45. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedajúca, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1325).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorého súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:
1. Spoločná správa obsahuje 42 pozmeňovacích návrhov. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 42 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
2. Výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 139 z 9. mája 2019.
Pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada hlasovala o uvedenom návrhu zákona dnes o 17.00 hod.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo. Začnem rovno. Tento návrh zákona je úplná katastrofa. Má sa jednať o v podstate akýsi nový typ záchraniek určené..., alebo tak teda ktoré mali vzniknúť na základe potreby riešenia tzv. sekundárnych prevozov, preto sa to aj volá RZPS, tieto záchranky. Sekundárne prevozy sú prevozy pacientov medzi dvoma nemocnicami zvyčajne na vyšetrenia. V podstate toto je hlavné gro, o čom sa máme baviť. Tak som si k tomu napísala pár poznámok, čo by som rada povedala.
To, prečo riešime sekundárne prevozy, ten dôvod chápem. Dojazdové časy sanitiek sa zvýšili od roku 2010, myslím, že o 25 %. Je z tohto veľká časť... Takto. Sekundárne prevozy samé osebe z týchto 25%, sekundárne prevozy sa zvýšili o dve tretiny dokonca. Čiže naozaj v tomto súhlas, že túto situáciu riešiť nejakým spôsobom treba, ale v skratke, čo robí tento zákon alebo tento návrh zákona, bude to drahé. Niekto sa na tom nabalí a problémy len sa odsunú na neskôr a nevyriešia sa. Prečo to tvrdím?
Bude to drahé. Každá jedna, vymýšľa sa v podstate 48 nových staníc týchto RZPS sanitiek. Každá jedna bude mať mesačný paušál 22 500 euro, samozrejme, platených z poisťovní, čiže z odvodov ľudí. Tieto peniaze by mohli ísť kľudne na niečo iné, na nejakú liečbu, napr. na vyššie platby za zdravotné výkony, z čoho by sa dali napríklad zaplatiť vyššie platy, ale nie, my ich dáme 48 novým záchrankám, ktoré v podstate v skutočnosti ani nepotrebujeme, a tvrdím to z toho dôvodu, že sekundáre sa dajú, sekundárne prevozy alebo sekundárne transporty sa dajú riešiť aj dopravnou zdravotnou službou. Iste o tom aj pani ministerka vie, nakoľko tento zákon bol pripravovaný v spolupráci so zástupcami dopravných zdravotných služieb. Bol pripravený bez tohoto paušálu 22 500. Treba si uvedomiť, že pri 48 záchrankách sa vlastne bavíme o – a licencie sa budú dávať na 10 rokov –, tak my sa bavíme 13 mil. eur. O tom teraz rozhodujeme, že či sa teda toto nejakým spôsobom nasmeruje zo zdravotného poistenia bez toho, aby tie poisťovne mohli o tom rozhodovať, či chcú, alebo nechcú, budú to mať povinné, hej.
Stretla som sa s niekoľkými zástupcami dopravných zdravotných služieb a bolo mi potvrdené, že rokovali s ministerstvom s tým, že nebudú, že túto službu oni dokážu robiť bez paušálu. Keď som to hovorila pani ministerke na výbore, tak mi argumentovala argumentami, ktoré boli vysloveným klamstvom, čo som si neskôr overila. Argumentovala tým, že dopravné služby sú tisícdvestotrojky strašne staré, a jednoducho, samozrejme, vytiahli sa tam príbehy o malých deťoch, ktoré budú zomierať, lebo takto sa to robí, keď potrebujeme pretlačiť hovadinu. Volala som do poisťovní, zisťovala som si situáciu. Poisťovne majú v zmluvách s týmito dopravnými službami podmienku veku vozidiel. Čiže tieto vozidlá už dnes majú 6, maximálne 9 rokov, hej, že vôbec nejedná sa o žiadne tisícdvestotrojky. Takisto argumentom býva, že tam nie je dostatočný personál alebo dostatočný... službách, tieto garantovali, že ten personál, tak ako pri RZPS, že vodiča, ktorý bude preškolený a tak ďalej, proste ten istý personál, by tieto dopravné služby vedeli zabezpečiť a zabezpečili vo svojich autách.
Čiže to, prečo hovorím, že je to drahé, minimálne tých 100, minimálne v podstate o tých 130 mil. to bude stáť viac, pretože dopravky hovoria, že my to urobíme bez tohto paušálu za nižšie kilometrovné, ale to sú len centy, lebo tie záchranky dostávajú jednak paušál pravidelný, a potom ešte za každý prejazdený kilometer dostávajú peniaze navyše, čiže dopravné služby hovoria, že to teda dokážu robiť, garantujú, že to dokážu robiť iba za to kilometrové a za rovnakých, v rovnakom štandarde ako tieto RZPS, ktoré sú navrhované. Čiže toto je tá podstata. Je to veľa peňazí a podľa mojich informácií zbytočne. Naozaj otázne je aj ten spôsob, nakoľko sa rokovalo s dopravkami, a zo dňa na deň alebo z večera na ráno sa tam zrazu objavil nejaký paušál, hej, ktorý predtým nebol. Ako prečo by toto niekto robil, keď nemusí. Takže to je k tomu, že bude to drahé a že tieto peniaze sa mohli využiť naozaj inde.
