45. schôdza

Pán kolega, vyslovili ste veľa vecí, ja sa zastavím iba pri dvoch, a to sú kredity a celý proces. Myslím si, že keby sa vydiskutovali tieto veci, tak nemuselo prísť ani k týmto debatám a ten zákon sa mohol prijať naozaj všeobecným konsenzom naprieč všetkými organizáciami.
Iba si pripomeňme to, ako sa tvoril, že od 2017, kedy sa tvoril, a že v júli 2018 bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie, kde bolo, ak sa nemýlim, cez 600 pripomienok a na základe toho potom bol prepracovaný tento návrh zákona naozaj vo veľkom rozsahu a opätovne nebol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, čo - povedzme si pravdu - je aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ktoré hovoria o tom, že keď návrh zákona sa podstatne zmení podľa výsledkov toho pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie a tam sa mohli vydiskutovať všetky tieto drobnosti a veci, ktoré naozaj všetkých trápia. Tam sme sa mohli porozprávať o kreditoch a akým spôsobom tie kredity pretavíme do základných platov, akoby sa mohli zvýšiť základné platy, aby kreditové vzdelávanie už v tej forme, ako ju poznáme teraz, už nemuseli vôbec existovať a naozaj sme mohli dôverovať učiteľom tým, že budú plnohodnotne zaplatení a že sa budú vzdelávať iba z vlastného podnetu preto, že potrebujú, a nebudeme ich stále nútiť do toho, že zvýšte si platy, alebo poďte sa vzdelávať a zvýšite si platy, lebo všetky tie priamo riadené organizácie, ktoré fungujú tak, ako fungujú, vieme, ako zvyšujú tú kvalifikáciu alebo kvalitu vzdelávania jednotlivých učiteľov.
Takže keby sme tento proces reálne dodržali, tak ako zákon by sa mal tvoriť, tak ako by mohli byť v rámci medzirezortných pripomienkových konaní, tam sme to mohli mať vyštrngané, potom sme vôbec nemuseli diskutovať o tom, či tento návrh prijať, alebo ho neprijať.

Ďakujem veľmi pekne. Treba si povedať, že vlastne čo to bolo na začiatku. Na začiatku, keďže nebola politická vôľa, ale ani jednej garnitúry, reálne pristúpiť k tomu, aby učiteľské platy sa dvíhali tak, ako sa patrí v disciplinovaných a civilizovaných krajinách Európy, tak sa vymyslel ten takzvaný - jak Bugár hovorí - gaťafalš alebo podvod a povedalo sa, budeme robiť formálne vzdelávanie a vy keď pôjdete a spravíte si týchto pár kreditov a kľudne nech slovenčinárky chodia na snowbording a matematikárky nech sa učia pracovať v záhradke, len nech majú tie kredity a potom budeme mať nejakú výnimku my, nejaké ospravedlnenie na ministerstve školstva, aby sme vám dali trošku viacej peňazí. To je ten prvý zle zapnutý gombík.
A od neho sa potom pristupovalo k rôznym typom úprav, pretože, samozrejme, učitelia, čo už raz mali, o to nechceli prísť. A jediným dobrým riešením bolo presne to, čo si, Oto, povedal, že teraz mala prísť tá politická vôľa a tak výrazné navýšenie učiteľských platov, aby sa do nich kompenzácia za zrušenie kreditov zmestila a aby sme mohli konečne pristúpiť k tomu, že učitelia sa budú vzdelávať iba tam, kde to potrebujú, že sa bude merať, či to má pridanú hodnotu na samotných hodinách, blokoch alebo projektoch, ktoré s deckami v školách robia, a aby už neboli zajatcami tohto systému, kde musia chodiť častokrát na bezvýznamné vzdelávanie iba kvôli tomu, aby si zaslúžili pár eur navyše ku svojim platom.
Takže namiesto toho, aby sme plošne navýšili, skryli tam kompenzáciu za zrušenie, tak teraz týmto zákonom riskujeme, že to skončí na Ústavnom súde a tie kompenzácie sa budú platiť tak či tak.

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za ich faktické poznámky. Len v krátkosti chcem povedať, že bolo by smutné celý návrh tohto zákona zúžiť na jediný problém, ktorým sú kredity. Myslím si, že tento zákon je pre učiteľov neprijateľný nielen kvôli tomu, že sa im ruší kreditové vzdelávanie, ale ja som vymenoval niektoré ďalšie veci, ktoré v zákone chýbajú alebo boli vypustené zo zákona. Je tam celý rad ďalších vecí, ktoré učitelia kritizujú a o ktorých sa možno ani v tejto sále nehovorilo. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyslovila k tomuto zákonu a požiadala predkladateľov, aby nepodporili tento zákon, aby ho s pokorou stiahli a dopracovali.
Ja budem rozprávať za vysoké školy v oblasti umeleckého vzdelávania. Tento zákon je diskriminačný, vysvetlím prečo. Veľmi citlivo sa dotýka práve vysokých škôl, vysokých škôl s umeleckým, v oblasti umenia, pretože nenapomáha, aby si títo absolventi mohli urobiť doplňujúce pedagogické štúdium pre študentov prvého a druhého stupňa vysokých škôl. Vysoká škola múzických umení aj v priebehu, aj v priebehu a v rozporovom konaní pripomienkovala práve tento návrh zákona a pripomienky Vysokej školy múzických umení neboli, neboli akceptované.
Chcela by som povedať, že práve tento zákon neumožňuje kvalifikačné vzdelávanie formou doplňujúceho pedagogického štúdia pre študentov a absolventov prvého stupňa vysokoškolského štúdia napriek tomu teda, že táto požiadavka bola zo strany ministerstva školstva potvrdená, že bude akceptovaná. V prílohe 1 vyhlášky chýba v kvalifikačných predpokladoch zastúpenie umeleckých študijných odborov pre možnosť uplatnenia absolventov vysokých umeleckých škôl v oblasti výchovy a vzdelávania na strednom i základnom stupni.
