44. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, toto nie je zlyhanie iba samotného ministra. Ja to chcem opäť zdôrazniť, že toto je zlyhanie celej vlády, pretože pán minister, sám ste hovorili o tom, čo sa snaží robiť a tak ďalej, ale je limitovaný práve rôznymi politickými väzbami samotnej vlády. Tá mu mnohokrát nedovolí konať tak, ako by chcel, či už z hľadiska priorít, alebo aj z hľadiska samotných skutkov. A to, že sú, že naozaj politika veľmi silno zasahuje aj do tohto, inak by mal byť, praktického rezortu, je zjavné aj na tom, ako sa tie priority určujú. Pretože dodnes nemáme nejaký zoznam priorít na základe tvrdých dát, čiže zmeranej intenzity a podobne. Stále sa rozhoduje o úsekoch na základe nejakých politických chúťok, preferencií alebo čohokoľvek iného, čo je čisto politické. Takže toto je ten problém, ktorý tu tiež treba natieniť a ktorý veľmi silno vplýva aj na to, že tento rezort je v takom zlom stave, akom je.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Elemér, ja nehovorím, že na juhu nepotrebujete cesty. Určite aj tam žijú ľudia a určite si aj tam zaslúžia veľmi dobré cesty. A ak ja budem mať možnosť to ovplyvniť, tak budem sa vždy snažiť, aby sa aj pomohlo juhu. Ale teraz vlastne rozpráva o tom, že sa neplní programové vyhlásenie vlády, a ja na to stále poukazujem. Ale som rád, že v tvojom vystúpení si spomenul Oravu, a to si veľmi vážim.
Ďakujem.

Nemám reakciu, pán predsedajúci, len veľmi pekne chcem kolegom poďakovať za faktickú. Ďakujem pekne, páni kolegovia, zvlášť pánovi Pčolinskému.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nemyslím si, že sme tu mali dnes rokovať o odvolávaní ministra, ktorý plní a pokračuje v prvkoch, ktoré naštartovala už predchádzajúca vláda. Osobne považujem za veľmi dôležité, že súčasný minister sa rozhodol nepozerať na výstavbu diaľnic politicky, neškrtal v rozbehnutých projektoch, ako to sme boli svedkami v časoch vlády v rokoch 2010 – 2012, hlavne v podaní vtedajšieho ministra dopravy pána Figeľa, ale pristúpil k téme čisto odborne.
Keby pán Figeľ bol vtedy podpísal to, čo bolo pripravené, dneska sa nemusíme baviť o tuneli. Keby nebol spravil to, čo spravil v roku 2010, neboli by sa dostali firmy, ktoré podnikajú v stavebníctve, do tej situácie, do ktorej sa dostali. Či to je Doprastav, či je to VÁHOSTAV, či je to Skanska alebo je to ZIPP-ka, alebo sú to ktoré firmy. Treba povedať, v stavebníctve robí zhruba 145-tisíc ľudí. Zhruba 9 520 firiem a živnostníkov je v tom. Živnostníci všetci sa dostali po situácii, ktorú nastolil vtedy pán Figeľ, väčšinou do krachu a nakoniec sme zachraňovali Doprastav, tak isto sa zachraňoval čiastočne aj; pardon, VÁHOSTAV, zachraňoval sa Doprastav, ale prešli reštrukturalizáciami väčšinou stavebných firiem na Slovensku. Je to pomerne veľká časť ľudí, ktorí v stavebníctve robí a robí za pomerne nízke peniaze.
Prečo o tom hovorím? Nielenže sa venujem, že ste odvolávali ministra, ale skúste, Doprastav pohorel v Poľsku, skúste nájsť nejakú firmu našu, ktorá by stavala v Rakúsku, Nemecku alebo kdekoľvek inde. Každý si stráži domáci trh. Tie konzorciá, ktoré sú tu vytvárané, sú vytvárané umelo, prakticky vysúťažia sa za ceny, za ktoré sa tie, či ten tunel, ale to isté nás čaká pri Bratislave, pretože keď raz Bratislava bola vyprojektovaná a projektant odhaduje cenu 3,8 mld. až 4, tak nemôže byť postavená za 2,2. Čiže čaká nás tá istá situácia.
