42. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhrík, naozaj toto nechápem, čo má s týmto ministerka školstva Martina Lubyová, s touto brožúrkou. Tak ako Juro Soboňa povedal, bolo to vydané za finančnej pomoci ministerstva zahraničných vecí, a keď sa váš pán kolega pýta, že ako sa to dostane na škôl, tak vám poviem teraz ja z praxe. Toto nie je prvá príručka, ktorá mne dvíha osobne tlak. Viete, koľko príručiek takýchto nielen na stredné, lebo táto je distribuovaná na stredné školy, ale viete, koľko podobných všelijakých príručiek pre učiteľov, pre žiakov bolo posielané aj na základné školy a dokonca aj na materské školy, a viete, kto je tu najdôležitejší v tomto procese, ktorý, tuto sa zhodneme. Tam je veľmi dôležitá osoba riaditeľa školy. Ako je riaditeľ školy nastavený a s tým neurobí žiadna strana vôbec nič, keď takéto niečo sa dostane, keď takéto niečo sa dostane na verejnosť, tak záleží len a len od riaditeľa školy, či to podá ďalej, či to pošle ďalej, či to bude distribuovať medzi učiteľov, či to pôjde medzi žiakov. To je jediná odpoveď.
Čiže záleží na každom svedomí a vedomí a nastavení každého jedného riaditeľa školy, ale ministerka Lubyová s týmto neurobí absolútne nič.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Zareagujem teraz na tých riaditeľov školy, ale ja na príhovor, rozpravu pána Uhríka. Teraz, keď ho..., len mi to prišlo ako myšlienka.
Riaditeľ, jeden riaditeľ gymnázia v Košiciach, ktorý ani nebol prítomný, prednášal tam renomovaný a naozaj veľmi kvalitný historik Martin Lacko a prednášal o malej vojne, čiže nič, teda nič extrémistického a ten riaditeľ dostal okamžite výpoveď. Jednoducho ten, toho riaditeľa vyhodili. Takže za to, že povolil tomuto historikovi prednášať v škole. Takže potom jak, ako je to, akú má potom to ministerstvo školstva kompetenciu a právomoci? Jednoducho toto by malo byť zakázané, takéto niečo ako takéto brožúry. A takto vymývať mozgy deťom v školách, to by nemala byť vec riaditeľa, ale to by malo byť celkove záujem ministerstva. A ako je možné, že chodia po školách všelijaké kreatúry vymývať deťom mozgy, kreatúry typu Bána, Traubnera a podobných existencií?
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Uhrík, musím sa priznať, že som trochu zaskočený, lebo doteraz som žil v tom, že keď sa extrémisti verejne vyjadrujú, tak sa snažia zakryť, že sú extrémisti, a snažia sa prezentovať, že nie sú extrémisti. Vy ste sa tu svojím vystúpením k extrémizmu v podstate prihlásili, lebo ste cez kritiku brožúry o extrémizme v podstate povedali, že ten, to, čo, to, čo je extrémizmus, v tom nie je problém a nemalo by to byť, a nemalo by to byť pranierované.
Hovorili ste napríklad, že vám prekáža, že sa v tej brožúre hovorí o tom, že, že by sa, že teda prejavom extrémizmu je napríklad spochybňovanie historických faktov. Vám naozaj vadí, že niekto kritizuje spochybňovanie historických faktov? Myslíte si, že historické fakty by sa mali spochybňovať? Iná vec je, že keď je nejaká vedecká debata o tom, že či sa niečo udialo tak alebo onak, samozrejme, a, samozrejme, že možno vykladať tie historické fakty rôznym spôsobom. Problém je to, že extrémisti vrátane vás cez spochybňovanie historických faktov chcú prezentovať extrémistické názory.
Ja sa vás teda nespýtam na historický fakt, či holokaust bol, alebo nebol, tak sa vás spýtam na váš postoj, že či odsudzujete deportácie slovenských občanov židovského pôvodu do nacistických vyhladzovacích táborov. Ak nie ste extrémista, tak by ste k tomuto mali vedieť zaujať úplne jednoznačný postoj, a nie hovoriť, že sa k tomu nemôžete vyjadriť, lebo nie ste historik.

