43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No musím skonštatovať, že tento zákon naozaj je sprevádzaný veľmi turbulentnou diskusiou tu v Národnej rade, v médiách, v rôznych diskusných fórach a v neposlednom rade aj dnešné správanie sa pána predsedu Národnej rady v súvislosti s týmto bodom je ozaj niečím absurdným, čo sa nevidí len tak. A je asi, asi dôvod, prečo, prečo takto zúfalo sa takto koná.
Chcela by som zareagovať na to, čo máte napísané v dôvodovej správe, a síce, že predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Nuž by som sa rada venovala tej časti vplyvu na rozpočet verejnej správy. Ale tá poznámka, že nemá na vplyv na podnikateľské prostredie. Načo to tam píšete? Veď preto ste to dávali, aby mal vplyv na podnikateľské prostredie, aby vlastne sa dosiahol ten cieľ, o ktorý ste sa snažili, ako spropagovať menších slovenských výrobcov. A teraz vlastne, keď to vlastne, prijali ste zákon, ktorý tvrdíte, že bol dobrý, len zlá Európska únia ho zadržala, ale v podstate sa teraz ukazuje, že či je alebo nie je, tak vlastne podľa vás nemá vplyv na podnikateľské prostredie.
Ja chcem ale poukázať na inú vec. Kolega Rado Pavelka tu už hovoril o tom, že poukazoval na problematiku vo svojich vystúpeniach. Ale, prosím, vráťme sa ešte do roku 2018, kedy sa prijímal štátny rozpočet. A pri štátnom rozpočte totižto už bolo plánované s týmto príjmom zo zákona o osobitnom odvode z obchodných reťazcov a v štátnom rozpočte sa píše, že príjmy a výdavky budú v predpokladanom objeme 118 mil. 504-tisíc eur. Pričom sa teda píše, že konečná legislatívna podoba zákona ešte nie je známa preto teda, že neboli rôzne dopady. Viem, že následne potom sa trošku tá suma upravila. Myslím si, že v konečnom dôsledku bola vypočítaná, že by mala priniesť do rozpočtu 95 mil. eur. Čiže dajme priemer tých 100 mil. eur a povedzme si pravdu, už týchto 100 mil. eur bolo rozporcovaných ešte ani zákon nebol na svete. Hovorilo sa tu o vzniku rôznych marketingových a iných rizikových fondov, kde má byť príjem z rozpočtu práve do týchto fondov, ktoré plánoval rezort použiť. Poukazovala som na to, že vlastne to, čo je navrhované, je veľmi netransparentné. Vôbec nikto nevie, aké pravidlá má, hovoriť sa o rozdeľovaní týchto prostriedkov. Nielen ja som poukazovalo na to. Ale poukázal na to, aj v správe NKÚ k štátnemu rozpočtu, ktorý konštatoval, že pri návrhu zákona nebola vypracovaná dostatočná analýza, akú časť nákladov na daň prenesú reťazce na konečných spotrebiteľov. A ja to, čo som ja hovorila v rozprave, sa cituje v správe NKÚ. A síce, že pôjde o dotácie bez jasných kritérií pre výber poberateľov štátnej podpory. Už v NKÚ sa hovorilo o tom, nie zlá Európska komisia. Už NKÚ hovoril o tom, že pôjde o štátnu pomoc. A to je aj merito vlastne podnetu z Európskej komisie, ktorá hovorí o tom, že vlastne má toto znaky nedovolenej štátnej pomoci, ktorú vlastne práve z tohto pohľadu Európska komisia musí skúmať.
Pani ministerka sa opakovane nechala, nechala počuť o tom, ako sa budú tieto prostriedky používať, ako sa budú tieto prostriedky marketingového fondu a rizikového fondu používať na opatrenia proti zmene klímy a podobne. Nuž ale medzitým sa prijal ďalší zákon. Prijal sa zákon o podpore zelenej nafty, kde vlastne tiež zdroje na túto podporu idú vlastne z prostriedkov, ktoré sú takýmto spôsobom od ľudí osobitnou daňou, osobitným odvodom vytiahnuté.