Vraciam sa ešte aj k tomu tunelu. Iste ste niektorí pozerali Českú televíziu a pozreli ste si Strahovský tunel. Strahovský tunel tiež si nevedeli, Praha, mesto, spraviť, čo má s tým robiť, tak pozvala nezávislých odborníkov. Tunel, tak ako beriem aj náš tunel, keby sme ho boli dali, vtedy podpísali, tak by bol stál tých okolo 800, možno do 900 mil., dneska bude stáť iste 1,5-krát viac, ako je to, ten, kto to dostavia. Takže preto hovorím, treba, žiadna stavba alebo máloktorá stavba, tak ako je vyprojektovaná a tak ako je cenník nastavený, sa dá za tú cenu postaviť. Nehovoriac o tom, že čím sa stavba predlžuje, tak tie náklady rastú minimálne 8 až 10 % ročne.
Samozrejme, že aj minister Érsek mal svoju zodpovednosť, že, a je tiež, v niektorých prípadoch mal urobiť zmeny skorej. Ale pokiaľ sa týka konzorcia tohto, nespravil žiadnu chybu. Rokoval, pretože keď je raz podpísaná zmluva, ťažko sa z tej zmluvy vycúva, pokiaľ by konzorcium nebolo na túto celú záležitosť pristúpilo.
Takisto som prekvapený, že kritizujete ho za systém výberu diaľničných poplatkov od motoristov. Pripomeniem iba základné fakty. Elektronický systém predaja diaľničných známok motoristom je asi o polovicu lacnejší, ako bol v časoch, kedy bolo treba známky reálne tlačiť, lepiť na okná, ak si aj odmyslíme nemilú povinnosť každý rok tieto známky zoškrabávať z čelných skiel áut, tak vďaka elektronickému predaju sa už nikomu nestane, že by si známku nevedel kúpiť, lebo sú vypredané. Systém navyše prispel k podstatnému zlepšeniu výberu poplatkov v miliónoch euroch, ktoré sú dnes použité na opravu, údržby a diaľnic.
Čo sa týka zahraničných vodičov, tak tu musíme porovnať ministrovu prácu s minulosťou, Kým neboli elektronické nálepky, kontrolovalo sa iba priamo na mieste, teda rovnako, ako sú dnes kontrolovaní zahraniční vodiči, a presne tak, ako to robia u susedov v Rakúsku. Náš minister podľa mojich informácií ešte v spolupráci s ministerstvom vnútra zintenzívnil tieto kontroly. Takže aby sme boli presní, vy chcete odvolávať ministra za to, že zlepšil kontrolu diaľničných známok u cudzincov. Áno, pokuty zahraničia neodchádzajú elektronicky, ale ak by ste sa o problematiku čo len trochu zaujímali, mali by ste vedieť, že takto sa pokuty neposielajú ani z Rakúska, Česka, Poľska, ale ani z iných štátov, či už preto, že tieto krajiny sú pozadu za Slovenskom a nemajú elektronický systém predaja, alebo pretože nie je to v súlade s pravidlami v Európskej únii?
Počul som váš argument, ktorý, o tom, čo funguje v Maďarsku, ale ak si dáte spraviť právnu analýzu tohto postupu, tak budete vedieť, že je sporný. Aj Rakúšania sa pokúšali určité veci, potom od toho upustili. Preto minister spravil jedinú správnu vec a veľmi aktívne tlačil v Bruseli na to, aby sa zmenili európske predpisy. To sa podarilo vďaka nemu a rozhýbať Európu a nerád hovorím, ale aj niektorí opoziční europoslanci túto jeho snahu skôr torpédovali, ako by jej pomáhali. Čo urobili naši europoslanci preto, aby sme mohli čo najskôr vymáhať pokuty za chýbajúce diaľničné známky od zahraničných vodičov? Ale to už je na ich svedomí.
Takže ak by som to zhrnul, kritizujete ministra, ktorý zlepšuje systém elektronického predaja diaľničných známok. Ten dnes funguje lacnejšie ako starý systém. Prináša štátu viac peňazí a zlepšil sa aj dohľad nad zahraničnými vodičmi. Kritizujete ministra za to, že nijako nespomalil alebo, naopak, urýchľuje výstavu diaľnic, pripravuje, rozbieha nové projekty, ktoré Slovensko potrebuje. Opozícia nevidí súvislosti nášho ekonomického rozvoja, že kapacity zamestnanosti a výroby na západnom Slovensku vyčerpávajú a treba práve diaľničnú sieť na to, aby sme mohli lákať zahraničných investorov na stred a východ krajiny, kde máme rezervy. To znamená šikovných ľudí a výrobné priestory.