Ďalšia vec, ktorú teda si dovolím tvrdiť, je, že niekto sa nabalí. Ako vieme, štát teraz v podstate tušiac, tušiac, že... záchranky, tak obstará 150 ďalších vozidiel, ktoré sa budú kreatívne obstarávať, samozrejme, cez operačný, operatívny lízing spolu so servisom týchto záchraniek, tak ako to bolo aj v minulosti. Vieme dobre, aké s tým boli v minulosti problémy. Ja osobne som sa snažila venovať sa prieskumu a informáciám, ktoré som dostala z prieskumu, je z toho 93-stranový dokument, ktorý je naozaj pre verejnosť neprehľadný, môžem ho komukoľvek dať k dispozícii, ktorý je plný poznámok odborníka na verejné obstarávanie, kde sa tam pochybilo, kde sa tam jednalo veľmi netransparentne a veľmi, veľmi zložilo, a my týmto systémom ideme vlastne teraz obstarávať, budeme teraz obstarávať zrejme ďalšie a ďalšie sanitky, samozrejme, a dávať licencie na 10 rokov.
Zaujímavosťou je, že na ministerstve zdravotníctva existuje projektový tím, ktorý sa touto, touto problematikou zaoberá, a ten ešte v roku 2007 vlastne navrhol riešenia a je veľmi zaujímavé, že ani jeden..., teraz tento zákon to predlžuje na 10 rokov. Moje informácie hovoria o tom, že teda už tu prebehli nejaké rokovania, že, že príde pozmeňovák, že toto sa bude skracovať. Ak to tak bude, veľmi rada ho podporím. To chválim. Musím, som naozaj rada, že moje teda argumenty v tomto smere boli vypočuté a že to bude nižšia, nižšia doba, pretože pokiaľ by to bolo 10 rokov, my sa tu bavíme o troch volebných obdobiach, kedy zabetónujeme túto situáciu, nakoľko my naozaj nemáme nástroje na vyhodnotenie kvality jednotlivých záchraniek, čo znamená, že my ich 10 rokov nebudeme vedieť zrušiť. Takže uvidíme, ako sa rozhodnú kolegovia, bude to drahé. Niekto sa nabalí a nič to nerieši.
Tak prečo to nič nerieši? Ako som hovorila, teda ten počet výjazdov sa od 2010. zvýšil o 25%. Je logické, že keď sa nám zvýši, že pri rovnakých, pri zvýšení počtu volaní a rovnakom počte sanitiek sa zhoršuje dostupnosť. Ako toto, toto je tam, samozrejme, kritické, ale to treba riešiť zefektívnením..., to teda tie sekundáre, ako som hovorila, stúpli za ten istý čas od 2010 o dve tretiny.
Veľkým problém je, že sekundárny transport, keďže preváža medzi jednotlivými nemocnicami toho pacienta, musí s ním ísť personál, počkať tam, teda kým nejaké vyšetrenie prebehne. Často je nemocnica v inom meste. Jednoducho tieto sekundárne transporty trvajú časove oveľa dlhšie a táto záchranka po celú dobu chýba v systéme. A mám informácie, že sa stalo nedávno, že záchranka nemohla, potrebovala v podstate mala nejaký stav nepripravenosti. Potrebovala, ja neviem, umyť vozidlo a nejakú, nejakú po výjazde urobiť nejaké technické opatrenia a operačné stredisko nemohlo takejto záchranke dať povolenie, pretože bola posledná v Bratislave, v celej Bratislave k dispozícii. Toto sa reálne stalo.
Čiže ja chápem, že toto sú silné argumenty, ale my v prvom rade musíme riešiť efektivitu z toho systému ako takého, a keď teda nám hovoria dopravné služby, že zvládnu robiť sekundáre, tu chcem podotknúť, lebo naozaj oni sa nikdy, nikdy sa nebili o to, robiť nejakých 10 % tých sekundárnych transportov, ktoré sú reálne opodstatnené, že tam musí byť teda nejaký vyšší zdravotnícky dozor a podobne. Samozrejme, príklad na výbore padol. Dieťa v inkubátore, no dobre. No tak samozrejme nebudeme dopravnou službou prevážať dieťa v inkubátore. Áno, to môže urobiť aj záchranka, ale to je 10 % z tých 100 prípadov, 90 % sú ľudia na oddelení, ktorí sú tam 3 dni, týždeň, a proste ich v rámci toho času treba previesť na ošetrenie. To, to nie je akože vždy nutné. Dokonca v 90 % prípadov podľa mojich informácií nie je nutné, aby to robila záchranka ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Prečo sa navyšuje teda počet výjazdov, by som rada povedala. Sú to aj tie opatrenia, ktoré identifikoval ten projektový tím na ministerstve zdravotníctva, alebo teda nie opatrenia, ale dôvody. Navyšuje sa počet volaní. Sčasti ide o zneužívanie. Toto je často povedané. Je to pravda. My tu máme medzi nami občanov, ktorí si za rok zavolali stokrát sanitku, stokrát, hej. Jasné, treba to riešiť. Len tento zákon to, samozrejme, nerieši, hej, ako super. Vieme, kde je problém. Môžme diskutovať o tom, akým spôsobom ho chceme riešiť, ale vieme naisto, že tento návrh zákona, o ktorom ideme hlasovať, nijakým spôsobom sa nedotýka zneužívania ako takého. Čiže tu je priestor na zlepšenie. Takisto sa robí zlý filter volaní na operačných strediskách. Často je posielaná sanitka aj k..., poviem to tak, že k banalitám, pomaly k trieske v prste. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že, že naozaj operačné stredisko nie je poskytovateľom. Mohlo by robiť tak viac telekomuni..., telekonzultácie. Tento systém by sa jednoducho dal riešiť trošku inak. Neuveríte, ale či tak, alebo tak, lebo predpokladám, že moji oponenti sa teraz akože obujú do tých konkrétnych vecí, ako by sa mali robiť, ale to, čo, opakujem, podstatné je, tento zákon nerieši ani zlý filter volaní, hej, čiže o tom hovorím.
