43. schôdza

Ďakujem za pripomienky. A dobre, Igor, že si povedal aj to, že bolo to najprv z VÚC prevedené za euro a práveže aj tam, že tam boli vykonané tie investície. Ja si jednoducho myslím, že prevody za jedno euro sú zlé, nerobia dobrotu, pretože, pretože ten, čo kupuje, nie je motivovaný k tomu, aby ten majetok zveľaďoval, nie je na to dostatočne pripravený.
Ja viem, že vôľa je silná, že VÚC-ka to chce, to, samozrejme, nikto nespochybňuje, ale myslím si, že ak by tam bola vypísaná súťaž a umožnilo by sa súkromnému sektoru; samozrejme, stále budem hovoriť, za predpokladu povinnosti v takejto zmluve naďalej prevádzkovať toto letisko ako letisko, by aj kraj získal viac, aj by kupujúci mal predpoklad pridať nové investície do letiska.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra, či chce niečo dodať. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, viac sa potom vyjadrím možno v druhom čítaní, ak sa podporí tento návrh. Jednoducho chcem povedať len k veci, ale neni tu pán poslanec Marosz, neviem, prečo odišiel, neviem, "prenajať záhadným spôsobom". Neviem, čo myslel. To vždycky dáme otázku "prenajať záhadným spôsobom". Nech mi povie pán poslanec, čo je podľa neho záhadný spôsob, keď idem niečo prenajímať. To je pre mňa ako poučenie. Keby mi to vysvetlil, ten záhadný spôsob, lebo nerozumiem tomu. 82 poslancov podporilo tento návrh v župe.
Ale vrátim sa k iným veciam. "Nedávajte nohy do dverí." A jak máme my dávať, ministerstvo, nohy do dverí pri tomto procese, ktorý trvá rok a pol? Viete, že to muselo prejsť medzi Žilinou, nami, keď sme už povedali, vyhlásime súťaž, pán poslanec Ivan. My sme boli pripravení vyhlásiť súťaž. Ak by to nezobrala župa, tak vyhlasujeme súťaž na prenájom letiska, nie na predaj, na prenájom letiska. Pretože bol by som rád videl, že kde by štát, keby som povedal tu, že idem predávať žilinské letisko, kde by Národná rada s týmto mohla niekedy súhlasiť. Sú to strategické veci na jednej strane, na druhej strane si myslím, že je lepšie riešenie, lebo VÚC je čo? VÚC je štát.
Čiže my nič nerobíme, my hľadáme možnosti a pomáhame VÚC-čkam, ako by to letisko mohli rozlietať. Ony lepšie poznajú pomery jak ministerstvo dopravy, ktoré sa dejú v kraji. Zoberte si len letisko v Košiciach, máte Žilinu, máte Piešťany. To chcem povedať pánovi Chomovi, že mám informácie, že Piešťany robia všetko pre to, aby rozlietali, a mám informácie, že sa niektorým veciam darí. Budeme vidieť, jak sa hovorí po slovensky, alebo uvidíme, že či sa to podarí. Ja im fandím. Lebo toto sú fakt, podľa môjho názoru, regionálne letiská, ktoré vedia najlepšie rozdeľovať regióny.
Ohľadom toho, samozrejme, je tam, je tam podpísaná zmluva s Žilinskou univerzitou. Keby som ju bol predal, to letisko, kto tam bude akceptovať to, že tam Žilinská univerzita učí letcov, pilotov a tak ďalej? Majú na to grant podpísaný dlhodobý, podporuje to Európska únia a tak ďalej. Toto sú jednoduché veci, ktoré hovoriť je veľmi ľahko, lebo papier a písanie znesie všetko. Samozrejme, treba vedieť, že štátna pomoc stále existuje. To nikto nevylúčil, ani Európska komisia. My nemôžme dotovať letisko, že si rozmyslíme, že postavíme tam dlhšiu dráhu alebo bársčo spravíme. Je to jednoducho štátna pomoc, to nám neprejde. To treba vedieť. My doteraz máme povolené dávať na bezpečnosť a na hasičov finančné prostriedky, čo sme roky robili a nikto sa o žilinské letisko nezaujímal. Keby sme boli vypísali súťaž na prenájom letiska, vidíte, jak ideme s bratislavským letiskom na koncesionár, roky to trvá, ten proces, a bol by som rád, keby sa to ukončilo do konca roka. Jednoducho nejde to z môjho hľadiska tak jednoducho. Preto zákony sú zákony pre každého.
