuje daňovníkovi vyživujúcemu dieťa a žijúcemu s ním v domácnosti formou zníženia dane z príjmov, resp. preddavkov na daň, ktorú by inak daňovník musel zaplatiť.
Navrhujeme, aby daňový bonus bol navýšený na dvojnásobok výšky daňového bonusu bez ohľadu na vek dieťaťa. Pretože sme sa tu stretli a bolo to aj schválené, daňový bonus do veku šiestich rokov, my hovoríme bez ohľadu na vek dieťaťa. Suma daňového bonusu by oproti platnej právnej úprave vzrástla teda z 22,17 eura mesačne na 44,34 mesačne. Toto opatrenie sa navrhuje v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky, o čom by sa dalo tiež veľa rozprávať a skúsim o tom trošku porozprávať v rozprave.
Toto je asi tak na úvod všetko na predstavenie samotného zákona. Spĺňame teda tie legislatívne veci, ktoré je potrebné zakotviť do dôvodovej správy, ale tie vám čítať nebudem.
Takže ďakujem pekne a hlásim sa potom do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. marca a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán predsedajúci, poslanci z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, moji kolegovia a kolegyne, sme sa hneď od začiatku nášho vstupu do tohto volebného obdobia do parlamentu, sme sa okamžite začali venovať vypracovaniu koncepcie rodinnej politiky. Už vtedy moja prvá rozprava bola o tom, že programové vyhlásenie vlády hovorí síce a píše veľa o sociálnej politike, o sociálnych opatreniach a riešeniach, ale minimálne a možno vôbec nespomína rodinnú politiku, hoci o rodine teda nejaké opatrenia a návrhy, samozrejme, v sociálnej politike vláda mala. Ale to je kapitálny rozdiel. Viackrát som tu stála a upozorňovala na to, že rodinná politika nie je sociálnou politikou.
Sociálna politika, tam sa zameriavame pozornosť na člena rodiny, jednotlivca, ktorý sa nachádza v núdzi, v nejakej kríze. A je mu treba pomôcť, lebo vlastnými silami, možnosťami, ktoré on má, nie je schopný si pomôcť. Na to tu je štát, aby mu naozaj v takejto krízovej situácii pomohol. To dokonca je aj starostlivosť o deti. To nemusí byť len katastrofálna situácia, čo sa týka choroby alebo nejakej inej tragédie a podobne. Už človek stráda, žena či muž, aj keď sa starajú len o deti. A vtedy treba, teda ak upadnú do sociálnej núdze, aby im štát pomohol.
Ale rodinná politika, to je zameranie, zameranie sa na rodinu ako celok, neopomínajúc rodinu funkčnú. Rodina, ktorej sa v podstate darí, ktorá ale práve príchodom detí stráda. Matka nechodí do práce, musí zostať doma a starať sa o deti, zvyšujú sa obrovsky náklady na všetky tie situácie, ktoré deti prinášajú, keď prídu do rodiny. A tam potom zákonodarca, vláda, štát, dokáže ale zároveň, keď sa zameria na rodinu ako celok, keď zameria ten pohľad na rodinu ako celok, využiť rodinu, ktorá si je aj schopná sama pomôcť. V žiadnom prípade neexistuje, aby štát zasahoval do rodiny kedykoľvek, keď jej, jednoducho rodina je autonómna, je to prvok, do ktorej štát v podstate nemôže zasahovať, ale ak sa nachádza v nejakej fáze, kedy nie je schopná si sama pomôcť alebo je v nejakej situácii, môže štát pripraviť také opatrenia – ba musí, aby sa jej pomohlo.
A to ešte chcem povedať, že rodina si vie, samozrejme, pomôcť aj sama, kedy sa vie postarať o svojich starých a chorých členov rodiny, zároveň o deti a podobne. Takže tam sa dá nájsť aj taký samopomáhajúci systém, ktorý nakoniec, keď štát podporuje, keď štát podporí, tak nakoniec ešte aj štát vyjde úplne v najnižších tých finančných prostriedkoch, ktoré musí tejto rodine dať.