Systém, ďalším problémom je, ako povedzme si pravdu, systém zneužívajú lekári, konkrétne nemocniční lekári, pretože už dnes je možné, aby oni vlastne na sekundárny transport zavolali dopravnú službu. Tá síce nie je povinná to robiť, podotýkam, ale operačné stredisko teda môže poprosiť pekne, alebo teda lekár si vie zarezervovať dopravnú službu, lenže nerobia to tí lekári. A dokonca v praxi sa stáva to, že keďže by mal byť teoreticky akože akútny ten pacient, ktorého preváža záchranka, tak ho treba nejako zakútniť, no tak mu dáme fyziologickú, dáme mu infúzku s fyziologickým roztokom, hej, aby teda potreboval ten zdravotnícky dozor, tak takýmto spôsobom prebiehajú niektoré, niektoré sekundárne transporty. Opäť zákon nerieši zodpovednosť lekárov, mohol by, nerieši.
Hlavným riešením by malo byť podľa mňa prepojenie dispečingu vlastne bežných dopravných služieb s operačným strediskom, a ak príde teda požiadavka na sekundárny transport bez medicínskej indikácie, tak by to teda mohli robiť dopravné zdravotné služby. Opakujem, robí sa to dnes, ale veľmi málo týmto prenastavením, v podstate za väčším zapojením do systému s tým, že požiadavky boli úplne tie isté, ako sú na RZPS, by to, by jednoducho tie peniaze nemuseli týmto RZPS záchrankám ísť a mohli by sa využiť inde, takže toto je môj taký hlavný argument.
Treba tiež riešiť efektivitu fungovania operačných stredísk ako takých, lebo často prichádza k zneužitiu podľa mňa tzv. stavu nepripravenosti. Tento stav my ani nepoznáme v zákone, ale teda sanitári a personál operačných stredísk a vodiči záchraniek poznajú ho veľmi dobre. Je to vlastne stav, kedy práve potrebuje ten, ten vodič urobiť poriadok v tej záchranke, doplniť materiál a tak ďalej. Tento stav sa strašne zvýšil v poslednej dobe, sú to extrémne časy a veľmi často teda podľa, podľa pracovníkov operačných stredísk ide o zneužívanie, nevedia s tým nič urobiť. Jednoducho vodičov je málo, sú prepracovaní, potrebujú si oddýchnuť, tak si nahlásia zneužívanie stavu.
Veľký problém je to, že podľa zákona každý jeden takýto problém by sa mal hlásiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na ministerstvo zdravotníctva. Nehlási sa. Toto treba riešiť, treba riešiť, aby sa hlásili tieto stavy nepripravenosti a aby následne sa riešili, pokiaľ teda sa zvyšujú, a naozaj treba robiť tieto veci.
Takisto sa nedá použiť napríklad údaj výjazd na dve minúty, my máme, teda záchranky majú povinnosť vyraziť povinnosť do dvoch minút. Realita je taká, že oni stlačia síce ten, stlačia tú informáciu, že akože vyrážajú z miesta a idú za tým pacientom, skutočnosť je ale taká, že tí operátori ich vidia, že vlastne sú ešte na mieste niekoľko minút. A tento údaj teda nie je pravdivý, tá posádka nezdvíha telefón, dokonca boli zistené prípady, keď si zapínajú letový režim, aby neboli odsledovateľní, že im ten výjazd reálne trvá dlhšie. To, chcem povedať, že pre, zamyslime sa na tom, nad tým, že prečo toto niekto urobí, hej, že keď som že posádka záchranky, tak prečo robím takéto veci - no je ich málo. Je ich málo tak ako všade v zdravotníctve, tí ľudia padajú na nos, a preto sa snažia nejakým spôsobom si pomôcť takýmito cestičkami.
Ja sa preto v tomto bode pýtam, kto bude teda obsluhovať záchranky RZPS, keď už teda so záchrankami bežnými máme takéto problémy, ale O. K., to je len taká úvaha moja. Čiže tuto sú, tuto sú diery v systéme, ktoré by sa dali riešiť zvýšením efektivitou. Nie, nič z tohoto my neriešime, šup, zobereme peniaze ľuďom, dáme ich nejakému, ako to práve náhodou vyjde alebo nie úplne náhodou, a do nefunkčného systému nalejeme 130 mil. príkazom, príkazom, lebo tak to musí byť.