Aké to bude mať, aké to bude mať dôsledky? Základné a najmä stredné umelecké školstvo alebo školy umeleckého zamerania na celom Slovensku nebudú môcť dopĺňať kvalifikovaných, kvalifikovaných učiteľov z radov absolventov umeleckých vysokých škôl v žiadnom z týchto umeleckých odborov. To je tanečný odbor, dramatický odbor, všetky dychové nástroje, niektoré sláčikové a klávesové nástroje a podobne. Uvedené špecializácie totiž nie je možné študovať na žiadnej inej vysokej škole ako na vysokej škole umeleckého zamerania.
Je veľmi dôležité, aby sme v tomto zákone, teda tento váš konkrétny zákon neumožňuje získať práve tento kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ v neučiteľských študijných programoch v umeleckých študijných odboroch. On umožňuje iba toto štúdium pre študentov dennej formy druhého stupňa vysokoškolského štúdia a odopiera ju študentom dennej formy bakalárskeho štúdia, ako aj absolventom obidvoch stupňov vysokoškolského štúdia neučiteľských programov, ktorí predtým nenadobudli vyššie odborné vzdelanie. To znamená piaty a šiesty ročník konzervatória. Absolventi bakalárskeho i magisterského štúdia, ktorí prídu na vysoké umelecké školy len s maturitným vzdelávaním, z konzervatória alebo z akejkoľvek inej strednej školy, z gymnázia vrátane zahraničných, zostanú bez možnosti prihlásiť sa na doplňujúce pedagogické štúdium a získať tak požadovaný kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti učiteľa základnej umeleckej školy alebo korepetítora.
Podľa návrhu zákona je v § 10 ods. 1 kvalifikačným predpokladom na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca vzdelanie, no vyžadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej umeleckej školy a korepetítora je podľa § 11 ods. 1 c) najmenej vyššie odborné vzdelanie. Je zrejmé, že samotným štúdiom neučiteľských študijných programov nie je možné získať kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca. Nový zákon tak vytvára legislatívnu bariéru, ktorou nesmierne komplikuje študentom vysokých škôl získavanie pedagogickej kvalifikácie. Tú môžu získať študenti len dennej formy magisterského štúdia, avšak v prípade študentov dennej formy bakalárskeho štúdia takáto možnosť chýba.
Zároveň vzniká v ďalšom § 43 ods. 8 zákona výrazná komplikácia aj pre absolventov bakalárskeho a magisterského stupňa, ktorí by chceli absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium v externej forme. Tento paragraf totiž umožňuje absolvovanie kvalifikačného vzdelávania len takej fyzickej osobe, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad vyžadovaného stupňa vzdelania na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca. Táto podmienka splnenia kvalifikačného predpokladu budí dojem, akoby zámerom nového zákona bolo dosiahnuť, aby každý študent ešte pred vstupom na vysokú školu v umeleckom neučiteľskom programe musel povinne absolvovať vyššie odborné vzdelanie v piatom a šiestom ročníku konzervatória. V súčasnosti je pritom vyššie odborné vzdelanie a z neho vyplývajúce nadobudnutie najnižšej pedagogickej kvalifikácie v umeleckom školstve európskych krajín i všade vo svete celkom netypické. Študenti, ktorí k nám prichádzajú študovať z ostatných krajín, prichádzajú obyčajne po maturite, ktorou sa tam stredné umelecké vzdelávanie ukončuje. Takisto mnoho talentovaných študentov zo Slovenska a Česka prichádza študovať po maturite na vysoké umelecké školy z iných typov škôl, ako sú konzervatória.
Čo to v praxi znamená? Znamená to ako pre absolventov neučiteľských študijných programov obidvoch stupňov vysokoškolského štúdia absurdnú podmienku, doplniť si najskôr kvalifikačný predpoklad absolvovaním piateho a šiesteho ročníka konzervatória a následne sa prihlásiť na ďalšie dva roky externej formy doplňujúceho pedagogického štúdia na vysokej škole, teda predĺženie štúdia celkovo o štyri roky.
Tento stav je naozaj diskriminačný. Je diskriminačný pre študentov bakalárskeho štúdia neučiteľských študijných programov, ktorým je oproti študentom konzervatória, absolventom vyššieho odborného štúdia odopretá možnosť doplnenia si kvalifikačného predpokladu absolvovaním doplňujúceho pedagogického štúdia v súbežnej dennej forme so štúdiom študijného programu. A po ďalšie, absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia neučiteľských študijných programov, ktorým je odopretá možnosť doplniť si kvalifikačný predpoklad absolvovaním doplňujúceho pedagogického štúdia bez nutnosti absolvovania stredoškolského vyššieho odborného štúdia.
Za veľmi dôležité pokladám ešte aj ďalší fakt, a to, že týmto krokom ministerstvo školstva výrazným spôsobom zasahuje do očakávaných štrukturálnych zmien na zvýšenie uplatniteľnosti absolventov dotknutých vysokých umeleckých škôl, pričom práve požiadavka tejto, týchto štrukturálnych zmien vychádza nielen zo samotných potrieb našej spoločnosti, ale aj zo samotného ministerstva školstva.
Osobne som sa na výbore pre kultúru pýtala pána predsedu Jarjabka, aké je uplatnenie práve u nás na strednom, východnom a severnom Slovensku práve absolventov napríklad Akadémie umenia, nakoľko je tam počet divadiel obmedzený, a bolo mi povedané, že práve títo absolventi sa uplatňujú, že všetci sú zamestnaní a že práve sa uplatňujú ako učitelia stredných umeleckých, základných a stredných umeleckých škôl. A týmto zákonom vy ich práve diskriminujete. Diskriminujete študentov, ktorí skončili vysokú školu, nemajú sa ako uplatniť nielen vo svojom obore, ktorý vyštudovali a ktorý sa nedá nikde inde na vysokej škole študovať, ale zároveň tak aj vlastne naozaj nastáva otázka potom opodstatnenia tých škôl. Idete sami proti sebe.