Chcel by som sa vrátiť ešte k niektorým veciam, ktoré ste tu nastoľovali, cestovný ruch, ale aj leteckú dopravu. Nechcem sa vracať k letiskám, pretože pôsobil som dlho v cestovnom ruchu a, bohužiaľ, sme spravili zásadnú chybu, kedy sme národného prepravcu, keď sme ho začali budovať v ´95. a vláda nám vtedy nepomohla, s nebohým podpredsedom parlamentu, s pánom Veteškom, keby bol vtedy vznikol národný prepravca, možno by sa aj cestovný ruch na Slovensku ďaleko viac rozhýbal.
Hovorili sme tu o letiskách, ale aj k letiskám sa, myslím, vrátime, keď príde zákon, ktorý ministerstvo dopravy pripravuje, pretože ja beriem, že potrebujeme letisko v Piešťanoch, Žiline, ale ja vám hovorím, že tie náklady sú tak vysoké a ekonomické veci, že nie sme ich schopní udržať, budeme mať problém, aby nám fungovalo letisko v Bratislave, Košiciach a ešte aby sme zabezpečili ako-tak letisko v Poprade. Pretože charterové lety, ktoré sú, a my nemáme tak solventnú klientelu, aby ako, tú, čo ste spomínali, ktoré by mohlo, ktorá by mohla zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na jednotlivé letiská. To isté treba povedať, že aj keď prešlo, cestovný ruch z ministerstva hospodárstva na ministerstvo dopravy, je pomerne krátky čas a takisto má málo peňazí na to, aby robilo tú propagáciu a ten marketing, ktorý potrebujeme. Aj keď sme určité veci v prospech cestovného ruchu spravili, ale poviem otvorene, že ani jedna vláda od vzniku samostatnej Slovenskej republiky spravila pre cestovný ruch veľmi málo. Takže je zbytočne vyčítať pánovi ministrovi Érsekovi túto záležitosť.
Ďakujem.

Pán kolega, zareagujem len na jednu vec, ktorú ste povedali v úvode, kde ste pochválili pána ministra za to, že neškrtal výdavky alebo projekty, ktoré boli pripravené v predchádzajúcich vládach. Nuž, tak ani nemohol, veď teda predtým ako bol opozičným poslancom, no a potom sa stal za MOST členom vlády kontinuity Roberta Fica, tak ako by si mohol dovoliť škrtať nejaké projekty, ktoré pripravili dve predchádzajúce vlády Roberta Fica, však teraz je vlastne ako MOST s nimi v jednom šíku a v jednej línii. Takže to nemalo byť, to ste ho nemuseli chváliť, to bolo asi automatické.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja chcem zareagovať na jednu vec, kde ste hovoril vlastne o tých cenách, za ktoré sa obstarávajú jednotlivé úseky alebo teda stavby, že sa obstarávajú za nízku cenu a stoja pritom veľa, preto sa nedajú dostavať. Ja tam vidím také dva problémy. Jeden je, že na jednej strane niektoré firmy na to, aby získali tú zákazku, tak tú cenu naozaj výrazne podcenia, len aby sa k nej dostali, so zámerom, že následne, keď už teda tú zákazku vyhrajú, tak potom ju budú dodatkovať a zároveň si teda dobehnú tú cenu. Takže toto je podľa mňa veľký problém. Na druhej strane tam vidím problém, aj čo sa týka tej efektivity stavieb a samotných tých cien, pretože vidíme, že naozaj cena za kilometer tu za posledné roky nesmierne narástla a oháňať sa tu rôznymi argumentami, ktoré znejú až mnohokrát nelogicky, len pod zámienkou, aby sa naozaj mohlo zaúčtovať enormné peniaze. Takže to len na margo toho.
Ďakujem.

Pán kolega, vy ste zo strany SMER a dovoľte mi, aby som vám politicky prilepil zodpovednosť za problémy tunela Višňové, za to, že táto stavba skrachovala, že momentálne je tam stavba duchov, najväčšia jaskyňa na Slovensku, a zdôvodňujem to tým, že za jednofarebnej vlády SMER-u ste renomované konzorcium Skanska a STRABAG vylúčili svojimi vlastnými úradmi na doslova somarinách, na jednotlivých kótach a nejakých šachtách v nezáväznej stavebnej dokumentácii. A takýmito doslova somarinami ste zdôvodňovali, že to nebolo odovzdané, tá stavba, renomovaným firmám, ktoré mali skúsenosť s takýmito náročnými stavbami, a dostal to pán Remeta, ktorý nemal žiadne skúsenosti s takýmto náročným projektom. A kým sa rozbehol, len uplynuli dva roky.