Mimochodom, dovolila som sa spýtať aj zdravotných poisťovní minimálne s dvoma som teda telefonovala najväčšími, s ich zástupcami a nesúhlasia s týmto návrhom práve z tohto dôvodu, lebo teda budú takýmto spôsobom musieť financovať záchranky bez ohľadu na kvalitu.
K asi samotnému, toto je teda to hlavné gro zákona, tá myšlienka, k samotnému zákonu asi toľkoto. Dosť som o tom už napísala aj povedala, ak by chcel niekto podrobnejšie informácie, tak veľmi rada a ochotne, lebo si myslím, že naozaj toto je jeden veľký kšeft.
Čo sa týka ďalších vecí, samozrejme, ako to už v zdravotníckom výbore býva, dostali sme na poslednú chvíľu pozmeňováky k tomuto zákonu, pozmeňovacie návrhy. Je ich dokopy 42. 42 pozmeňovákov ak potrebuje nejaký zákon, tak asi to nebude dobrý zákon, takže zatiaľ v tomto bode tak. Ale podstata, tie pozmeňováky sme dostali nieže na poslednú chvíľu, ale, ale že v moment, v moment hlasovania sme si ich museli pomaly pýtať. Pán predseda Zelník doslova povedal, že sú to presne tie isté zákony, ktoré sme dostali večer predtým. Neboli. Čiže bolo nám vyslovene klamané. Kolegovia sa pozreli, porovnali si to, neboli to tie isté návrhy, my sme si ich tam v tom momente museli čítať. Takto sa tu riadi zdravotnícka politika, že my ideme teda hlasovať o nejakom návrhu a my v minúte si ich máme prečítať, o nejakom sa rozhodnúť. Podotýkam, aj predseda zdravotníckeho výboru, aj pani ministerka niekoľkokrát sľubovali občanom, lebo nám to sľubujú, my sme zástupcovia občanov, však nech si robia, čo chcú, ale teda sľúbili, že toto robiť nebudú, lebo to považujú za nesprávne, robia to opakovane a v takto citlivých veciach.
Čo sa týka pozmeňovákov samotných, no najväčší problém u mňa praktické sestry, návrh pána predsedu zdravotníckeho výboru pána Zelníka, ktorý, od ktorého som si teda za to vypočula, no to vám poviem, teda že dosť. Je veľmi zaujímavé, že... (Reakcia spravodajcu.) Ešte si vypočujem, výborne. Je veľmi zaujímavé, akým spôsobom začne pán Zelník reagovať, ako v momente, v tom momente, ako s ním nesúhlasíte, začne, začne kričať, ja sa musím prekričať, aby som sa vôbec dostala k slovu, urážať všetkých, čo si dovolia nesúhlasiť, a pritom o ide naozaj akože úplne neosobné argumenty, veď ako na tom návrhu vôbec nič alebo na tom nesúhlase vôbec nič osobné nie je. Celú dobu praktickým sestrám vyčítam najmä to, že klameme ľudí, lebo nazývame niekoho, kto sestrou nie je, nazývame ho sestrou. Keď je raz asistent s polovičným vzdelaním sestry asistentom, tak ho nebudeme volať sestra, a jediné, prečo to politik spraví, je to, aby tí občania necítili až tak, že máme málo sestier.
A ja osobne mám aj iné podozrenie, k tomu neskôr, ale Európska komisia nám poslala výčitku, že porušujeme európsku legislatívu. Takže keď už ja sa nevyznám a aj ešte aj zdravotné sestry, lebo pán predseda povedal na výbore, že zdravotné sestry si samé môžu za to, že je málo, komora, prepáčte, áno, Komora zdravotných sestier si sama môže za to, že máme málo sestier, ja osobne som, teda skromne si myslím, že za to môžu politici a vláda, ale dobre, môže za to aj... (Reakcia spravodajcu. Rečníčka sa obrátila k spravodajcovi.) Môžme, skúste sa trošku ovládať, pán predseda, budete mať príležitosť.
Čiže čo sa týka tohoto týchto zdravotných sestier, tak problém je v tom, že my klameme ľudí, ktorí nerozoznajú sestru a sestru, či praktická, či všeobecná, či taká, raz je to zdravotná sestra a ten človek má, samozrejme, dôveru v to, že má mať nejakú úroveň vzdelania. A jednoducho my, my v tomto smere robíme to, že hovoríme, niekoho, kto má nižšiu úroveň vzdelania, bez ohľadu na to, či sú šikovní, či by to dokázali a tak ďalej, my ho označujeme sestra. Keby sme sa bavili o týchto zvýšeniach kompetencie pri tom, že by sme nechali názov asistenta asistentom, ja by som nemala problém sa o tom rozprávať. Mne ide o to, že klameme ľudí tou zmenou názvu, a toto isté, toto je najväčšia výčitka aj Európskej komisie voči nám. My tu teraz už sa nebavíme, že nejaká Cigániková alebo Komora sestier niečo vyčíta pánovi Zelníkovi, ktorý to bere celé akože úplne osobne, my sa bavíme o tom, že my sme dostali oficiálny list od Európskej komisie. A toto konanie keď budeme prehlbovať, to môže mať následky. Tak akože vráťme sa podľa mňa z kratšej cesty.