Takže my sme tu medzi rôzne rodinné opatrenia priniesli rôzne návrhy zmeny zákonov. A jedným z nich bol aj daňový bonus, zvýšenie daňového bonusu. Náš návrh ale pozostával nielen v dvojnásobnom zvýšení daňového bonusu pre pracujúcich rodičov, ktorým sa vlastne tým pádom oddeľujeme od tej sociálnej politiky pre pracujúcich rodičov, ale náš návrh bol aj v progrese, teda v rastúcom daňovom bonuse pri každom ďalšom dieťati. Náš koncept rodinnej politiky sa totiž opiera na aktuálnu strašnú, tragickú situáciu, demografickú situáciu v našom štáte a na obrovské starnutie, rýchle starnutie našich ľudí. S tým sme sa mali zapodievať už veľmi, veľmi dávno, už teraz vlastne tieto problémy chytáme len za chvost a to je priam trestuhodné.
Preto sme aj privítali novelu zákona, ktorú sme schválili v minulom roku, z dielne vládnej strany MOST – HÍD, ktorá schválila dvojnásobný daňový bonus od 1. apríla 2019, ale iba pre deti do šesť rokov. A nám sa toto zdá ako neprijateľné, rozdeľovať deti podľa veku. Každé dieťa v každom veku má iné finančné nároky, ktoré teda rodinný rozpočet zaťažujú, a sme presvedčení, že práve, práve vekom sa tieto náklady na deti zvyšujú. A preto v našom návrhu zákona chceme ponechať, tak ako bolo v minulosti, aby daňový bonus bol vyplácaný, a teda aby bola takto rodina zvýhodnená, rodina so všetkými deťmi, tak s maloletými deťmi alebo vyživovanými deťmi, tak ako to náš zákon vždycky popisoval.
Týmto zákonom teda navrhujeme, aby daňový bonus bol navýšený na dvojnásobok výšky bez ohľadu na vek dieťaťa, a to znamená, že z dnešných 22,17 eura na sumu 44 eur bez ohľadu na vek dieťaťa. Ročne to je v sume na každé dieťa, na každé vyživované a nezaopatrené dieťa vo výške skoro 533 eur.
Ja si ešte dovolím, naozaj skončím do hlasovania, ešte podotknúť, že nič nové sme nevymysleli v tomto pléne, ani to, že sme, že bol teda nejak trochu schválený zákon pre deti do šesť rokov, nie je to nič nové, nevymysleli sme žiadnu teplú vodu, v iných krajinách V4, ale aj v iných členských krajinách majú dávno navýšený daňový bonus, že v podstate ešte aj týmto dvojnásobným sa im ani len nepriblížime.
V Českej republike majú na prvé dieťa ročný daňový bonus, daňové zvýhodnenie vo výške 590 eur ročne. A zároveň v Českej republike majú aj progresívny, rastúci daňový bonus na druhé dieťa a na tretie dieťa. Oni si to môžu dovoliť? A my si to nemôžeme dovoliť? Skrachovali? A to isté v Poľsku a v Maďarsku? Celá V4, krajiny susedné, Poľsko, Maďarsko aj Česká republika si môžu dovoliť dvojnásobný daňový bonus, daňové zvýhodnenie pre rodiny pre všetky deti vyživované a nezaopatrené? Ba dokonca môžu navýšiť tento daňový bonus na druhé dieťa, na tretie dieťa, na štvrté dieťa a my nie?
Toto je možno tá otázka, ktorú kladiem vám, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste pri hlasovaní naozaj dbali aj na to, že nech sa Slovenská republika s podporou rodín aspoň priblíži krajinám, susedným krajinám, krajinám V4, aby sme takto podporovali pracujúcich rodičov a rodiny s deťmi.
Ďakujem vám pekne.