Čo ešte k tomu poviem. Ja by som bol veľmi rád, keby žilinské letisko sa rozlietalo. Ja viem, čo to je rozlietať jedno letisko, lebo sa pokúšame. Pozrite sa, Bratislava – Košice nelieta, pretože ten, ktorý to lietal, prišiel a povedal, že to nebude lietať, lebo finančne je v strate na tejto linke a jednoducho dáva nové lietadlá, vynechal nás z toho. Hľadáme ďalšieho, ktorý by eventuálne túto destináciu zabezpečil a nedarí sa nám. A nedarí sa nám ho nájsť. Vypísať súťaž na toto nemôžem, pretože to okamžite nejaký doplatok tam pre toho prevádzkovateľa, ktorý by tú linku prevádzkoval, je štátna pomoc. Toto sú veci, ktoré treba, treba si ujasniť. Ja som sa tiež obával jednoducho, že pri týchto letiskách môžu prísť developeri a začne rozmýšľať, ale určite keby som aj dal do prenájmu inému toto letisko, tak to by tam muselo minimálne desať rokov byť zachované, že môžu robiť len letiskové služby a s tým spojené veci, ktoré, ktoré, čo má dočinenia s letectvom.
Samozrejme, pán Janckulík, dobre, vy vždycky niečo poviete, že zákon a tak ďalej. Zákon je v medzirezortnom pripomienkovom konaní nový, alebo bude, teraz neviem stopercentne, aký je stav. Máme právo sa k tomu vyjadriť, samozrejme, samozrejme. Čo sa dá, tam vieme ošetriť, aby; ale jednoducho si treba mať na mysli, že nemôže to byť štátna pomoc a vždycky s tým sa tu hrajeme, kedy je to štátna pomoc, kedy to nie je.
Ja ďakujem vám veľmi pekne, že sa o to zaujímate. Je to prvý krok, ktorý je, tu desať, pätnásť rokov nikto so žilinským letiskom nerobil. Pán Choma vie, že ja; okrem holubov tam nič nepristávalo a okrem tých lietadiel, ktoré školili pilotov. Chvalabohu, že to tam bolo. Neustále sme tam peniaze dávali. Môj ďalší prvý krok by bol, že zruším medzinárodné letisko a tak ďalej, tie kroky, ktoré mu viedli, lebo idú tam naše peniaze bez účelu.
A ja pevne verím, možno, pán Choma, viete, dlhšie ste v tom, že sa podarí niečo spraviť v Žiline. Nech je to tak, ja im fandím a všetko spravím, zrobím pre to, že tieto kroky od župy, ktoré sú, skúsime naplniť, ale nikdy to nebude tak, že vieme naplniť neštandardnými krokmi a že to bude štátna pomoc.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán spravodajca, v rámci záverečného slova? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Petra Šucu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1231 a spoločná správa výborov má tlač 1231a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Bublavému, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami poslancami Jarkom Baškom a Petrom Šucom predkladáme návrh novely stavebného zákona, ktorým chceme docieliť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky, aby boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu. Ak stavby slúžiace na plnenie týchto; troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky budú zahrnuté pod pojem stavby pre bezpečnosť štátu, pôsobnosť stavebného úradu bude pre ne vykonávať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré už aj v súčasnosti plní úlohy stavebného úradu pre ostatné stavby pre bezpečnosť štátu.
Na tieto stavby, ktoré slúžia na plnenie troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, sa často vzťahujú prísne režimové opatrenia a časť ich dokumentácie môže tvoriť utajovanú skutočnosť. Je preto podstatné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia, ktoré môžu zabezpečiť len osoby s bezpečnostnými previerkami. A takéto osoby nie sú zamestnané na stavebných úradoch v samosprávach. Ak časť stavebnej dokumentácie je utajovanou skutočnosťou, táto časť nemôže byť poskytnutá žiadnej osobe bez bezpečnostnej previerky.
V procese stavebného konania na účely stanovísk a vyjadrení sa príslušným inštitúciám poskytne len neutajovaná časť, ktorá je nevyhnutná na zaujatie stanoviska alebo vyjadrenia.