Ja si osobne myslím, že pán predseda Zelník je aj v konflikte záujmov, v obrovskom konflikte záujmov. Nemyslím si, ale že, že teraz akože kvôli tomu, kvôli tomu nejakým spôsobom rieši osobné veci, a som naozaj presvedčená, že jednoducho si myslí, že teda keď máme málo sestier a premenujeme asistentov na sestry, tak proste pomôžeme asi systému. Nie nemyslí, to si nemôže myslieť. Lebo čo potom, masérov premenujeme, potom zas automechanikov, keď sa nám všetci minú? To nie je podľa mňa správne riešenie.
Myslím si, že je v konflikte preto, lebo pán predseda Zelník je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, má spoločnosť VIKOM a ŽILPO okrem iného, kde teda, samozrejme, poskytuje zdravotnú starostlivosť, čo je úplne v poriadku, ale na to, aby mohol fungovať, tak potrebuje ambulancie. Ambulancie, aby mohli fungovať, potrebujú zdravotné sestry, inak fungovať nemôžu. Čiže naozaj aj pán predseda potrebuje riešiť tak ako, takisto ako každý jeden, samozrejme, potrebuje riešiť tento nedostatok, aby mohol fungovať. To, že sa mu fungovať oplatí, hovoria aj jeho tržby a zisky, spoločnosť VIKOM mala v minulom roku tržby 1,4 mil. a zisky 130-tisíc eur, spoločnosť ŽILPO podľa FinStatu mala tržby 5,7 mil. a..., teda 4,3 mil. a zisky 176-tisíc eur. My sa tu bavíme o tržbách 5,7 mil. a zisku 306-tisíc eur. No to už dosť dobrá zámienka na to, aby som si podal návrh zákona, ktorý mi bude vyhovovať, bez, bez toho, aby som to urobil dopredu cez medzirezortné pripomienkové konanie, v rozpore s právom európskej legislatívy, na čo mám dôkaz, a jediné riešenie, ktoré viem, je, že pourážam úplne všetkých okolo, hej, ktorí, ktorí si dovolia na toto poukazovať.
Takže pozor pri hlasovaní pri tomto návrhu zákona, ktoré neprešlo, tento pozmeňovák neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Je jeho samotný predkladateľ vo veľmi veľkom konflikte záujmov.
Pozmeňováky sú tam ďalšie k skríningu, k rezidentom, keďže sme dostali vlastne večer predtým informáciu o pozmeňovákoch, tak ja som teda si dovolila poprosiť tvorcu rezidentského programu pani MUDr. Moniku Palúškovú, ktorá bola, teda ktorá sa osem rokov venovala rezidentskému programu, bola od roku 2012 do 2018 hlavnou odborníčkou pre všeobecné lekárstvo a napriek tomu, že teda mala v ten deň kopec pacientov, tak si k tomu večer sadla a v noci naozaj dávala nám veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Ja ich tu nebudem čítať, lebo sú to veľmi odborné, technické veci, ja som ich na výbore prečítala, napriek tomu som teda, samozrejme, nebola vypočutá, ale dozvedeli sme sa od, od pána predsedu, že pani Palúšková nič nevie a tára hlúposti. Doslova. Takže ja by som povedala, že ona teda ten, ten rezidentský program v Bruseli obhajovala, boli sme jediná krajina, ktorá sme v tej podobe dostali vtedy naňho peniaze. V tej, v tom čase doňho prišlo množstvo uchádzačov a fungoval a jednoducho si myslím, či už si myslíme, že sú alebo nie sú správne tie pripomienky, určite si myslím, že dať z večera na ráno nejaký pozmeňovák, ktorý ešte ráno zmením, a potom vytýkať naozaj relevantné argumenty človeka, ktorý do toho má čo hovoriť, a urážať toho človeka, aj keď tam nie je, ja si myslím, že toto naozaj, pán predseda, nie je úplne O. K., a ja si myslím, že tie, tie komentáre sú veľmi relevantné, ale bez ohľadu na to už ten spôsob, akým to podávate, zasa, opakujem, cez pozmeňovák s obrovskými teda výčitkami a chybami, ja určite odporučím klubu SaS, aby, aby bola proti tomuto návrhu zákona.
No a pozriem sa ešte, dobre, to je asi všetko, čo by som chcela. Chcela by som poprosiť vyňať zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie body 17, 23, 26 a 28, to sú práve tie pozmeňováky, o ktorých by sme mali samostatne hlasovať.
