43. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, spolu s kolegami Eugenom Jurzycom, Janou Kiššovou a Milanom Laurenčíkom predkladám návrh na novelu zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.
Cieľom nášho návrhu zákona je umožniť pri prenájme nehnuteľností odpočet paušálnych daňových výdavkov na rovnakej úrovni, ako tomu bolo pred 1. januárom 2013, kedy bola možnosť odpočítania paušálnych výdavkov pri prenájme zrušená, to znamená na úrovni 40 % z celkových príjmov z prenájmu.
Viac k tomuto poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Rajtárovi.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poverený spravodajca predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
O slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči.

Dobre. Ďakujem za slovo ešte raz. Takže aby sme mohli o tom zákone možno lepšie a bližšie mu porozumieť, tak dovolím si trošku vkročiť do histórie.
Podnikatelia, živnostníci a tí, čo prenajímajú svoje byty, mali možnosť do roku 2005 si uplatniť paušálne výdavky vo výške 25 % príjmu. Vieme, že paušálne výdavky je možnosť, ako zjednodušiť ľuďom život, aby nemuseli viesť účtovníctvo, aby jednoducho nezaťažovali seba, nezaťažovali úrady, a bol to dobrý krok. V roku 2006 sa možnosť odpočítať paušálne výdavky zvýšila z 25 % na 40 % a takto to bolo až do roku 2012. V roku 2012 prišlo ministerstvo financií s úpravou, vypočulo drobných živnostníkov a zmenilo a zvýšilo výšku paušálnych výdavkov z 40 % na 60 percent. Odvtedy majú možnosť živnostníci si odpočítať paušálne výdavky až do výšky 60 percent. Nielen oni, ale aj umelci, tvoriví, tvoriví pracovníci.
Čo sa ale zároveň udialo v tomto zákone, bolo, že tí, čo svoje byty prenajímajú, tak tí si od tohto momentu nemohli uplatniť žiadne paušálne výdavky. Obracali sa na mňa ľudia, ktorí majú byty, povedzme bývajú alebo majú byt, ale práca ich, práca ich donútila presťahovať sa z jedného mesta do druhého a nie je, nie je dnes motivácia k tomu, aby títo ľudia byty prenajímali, pretože ak si chcú dnes uplatniť nejaké náklady, tak musia si viesť účtovníctvo. Musia si dať do majetku tento; do majetku, ktorý potom zdaňujú, tento byt a uplatňovať naozaj len reálne výdavky, ktoré s týmto, s týmto svojím bytom majú.
Zároveň hovoríme na všetkých úrovniach, od vlády počínajúc, počúvame o tom, že na Slovensku chýba mobilita pracovnej sily, od obcí, predstaviteľov obcí počúvame, že nám chýba nájomné bývanie, že Slováci sú naučení nehnuteľnosti kupovať, neísť do prenajatého a tak sa zadlžovať. Máme jeden z najvyšších rastov hypoték v Európe a to len preto, že nie je dostatočne silný trh nájomných bytov.
Náš návrh, náš návrh podporuje nájomné bývanie, podporuje motiváciu ľudí prenajímať svoje byty, ktoré pre nejaké dôvody majú nevyužité. Skutočne dnes sme všetci svedkami toho, ako prebieha sťahovanie národov, keď to takto mám povedať, medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska, a bolo by veľmi, veľmi pozitívne, ak by sme umožnili to, čo bolo do konca roku 2012, čo platilo, aby si mohli ľudia, ktorí prenajímajú svoj byt, bez toho, aby museli viesť účtovníctvo o všetkých výdavkov, uplatniť paušálne náhrady alebo paušálne výdavky vo výške 40 percent. Naozaj by to zjednodušilo prácu nielen im, ale zjednodušilo by to prácu aj kontrolným úradom, ktoré kontrolujú výdavky, ak títo ľudia tieto evidujú.
Náš návrh zákona by mal mať neutrálny vplyv na verejné financie a to z dôvodu kompenzácií prípadného výpadku zvýšenými daňovými príjmami spočívajúcimi vo vyššej ochote platiť dane tými, ktorí ich teraz možno neplatili. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať tiež pozitívny sociálny vplyv a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Zvlášť prosím, kolegyne, kolegovia, podporiť tento návrh, ak si myslíte, že paušálne výdavky vo výške 40 % sa vám zdajú vysoké, kľudne poďme o tom diskutovať v ďalšom čítaní a môžme to nastaviť na úroveň 25 %, ako to bolo napríklad do roku 2005, ale situácia, ktorá platí dnes, nie je určite výhodná pre nikoho.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1380. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1454.
Dávam slovo poslancovi Eugenovi Jurzycovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za pozvanie. Poprosím ešte zopár sekúnd, lebo mi nie celkom funguje počítač. (Krátka pauza, rečník si nastavoval počítač.)
Takže idem na to. Je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o právnych predpisoch a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a predkladajú ho poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Eugen Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Rajtár, Branislav Gröhling, Radoslav Pavelka, Martin Klus.
Cieľom predloženého návrhu je zaviesť do procesu tvorby právnych predpisov aj následné hodnotenie skutočných vplyvov schválenej legislatívy za podmienky, že pri schvaľovaní danej legislatívy bolo v treťom čítaní pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku aspoň 15 poslancov proti.
Dôvodom predloženia navrhnutej úpravy je, že očakávané vplyvy sa v doložke vybraných vplyvov stanovujú len ako odhad a až s odstupom času spätná kontrola umožní zhodnotiť správnosť týchto očakávaní a odhadov a vytvorí podklad pre možnú korekciu schválenej legislatívy do budúcnosti. Čiže zjednodušene povedané, my celkom dobre pri prijímaní zákonov nevieme, aké budú mať dopady. Po nejakom čase by sa teda vybrané zákony zanalyzovali znova a ukázalo by sa, či boli dobré alebo zlé, a mali by sme príležitosť ich zrušiť.
Ďakujem za pozornosť.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.