S reakciou, pán poslanec Uhrík.

Ďakujem za reakcie, pani Smolíková aj pán, pán Soboňa, ono, aj, aj všetci vlastne ostatní. Viete, je síce pekné, že Slovenská národná strana tú príručku neschvaľuje, ale ona je na školách. A kto je tu minister školstva, ja som minister školstva, ja tomu mám zabrániť? Skrátka, objavila na školách príručka podpredsedníčky Liberálneho Slovenska (pozn. red.: správne „Progresívneho Slovenska“) a fiktívneho ministra, človeka, čo sa hrá teda na ministra, pána, pána Nagya, kde oni opisujú nejaký extrémizmus a spôsoby, ako treba proti tomu bojovať, ako treba na tých žiakov niektorých volať políciu za ich názory, za ich politické presvedčenie a za to, že si dovolia polemizovať o či už nejakých historických teda skutočnostiach, alebo o, o nedostatkoch liberálnej demokracie, alebo o niečom podobnom. Viete, vy hovoríte, že, že na to nemáte kompetenciu, ale teda naozaj potom, kto iný na to má kompetenciu, ak nie vládna strana, vládna strana a kto, kto, kto tu definuje zákony. Zase Ľudová strana Naše Slovensko schvaľuje zákony alebo vláda, vládna koalícia schvaľuje zákony? A tie zákony navrhuje ministerka školstva. Čiže naozaj nie je nikto kompetentnejší, na koho tá kritika sa môže zniesť ako práve na ministerku školstva.
Ale keď sa teda tak dištancujete, tak naozaj je tu to školenie, ja som to už nestihol povedať, ale je tu ešte jedna vec, ktorú pani Bihariová chodí prednášať po školách. Je to školenie zase podporené ministerstvom školstva, vedy, výskumu, športu, je to školenie s názvom "Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus, xenofóbia". Irenka Bihariová, 28. novembra 2018, prihlásiť sa môžete, bla bla bla, podporilo ministerstvo školstva, Iuventa a nejaké občianske združenia, združenie Expression.
Čiže zase, kto to podporil? Chcete povedať, že pani Bihariová si vymyslela, že to podpo..., ak áno, tak nech sa páči, nech pani ministerka podá trestné oznámenie na Bihariovú za to, že porušuje školský zákon, že vnáša politiku do škôl, že porušuje, že teda nelegálne zneužíva logá a privlastňuje si nejakú dotáciu, ktorú teda podľa vás nedostala.
Ja neviem, ale niečo robte.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, naše školstvo je naozaj v katastrofálnom stave, ale je to proces, ktorý trvá mnoho rokov, vyše, vyše 20 rokov, čiže nedá sa z toho obviňovať, toto by sa, nemôžme obviňovať ministerku Lubyovú, že ona spôsobila tento stav. Tento stav je tu, možno je tu, už začal pred 70 rokmi, potom sa nejako menil a po tých 20 rokov je školstvo deformované a deformuje sa stále viac, zhoršuje sa stále viac a viac situácia v školstve.
Chcela by som jednu vec, chcela by som predostrieť jeden veľmi bolestivý a závažný problém, s ktorým sa na mňa obracia veľké množstvo rodičov, ktorí majú deti žijúce na národnostne zmiešaných územiach, najmä na, v južnej oblasti Slovenska. Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana Slovenskej republiky, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku. Vzdelávanie obyvateľov v slovenskom jazyku má nielen praktický význam súvisiaci s úradným stykom, ale je dôležité najmä z pohľadu udržiavania a rozvíjania slovenského národa. Totiž slovenský jazyk patrí k jedným zo základných atribútov definujúcich slovenský národ, a pokiaľ sa nebude udržiavať a rozvíjať, tak tento jazyk zanikne a zanikne s ním aj národ. Situácia je veľmi zložitá na národnostne zmiešaných... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Tittel, poprosím kľud v sále.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... územiach najmä v južných oblastiach Slovenska, kde tvoria Slováci národnostnú menšinu. V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy. S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti najmä na trase Bratislava - Šamorín - Báč - Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že tieto rodiny chcú svoje deti umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Stretávajú sa však, žiaľ, s odporom miestnych samospráv tvorených prevažne predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktorí nechcú povoliť zriadenie nových slovenských základných škôl a ani vytváranie nových slovenských základných škôl a ani vytváranie slovenských tried v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
Napríklad samospráva v obci Rohovce, kde by bolo najideálnejšie miesto pre školu, nechce zriadiť materskú školu a základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským, hoci v miestnej škole s vyučovacím jazykom maďarským by bol dostatok miesta aj pre slovenské triedy. Slovenskí rodičia tak musia umiestňovať svoje dieťa buď do školy s vyučovacím jazykom maďarským, alebo musia hľadať komplikované, často až nedôstojné spôsoby, ako dostať svoje dieťa do vzdialenejšej školy s vyučovacím jazykom slovenským.