A chcem odporučiť úplne každému, kto chce zaspávať s čistým svedomím, aby tento zákon tento návrh zákona nepodporili. Myslím si, že argumentov padlo viac než dosť, určite padnú ešte ďalšie, ale už sami vidíte, keď pani ministerka ani nestíha prísť na svoj bod, pretože ešte práve rokuje o zákone, ktorý tu máme, robia sa na poslednú chvíľu úpravy, ako podľa mňa určite by som neodporučovala, vlastne neodporúčala hlasovať za tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som mal dve veci. Zneužívanie RZP-čiek je veľký problém. Pri primárnych prevozoch sa hovorí, že asi 80 % týchto prevozov je zneužívaných. Poslankyňa Cigániková povedala, že 90 % sekundárnych prevožov nie je indikovaných.
Ja chcem len upozorniť na to, že ak chceme vyriešiť problém zneužívania RZP-čiek, tak mali by sme práve riešiť tie primárne prevozy, tých 80 % primárnych prevozov, pretože väčšinou sú to úplne banálne veci, ktoré môže pacient prísť do..., taxíkom, normálnou mestskou dopravou alebo úplne aj medzimestskou dopravou a nebol by z toho absolútne žiadny problém. Tu vidím jedno veľké zneužívanie, ale je to politický problém, pretože ľudia by to nezobrali s porozumením.
K tomu s tým sekundárnym prevozom. To si nemôže dopravná služba povedať, že my to spravíme, my by sme to vedeli, my to zabezpečíme. Kto bude koho prevážať pri tých sekundárnych prevozoch, indikuje lekár. Preto nemôže si dopravná služba povedať, že my by sme to previezli.
A k tomu, k tým sekundárnym prevozom ešte toľko poviem. Sú pracoviská, ktoré, keď ide sekundárny prevoz, tak si žiadajú, že musí s nimi prísť doprovod. Ak idú RZP-čkou, sú aj sledovaní a majú doprovod. My napríklad v našej nemocnice sa snažíme zdravotníctvu ušetriť tieto, tieto prostriedky na prepravu a používame dopravnú zdravotnú službu, ale musíme dať nášho zdravotného pracovníka, ktorý v podstate odíde na celý deň, a tento zdravotnícky pracovník nám potom chýba v práci. Tých pacientov, ktorí zostanú na oddelení, nemá niekedy aj skoro celý deň alebo pol dňa, samozrejme, taký komfort, pretože nemáme toľko pracovníkov.
Takže tento problém je veľký, široký, ale nemyslím si, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Od 1. 9. 2018 bolo prijaté Národnou radou, že zdravotnícki asistenti sú premenovaní na praktické sestry. To znamená, terajší zdravotnícki asistenti, praktické sestry nespĺňajú vzdelanie, odbornú spôsobilosť praktickej sestry. Štátny vzdelávací program nový nebol vypracovaný a hovorili sme o tom aj na zdravotníckom výbore a, samozrejme, od 1. 9. 2019 tohto roku praktické sestry budú sa pripravovať na stredných zdravotníckych školách podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, to znamená, že o 4 roky, keď skončia maturitu na strednej zdravotníckej škole, budú to praktické sestry, a nie terajší zdravotnícki asistenti, ktoré, ktorí sú premenované na praktické sestry.
Žiaľbohu, v praxi je veľký problém s týmito praktickými sestrami, lebo aj námestníčky, aj vedúce sestry proste majú problém s nimi, lebo nechcú robiť to, čo robia praktické sestry, nevedia podávať ani pripravovať infúzie, majú strach, toto, čo sa deje v praxi, žiaľbohu, toto sa nemalo dopustiť a to, že praktická sestra bude o 4 roky, bude spĺňať odbornú spôsobilosť, prosím. Národná rada to schválila, ale zdravotnícki asistenti majú v praxi teraz problém.
Ďakujem.

Elenka, my sa v tomto úplne zhodneme. Ja som rada, že aj v OĽANE sú ľudia, ktorí, a myslím si, že ich je teda drvivá väčšina, ktorí v tomto dbajú na, na normálnu argumentáciu.
Čo sa týka, Alan, teba, 90 % tých prípadov nie je indikovaných, ja, ja si myslím, toto sú údaje, ktoré mám od ľudí, ktorí teda komunikujú aj s ministerstvom zdravotníctva, je presne pravda, že toto by sme mali riešiť. Hovoríš, že mali by sme primárne, v prvom rade riešiť aj teda primárne prevozy, a nie sekundárne, všetko toto ale tento návrh zákona nerieši.
Tento návrh zákona dáva 130 mil. do nefungujúceho systému. Bodka. Koniec. To je všetko.

Ďakujem pekne za slovo. Tá faktická poznámka by mi nestačila, pani kolegyňa, na vás a ja som si aj myslel, že snáď sa to časom nejako upraví a že na vás sa niečo nalepí aj z toho zdravotného výboru, ale tu sa naozaj sľúbi nevedomosť so zlomyseľnosťou. Nenahovárajte si, že vy ste taká fantastická. Na základe vašich nejakých doporučení dochádza ku, ku zmene z 10 rokov na menej. My sme o tom debatovali ako poslanci vládnej koalície, ja som to aj povedal na výbore, že mne sa to tiež nepáči, a na základe týchto komunikácií možno príde ku pozmeňovaciemu návrhu, nie na základe toho, čo ste povedali vy na výbore.