Tak ja vás chcem naozaj poprosiť, aby ste tento zákon nepodporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zaznelo veľa v rozprave a asi je potrebné na niektoré veci aj zareagovať.
Najskôr si skúsme vysvetliť, aké máme dnes možnosti. Zaznelo tu veľa vecí, ktoré nie sú predmetom pripomienok prezidenta, ale domnievam sa, a keď si vybavujem rozpravu v druhom čítaní, tak mnohé z nich vtedy nezazneli, keď ešte sa dali tieto veci ovplyvniť, a dnes stojíme pred rozhodnutím, ktoré znamená, buď prijmeme pripomienku pána prezidenta, ktorá znamená vrátiť zákon ako celok, to znamená, neschváliť ho, alebo ho schválime v pôvodnom znení. Čiže nemáme na výber, že niečo zmeníme, niečo, niečo updatujeme a proste tento zákon vylepšíme.
Ak by som sa na to pozeral úplne z vecného hľadiska, tak musím povedať, že v tomto zákone je podľa môjho názoru veľmi veľa dobrých vecí, v tomto zákone je veľmi veľa dobrých vecí aj z pohľadu riaditeľov základných škôl, ktoré boli a ktoré sú reprezentované Združením základných škôl Slovenska. Zúčastnil som sa zhruba pred dvomi týždňami na stretnutí riaditeľov, kde som diskutoval zhruba s 300 riaditeľmi základných škôl, ktorí povedali, že v zásade ich na tomto zákone nič výrazne nevyrušuje a akceptujú ho v tom znení, v ktorom, v ktorom je prijatý. Samozrejme, vždy si každý dokáže predstaviť nejaké, nejaké úpravy, ktoré by boli viac v jeho prospech. A takisto tento návrh zákona víta aj odborové združenie školstva, vedy a školstva na Slovensku, ktoré reprezentuje niekoľko desiatok tisíc svojich členov.
To znamená, ak hovorím o tom, že tento zákon je repre..., teda pozitívne prijímaný reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi niekoľko desiatok tisíc členov a na druhej strane stojí, môžem povedať, pomerne reprezentatívna skupina 20-tisíc učiteľov, ktorí podpísali petíciu, tak asi je namieste baviť sa o tom, kde je vecná, kde je vecná stránka tohto sporu.
Môj názor je, že je to v mnohých veciach hlboké nedorozumenie, ako by povedal pán prezident Klaus, a možno je o tom potrebné si povedať trošku viac.
Prvá poznámka, začnem od konca, keďže vystupovala posledná pani kolegyňa Dubačová, je otázka, ktorá sa týka umeleckého vzdelávania. Riešili sme tento problém aj, aj s ministerstvom a hľadali sme aj dôvody, prečo sa pristúpilo k takémuto kroku, ktorý, umelecké vysoké školy hovoria, že je to svojím spôsobom ich diskriminácia. Pravdou je to, že absolventi konzervatórií si môžu robiť pedagogické vzdelávanie a môžu učiť. Študenti, teda absolventi bakalárskeho stupňa si to môžu urobiť rovnako a učiť. A študenti už počas štúdia magisterského stupňa si to môžu urobiť a môžu v zásade vyučovať už, už počas.
Otázka znie, že prečo sa pristúpilo k takémuto kroku. A interpretácia, ktorú som mal zo strany ministerstva, bola, že je to v zásade obranný mechanizmus voči tomu, lebo slovenské umelecké vysoké školy pristupujú k takým krokom, že berú v zásade maturantov konzervatórií po štvrtom roku výuky, čiže nedokončia všetkých 6 rokov konzervatória, na magisterské štúdium, a tým spôsobom akoby ich vykrádali. Preto, aby bola podporená, aby boli podporené konzervatória, aby nedochádzali týmto, týmto spôsobom o svojich študentov, tak sa povedalo, že toto je jeden zo spôsobov, ktorý, ktorý vcelku dáva logiku a nikto nejakým spôsobom nemal záujem postaviť ako diskriminačný model, ale mal ho záujem postaviť ako model, ktorý podporuje to, aby študenti, ktorí nastúpili na konzervatória, tieto konzervatória ukončili v plnom rozsahu, a nie aby prechádzali po štvrtom, teda po maturite po štvrtom roku na vysoké školy. Takéto je vysvetlenie, vysvetlenie ministerstva, o ktorom sme diskutovali. V prípade, ak je v tom niečo iné, rád o týchto veciach budem debatovať.
Poďme na otázky, ktoré postavil pán prezident ako dôvod vrátenia, vrátenia tohto zákona.
Obmedzenie vyplácania kreditového príplatku je prvý dôvod, ktorý vrátil. Pravdepodobne bude v budúcnosti potrebné pristúpiť k nejakej forme miery kompenzácie, pokiaľ ide o kreditový príplatok, ale z podstaty veci, a myslím si, že to nerozporuje ani z opozičných poslancov a nezaznamenal som, že by to vôbec niekto rozporoval, je otázka, že kreditový systém, tak ako bol nastavený, nie je dobrý a podstatou je, aby boli učitelia vzdelávaní pre výkon svojho povolania, mali kvalitný výkon, kvalitné vedomosti na to, aby vykonávali zodpovedne svoju činnosť, aby tieto vedomosti odovzdávali.
Povedal to pán kolega Poliačik, ktorý povedal, že bol to taký nejaký obchvat na to, aby učitelia boli nejakým spôsobom dohonorovaní 12 % pohyblivej zložky mzdy. A všetci tu hovoríte o tom, akým zásadným spôsobom nedochádza k zodpovednému zvyšovaniu platov. Základná požiadavka učiteľov v roku 2013, to je Čaplovičova správa, o ktorej sa bavíme a o ktorej všetci zainteresovaní z odbornej a laickej verejnosti hovoria, že bolo by dobré, keby bola prijatá v tom čase, tam bolo napísané, že cieľovým stavom je zabezpečenie mzdy učiteľa vo výške 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo sme už mimochodom prekročili.