Pre úplnosť musím povedať, že návrhom sa nijak nezasahuje do kompetencií obcí a miest v oblasti územného plánovania a územného rozhodnutia. Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby prebiehajúce konania dokončil stavebný úrad na ministerstve vnútra. Ide o štandardné prechodné ustanovenie, ktorým sa musia vyriešiť účinky novej úpravy.
Na hospodárskom výbore kolegov poslancov zaujímalo, ktorých stavieb sa to dotkne. Na základe toho podnetu som kontaktoval príslušné inštitúcie a vzťahuje sa táto úprava len na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Rusovce.
Vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi rád, keď podporíte tento náš návrh. Ďakujem za pozornosť.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Chomovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Petra Šucu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1604 z 31. januára 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, v rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, a za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci, proti návrhu hlasovali štyria poslanci a jeden poslanec sa zdržal hlasovania.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z 13 členov výboru sa zúčastnilo len päť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo tie návrhy, ktoré prečítam v správe. No a gestorský výbor odporučil o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Dovoľte, aby som prečítal ale spoločnú správu výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Petra Šucu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 50 o stavebnom poriadku, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1604 z 31. januára pridelila návrh poslancov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
III. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali k nemu stanoviská, ako som už povedal.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
1. K názvu zákona a čl. I
V názve zákona a v úvodnej vete čl. I sa vypúšťajú slová „mení a“.
Pozmeňujúci návrh legislatívno-technickej povahy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor, ho odporučil schváliť.
2. K čl. I
V čl. I 1. bode sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 11“.
Takisto tento pozmeňujúci návrh zabezpečuje správne zaradenie rozšírenia pojmu stavby na bezpečnosť štátu v rámci ustanovenia, ktoré obsahuje definíciu citovaného pojmu.
Gestorský výbor odporučil schváliť.
3. V čl. I 2. bode sa v úvodnej vete za slovo „ktorý“ vkladajú slová „vrátane nadpisu“.
Pozmeňujúci návrh legislatívno-technickej povahy.
Ústavnoprávny výbor, gestorský výbor odporučil schváliť.
4. K čl. I a II
V nadpise § 142g a v čl. II sa slovo „marca“ nahrádza slovom „mája“ a v čl. I § 142g sa slová „28. februára“ nahrádzajú slovami „30. apríla“.
Tento pozmeňujúci návrh meniaci účinnosť návrhu zákona vrátane zmeny prechodného ustanovenia súvisí s predpokladaným termínom jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady.
Gestorský výbor odporučil schváliť.
V. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
VI. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Bašku, Bublavého a Šucu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a tak ďalej a tak ďalej, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 208 z 26. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Teraz máme možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Prihlásili sa traja páni poslanci.
Pán poslanec, mne sa zdalo, že pani poslankyňa Verešová bola prvá. (Reakcia z pléna.) No tak dajte pána poslanca Ivana na záver. Pani poslankyňa Verešová, pán poslanec Heger a pán poslanec Ivan.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, pani predsedajúca, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zabezpečiť, aby stavby, ktoré slúžia na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky, boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu a preto, aby pôsobnosť stavebného, aby teda boli zaručené čo najvyššia bezpečnosť a nejaký režim, výnimočné, zvláštne režimové opatrenia, tak aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som sa tu vrátila k mojej skúsenosti s ministerstvom vnútra, keď si prevzalo tieto kompetencie ako stavebný úrad pri Klientskom centre v Žiline. Možnože sa vám zdá, že to nesúvisí s predloženým návrhom zákona, napriek tomu si myslím, že súvisí. A ja tu dnes stojím nie prvýkrát kvôli Klientskemu centru v Žiline. Myslím si, že som tu v rozprave spomenula to, čo urobilo ministerstvo vnútra pri Klientskom centre v Žiline, myslím, že som tu stála asi päťkrát a celý rok a pol od otvorenia klientskeho centra sa tomu v regióne venujem. Od návštev klientskeho centra priamo s pánom prednostom, s ktorým som bola minulý týždeň, cez oslovovanie výborov a predsedov výborov, aby sme spravili tam poslanecký prieskum a cez množstvo mojich otázok voči pani ministerke vnútra.
