42. schôdza

Pani kolegyňa, ja som celkom nepochopil, ako tieto otázky, ktoré ste predniesli, súvisia s pani ministerkou školstva, s jej odvolávaním. Možnože ste chceli navrhnúť ešte jednu ďalšiu tému, ale vzhľadom na to, že sa v tejto problematike pohybujem dlhé obdobie, tak musím povedať, že toto bola taká politická výzva.
Chcem povedať, že sme urobili novelu školského zákona, ktorá čiastočne rieši tento problém, a bolo to za asistencie ministerstva školstva. Chcem povedať, že takmer rok sa stretávam so starostami dotknutých obcí, ale stretávam sa aj s aktivistami, ktorí zastupujú záujmy rodičov na tomto jazykovo zmiešanom území, a hľadáme riešenia a myslím, že sme veľmi blízko k vyriešeniu tejto situácie na území, o ktorom ste hovorili.
To znamená, tu je potrebné prejaviť dobrú vôľu na obidvoch stranách, a nie hľadať nepriateľa a rozoštvávať medzi sebou národy, ktoré tam v pokoji dlhé obdobie žijú a chcú žiť.

Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Grausová, nemám rád, ak niekto zavádza, a vy ste to vyslovene robili.
Viete, hovoríte o tom, že v priemere v školách s vyučovacím jazykom maďarským je menej detí. No áno, menšiny, samozrejme, nemôžu v úvodzovkách mať v jednej triede viac povedzme detí ako väčšinový národ, lebo, bohužiaľ, to nevychádza. A viete, prečo to tak je? Lebo my sme, táto naša vláda zrušila povinnosť počtu žiakov v triedach, v tzv. malotriednych, to platí aj pre slovenské školy, aj pre menšinové školy. Takže tu nezavádzajte.
Druhá vec. Viete, prečo vznikol ten problém v Rohovciach? Hovoríte, že nie je zabezpečená možná návšteva pre deti s vyučovacím jazykom, teda pre deti Slovákov do, do škôl s vyučovacím jazykom slovenským? Prepáčte, v Lehniciach to je. Len tam nechce nikto chodiť, lebo tam chodí viac Rómov. Takže aspoň neklamte. Takisto môžu chodiť, samozrejme, do Gabčíkova, len problém je fakt, bol v tom, bol, nie je, bol v tom, že to je smerom na Dunajskú Stredu a smerom nie na Bratislavu, kde väčšina týchto, dá sa povedať, rodičov týchto detí chodí do práce. Preto sa to riešilo zákonom. Takže máme to vyriešené.
To zbytočne teda hodíte teraz na hlavu pani ministerky len preto, že chcete nejakým spôsobom ju vyfackať.

Ďakujem. K pánu Petríkovi len toľko, že vám to nejako veľmi dlho trvá, to riešenie tej otázky. Myslím, že ste dosť dlho vo vláde a v parlamente, vo vládnucej strane, aby ste to už boli dávno vyriešili. To už malo byť, takže nevyhovárajte sa.
Pán Bugár, ja nezavádzam. Neobviňujte ma tu z klamania a zavádzania. Vy ako maďarón, globalista a sorosovec mi nemáte čo vstupovať do svedomia. (Smiech a reakcie z pléna.)