A chcem vám povedať, aké je tempo zvyšovania platov v období medzi 1. 9. 2016 a 1. 1. 2020. V prípade pedagogických odborných zamestnancov valorizácia predstavuje 32 % v nominálnych medziročných nárastoch, ktoré sú. Ak zoberieme počiatočný stav 2016 a končený 2020, celkové navýšenie bude predstavovať skoro 36 %.
Ak hovoríme o tom, a to bolo to, čo čítal pán kolega Žarnay zo stanoviska protestujúcich učiteľov, že treba podporiť mladých, aby prichádzali učiť, tak vrátane toho návrhu, ktorý je predložený v parlamente, zvyšovanie platov začínajúcich učiteľov, nárast bude predstavovať 41,5 v nominálii, po tých jednotlivých násobeniach a zvyšovaniach medzi sebou, tak nárast platov začínajúcich učiteľov bude medzi rokom 2016 a 2020 takmer 49 %.
Ja si osobne myslím, že ak zdvíhame platy o 36, resp. o 49 %, tak je načase, aby sme začali hovoriť aj o kvalite a aby sme nehovorili len o tom, že kreditové príplatky vo výške 12 % sú niečo, na čo nemôžeme žiadnej, žiadnym spôsobom siahať v budúcnosti a čím sa nemôžeme zaoberať.
Podotýkam, že o žiaden kreditový príplatok žiaden učiteľ nepríde, lebo to obdobie je zatiaľ stanovené, prechodné, na obdobie 7 rokov, a myslím si, že nič nie je nemenné, ak sa, ak sa nejakým spôsobom nájde spôsob, ako urobiť valorizáciu alebo prenesenie tohto kreditového príplatku ústavne komfortným spôsobom do ďalšieho návrhu zákona, myslím si, že nič nebráni tomu, aby to pokračovalo bez problémov ďalej.
Ďalšia pripomienka pána prezidenta spočívala, musím si rýchlo nahrabať v papieroch, ďalšia pripomienka pána prezidenta spočívala v tom, že nie je vhodné, ak zabezpečuje výkon vzdelávania iná organizácia ako vysoká škola. Tí, ktorí ste čítali návrh zákona, je povedané, že príspevková organizácia ministerstva školstva musí mať garantované takéto štúdium človekom, ktorý má minimálne vedecko-pedagogickú hodnosť docenta. Ak sa budem pýtať, čo je, teda kto môže garantovať štúdium na vysokej škole? Človek rovnakého typu. Na vysokých školách ten istý človek môže garantovať kvalitu vzdelávania v organizácii, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva školstva a ktorá môže operatívne reagovať na problémy aplikačnej praxe. Tento človek to nemôže, lebo nie je dostatočne zdatný? Alebo inak postavím otázku. Je garantom kvality štúdia osoba alebo je garantom kvality štúdia budova, v ktorej ten človek sedí? Moja odpoveď je, že garantom kvality štúdia je a jednoznačne bude človek a nie budova, v ktorej sedí, takže túto pripomienku pána prezidenta takisto nemôžem absolútne akceptovať.
Tretia pripomienka sa týka postavenia školského špeciálneho pedagóga, kde pán prezident sa domnieva, že činnosti, ktoré vykonáva, nie sú činnosti pedagogické, ale sú činnosti odborného zamestnanca a je v zásade proti tomu, aby bol preradený do kategórie pedagogických zamestnancov. Je to názor, ktorý ani v odôvodnení nie je vecne nejako podložený, a to znamená, je to, je to názor, voči ktorému stojí názor predkladateľov, ktorí hovoria, že je namieste, aby bol preradený medzi pedagogických pracovníkov. A je to podopreté takisto názorom odborového zväzu, združením základných škôl a ďalších profesijných a stavovských organizácií. To znamená, v tomto prípade ani táto pripomienka pána prezidenta neobstojí.
Štvrtou pripomienkou je pripomienka, že pán prezident namieta, že ten, ktorý bude, ktorý bude získavať, teda pedagóg, ktorý bude získavať prvú alebo druhú atestáciu, no nebude musieť písať prácu, atestačnú prácu, ale bude môcť preukazovať svoje spôsobilosti tzv. portfóliom, atestačným portfóliom, ktoré je súborom, dokladom preukazujúcim profesijné kompetencie a reálne výstupy z výchovno-vzdelávacej činnosti, a toto svoje atestačné portfólio obháji pred komisiou.
A tu sa opätovne pýtam, čo je viacej? Viac je učiteľ, ktorý päť rokov perfektne pracuje, vzdeláva sa, pracuje na sebe, má inovatívne postupy, tým pádom, tým pádom má za sebou reálne výsledky, o ktoré sa dá oprieť, alebo podnetom pre to, aby prestúpil do ďalšieho kvalifikačného stupňa, je to, že napíše nejakú 10-, 20-, 30-stranovú prácu, ktorá bude kompiláciou nejakých iných materiálov?
Ak hovoríme o tom, že nám záleží na kvalite vzdelávania, tak jednoznačne atestačné portfólio vytvára ďaleko širšie a lepšie predpoklady pre zvyšovanie kvality slovenského školstva ako to, že niektorí z pedagógov, ktorí sa chcú preradiť do iného kvalifikačného stupňa, napíšu nejakú záverečnú prácu. To znamená, ani táto pripomienka pána prezidenta žiadnym spôsobom neobstojí.
A myslím si, že som povedal relatívne na všetky, na všetky pripomienky názor, ktorým sa tieto, tieto jeho tvrdenia dajú jednoducho vyvrátiť.
Z tohto pohľadu, čo som v tejto chvíli povedal, je potrebné ešte možno zareagovať na jednu vec, a to je otázka protestujúcich učiteľov, lebo absolútne to dnes nie je v polohe, že by niekto niekoho chcel dehonestovať, absolútne to nie je v polohe, žeby sme nechceli niekoho vypočuť alebo niektorý názor nebrať do úvahy. Máme záujem na tom, aby sme brali do úvahy všetky, všetky názory.
