43. schôdza

Milé dámy a páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Túto novelu ústavy predkladajú poslanci Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a ja, teda Milan Uhrík.
Cieľom tejto legislatívnej zmeny, tejto novely ústavy je odstránenie druhej vety z čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie, že: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Odstránením tejto vety chceme zvýšiť suverenitu Slovenskej republiky a vrátiť, vrátiť rozhodovanie o kľúčových kompetenciách v maximálnej možnej miere naspäť národnému parlamentu.
Toľko, toľko na úvod, ďakujem pekne a poprosím, do rozpravy by som sa prihlásil potom ako prvý.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Maroszovi. Nech sa páči.
A áno, pán poslanec, registrujem, že ste sa prihlásili.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnym pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu a ako prvý v nej vystúpi v tej písomnej časti prihlásených poslancov pán poslanec Uhrík ako navrhovateľ, ale prihlásili sa aj páni poslanci Drobný, pán poslanec Schlosár a pán poslanec Mizík.
Takže nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem. Milé dámy, vážení páni, vážení občania, ktorí to sledujú, v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je napísané, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Čo táto veta znamená v praxi?
V praxi táto veta znamená to, že je úplne jedno, čo schváli Národná rada Slovenskej republiky, je úplne jedno, na čom sa uznesú poslanci Národnej rady, dôležité je vždy v prvom rade to, čo chce Európska únia, Európsky parlament alebo, respektíve Európska komisia. Jednoducho orgány Európskej únie. Je absurdné, že ako poslanci Národnej rady pri predkladaní návrhov zákonov do Národnej rady musíme všetci vypĺňať takzvanú doložku vybraných vplyvov. A to len potvrdzuje to, že tá Európska únia skutočne je nadradená zákonom Slovenskej republiky, kde v tejto doložke každý z nás musí zaškrtnúť, že áno, predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. Pretože ak nie je, tak automaticky máme ako predkladatelia problémy a takýto návrh zákona nemusí byť zapracovaný do legislatívy.
Európska únia naozaj má nadradené právo v rámci aj národnej legislatívy. Potvrdilo sa to v predchádzajúcich dňoch, kedy Európska komisia pozastavila účinnosť zákona o odvodoch pre obchodné reťazce. Nech je tento návrh zákona akýkoľvek, ja nebudem teraz hodnotiť, či dobrý, alebo zlý, ale jednoducho pravda je taká, že Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom vládnej koalície schválila návrh zákona, schválila návrh zákona, zákon a Európska komisia povedala, že tento zákon proste nebude platiť. A neplatí to, čo povedala Národná rada, ale platí to, čo si povedala Európska komisia. To len svedčí o tom, že Európska únia prostredníctvom Komisie rozhoduje naozaj vo všetkom.
A to sa netýka len nezmyselnej byrokracie na čele so smernicou o ochrane osobných údajov, GDPR. Ale veď si len spomeňme na časy, keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia vtedy mala viacero požiadaviek ešte pred tým, ako nás prijala za členov. V prvom rade sme dostali ako Slovenská republika kvóty na jednotlivé komodity, dostali sme kvóty na cukor, to znamená, koľko ton cukru sa môže v rámci Slovenskej republiky vyrobiť, aby, božechráň, neboli náhodou diskriminovaní zahraniční potravinári, zahraniční poľnohospodári, ktorí sa sem plánovali natlačiť. V rámci dotácií na poľnohospodárstvo slovenskí poľnohospodári dostali oveľa nižšie dotácie a stále aj dostávajú v porovnaní so západnými krajinami Európskej únie.
Keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia mala požiadavky, takzvanú bájnu liberalizáciu trhov. V skutočnosti to znamenalo likvidáciu strategických odvetví a privatizáciu týchto podnikov. Spomeňme si, že sme v rámci, v rámci prestupových rokovaní museli súhlasiť. že odstavíme časť jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, čím sa z energeticky sebestačnej krajiny stala razom krajina energeticky závislá. Dostali sme povinnosť zliberalizovať strategické odvetvia, v praxi to znamenalo sprivatizovať slovenské strategické podniky do zahraničia. Museli sme sprivatizovať elektrárne, plynárne, vodárne, všetky tieto podniky, ktoré kedysi plnili štátnu kasu Slovenskej republiky, z ktorej sa financovalo slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo, prešli do rúk západných investorov a dnes sa s viac ako miliardou eur na dividendách na ziskoch vynášajú zo Slovenska peniaze na Západ a nefinancuje sa slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo z týchto strategických podnikov, ale financuje sa nemecké zdravotníctvo alebo talianske školstvo, lebo napríklad elektrárne patria Talianom.