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pani predsedajúca, pani ministerka, dovoľte mi, aby som zhrnula dnešnú schôdzu. Je to prvá mimoriadna schôdza, ktorá sa venuje rezortu školstva.
Ja by som bola veľmi rada, keby sme sa o školstve bavili častejšie, a hlavne keby sme o školstve rozprávali nie v kontexte obrovských škandálov a káuz. Škodí to samotnému vzdelávaniu a škodí to aj Slovensku. Je tiež príznačné, ako sa k tejto schôdzi postavili koaliční partneri. Nik neprišiel ministerku školstva do rozpravy obhajovať okrem kolegu Petráka, predsedu školského výboru. Aj on však čítal len vyjadrenia rôznych organizácií.
Do rozpravy sa zapájali stranícki kolegovia najmä zo Slovenskej národnej strany, aj to len faktickými poznámkami. Nebolo totiž čo obhajovať. Fakty, o ktorých sme hovorili my, médiá, Nadácia Zastavme korupciu, sa jednoducho obhájiť nedajú.
Nedá sa obhájiť, že namiesto podpory skutočného výskumu a vývoja sa podporujú firmy, ktoré vznikli pár mesiacov pred vypísaním výzvy. Nedá sa obhájiť, že dotácie dostali firmy, ktoré predtým rekonštruovali hotel alebo pekáreň, na to si vypýtali peniaze z eurofondov, a teraz vraj idú robiť špičkový výskum. A na to zas dostali štátne dotácie z peňazí daňových poplatníkov. Nedá sa obhájiť, že hodnotenia nezávislých, opakujem, nezávislých hodnotiteľov sú rovnaké, dokonca aj chyby majú rovnaké. Nedá sa obhájiť, že ministerka tají mená hodnotiteľov a tají mená členov ministerskej komisie, ktorí mali záverečné slovo pri rozdeľovaní stimulov. Nedá sa obhájiť, že niekto manipuloval body tak, že firma vďaka zmanipulovaným bodom dotáciu dostala, hoci ináč by ju dostať nemala, a takouto manipuláciou vznikla občanom škoda za viac ako 700-tisíc eur. A podobná manipulácia alebo chyby s bodmi boli aj pri minimálne ďalších štyroch firmách.
Nedá sa obhájiť, že firmy vrátane firiem človeka, čo sedel v orgánoch jednej firmy s Andrejom Dankom, nesplnili zákon a ministerka im to porušenie tolerovala a napriek tomu dotáciu pridelila. Napriek tomu, že nesplnili zákonnú podmienku.
Nedá sa obhájiť ani to, že Slovensko počas pôsobenia ministerky Lubyovej a jej predchodcu na ministerstve príde o 80 mil. eur tento rok a o 27 eur, 27 mil. eur za minulý rok, spolu o 107 mil. eur. Nedá sa obhájiť, že výskumníci a univerzity budú mať kvôli tomu podstatne menej peňazí, hoci peňazí vo vede a vo výskume je málo.
Nedá sa obhájiť, že ministerka dáva našej mládeži a študentom pomýlené vzory správania, keď pri takmer stopercentnej zhode v rigoróznej práci svojho šéfa Andreja Danka pani ministerka hovorí o tom, že vás nemôžu sekírovať za to, že ste niekde nedali úvodzovky. A to aj napriek tomu, že k plagiátorstvu sa vyjadrili všetky renomované univerzity a výskumné inštitúcie.
Slovenská národná strana spôsobila len od začiatku tohto volebného obdobia veľké škody. Škandál za 300 mil. eur s eurofondami, kde je väčšina pochybných zmlúv stále v platnosti, škoda za 107 mil. eur, o ktoré Slovensko prichádza v dôsledku nekompetentného riadenia eurofondov, škoda za 33 mil. eur, kde sa za peniaze ľudí podporili rôzne pochybné firmy.
A tieto škandály nás oblúkom vracajú do minulosti, do situácie, kde Slovensko dostala Slovenská národná strana v roku 2007. Aj pred dvanástimi rokmi SNS a jej ministri v kauze nástenkového tendra spôsobili miliónové škody štátu, a teda všetkým občanom Slovenska. Škody mohli byť výrazne väčšie, pôvodne šlo o desiatky miliónov eur a zabránila im iba veľká snaha médií a vtedajších opozičných strán.
Včera boli zverejnené pasáže z rozsudku Najvyššieho súdu, ktoré potvrdzujú, že vôbec nešlo o individuálnu chybu alebo individuálne zlyhanie, ktoré sa malo udiať pri verejnom obstarávaní, ale išlo o dopredu premyslený podvod, keďže súťaž nakoniec nebola zverejnená ani na tej nástenke. Dvaja ministri zo Slovenskej národnej strany dnes sedia vo väzení, ale sudcovia Najvyššieho súdu v rozsudku naznačili, že zisk z tohto podvodu skončil u osoby, ktorá mu poskytovala to najvyššie politické krytie. Kto to tak mohol byť? A čo vtedy ku kauze hovorili predstavitelia vtedajšej, súčasnej vládnej koalície? Robert Fico hovoril, citujem: „Toto, čo hrá slovenská opozícia, je protištátna, protislovenská, protiľudová politika, ktorej cieľom je jedna jediná vec, poškodiť Slovenskej republike za každú cenu, lebo sa domnievajú, že to poškodí aj vláde.“
Pri odvolávaní vtedy zodpovedného ministra, poslanci SNS hovorili o cirkusovom predstavení a pán Paška tendre všade vehementne obhajoval. A tak je to aj teraz. Jaroslav Paška znovu obhajuje ministerku SNS, tak ako obhajoval ministrov v kauze nástenkového tendra. Pani ministerka eurofondový škandál označila za hystériu a škandál s dotáciami označuje za škandalizovanie. Premiér Pellegrini len nesmelo poznamenal, že ministerka by mala veci lepšie dovysvetľovať, pretože podľa neho zákon porušený nebol. A tak ako v roku 2007 v prípade nástenkového tendra, tak aj v roku 2019 za toto všetko zaplatia len a len občania. Predpokladám, že ministerku školstva dnes večer neodvoláme a bude na svojom poste ešte nasledujúcich 13 mesiacov. Táto diskusia však nebola márna a chcela by som sa poďakovať kolegom za konštruktívne príspevky a takisto by som sa chcela poďakovať aj ľuďom, ktorí nás kontaktovali s rôznymi podnetmi a s inšpiráciou, ako zlepšiť naše školstvo, vedu a výskum.
Dnes sme hovorili o škandáloch, no my napriek tomu spoločne s mojimi opozičnými kolegami budeme naďalej predkladať riešenia, ako školstvo zlepšiť a ako mu pomôcť. Pretože ak otvárame tieto témy, je to v prvom rade kvôli tomu, že chceme chrániť peniaze občanov, aby sa podporovali projekty, ktoré Slovensku skutočne pomôžu.
A na záver by som chcela skončiť citátom Nelsona Mandelu: „Vzdelanie je najsilnejšou zbraňou, s ktorou sa dá zmeniť svet.“ A práve preto sa nečestní politici dobrého vzdelávania tak veľmi boja a robia všetko preto, aby vzdelávanie demoralizovali a odsávali z neho cenné zdroje, či už ľudské, alebo finančné, ako v prípade oboch škandálov, eurofondového škandálu aj škandálu so stimulmi na vedu a výskum, pretože národu, kde nefunguje vzdelávanie, sa veľmi ľahko vládne. Nevzdelaný národ je národ porobený, je to národ otrokov. A toto nesmieme dopustiť.
Ďakujem. (Potlesk.)