Pripomienky, ktoré sú z procesu, o ktorých hovoril pán poslanec Gröhling, hovoria o tom, že proces mal byť iný. Ja som zaznamenal dnes vo vyjadrení pani Kuterkovej, myslím, že je to z Iniciatívy alebo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorá povedala, že podľa jej názoru pôvodný návrh zákona, ktorý prišiel na medzirezortné pripomienkové konanie, bol lepší ako ten, ktorý z neho vyšiel. A toto je podstata celého, celého toho procesu, že je to, je to vec pohľadu. Áno, bolo tam niekoľko stoviek pripomienok, z ktorých sa väčšia alebo významná časť akceptovala, významná väčšina, a jednoducho tým, že akceptujete pripomienky ľudí, ktorí sú na rôznych stranách barikády, tak vždy je to nejaký kompromis, ktorý viac-menej vyhovuje niekomu viac, niekomu menej.
Uvedomte si, že v týchto v tomto návrhu zákona musíte zohľadňovať záujmy verejných zriaďovateľov, cirkevných zriaďovateľov, súkromných zriaďovateľov, že pod tento návrh zákona spadá základné školstvo alebo výkon preneseného výkonu štátnej správy a veci, ktoré spadajú pod originálne kompetencie. Máte tu zohľadňovať záujmy pedagógov z rôznych oblastí, rozdielne záujmy odborného školstva, gymnázií, základného školstva. Znovu ešte sa to môže deliť podľa, podľa špecializácií, môžme to deliť ešte na umelecké školstvo a jeho pododbory.
To znamená, potrebujete tu pozohľadňovať a nájsť prienik záujmov. Áno, prienik záujmov nikdy nie je ideálny, ale musím povedať, že vždy bola snaha vypočuť všetkých a zohľadniť maximálne množstvo pripomienok, ktoré sa zohľadniť dá. A tieto pripomienky boli zohľadnené v tomto návrhu zákona.
Ak budeme hovoriť o tom, že čo je s ďalšou, ďalšia pripomienka protestujúcich učiteľov, je to otázka ochrany pred bossingom, ktorú spomínal aj pán poslanec Žarnay. Áno, ale otázka, otázka bossingu a správania riaditeľov nie je ani tak otázka návrhu tohto zákona, ale je otázka voľby riaditeľa. Ja dlhodobo hovorím, poďme sa postaviť k otázke, k otázke voľby riaditeľa, kompetencii školských rád a poďme to, poďme to riešiť tam, kde sa to riešiť má a kde sa to vyriešiť dá. Toto je jediná cesta, ako, ako sa dostaneme k zmysluplnému riešeniu.
Ak hovoríte o tom, že výsledkom návrhu zákona by mala byť, nejaké hodnotenie, ktoré sa vo firmách nazýva 360-ka, to znamená, všetci sa hodnotia navzájom, tak nemám voči tomu, nemám voči tomu žiadne námietky, v nejakej forme môžme o tom uvažovať v ďalšom období, ako to je dnes prirodzený trend, ktorý, nevidím dôvod, prečo by nemal byť zavedený v školstve.
Iný názor mám na otázku demokratizácie procesov v školstve, lebo nemyslím si, že by školstvo bolo nedemokratický systém, ale pomôžem si výrokom Jana Amosa Komenského, ktorý hovorí, že "škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody". Škola nemôže byť základom anarchického systému, škola musí byť systém, ktorý je vysoko organizovaný a ktorý premieta najmä najnovšie poznatky do praxe a vzdeláva, vzdeláva naše deti na úrovni doby, a nielen vzdeláva, ale aj vychováva, lebo na toto škola veľmi často zabúda.
A pokiaľ ide, pokiaľ ide o etický kódex, či má byť, nemá byť, v akej forme má byť, či ho má písať ministerstvo alebo niekto iný. Veď otázku etického kódexu prvýkrát priniesla do slovenskej odbornej verejnosti Slovenská komora učiteľov, ktorá napísala nultú verziu nejakého návrhu etického kódexu a chcela, aby, aby bol platný. Ministerstvo sa rozhodlo, že vydavateľom etického kódexu bude, bude ministerstvo, pričom treba povedať, že v zahraničí sú obvykle modely aj také, že vydáva etický kódex ministerstvo, aj také, že to vydáva stavovská organizácia. To znamená, nie je to ojedinelý výstrelok slovenského, slovenskej legislatívy, ale je to, je to stav, ktorý sa nachádza aj v takom, aj v takom tvare v jednotlivých procesoch.
Pokiaľ ide, a to je už posledná, posledná poznámka, pokiaľ ide o dôveru našim učiteľom, ja si myslím, že naši učitelia majú dôveru, myslím si, že tento zákon vytvára aj priestor pre ich morálne oceňovanie. Povedal som, že vláda v tejto vládnej koalícii urobila dostatok opatrení na to, aby došlo v tomto volebnom období podľa môjho názoru k razantnému zvyšovaniu platov. Verím, že sa v tomto trende bude pokračovať aj naďalej. Ale na druhej strane je potrebné povedať aj to, že pri týchto parametroch, o ktorých tu dnes hovoríme, očakávame od slovenskej pedagogickej odbornej verejnosti, že sa výrazne začne zvyšovať aj kvalita výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu, to je jedno, či to bude hodnotené nejakou autoevalváciou, či to bude hodnotené monitoringami, teda Testovaním 5 a 9, alebo to bude hodnotené medzinárodným testovaním, to je jedno, či to bude PIRLS, či to bude PISA, alebo niektoré, niektoré iné.
Ak vydávame za štyri roky na rezort školstva viac ako 3 mld. eur, myslíme si, že potrebujeme okrem pripomienkovania, že všetko, čo sa robí, je zlé, hľadať aj cesty, ako sa rýchlejšie dopracovať k výsledkom, lebo v mnohých prípadoch sa možno začne za chvíľočku uvažovať aj o tom a diskutovať o tom, či takto vynaložené prostriedky boli vynaložené efektívne.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, súhlasím, že zákon musí byť výsledkom nejakého kompromisu, neviem, či je kompromis, ak bereme na jednej strane odborový zväz a 50-tisíc členov a na druhej strane petíciu s 20-tisíc podpismi, toto nie je kompromis, keď takéto dve obrovské masy stoja oproti sebe.