Musím, teraz znova tu stojím asi, myslím, poslednýkrát, ale pri tejto príležitosti, keď sa tu veľmi dbá – a je to správne – na bezpečnosť našich najvyšších predstaviteľov, tak chcem povedať, že ministerstvo vnútra ako stavebný úrad si nesplnilo takúto, takúto úlohu, aby dbalo o bezpečnosť pri svojich zamestnancoch, resp. ja ich vidím ako občanov Slovenskej republiky, nepohŕdajúc tým, že sú to úradníci klientskeho centra, lebo aj tak bolo povedané pánom exministrom Kaliňákom, že čo, však ide o zamestnancov, úradníkov, tak nech tí držia krok a nech pracujú tak ako treba. Sú to občania Slovenskej republiky, dodnes, dodnes im bolo poškodené.
Takže chcem povedať, že pred rokom a pol som upozornila ministerstvo vnútra, že hrubo obchádza zákonné postupy pri otvorení prevádzky v Klientskom centre v Žiline. Zobrali na seba všetky kompetencie stavebného úradu, ministerstvo vnútra zobralo ich mestu Žilina a otvorili centrum, klientske centrum bez kolaudačného rozhodnutia na dvanásťmesačnú skúšobnú prevádzku na ľuďoch. Skúšobnú prevádzku na ľuďoch, čo bol cynizmus najhrubšieho zrna. Verím, že aj tieto arogantné postupy vtedajšieho ministra vnútra boli vlastne tými pomyselnými poslednými kvapkami, ktoré pretekali z kalicha.
Minulý rok, pred pol rokom, koncom októbra 2018 sa táto 12-mesačná skúšobná doba na ľuďoch skončila. Chcem ešte povedať, že to bolo v rozpore so zákonom. Bolo to nehumánne voči zamestnancom, ale aj návštevníkom toho centra; zamestnancov je skoro 300 a návštevníkov denne 600 až 700; aby na nich niekto skúšal, ako budú reagovať na faktory tepla, klímy, osvetlenia a iných parametrov, vplývajúc na ich zdravie. Skúšajú sa turbíny a stroje. Neskúša sa prevádzka v jedálňach, v kinách, v zdravotníckych zariadeniach, a teda ani v klientskych centrách.
Pýtala som sa na to, kto bude za to zodpovedný, keď to nedopadne dobre. Nuž, ale asi už vtedy vedeli, že to musí dopadnúť dobre, predsa všetky skúšania.
O čo mi teraz, dnes ide? Chcem vám povedať, že skúšobná doba skončila pred pol rokom. Ministerstvo vnútra vtedy vydalo akýsi súhlas, nebolo to vôbec rozhodnutie, stavebný úrad má vydávať rozhodnutie. Nevydali žiadne rozhodnutie, vydali akýsi "súhlas", ktorý sami neplnia. Do dnešného dňa nie je vydané rozhodnutie na trvalé užívanie stavby, to znamená, že neprebehla žiadna, žiadne stanoviská nie sú. Nie sú žiadne, žiadne stanoviská k zmene účelu stavby. Bolo to obchodné centrum, teraz sú to, na administratívne účely táto stavba slúži. Takže samo ministerstvo malo rozhodnúť o trvalom užívaní stavby a už pol roka toto nesplnilo a dodnes nie je vydané rozhodnutie na trvalé užívanie stavby.
Konanie ministerstva vnútra a všetkých štátnych a verejných inštitúcií má byť príkladom pre ľudí. Občanovi, ktorý si chce postaviť záhradnú chatku či garáž, trvá dlhé mesiace, kým vybaví všetky stanoviská a posudky a dostane sa k stavebnému povoleniu. Ale tu ministerstvo ukázalo akúkoľvek aroganciu moci a môže vlastne všetko. Keď sa to týka občanov, môže všetko, teda obísť aj kolaudačné rozhodnutie.
Samozrejme, že tento návrh o zaistení bezpečnosti stavieb je dobrý a keď má slúžiť pre najväčšie bezpečie troch najvyšších ústavných činiteľov. Ale takisto sa musíme starať aj o zdravie a bezpečnosť občanov a to sa neuskutočnilo pri Klientskom centre v Žiline, ktorá je tiež budovou zriadenou ministerstvom vnútra. V tomto prípade ministerstvo vnútra nedbalo a nedbá na bezpečnosť a zdravie občanov, a teda aj porušuje svoje vydané "súhlasy" alebo súhlas zo dňa 27. októbra 2017 v bode 4 tohto dokumentu.
Vnímala som, že to musím opätovne povedať a zastať sa týchto ľudí, občanov kraja, občanov regiónu, na ktorých ministerstvo vnútra doteraz vlastne kašle.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Heger.