Podobne sa zachovala aj samospráva v Šamoríne, ktorá nesúhlasila so zriadením aspoň niekoľkých slovenských tried v národnostnej škole s vyučovacím jazykom maďarským, hoci táto menšinová škola je nenaplnená a miestna slovenská základná škola už nemá dostatočné priestory.
S rovnakými problémami zápasia rodičia slovenskej národnosti aj v mnohých ďalších oblastiach južného Slovenska. Svoje deti nedokážu umiestniť do slovenských škôl, pretože tie sú čoraz viac preplnené a samosprávy pod kontrolou politikov maďarskej národnosti nechcú rozširovať ich kapacity. Naopak, menšinové školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré zívajú prázdnotou, často nezmyselne udržiavajú.
Miestne samosprávy zastúpené najmä predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktoré zamietli žiadosti rodičov slovenských detí o zriadenie slovenských škôl a tried, argumentujú najmä nedostatkom peňazí. Takáto argumentácia je však neprijateľná, pretože podľa údajov z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu bolo ku koncu júna 2018 na území Slovenskej republiky zriadených až 27 menšinových základných škôl pre ročníky 1 až 4 s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých sa celkový počet žiakov v škole pohyboval v rozmedzí 3 až 12 žiakov. Na niektorých základných školách nebol v skúmanom období dokonca ani jeden žiak. Priemerný počet žiakov na týchto maďarských základných školách je 7,2.
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov v Slovenskej republike, najmä v oblastiach, kde hrozí ich asimilácia inými národnosťami.
Pri tejto príležitosti by som chcela pripomenúť aj podmienky Slovákov v Maďarsku. Ani zďaleka nemajú taký komfort. (Ruch v sále.) Prepáčte, páni, neruším vás svojou rozpravou?! (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcej.) Pani, prosím o vrátenie času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
No. Viete si predstaviť, že by bol uplatňovaný systém reciprocity? Že by sa na Slovensku venovala taká pozornosť národnostným školám a menšinám, ako je to trebárs v susednom Maďarsku? Venovanie sa, aké majú podmienky slovenské deti na území Maďarska, Maďarska? No. Dobre.
Ja si myslím, že aby, aby štát, štát má byť zastúpený okresným úradom v sídle kraja a tento štát je, má byť povinný, školopovinné deti, teda pre školopovinné deti zriadiť v obci s menšinovou časťou obyvateľstva slovenskej národnosti mal by byť povinný zriadiť základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským.
Takže ja by som sa chcela teraz na základe toho, že naozaj je to povinnosťou štátu v prvom rade starať sa o deti slovenských rodičov, aby neboli diskriminované, pretože v tomto čase sú deti, slovenské deti na slovenskom juhu v Slovenskej republike diskriminované voči deťom národnostných menšín.
A preto ja sa chcem, pani ministerka, vás opýtať, čo ste v tejto veci urobili, či ste sa snažili urobiť nejakú nápravu, ako ste riešili a či ste vôbec riešili túto diskrimináciu slovenských detí, pretože vy, pani ministerka školstva, ste povinná sa v tejto veci starať a riešiť tieto problémy. Toto by mala byť jedna z priorito..., priorít ministerstva školstva.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Petrák.