Ak ste naznačili, že v budúcnosti bude potrebné, teda zmena kreditového príplatku alebo to nejaké jeho pretavenie, alebo niečo podobné, ja si myslím, že bol dostatočný dlhý čas na to celé volebné obdobie, aby ste pripravili takúto zmenu.
Tiež si myslím, že inštitút vzdelávacej politiky pod vedením pána Rehuša je dostatočne kreatívny a ambiciózny, že keby mal voľné ruky, tak by vedel pripraviť takúto zmenu, vedel by ju vypočítať a vedel by ju nejakým spôsobom aj pretaviť do legislatívneho návrhu, ktorý ste mohli kľudne priniesť.
Ak ste spomínali ohľadom platov, že tu je nejaké enormné navyšovanie alebo najväčšie navyšovanie, aby som bol seriózny. Ak prejde zákon, ktorý je teraz v Národne rade, a to 9,5-percentné navyšovanie platov začínajúcich učiteľov, tak od septembra ten plat aj s adaptačným bude 881 euro, čo v čistom je 630. Ak si myslíme, že 630 euro v čistom je dostatočný nástupný plat preto, aby mladí ľudia išli do školstva, tak to tak nie je, pretože aj iný obchodný reťazec reálne ponúka omnoho vyšší plat v pozícii pokladníka, ako my ponúkame na pozíciu učiteľa.
Čo sa týka kvality, keď ste spomínali, tak kľudne ste už mohli vytvoriť kritériá kvality, kde by boli nejaké meranie kvality, maturita, PISA, tie softové skillsy, klíma, kvalita učiteľa a podobne, o ktorej hovoril aj kolega Žarnay, toto všetko ste mohli pripraviť.
A poslednú vec, ak chcete ísť do kompetencií školských rád a ich právomocí, s radosťou, s radosťou pôjdem do toho s vami a poďme to pripraviť možno už pre budúcu vládu, ale bolo by to niečo veľmi zmysluplné, čo by tu po nás zostalo.

Ďakujem veľmi pekne aj za odpoveď, lebo vy ste mi vlastne potvrdili to, prečo v podstate to ministerstvo školstva neakceptovalo tie pripomienky Vysokej školy múzických umení. Lenže to je zase diskriminácia Vysokej školy múzických umení, že akceptujú len pripomienky konzervatórií. Pretože študent, ktorý končí a sa rozhodne sám, že teraz ukončím skúšku maturitou a chcem ísť na vysokú školu, je diskriminovaný, a pritom je to jeho slobodné rozhodnutie.
A ja by som chcela povedať napríklad za odbor dramatickej, dramatického vzdelávania, že, viete, herečky nútime, že už aj tá vysoká škola je pre ne dosť veľa a vy ich ešte chcete prinútiť, aby ešte dva roky na to v podstate sa vzdelávali. Ono nie je to fér a myslím si, že by to bolo dobré, možno si potom aj odkomunikovať aj s pánom kolegom Jarjabkom, ktorý teda práve o Akadémii umenia v Banskej Bystrici tvrdí, že oni majú tento záujem a že tí študenti práve v tomto, že sú pedagógovia na tých svojich, v tých svojich regiónoch, v tých, Veľkom Krtíši, v Pliešovciach, že môžu, môžu učiť na základných, na základných umeleckých školách, tak toto práve absolútne vyvraciate.
Čiže ja by som len chcela povedať, pán kolega Petrák, že naozaj ste mi potvrdili, že, že akonáhle my chceme byť spravodliví, tak musíme komunikovať aj s tou Vysokou školou múzických umení, musíme tie pripomienky zahrnúť, musíme riešiť ten stav a nie na základe jedných diskriminovať druhých. Pretože v tom prípade v podstate my diskriminujeme aj tých študentov, ktorí sa rozhodli ísť po strednej škole si doplniť, ísť na vysokoškolské vzdelanie. To je taký trest za to, že išli na vysokú školu, ako to je trošičku, trošičku absurdné. No, ale, bohužiaľ, zrejme to na ministerstve školstva takto postačuje. A vravím, je to naozaj, naozaj veľmi jednostranný pohľad.

Ďakujem. Pán predseda, tu sa ukazuje opäť, že, že nemáme urobenú tú domácu úlohu, že vlastne čo chceme. Lebo demokratizácia školstva nie je v protiklade s disciplínou, akurát disciplína môže byť buď na základe vonkajších podnetov, to znamená, že mám danú nejakú sadu pravidiel, ktorej nerozumiem, a musím ju dodržiavať, pretože je mi daná z pozície autority, alebo je to disciplína, ktorá je motivovaná zvnútra, a to je tým, že sa podieľam na tvorbe tých pravidiel, rozumiem, prečo vznikli, a dodržiavam ich kvôli tomu, že chápem vnútornú logiku toho, prečo nemôžeme každý robiť to, čo chce.
A ja obhajujem tú druhú z toho dôvodu, že takých občanov chceme mať v tomto štáte. My nechceme mať občanov, ktorí poslúchajú zákony a pravidlá iba kvôli tomu, že im to niekto káže a že sa to tak má. My chceme mať občanov, ktorí rozumejú tomu, že sa podieľajú na tvorbe tých pravidiel, že majú silu ich meniť, a keď už túto svoju silu uplatnia, tak sa potom podľa toho riadia.
A demokratizácia vzdelávacieho procesu znovu nemá nič spoločné s tým, že by v ňom nebola prítomná výchova. Výchova ale sa musí nutne presmerovať k tomu, že nebude vynucovať, pretože tie dnešné deti to už jednoducho neberú. Dnešné deti jediný spôsob, ktorý dokážu zobrať, je ten, že im je vysvetlené, prečo niečo dáva zmysel. A zmysluplné vzdelávanie, keď sa, keď už si hovoril o tom, že máme ísť na základe vedeckých poznatkov, tak zmysluplné vzdelávanie a vnútorná motivácia sú presne tie veci, ktoré iné úspešné školské systémy tlačia dopredu.