No a čo teraz? Nedostala som, nedočítala som sa odpovede, ako sa vykryje tento výpadok štátneho rozpočtu, ktorý je súčasťou schváleného rozpočtu. Je to veľká suma, takmer 100 mil. eur. Už máme na svete výzvy, ktoré vlastne tiež by sa mali tiež čerpať z tohto prostriedku, ktoré sa majú cez PPA-čku poskytovať v rámci, v rámci programu, ktorý, ktorý výzvy, ktorá teda má ísť na pomoc vybraným segmentom poľnohospodárov. Taktiež spôsobom, ktorý sme kritizovali, že prečo jedna skupina poľnohospodárov si dostane túto pomoc, druhá nie. Bolo tu presne povedané o tom, čo sme hovorili, že sú to netransparentné kritériá. Pani ministerka sa urazila, keď som povedala, že boli to tí, ktorí si vlastne vylobovali tento, tento, túto možnosť výzvy. Tá vlastne bola teraz od 1. apríla. No a pýtam sa raz, z akých prostriedkov? Kde je návrh presun prostriedkov v štátnom rozpočte na vykrytie týchto prostriedkov? Alebo, nebodaj, bude to použité zo štátnej rezervy, kde vlastne máte milióny eur na nepredvídané legislatívne úpravy? Že toto sú tie legislatívne úpravy, že schválite zákon, ktorý následne vlastne je chybný. A už sa rozporcuje zajac, ktorý... Čo už sa rozporcuje?! Zjedol sa zajac, ktorý ešte dneska behá po poli.
Pani ministerka môže nabádať koľko chce farmárov, aby pestovali domáce produkty, aby vlastne sa predávalo viacej slovenských výrobkov, keď to prostredie, v ktorom ten farmár pracuje a podniká, je proti nemu. Keď nie dotáciami, ale vytvorením dobrého podnikateľského prostredia, to by bola tá správna pomoc. A nie takéto nesystémové, systémové dotácie, ktoré ešte majú pochádzať z peňazí, ktoré sú takýmto spôsobom z odvodu.
Nuž, pán predsedajúci asi chce, aby som silou-mocou dokončila rozpravu. Áno? Mám ešte minútu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Nechcete si to čerpať zajtra, minútu päťdesiat?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Dobre, takže ja som to síce plánovala, že ma prerušíte, aby som mohla pokračovať zajtra, ale nebudem to siliť, keďže ten váš plán je takto nastavený. Povedala som, čo som chcela. Verím, že dostanem odpoveď v tom vašom záverečnom slove, ak nie ešte v rozprave navrhovateľa. Neviem, či dnes alebo zajtra? Už zajtra. Dobre.
Tak ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No neplánoval som sa prihlásiť, už trošku presčasujeme, ale nedalo mi. Anka, mám taký dojem a vy mi to potvrdíte, že myslím, že už pri návrhu štátneho rozpočtu ste prišli s dodatkom, že 50 mil. sa schváli na takúto pomoc, že ktorá bude nahradená výpadkom. Mám dobrý dojem, hej? No teraz rozmýšľam, či ste vy už dopredu tak trochu netušili, že tento váš zákon neprejde a neurobili ste si také zadné dvierka a týchto 50 mil. vám tam slúži ako taká malá záloha, aby ste mohli tieto svoje sľuby o dotáciách naplniť, ako spomínala Anka. Dobre, to len toľko na okraj. Ďakujem pekne.

Ja si myslím, že veľmi dobre pani ministerka vedela, že tento zákon nebude prijatý v Európskej komisii a bol to vlastne vyslovený ťah na politický marketing v tom čase pre ňu a teraz v tomto čase, aby mohli v rámci volieb do Európskeho parlamentu poukazovať, aká zlá Európska únia nám tu narobí škrty cez rozpočet a zlý Sulík, ktorý tam vlastne poukáže na nejaké zákony. No najlepšie by bolo, aby sme mlčali, aby sa tuná všetko robilo pod, že účel svätí prostriedkom, lebo nedodržiavanie zákonov v našej krajine je, žiaľ, praxou a je praxou najvyšších orgánov tejto spoločnosti, ktorá bezohľadne funguje v rozpore so zákonmi, len s cieľom sa tváriť, ako akí sú dobrí, ako nejaká monarchia, ktorá tuná rozkazuje, nemusí dodržiavať zákony. To si budeme vidieť aj zajtra pri rannom bode o odvolávaní jej kolegu ministra Érseka.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej.