Európska únia rozhoduje tak isto aj o zahraničnej politike. Všetci dobre vieme a mnohí nesúhlasíme s tými protiruskými sankciami, nebol to výmysel Slovenskej republiky, bol to výmysel práve Európskej únie, Európskej komisie. Ale čo je najhoršie? Na jednej strane tu máme politikov, ktorí rozprávajú o tom, že ako nebudú podporovať protiruské besnenie, konkrétne Robert Fico vo videu na Slavíne, ale následne ten istý Robert Fico potom v Európskej rade hlasoval za predĺženie protiruských ekonomických sankcií. To isté aj Peter Pellegrini, ktorý tiež povedal, že on nepodporuje protiruské sankcie, ale následne, keď sa dostal do, keď teda rokovala Európska komisie, tak tiež hlasoval za predĺženie, opakované predĺženie protiruských sankcií. A keď sa ho novinári pýtali, že, pán Pellegrini, prečo ste hlasovali za predĺženie protiruských sankcií, keď s nimi na domácej slovenskej pôde oficiálne nesúhlasíte, tak povedal, že on nechcel rozbíjať jednotu Európskej únie. Čiže pod zámienkou nejakej servilnosti opäť hlasoval za niečo. Jednu vec robí v Bruseli a druhú vec rozpráva, bohužiaľ, mnohým naivným občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú čas alebo záujem sledovať politické dianie detailne a potom uveria, uveria aj sladkým rečiam.
Čo je ale horšie, Európska únia prostredníctvom svojich nariadení pretláča na Slovensko aj prvky sociálneho inžinierstva. Netýka sa to len tej gender ideológie, kde už pojem muž a žena nie sú viazané fyziologicky, ale sú to len nejaké sociálne konštrukty. Netýka sa to len pretláčania LGBT agendy do legislatívy, do médií, do zábavného priemyslu prostredníctvom dokonca už aj kvót, ale týka sa to napríklad aj imigračnej krízy, imigrantov. Veď si len spomeňme na hlasovanie o povinných kvótach pre prijímanie imigrantov, boli to imigranti z Afriky a z Ázie najmä, z Blízkeho východu, do jednotlivých členských Európskych štátov a hlasovali opäť za to aj slovenskí europoslanci. Teraz nedávno, minulý týždeň bola v Európskom parlamente bolo schválené uznesenie o Afričanoch v Európe. Európsky parlament prostredníctvom svojho uznesenia usúdil, počúvajte dobre, usúdil, že Afričania, 15 miliónov Afričanov už, černochov žijúcich v Európe, údajne nemá, nemá dostatočné práva, že sú diskriminovaní, sú zastúpení málo v médiách, sú zastúpení málo v politike, sú zastúpení, majú menší alebo zlý prístup k bývaniu, nežijú v dôstojných podmienkach, ich deti dokonca dostávajú v školách horšie známky, neviem, prečo, ale teda údajne preto, že asi sú diskriminovaní alebo čo, a teda Európsky parlament prišiel s návrhom uznesenia, že toto všetko treba zmeniť a vyzval Európsku komisiu a členské štáty, aby pracovali na vypracovaní stratégií, plánov ako ešte viac týchto Afričanov, teda černochov konkrétne, zaradiť do, do svojich národných štruktúr. To znamená, že má sa vytvoriť napríklad na školách takzvaný mesiac černošskej histórie, kde sa Slováci, slovenské deti budú učiť menej o slovenskej národnej histórii, ale viac sa budú venovať práve histórii Afričanov. Má sa vytvoriť eurofond v nejakej výške, minimálne za miliardu eur, lebo menšie eurofondy sa nevydávajú, nevytvárajú, pre podporu bývania obyvateľov Afriky, teda Afričanov žijúcich v Európe. Majú sa zaviesť mnohé opatrenia na to, aby bolo viac černochov zastúpených v médiách, v politickom živote, skratka, vo všetkých, vo všetkých významnejších funkciách, aby mali aj slovenské deti dostatok černošských vzorov. Tieto všetky nariadenia, tieto všetky nariadenia sú platné aj pre Slovensko aj práve vďaka tomuto nešťastnému čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že sú nadradené zákonom Slovenskej republiky, sú nadradené zákonom Slovenskej republiky. V praxi to platí, to znamená, že Slovensko musí nielenže prijímať opatrenia, s ktorými samé súhlasí, ale musíme prijímať, a čo je horšie, opatrenia, aj tie, s ktorými nesúhlasíme. A čo je úplne najhoršie, dokonca aj tie, ktoré nám škodia, ktoré sú v priamom rozpore so záujmami Slovenskej republiky, priamom rozpore so záujmami obyvateľov Slovenska.