Operačné strediská majú zlých operátorov volaní. Ja by som vám dopo..., ja by som vám doporučil, keby ste si tam sadli, pani kolegyňa, vy sa teda puncujete za najväčšiu odborníčku v zdravotníctve, a keby ste si tak jednu takú, takú osemhodinovú službu tam urobili, ale že by ste tie telefóny preberali. Naozaj čo sa teda deje v tom zneužívaní, to je katastrofa, a ešte pokiaľ záchranky boli v nemocniciach, tak občas som sedával aj na tom operačnom stredisku, a keď vám zavolá pacient, alebo teda občan, že na zastávke je niekto, ktorý je v bezvedomí, a vy sa spýtate: „Dýcha?“ „To je váš problém.“ Čo urobíte? Čo urobí to operačné stredisko? Poslali tam záchranku, prišli sme tam, človek bol v povznesenej nálade, pospával opitý. Zobudíte ho, nadá vám. A čiže nie je to také jednoduché na tom operačnom stredisku, vy hovoríte o filtrovaní, no, bohužiaľ, ľudia sofistikovane a sofistikovanejšie používajú rôzne proste príčiny, prečo tú záchranku volajú, takže naozaj tam zrejme asi len ekonomická situácia alebo nejaký proste takýto bič.
V Taliansku to majú vyriešené. Myslím, že to je v Taliansku, dovezie záchranka, a pokiaľ pacient zostáva v nemocnici, tak je to v rámci povinného zdravotného poistenia, ale pokiaľ, bohužiaľ, ide ošetrený, tak musí tú záchranku zaplatiť.
Ale viete dobre, pani kolegyňa, že z vašich úst práve bolo to teátro a boli, boli tlačovky, keď bol poplatok 10 euro na urgentnom príjme. Ja sa pýtam, ak v Žiline bolo 90 ľudí na urgentnom príjme a prijali 6, čo tam tí ostatní robili. A potom sa ľudia hnevajú, že čakajú 4-5 hodín. Ako to má urobiť ten personál? Ale vy ste prvá bili do toho, že dôjde ku neviem čomu, pretože niekde, áno, bola to tehotná, ktorá prišla, a chceli od nej 10 euro poplatok, ale vyliali sme tú vaničku aj s dieťaťom, takže, takže vy to proste prekrúcate, vy máte z toho, proste v hlave máte zmätok. Bohužiaľ, záchranky prešli, ako súkromné boli kedysi v nemocniciach, treba sa k tomu vrátiť. To, že bude chýbať personál na záchrankách? Bude chýbať. Ja sa pýtam, ktorý z tých lekárov bude ochotný 15-20 rokov robiť závozníka v tej, v tej sanitke. Vtedy, keď to platilo nemocniciam, robil som na chirurgii po desiatich rokoch, ale keď som skončil záchranku, išiel som znova do medicíny a pracovať, lenže vy to nechápete, to je váš problém.
Pozmeňovacie návrhy na poslednú chvíľku. Pani kolegyňa, je tu nejaký rokovací poriadok. Vy ani neovládate rokovací poriadok. A ja skutočne, pani ministerka, už teraz nebudeme posielať tie pozmeňováky dopredu, lebo to je úplne zbytočné. Pre pani Cigánikovú je to zbytočné. Ja si myslím, že keby ho dostala aj pol roka dopredu, ona sa v tom jednoducho nevie zorientovať. Ona, ona, ona funguje asi výbor pre zdravotníctvo tak, že ona esemeskuje počas toho, tak kto jej čo povie, tak to berie a, a, a sa tvári, že teda ona zachraňuje občanov. Toto je práca? Lebo ona neni schopná vyhodnotiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý príde, keď sa dá, že zo 6 na, na 3 roky alebo..., ona, ona proste má s tým problém, takže úplne zbytočné to je posielať dopredu tie pozmeňovacie návrhy, budú ich dostávať poslanci priamo, a buď na to je tak zdatný a schopný, že to, že to vie urobiť, ale pre ňu je to úplne zbytočné.
A nakoniec veď, prosím vás pekne, sú poslanecké návrhy zákonov, pani kolegyňa, ktoré nikto nikomu neposiela v predstihu, tu sa prerokujú a schvaľujú. Poslanci vystupujú v rámci rozpravy s pozmeňovacími návrhmi a nikomu to neni ako trápne. A vám je to trápne, že dostanete deň dopredu pozmeňovacie návrhy. Len toľko na vysvetlenie k tomu, že stále, že koľko je pozmeňovacích návrhov. Ale to svedčí o vašej, poviem, odbornosti a od vašej prípravy, o vašej mentálnej výbave, že nie ste schopná ten pozmeňovací návrh, ani keď dostanete večer, nie ste ho schopná nejakým spôsobom si prečítať a k nemu zaujať stanovisko.