Dohoda o strategickom partnerstve predstavuje moderný a komplexný inštitucionálny rámec spolupráce medzi EÚ a Kanadou ako globálnych aktérov spolupracujúcich na presadzovaní jej spoločných hodnôt a zásad v kľúčových oblastiach zahraničnej politiky. Vzájomná spolupráca medzi EÚ a Kanadou je zakotvená spolu v šiestich hlavách dohody, pričom odráža naše spoločné základné hodnoty a vytvára predpoklady pre užšiu spoluprácu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu, medzinárodného mieru a bezpečnosti, ďalej v oblasti hospodárskeho a trvalo udržateľného rozvoja, spravodlivosti či podpory politického dialógu.
Za Slovenskú republiku dohodu podpísal na okraji zasadnutia stálych predstaviteľov stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Európskej únii Peter Javorčík dňa 26. októbra 2016. Slávnostný podpis dohody medzi EÚ a Kanadou sa uskutočnil 30. októbra 2016 v Bruseli, pričom v mene Európskej únie ju podpísali predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk a spolusignatárom bol aj vtedajší predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Za Kanadu dohodu podpísal predseda vlády Justin Trudeau. Vnútroštátna schvaľovacia procedúra bola k dnešnému dňu ukončená v osemnástich členských krajinách.
Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, t. j. zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Kanada, na strane druhej.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 1208 vo výboroch.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s dohodou na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal v Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 505 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 157 odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch (tlač 1208a).
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zároveň ma výbor určil za spravodajcu výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Takže príjemný, dobrý deň prajem, milé dámy, vážení páni, pani ministerka, pán predsedajúci, dovoľte mi len veľmi stručne a krátko k tejto veci.
Viem, že si veľa ľudí na Slovensku mýli túto záležitosť s inou záležitosťou, ktorá tiež súvisí s Kanadou, a to je známa CETA, čiže Komplexná hospodárska a obchodná dohoda, ktorá už začala fungovať v provizórnom režime a ktorá sa stále zatiaľ nedostala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme ju definitívne dotiahli do úspešného konca. A v tejto súvislosti by som rád pripomenul dva výroky ešte z novembra 2017, ak dovolíte, a teda dohodou o, "dohodou Európska únia potvrdila svoju významnú pozíciu v obchode, v obchodnom svete a fakt, že jej patrí popredné miesto pri tvorbe politiky na globálnej úrovni", čo zdôraznil šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga. A potom ďalší citát: "Ide o veľký úspech Únie aj slovenského predsedníctva a dôkaz o dôveryhodnosti akcieschopnosti Európskej únie. Je to obojstranne výhodná dohoda, ktorá sa môže stať vzorom a referenciou pre podobné dohody s inými štátmi."
Ja sa teda pýtam, ak tu máme takúto politickú vôľu ísť čo najrýchlejšie s touto dohodou vpred aj v rámci Slovenskej republiky, kde to viazne? Obávam sa, či CETU nepostihol podobný osud ako obrannú a bezpečnostnú stratégiu, a dúfam, že tieto moje obavy nie sú opodstatnené.
Takže pokiaľ máte vy, pani ministerka, alebo prípadne vedenie Národnej rady informácie k tejto téme, radi by sme ich tu v pléne privítali, pretože, samozrejme, túto dohodu, ktorú pani ministerka prezentovala, podporíme, je to obojstranne výhodná záležitosť, ale rovnako tak vnímame aj obojstranne výhodne obchodnú dohodu s Kanadou, ktorú, ako som povedal, sme ešte donedávna aktívne podporovali a teraz sa po nej akosi zľahla zem.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Medzinárodný trestný súd je zatiaľ jediným stálym medzinárodným súdom príslušným stíhať jednotlivcov za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva, genocídium, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločiny agresie. Rímsky štatút ako zakladajúca zmluva Medzinárodného trestného súdu, prijatý na diplomatickej konferencii v Ríme v roku 1998, pravidelne prechádza významnými zmenami. V nedávnom období rezonovali tzv. Kampalské dodatky, ktorými sa okrem iného definoval zločin agresie.