Miera zvrchovanosti Slovenskej republiky v súčasnej Európskej únii, mnohí to nevedia, je ale oveľa nižšia, než aká bola napríklad v Československej socialistickej republike. V orgánoch Európskej únie má Slovenská republika zastúpenie, v orgánoch Európskej únie, tým myslím Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu Európskej únie alebo Európsku radu, má Slovenská republika zastúpenie jedno až tri percentá. Úplne marginálne zastúpenie, z ktorého je evidentné, je evidentné, že nedokážeme nič presadiť a na základe väčšinového princípu dokážeme byť veľmi prehlasovaní prakticky v akýkoľvek otázkach. Týka sa to najmä otázok, ktoré patria do takzvanej výlučnej právomoci Európskej únie, to je napríklad colná politika alebo nastavenie pravidiel hospodárskej súťaže. Alebo sa to týka potom právomocí, ktoré patria takzvanej spoločnej právomoci Európskej únie, to je napríklad poľnohospodárstvo alebo oblasť sociálnej politiky.
Kvôli článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa zo Slovenskej republiky stala de facto kolónia západných krajín, ktorá už nemá ani len vlastnú suverenitu, zákonodarnú moc, pretože naozaj platí to, čo sa povie v Bruseli. Kvôli tomuto článku máme zničenú suverenitu, máme, potláča sa národná hrdosť, národná identita, poľnohospodárstvo je zničené. Slovenské podniky, slovenský priemysel je v troskách. Veď sa len pozrite, prosím vás, okolo seba! Už nevidíte vo svojom okolí ani jeden, ani jeden väčší významnejší podnik, ktorý by bol v slovenských rukách. Všetko je buď sprivatizované zahraničným investorom, zahraničným podnikateľom, alebo sú to už priamo zahraničné podniky, ktoré sem, ktoré sem prišli zo Západu.
Zavedenie čl. 7 ods. 2, čo je na tomto ale najviac také tragické, by som povedal, je to, že tento vlastizradný článok bol do Ústavy Slovenskej republiky zavedený nie kvôli tomu, že by to od nás chcela Európska únia, ale kvôli tomu, že naši ctení "páni poslanci" v tom čase sa jednoducho chceli zalíškať Európskej únii, zalíškať Bruselu a toto, túto vetu do Ústavy Slovenskej republiky zaviedli dobrovoľne. A to dokonca dva roky, viac ako dva roky pred tým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Ja tu mám pri sebe výpis hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa zavádzala, zavádzala táto veta o nadradenosti európskych zákonov nad zákony Slovenskej republiky. Bolo to 23. februára v roku 2001, hlasovanie o 18.00 hodine 43 minúte a za hlasovalo 90 poslancov, proti 57. Za hlasovali napríklad, celý klub SDK, pán poslanec Budaj, ktorý tu pred chvíľou rozprával o ochrane štátnosti a demokracie, hlasoval celý klub SDĽ na čele s pánom poslancom napríklad Maňkom. Hlasoval za to klub SMK, Béla Bugár. Hlasovala za to Strana občianskeho porozumenia, SOP, Peter Kresák. Hlasoval za to klub KDH, Hrušovský, Mikloško, Palko, Záborská. Hlasoval za to pán poslanec Osuský, pán poslanec Šebej a mnohí ďalší, ktorí sedia aj v súčasnosti v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže z tohto pohľadu je to absolútne nepochopiteľné, prečo dva roky pred tým, než Slovensko vôbec vstúpilo do Európskej únie, chcel byť niekto pápežskejší ako pápež a dobrovoľne, dobrovoľne si do Ústavy Slovenskej republiky zaviedol vetu o vlastnej podradenosti Bruselu, bez toho aby Slovensko ešte bolo členským štátom Európskej únie.
My preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky, lebo naozaj je to hlava chobotnice, hlava ryby, z ktorej smrdí všetko ostatné. Kým je tento článok v Ústave Slovenskej republiky, tak nemôže byť ani reči o tom, že Slovenská republika je suveréna, hrdá a môže byť aj ekonomicky sebestačný prosperujúci štát. Táto veta jednoznačne svedčí o tom, a dokazuje to, že v rámci Európskej únie sme sa dostali len na úroveň a na pozíciu akejsi kolónie. A preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky. Túto vetu nemajú ani zďaleka, ani zďaleka všetky štáty Európskej únie vo vlastných ústavách, má ju len Slovenská republika a niekoľko iných štátov, ktoré sa z nejakých dôvodov chceli zalíškať alebo teda vopchať do priazne Bruselu. Keď to nemajú ostatné krajiny, tak si myslím, že to nemusí mať ani Slovenská republika.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Odcitujem problémovú časť ústavy. "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Pýtam sa, je to ešte nezávislý štát, ak nad zákonmi nášho štátu sú predpisy zo zahraničia?
Socializmus deklarujeme ako nedemokratické a diktátorské zriadenie, napriek tomu také ustanovenie o prednosti cudzích právnych predpisov v Ústave Československej socialistickej republiky nenájdeme. Často počúvame, že Československá socialistická republika bola v područí Sovietskeho zväzu, bola okupovanou krajinou. Pochádzam z rodiny, ktorá bola v tých časoch označená za politicky nespoľahlivú, a ako mladý človek som sa musel vyrovnávať s dôsledkami z tohto vyplývajúcimi. Ak si pozrieme vtedajšiu socialistickú ústavu, bolo tam všetko možné. Písalo sa tam o súdružskej spolupráci so Sovietskym zväzom a ostatnými krajinami svetovej socialistickej sústavy. Ale nikde sa tam nepísalo o prednosti zákonov Sovietskeho zväzu. Socialistická ústava nemala v sebe nič o nadradenosti predpisov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, známej pod skratkou RVHP, nad zákonmi Československa. K tomu ešte treba dodať, že ani Sovietsky zväz, ani RVHP nám sem nevnucovali kvóty na migrantov a požiadavky na ich nadštandardné zabezpečenie. To sa ľahko môže udiať práve na základe tohto problémového článku ústavy. Môžete namietnuť, že u nás nemajú prednosť zákony Nemecka, ani Francúzska, ale zákony únijné. Zatiaľ. Dovolím si tu podotknúť, že keď sa staneme takzvaným zdravým jadrom Európskej únie, tak nám budú nadradené aj zákony Nemecka, aj Francúzska.
Na Slovensku musia platiť výlučne a len slovenské právne predpisy. Tu nejde len o stránku národnej suverenity, tu ide aj o praktickú stránku veci. A tu sa opäť vrátim do minulosti k socializmu. Takmer v každej verejnej knižnici nájdete Zbierku zákonov z čias socializmu. Spravidla sa jedná o viac či menej hrubú knihu, kde sú jednotlivé čiastky viazané po rokoch. Čo rok, to kniha spravidla. Koľko novelizácií alebo nových zákonov tu len my schválime za rok? Koľko kníh by to bolo? Ako sa v tom má radový občan alebo živnostník či podnikateľ vyznať? A do toho tu máme odsek demokratickej Ústavy Slovenskej republiky, ktorý určuje, že ak je slovenský zákon v nesúlade s niečím v Únii, tak platí to únijné. Občan tak dnes nemá právnu istotou, ak koná podľa slovenského zákona. Občan by dnes teda podľa platnej ústavy Slovenskej republiky mal poznať v prvom rade predpisy Európskej únie, nakoľko majú prednosť, a až potom zákony, ktoré tu schvaľujeme. Pokiaľ platí tento článok ústavy, tak aj my tu v parlamente pôsobí nie ako nezávislé ústavodarné zhromaždenie, ale ako akási koloniálna samospráva vydávajúca všeobecne záväzné nariadenie. Dnes máme šancu to zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Schlosár, nech sa páči. Nie je tu. Pán poslanec Mizík.