Takže, pán Muňko, chcem len z tohto miesta vám osobne, teda ako strane SMER, prilepiť s plnou vážnosťou politickú zodpovednosť za zlyhanie D1 v okolí Žiliny a tunela Višňové.

Ďakujem. Ja nadviažem na kolegu Marosza, a teda treba pripomenúť trošičku politickú zodpovednosť. Keď pán poslanec Muňko hovorí o letiskách, netreba zabúdať aj na to, akým spôsobom sa vyvíjala privatizácia bratislavského letiska. Ja len tak na margo celej tejto záležitosti, ak by v tom čase, v roku 2006, tu neprišla vláda Roberta Fica a nezrušila doslova na poslednú chvíľu privatizačný projekt, už dnes nám na bratislavské letisko mohla chodiť rýchlodráha z letiska viedenského a pravdepodobne by aj počet letov vyzeral trošičku inak, ako vyzerá v súčasnosti, nehovoriac o predraženej rekonštrukcii a mnohých ďalších veciach, ktoré s týmto letiskom súvisia.
Ak teda spomína pán poslanec Muňko národného leteckého prepravcu, tak sa desím, pretože mi je jasné, že by to vyzeralo veľmi podobne ako v prípade akéhokoľvek štátneho majetku. A ak by to ale malo byť niečo, čo má byť funkčné, ja už som tu dnes spomínal, akým spôsobom sa v roku 2014 – 2015 podarilo zmeniť napr. situáciu airBaltic. Takže aj do vašej pozornosti, pán poslanec, dávam informácie, že v roku 2011 bola lotyšská letecká spoločnosť v strate 120 mil. pri tržbách 350 mil. eur a v súčasnosti patrí národný letecký prepravca pobaltskej krajiny medzi najlepších zamestnávateľov v krajine, je svetovou jednotkou v dochvíľnosti letov, prevádzkuje flotilu tridsiatich lietadiel, ktoré vlani prepravili 2,9 mil. pasažierov do vyše šesťdesiatich miest sveta. Ak chcete takéhoto národného prepravcu fungujúceho na komerčnom princípe, to by som rád zdôraznil, potom sa o tom môžme rozprávať, ale všetko ostatné, pre pána kráľa, neškoďme už tejto krajine.

Pán poslanec, cestovný ruch, všetky krajiny okolo majú svojho národného prepravcu. My ho dneska už nebudeme mať. Všetci prepravcovia, viete, prečo krachujú na Slovensku? Nebudem tu rozvádzať, lebo som v tej problematike naprosto doma. Viete, nerád, ja vás nepoučujem v zahraničnej politike, a chcete ma poučovať? 30 rokov robím cestovný ruch a leteckú dopravu, ktorú poznám.
Ale chcel som sa vrátiť k jednej veci, to, čo ste povedali. Jediné šťastie, že sme neprivatizovali, že neodišlo naše letisko pod konzorcium rakúskeho letiska, lebo v tom momente by sme asi nič nemali. Pretože ja viem, koľko predávame leteniek ročne, zhruba odhadujem, že pomaly 200 až 250 mil. euro sú letenky, ktoré odlietajú naši ľudia z Viedne. Pokiaľ sa týkalo, Viedeň chcela prebudovať naše letisko na Cargo, to sme chceli aj my prebudovať, aby tu bolo Cargo letisko a s Cargom letisko, to, čo dneska je v Luxembursku, hlavne pre Číňanov a Rusov. Proste ani jeden, ani druhý problém nevyšiel, ale nie je to otázka teraz, aby som vás tu zaťažoval, pokiaľ sa týka bratislavského letiska, pretože to poznám dôverne. Ja som povedal, jaké sú náklady. Viem, koľko lietajú ľudí zo Slovenska, a viem, čo Slovensko z hľadiska aj potrebuje. A keď vie to odlietať Ryanair, tak som presvedčený, že za pomoci štátu, pretože, ani nieže štátu, žúp, by sa dali niektoré linky otvoriť a postupne začať lietať, ale to je na dlhú diskusiu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, dovoľte mi využiť príležitosť a vystúpiť na tejto mimoriadnej schôdzi s dvomi kritickými pripomienkami k vašej práci, ktoré síce nie sú uvedené v zdôvodnení na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, ale pomenúvajú dva veľké problémy, s ktorými sa na mňa obracajú viacerí ľudia a ktoré dlhodobo neriešite, preto považujem za dôležité, aby dnes zazneli.