Najnovšia zmena, prijatá konsenzom v podobe troch dodatkov na zhromaždení štátov zmluvných strán dňa 14. decembra 2017, rozširuje skutkovú podstatu vojnových zločinov o použitie troch konkrétnych druhov zbraní, ktoré sú v medzinárodnom vojnovom práve zakázané.
Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky sú dodatky medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide teda o medzinárodné zmluvy prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky s prednosťou pred zákonmi v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou dodatkov uznesením č. 507 z 20. novembra 2018. Vzhľadom na kategorizáciu dodatkov podliehajú vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním listín o ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky.
Pred nadobudnutím platnosti dodatku pre Slovenskú republiku budú publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Implementácia dodatkov nevyžaduje zmeny vo vnútroštátnej legislatíve.
V súlade s čl. 121 ods. 5 Rímskeho štatútu nadobudnú dodatky platnosť pre Slovenskú republiku uplynutím jedného roka odo dňa uloženia ratifikačných listín v depozitári zmlúv, ktorým je generálny tajomník OSN. Dodatky k dnešnému dňu síce neratifikoval žiadny štát, vo viacerých štátoch však, podobne ako u nás, prebieha vnútroštátny schvaľovací proces. Slovenská republika je dlhodobým a aktívnym podporovateľom Medzinárodného trestného súdu či širšie medzinárodnej spravodlivosti role of law alebo dodržania medzinárodného humanitárneho a vojnového práva. Je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu od začiatku jeho platnosti a v decembri 2017 bola jedným so spolupredkladateľov rezolúcie, ktorou sa dodatky prijali. Rok 2018 bol rokom pripomenutia si 20. výročia založenia Medzinárodného trestného súdu a v roku 2019 si pripomíname 70. výročie Ženevských dohovorov. Ratifikácia troch dodatkov článku 8 Rímskeho štatútu tak predstavuje aj v aktuálnej situácii vhodne načasovaný, viditeľný a jednoznačný príspevok Slovenskej republiky k už spomenutým princípom.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a súčasne rozhodnúť, že dodatky sú medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1399 z 20. februára 2019 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 19. marca 2019 č. 577 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 134 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že predmetné dodatky sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že dodatky sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením zahraničného výboru Národnej rady č. 139 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko sa dlhodobo profiluje ako podporovateľ politiky otvorených dverí NATO a rozširovanie Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím vás, pani kolegyňa, prosím administrátorov, aby telefonovali v sále tichšie. Pani kolegyňa, haló, pani kolegyňa! Môžem vás poprosiť o kľud v sále?
Nech sa páči.

Laššáková, Ľubica, ministerka kultúry SR
Je pre nás dôležité, aby sme ukotvili štáty v našom susedstve a na západnom Balkáne v európskych a euroatlantických štruktúrach. Rozširujeme tak priestor stability a bezpečnosti v Európe.
Západný Balkán je prvým regiónom úspešne projektovanej stability od operácie na ukončenie násilia v roku 1999 cez stabilizačnú misiu po úspešné rozšírenie NATO o Slovinsko, Chorvátsko, Albánsko, Čiernu Horu a teraz Severné Macedónsko. Región predstavuje zároveň dôkaz a potenciál úspešnej spolupráce Európskej únie a NATO. Je to v zmysle napĺňania slovenských zahraničných priorít, ale takisto v zmysle dlhodobých záväzkov spojencov NATO usilujúcich sa o stabilitu a prosperitu partnerských krajín v regióne západného Balkánu.
V kontexte tejto politiky už dávno odovzdávame svoje skúsenosti z nášho prístupového procesu štátom, ktoré sa usilujú o členstvo v euroatlantických štruktúrach. Zasadzujeme sa za to, aby sa každá európska krajina po splnení všetkých kritérií mohla stať plnoprávnym členom Aliancie. Takou krajinou je aj Severomacedónska republika. Nadobúda štandardy a princípy NATO v rámci Akčného plánu pre členstvo od roku 1999. Severné Macedónsko sa aj vďaka dlhodobej účasti v predvstupových procesoch stabilizovalo, urýchlilo demokratickú transformáciu a prekonalo vnútropolitické krízy. Je príkladom motivačnej sily, ktorú má perspektíva euroatlantickej integrácie. Potvrdzuje správnosť podpory politiky rozširovania, ktorá zároveň zvyšuje vplyv a rešpekt demokratickej komunity. Konkrétne v prípade Skopje vidíme príklad úspešnej spoločnej komunikácie predstaviteľov NATO a Európskej únie, ktorá prispela v roku 2016 a 2017 k pozitívnej zmene politickej situácie a zvýšenému úsiliu na ceste reformy a integrácie.