Ďakujem pekne za pripomienky. Ja som veľmi rád, že táto debata sa nesie v racionálnom, v racionálnom tóne. Nemám záujem reagovať konkrétne na, na jednotlivé vaše, vaše príspevky, ale pokiaľ bude priestor mimo rokovacej sály, aby sme zbytočne nejako nepredlžovali naše záujmy, lebo ten záujem kolegov ostatných je o to relatívne malý, tak môžme otvoriť mnohé otázky. A tak, ako som aj dnes povedal na výbore, aj v prípade prípravy iných právnych noriem sme pripravení širokej diskusii, kde sa budeme snažiť zohľadniť v maximálnej možnej miere pripomienky tak, aby z toho vznikli zmysluplné návrhy, lebo slovenské školstvo je apolitické alebo malo by byť apolitické, alebo školstvo je proces, ktorý by mal byť apolitický. V školstve je možno politické to, že či sú zriaďovatelia súkromní, alebo verejní, alebo, alebo verejní a cirkevní, toto môže byť predmetom, jediným predmetom politizácie v slovenskom školstve, aký má byť podiel možno úhrad za, za jednotlivé typy vzdelávania, ale všetko ostatné musí byť čisto vysoko odborná, odborný prístup. A ďakujem, že zatiaľ tento prístup vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nachádzam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja by som chcela veľmi stručne zareagovať k tomuto predmetnému návrhu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ja už som na tomto mieste raz vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, kde som sa venovala výlučne vysokému školstvu a takisto bude tomu tak aj teraz.
V podstate ide o to, že dnes na výbore sme zase raz o tomto zákone hovorili zľava, sprava. V zásade nebudem venovať pozornosť pre krátkosť času jednotlivým úrovniam, ktoré tento zákon rieši, čiže základné, stredné školy, ale iba vysokým školám. A práve pri tých vysokých školách je tam jeden moment, ktorý, ako sa hovorí, ľudovo povedané, mi takpovediac trhá žily v tom zmysle, že keby som do toho nevidela z osobnej praxe, tak by som tak za to nebojovala, aby som nepoukázala teda na ten problémový aspekt, ktorý podľa môjho názoru spočíva v tom, že mnohí z vás používate argument ten, že treba zvýšiť kvalitu pedagogických fakúlt, a teda ich absolventov a tak ďalej, aby učitelia, ktorí prichádzajú do praxe, aby boli kvalitnejší, pretože dneska tá úroveň je taká, aká je. Ja sa s týmto tvrdením do istej miery stotožňujem, ale aby sme aj nejakým spôsobom vyriešili tento neželaný stav a podľa môjho názoru tento návrh zákona tak, ako je koncipovaný, tento stav nerieši, sa treba pozrieť, že čo spôsobuje ten súčasný stav.
Keď si zobereme absolventa právnickej fakulty, tak právnik, absolvent právnickej fakulty bude pravdepodobne právnik alebo bude pôsobiť v nejakej sfére, kde využije tie svoje znalosti a vedomosti. Keď zobereme lekársku fakultu, tak tam je to absolútne bez debaty. Keď vyštudujete lekársku fakultu, tak spravidla máte ambíciu držať sa toho fachu, ktorý ste vyštudoval, a veľmi málo sa stáva to, aby lekár povedzme robil sekretára, sekretárku a podobne alebo sa venoval nejakým humanitným vedám. Keď však vyštudujete pedagogickú fakultu, tak už len v profile absolventa ten, ten diapazón tých možných uplatnení je tak strašne široký, že aj moja 15- alebo 17-ročná prax ukazovala a ukazuje stále, že spravidla, ja to teraz poviem bajočko, zo 100 absolventov pedagogickej fakulty máte reálne možno 20, a to hovorím veľa, ktorí idú naozaj robiť to učiteľské povolanie. Potom tí ľudia končia ako tlmočníci, ja neviem, rôzne iné humanitne orientované profesie, kde im toto vlastne umožnené je a vedia sa rýchlo zorientovať. A tí učitelia, ktorí tí 20 idú, to sú spravidla, ešte z tých 20 máme 15 zúfalcov, ktorí sa chcú niekde upichnúť, ale nezadarilo sa, a je tam tých 5 odhodlaných, ktorí sú fakt učitelia, ktorí žijú týmto povolaním, sú učitelia telom aj dušou a robia to povolanie bez ohľadu na plat, ktorý majú a ktorý tu bol dneska spomínaný kolegom Gröhlingom, sú ochotní toto povolanie robiť a robia to s vášňou. Čiže okej.
Lenže keď my teraz zoberieme premisu, že keď umožníme ministerstvu zriadiť nejakú organizáciu, povedzme metodické centrum alebo nejakú inú, si ju nazvime, to je jedno, organizáciu, ktorá bude ponúkať toto doplňujúce aj pedagogické štúdium učiteľom, ktorí už fungujú, ale nemajú na to titul potrebný, ktorý je požadovaný, a bude to garantované docentom, čo má byť ako tá zábezpeka alebo záruka tej kvality, tak ja vám zase hovorím, že to tak nebude, a z jedného jednoduchého dôvodu.
Za prvé podporíme ten fenomén, čo som spomínala už minule, lietajúcich profesorov a docentov. Už dnes nám to vadí, keď profesor a docent má dva úväzky. Dneska je to ošetrené tak, že môžete mať jeden 100-percentný a druhý 99,9 alebo a tak ďalej a tak ďalej. Len spravidla ľudia toho druhého docenta, profesora nechcú, lebo im nemôže garantovať, je pre nich nezaujímavý. A ten učiteľ, aj keď sa nebavíme o garantovaní, jednoducho, keď už pôsobíte niekde inde, už vás to rozptyľuje, potom je to na úkor vedeckovýskumnej činnosti, lebo máte vedeckých pracovníkov, na katedre máte pedagogických zamestnancov a tak ďalej, ktorí učia a tak ďalej a tak ďalej.