Prvá kritická poznámka sa týka problematickej prevádzky tzv. žltých vlakov na trati Bratislava – Komárno, ktoré prevádzkuje RegioJet. Problémy s plynulosťou vlakovej dopravy na tejto trati totiž nespôsobuje súkromný dopravca RegioJet, ako by mnohí chceli tvrdiť, ale príčinou rôznych meškaní a výluk sú zlyhania Železníc Slovenskej republiky, ktoré sú zodpovedné za údržbu koľají; a toto je plne vo vašej kompetencii, pán minister.
Pán minister, na hodinu otázok kladiem opakovane na vás nasledovnú otázku: Koľko bolo v roku 2017 takých dní, keď na akomkoľvek úseku trate Bratislava – Komárno neboli žiadne plánované alebo neplánované výluky z dôvodu údržby trate zo strany Železníc Slovenskej republiky? Povedané inak, koľko bolo takých dní, keď bola na tejto trati plynulá doprava na celom úseku z Bratislavy do Komárna? A na porovnanie, koľko bolo takých dní v roku 2018? Táto moja opakovane položená otázka zatiaľ nebola vyžrebovaná, ale ja ako Šamorínčanka a aj vy ako Šamorínčan zrejme poznáme aspoň približnú odpoveď, resp. obaja registrujeme negatívny trend, ktorý ukazuje, že vlaková doprava na tejto trati je čoraz nespoľahlivejšia. A obaja vieme, že to nie je zapríčinené tým, že by nebol RegioJet schopný dodržať harmonogram. Problémom je trať, ktorú spravujú Železnice Slovenskej republiky.
A vy by ste sa, pán minister, nemali nečinne prizerať, ako sú tieto komplikácie s tzv. žltými vlakmi, ktoré by mohli byť v porovnaní s katastrofálnou cestnou dopravou medzi Bratislavou a Dunajskou Stredou, efektívnou, spoľahlivou, ekologickou a hojne využívanou spojnicou miest a obcí južného Slovenska s hlavným mestom. Nemali by ste sa prizerať, ako sú tieto komplikácie vodou na mlyn Andrejovi Dankovi, predsedovi Slovenskej národnej strany, ktorý keby mohol, tak by tie žlté vlaky už dávno zrušil. Potvrdzujú to jeho výroky štyri dni pred voľbami v roku 2016, keď v debate Hospodárskych novín povedal, citujem: "Neznášam tie žlté vlaky a autobusy, radšej mám tie naše. Žlté vlaky a autobusy musia ísť preč!" Koniec citátu.
Čo ste urobili, pán minister, pre to, aby ste nadobro zarazili toto blúznenie Andreja Danka? Čo ste urobili, pán minister, pre to, aby prevádzka týchto vlakov na trati Bratislava – Komárno nebola Železnicami Slovenskej republiky ako správcom železničných tratí na Slovensku ak nie sabotovaná, tak zbytočne komplikovaná? Je vašou zodpovednosťou zabezpečiť, aby železnice neignorovali problémy, ktoré komplikujú prevádzku týchto vlakov súkromnému prepravcovi, ale aby ich riešili. Čo ste urobili, pán minister, pre to, aby ohľadom trate Bratislava – Komárno padlo nejaké strategické rozhodnutie, ktorého by ste sa držali ako vy, tak aj vaši nasledovníci vo vašej funkcii?
Odpoveďou je, že nič, tejto zodpovednosti sa vyhýbate. Prečo? Z politických dôvodov? Nemáte dostatok politických žetónov na riešenie dopravy na juhu Slovenska? Dovoľte stručnú genézu, ktorá vysvetlí, čo vám konkrétne v tomto prípade vyčítam.
V novembri 2016 ste prisľúbili riešenie kolabujúcej vlakovej dopravy na trati Bratislava – Komárno v podobe dobudovania dvojkoľajnej trate. V novembri 2017 som vám tento prísľub pripomenula v interpelácii. V odpovedi na moju interpeláciu ste uviedli, že zdvojkoľajnenie kritických úsekov tejto trate nie je možné naštartovať, lebo je to veľmi komplikované. Ako riešenie ste vtedy ponúkli výstavbu nových výhybní. V roku 2018 nespokojnosť obyvateľov obcí a miest na juhu Slovenska, ktorí každodenne cestujú vlakom do práce a do škôl v Bratislave, kulminovala. Preto ste urobili gesto. Ponúkli ste zdieľanie svojho ministerského auta.