Pozvanie pre Macedónsko na prístupové rozhovory vedúce k členstvu v NATO bolo pozitívnym momentom politiky otvorených dverí NATO počas roka 2018. Zároveň predstavoval ocenenie historickej dohody medzi Macedónskom a Gréckom zo strany medzinárodného spoločenstva NATO. Spojenci boli od momentu dosiahnutia historickej dohody o názve krajiny vzácne jednotní v podpore čo najrýchlejšieho ukončenia prístupového procesu a plného členstva Skopje.
Okrem strategickej komunikácie a potvrdenia suverenity rozhodovania Aliancie má zavŕšenie integrácie Severného Macedónska stabilizačný efekt v regióne rozšírením o ďalšieho člena NATO na západnom Balkáne. V úspešnom zavŕšení prístupového procesu Severného Macedónska vidíme aj povzbudenie pre ďalších ašpirantov a potvrdenie zmysluplnosti pokračovania dynamického procesu v politickej a bezpečnostnej doméne.
Severomacedónska republika prešla neobyčajne dlhú, náročnú, ale zmysluplnú cestu budovania strategického dialógu a spolupráce so štátmi NATO. Vyvinula maximálne úsilie na to, aby zaviedla nevyhnutné reformy - (kýchnutie v sále) na zdravie - a dnes ešte pred ukončením integračného procesu sa už správa ako plnohodnotný člen.
Pozvanie Macedónska stať sa členskou krajinou organizácie Severoatlantickej zmluvy s jedinou podmienkou vyriešenia bilaterálneho sporu o názov krajiny bolo dávnejším rozhodnutím vrcholnej schôdzky NATO v roku 2008 v Bukurešti. Dohoda Atény - Skopje z júna 2018 umožnila na júlovom summite Aliancie rozhodnutie začať bezprecedentný prístupový proces, ktorý v priebehu niekoľkých mesiacov zavŕšilo prístupové rokovania NATO s Macedónskom. V januári tohto roku úsilie Severomacedónskej republiky po dosiahnutí dohody s Gréckom o názve republiky spojenci ocenili, keď dostala formálne pozvanie do NATO. Po úspešnom zavŕšení prístupových rokovaní 6. februára 2019 stáli predstavitelia členských krajín v Severoatlantickej rade podpísali Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky. Po jeho ratifikácii vo všetkých členských štátoch a ratifikácii Severoatlantickej zmluvy Severomacedónskou republikou sa Severomacedónska republika stane plnohodnotným 30. členom Aliancie.
Návrh protokolu, ako ho teraz schvaľujeme, je historickým momentom nielen pre Severomacedónsku republiku, ale aj pre západný Balkán a pre samotnú Alianciu. Integráciou Severomacedónskej republiky do NATO sa posilní aj naša vlastná bezpečnosť. Chceme na západnom Balkáne krajiny, v ktorých funguje právny štát a ktoré majú stabilnú ekonomiku.
Prijatím Severomacedónskej republiky do NATO vysielame dôležitý signál aj ďalším štátom, ktoré sa usilujú o členstvo. Vedia, že ak splnia podmienky a kritériá, majú rovnakú možnosť ako Severomacedónska republika.
Pozvanie Severomacedónskej republiky bolo dlho očakávaným a som presvedčená, že aj správnym rozhodnutím. Takisto je dôkazom, že spojenci dokážu v záujme bezpečnosti a spoločného zdieľania hodnôt prekonať národné obmedzenia a dosiahnuť konsenzus aj v citlivých otázkach národného významu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ratifikáciou prístupového protokolu Severomacedónskej republiky do NATO potvrdí Slovensko svoj úprimný záujem o novodobú, bezpečnú a demokratickú podobu západného Balkánu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1472 z 12. marca 2019 na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. marca 2019 č. 182 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 137 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto protokolom a spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu (tlač 1348a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 141 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.