Pointa je tá, že teda, keď ten docent má byť fyzicky prítomný, nazvime to napríklad na metodickom centre, tak už je to na úkor toho pôsobenia na tej alma mater, na tej vysokej škole. Keď to má byť len figúrka, ktorá prepožičia svoj titul na to, aby to zagarantovala, zase to nie je dobré, lebo pozrime sa, aká vzorka alebo kto sú takpovediac klienti rozširujúcich doplňujúcich štúdií a podobne na pedagogických fakultách. Sú to učitelia z praxe, ktorí sú perfektní v tom, čo robia, čo som videla ja reálne, keď mi na prednáške sedelo, ja neviem, 100 ľudí a z toho bolo 20 externistov, alebo teda rozširujúcich, ktorí boli úplne perfektne prakticky podkutí, ale tí ľudia nemali, nemali vedomosti z oblasti teórie, nemali, neboli uzrozumení s tými taxonómiami a so všetkými tými vednými odbormi, čiže oni potrebovali tú teoretickú, tú vedeckú časť.
A my teraz chceme urobiť to, že nejaké metodické centrum, čo už v podstate svojho zamerania je centrum, ktoré je metodické, čiže ako niečo robiť, čiže má sa zaoberať, ja neviem, tvorbou príručiek pre učiteľov, školení, seminárov, tak tento človek bude akože poskytovať tú teóriu tomu budúcemu, alebo teda už existujúcemu učiteľovi, ktorý potrebuje ten vedecko-pedagogický titul, doplniť to vzdelávanie. No podľa môjho názoru je to nezmysel, pretože metodik je raz metodik a jednoducho vedec bude vždy vedec na tej vysokej škole. A to potom máme aj ten fenomén, čo sme sa s tým ixkrát my akože vysokoškolskí pedagógovia stretli, že keď ste sa stretli na porade katedry, tak ste krásne videli, kto je vedec, kto vie uvažovať intelektuálne v tých intenciách nejakých hypotéz a tak ďalej a tak ďalej, čiže to, o čom je to prednášanie na vysokej škole, a kto je, naopak, ten tzv. zborovňový typ. Taký typický stredoškolák, ktorý vie učiť, má tie praktické vedomosti a tak ďalej, ale keď máte niečo vysvetliť, má zaškoliť diplomanta, ktorý teda má tú ambíciu získať vedecko-pedagogický titul, tak taký človek vám jednoducho nič nedá, hej, lebo nedá sa, keď nie je tam ten potenciál, tak sa nedá.
Čiže z môjho pohľadu, keď chceme skvalitniť pedagogické fakulty, a je čo skvalitňovať, s tým sa ja absolútne stotožňujem, s týmto názorom, tak poďme to urobiť trošku z iného konca, aby sme neprehĺbili ten súčasný neželaný stav, a síce, zapojme tie metodické centrá. Veď využime to, čo ony majú, že ony majú tie praktické vedomosti, že sú skôr orientované na tú prax a nech ony prichádzajú pod tú hlavičku vysokej školy a povedzme posilnia tú zložku pedagogických praxí, ktoré nie vždy, ale na niektorých školách môžu byť poddimenzované. Ja sa nehádam, ja to beriem, je to podľa mňa skvelý nápad a určite to prispeje k tomu všetkému, aby tá, ten absolvent bol ešte kvalitnejší.
I keď znova opakujem, že v prípade doplňujúceho a rozširujúceho štúdia to, o čom, čo rieši tento zákon, si myslím, že to nie je až tak potrebné, ak vôbec. Pretože naozaj tí poslucháči, ktorí majú ambíciu získať toto doplňujúce vzdelávanie, môžu školiť mojich denných študentov, ktorí nevedia ani teóriu a nemajú ani tú prax.
Čiže preto sa nazdávam, že vytvoriť nejakú inštitúciu pod hlavičkou ministerstva školstva, dať tam figúrku docenta ako garanta, či už fyzicky prednášajúceho, alebo len zabezpečujúceho nejaké vzdelávanie, je podľa mňa nie správne a šťastné riešenie a som si takmer istá, že prax ukáže, že to bude nie dobré riešenie. Pretože čo urobí taký človek? Pôjde po línii ľahšej cesty, v konečnom dôsledku to odznelo aj nahlas, že je to všetko o peniazoch. Tak je to naozaj tak, že teraz metodické centrá sú už také zúfalé, že im teraz treba dať nejaký ten krajec chleba, aby si odkrojili a najedli sa? Veď, áno, vysoké školy potrebujú peniaze, sú poddimenzované, lenže tu sa nebavíme teraz prioritne o peniazoch, ale tu sa prioritne bavíme, celé to moje vystúpenie je orientované na to, že jednoducho vysoká škola má nejaký cieľ, ponúka nejaké vzdelanie, ktoré spočíva, alebo teda skladá sa z nejakých zložiek, a my chceme urobiť to, že ten, kto si má doplniť, v prvom rade získa ten vedecko-pedagogický titul a doplní si tú teóriu, lebo prax má bohatú, tak my ho ideme dať pod nejakú inštitúciu, ktorá bude z podstaty svojej veci a zamerania orientovaná metodicky, ale bude tam ktosi z vysokej školy, to gro, po ktorom tak bažíme, ten teoretik, ktorý tam možno fyzicky príde a niečo si tam odučí, tých 10 hodín alebo, ja neviem, 30 za semester, tak ako je to v podstate teraz pri externistoch, že dochádzajú, alebo dokonca sa tam ani neobjaví, hej. Dá tam nejaké sylaby, dá tam nejaké infolisty a však ty z toho metodického centra odprednášaj to, hej, máš tam nejakú brožúrku alebo si niečo stiahni z Googla. Ja vám garantujem, že takto to bude.
Takže toľko z mojej strany len na základe praktických skúseností, a teda teším sa s pánom predsedom výboru na ďalšiu debatu. Aj vďaka jeho historickej pamäti.
Ďakujem.