Skutočné riešenie problému ste však stále neponúkli. Ľuďom ste chceli zalepiť ústa tým, že ste znova vrátili do hry zámer zdvojkoľajniť túto trať na všetkých úsekoch. Citujem: "V budúcnosti sa preto uvažuje aj o možnosti prípadného zdvojkoľajnenia. K investičným zámerom zároveň patrí pridanie ďalších zastávok." Koncom roka 2018 ste však už druhýkrát popreli prísľub, ktorý ste ľuďom dali. V januári tohto roka ste sa nechali počuť, že dvojkoľajka určite nebude, ale že riešením môžu byť vysokokapacitné poschodové súpravy, ktoré by odviezli viac cestujúcich.
Táto genéza problému, ktorý dlhodobo trápi obyvateľov južného Slovenska, je dostatočným príkladom toho, ako nie ste schopný problémy nieže vyriešiť, ale nedokážete k nim v priebehu troch rokov ani len zaujať jednoznačné stanovisko. A dôvodom sú pravdepodobne, ako spomenuli aj viacerí moji predrečníci, politické tlaky vo vnútri koalície, ktoré z vlády vysávajú všetku energiu a paralyzujú ju pri hľadaní riešení problémov, ktoré skutočne trápia ľudí v tejto krajine.
Druhá kritická poznámka sa týka vášho ignorovania požiadaviek ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí vás dlhodobo pri každej možnej príležitosti žiadajú, aby ste upravili legislatívu v oblasti výstavby tak, aby bola konečne v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi, ako aj s prísľubmi opatrení vo viacerých akčných plánoch na národnej úrovni, ktoré majú zlepšiť život osobám so zdravotným znevýhodnením. Poprosili ma, aby som vám pri tejto príležitosti tlmočila ich nespokojnosť s tým, ako vytrvalo ich oprávnené požiadavky ignorujete. Dovolím si zacitovať z listu pána Milana Měchuru, zástupcu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím, ktorý som dostala mailovou poštou v súvislosti s mimoriadnou schôdzou a v ktorom vysvetľuje, prečo sú pre ľudí so zdravotným znevýhodnením tieto požiadavky dôležité.
Citujem: "Prístupnosť fyzického prostredia a bezbariérové užívanie stavieb je pre osoby so zdravotným postihnutím jednou z najdôležitejších zložiek ich života. Bohužiaľ, občania so zdravotným postihnutím sa naďalej stretávajú na Slovensku so stavbami, a to i novými, ktoré sú pre nich z hľadiska prístupnosti nevhodné, prípadne sú prístupné len s komplikáciami. Predstavujú pre nich fyzické bariéry, ktoré len s ťažkosťami prekonávajú. Občania so zdravotným postihnutím vkladali veľké nádeje do od roku 2016 pripravovaného zákona o výstavbe, ktorý by mohol výrazne napomôcť tomu, aby stavby s architektonickými bariérami, a teda pre niektoré skupiny občanov tým pádom neprístupné, už nemohli byť na Slovensku postavené a skolaudované. Jednou z podmienok – ale tou najdôležitejšou – je, aby projekty, proces výstavby a záverečnú kolaudáciu stavieb posudzovali aj odborníci na bezbariérové projektovanie. Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity je schopná takýchto odborníkov pripraviť.
Je mi ľúto, vážený pán minister, ale na vami riadenom Ministerstve dopravy a výstavy Slovenskej republiky táto opakovane predkladaná zásadná požiadavka zostáva dlhodobo bez odozvy. V návrhu zákona o výstavbe navrhované kontrolné mechanizmy považujeme my ako občania so zdravotným postihnutím za málo účinné. Vaše riešenie, že bariéry budú odhalené až po kolaudácii stavby, nepovažujeme za vyhovujúce, pretože v tom prípade už bude na nápravu neskoro." Koniec citátu.
Možno sa vám zdajú, vážení kolegovia a kolegyne, tieto dve poznámky v porovnaní s problémami neexistujúcich diaľnic či zbabraných tendrov ako podružné. Ale verte mi, že na tieto problémy narážajú konkrétne skupiny našich občanov rovnako a každý deň ako tí, ktorým chýbajú cesty do práce.
Ďakujem za pozornosť.