K praktickým sestrám: „Klamete, klamete, klamete.“ A to, čo som povedal, že komora sestier je zodpovedná za to, že dneska sestry nemáme, no to je pravda. Aj dneska vo vyhlásenie, zdravotné sestry trvajú na tom, že pre výkon ich povinností je potrebné vysokoškolské vzdelanie. Ja chcem povedať, že my nie sme proti tomu. Ja nie som proti tomu, aby mali vysokoškolské vzdelanie, ale ak niekto tvrdí, a sestry, ktoré mali 15-20-ročnú prax, museli si robiť vysokú školu. A ja vám poviem, prečo to bolo tak, pretože, bohužiaľ, zle si prečítali smernicu. Ja ju tu mám. Pripustenie sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť k odbornej príprave je podmienené ukončením 10-ročného všeobecného vzdelania.
Dámy a páni, ja to už nehovorím teraz vám, pani Cigániková, lebo to sme už preberali opakovane, lenže vy, hovorím, vy to neviete proste pochopiť, ale hovorím to pre záznam a pre ľudí, ktorí to budú počúvať. Systém v zahraničí je taký, že každý jeden, ktorý chodí 10 rokov do školy, získava všeobecné vzdelanie. Keby teda náš školský poriadok mohol byť taký, že aj v prvom ročníku na učňovskej škole alebo v prvom ročníku na strednej zdravotnej škole dostali tí ľudia diplom, že majú všeobecné vzdelanie, môžu pokračovať 3 roky na tom odbornom vzdelávaní. Bohužiaľ, my máme systém taký, že je základná deväťročná škola a potom je všeobecná, všeobecné. Ale to, čo proste oni hovorili, že pokračuje ďalej na college, to nie je, pani kolegyňa, vysoká škola. Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť predstavuje najmenej 3 roky štúdia po tých 10 rokoch. Dokonca v Čechách uvažujú o tom, že by započítali aj tú predškolskú prípravu a že by teda potom mali tých 10 rokov, že to, čo je tá povinná predškolská príprava v materskej škole, že by mali ako desaťročné štúdium, ale dobre.
Alebo teda: „Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť“, citujem z, zo smernice Európskeho parlamentu, „predstavuje najmenej 3 roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje najmenej jednu tretinu a klinická odborná príprava najmenej jednu polovicu odbornej prípravy.“ Dokonca smernica hovorí o tom, že „členské štáty môžu udeliť čiastočne výnimky osobám, ktoré získali časť odbornej prípravy v kurzoch, ktoré sú najmenej na rovnocennej úrovni.“
Čiže nikde sa nehovorí o tom, že aká škola to má byť, či to má byť vysoká, či to má byť bakalár alebo magister. Ale znova sa vrátim k tomu. My predsa nie sme proti tomu, aby sa ďalej niekto dovzdelával a urobil si bakalára, magisterku, ale netvrďte, a nech komora netvrdí, že to je podmienka a že musia mať vysoké školy. Toto je, toto je ten problém, ktorý vy donekonečna opakujete a, a...
Hovoríte, že nebola praktická sestra pre, pre asociá..., pre detských lekárov, že nebola v pripomienkovom konaní. Ja chcem ešte povedať, že, bohužiaľ, po reforme v roku 2004 začali sa dávať stredné zdravotné školy do útlmu, čo bola obrovská chyba, pretože v každom väčšom okrese bola stredná zdravotná škola, ktorá, a boli tam špecializácie ženská sestra, detská sestra, röntgen laborant. Toto všetko padlo. My teraz tieto špecializácie jednoducho nemáme. Ten výpadok je.
Ale ja sa pýtam, keď nás, keď ministerstvo zdravotníctva oslovila Asociácia detských lekárov, že, že, prosím vás, lebo to je chyba našej legislatívy, že v zákone máme, že, alebo bola, bol takýto zákon prijatý, že detský lekár musí zamestnávať detskú sestru. Ale za to obdobie jednoducho tie detské sestry nie sú. Tak čo teraz povieme? Že zatvoríme detské ambulancie? Ten lekár by vyšetril bez tej sestry možno nie 40, možno by vyšetril 20 detí. Samozrejme, že je to fajn, keď tam tú sestru má, ale povedzme si naozaj, čo v tých ambulanciách tých pediatrov alebo tých praktických lekárov, čo tam tá sestra robí. No väčšina to je administratívnej práce, ale tu stále počujete od pani Cigánikovej, aké to je zlé, ako komora proti tomu bojuje. Tak ja sa pýtam, to naozaj chcete rozvrátiť to poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Záleží vám na občanovi? Záleží vám na tých deťoch?
Píše mi pani doktorka gynekologička, lebo takisto vypadli pôrodné asistentky a, a ženské sestry. Veď tie nie sú ani na gynekologických pôrodnických klinikách. Sú tam, pracujú tam normálne zdravotné sestry. Ale gynekologička, pretože nemá takúto sestru, tak mala by ambulanciu zatvoriť? To je víťazstvo koho? To neni chyba tohoto vedenia ministerstva ani nás poslancov. No, bohužiaľ, vtedy si niekto zle preložil smernicu, išli do útlmu stredné zdravotné školy a vďaka výboru pre zdravotníctvo a vďaka vám, dámy a páni, ktorí ste hlasovali, a 103 ľudí odsúhlasilo, aby tie zdravotné školy dostali ďalšiu šancu. Veď ja sa pýtam, kto je lepšia zdravotná sestra, tá, ktorá skončí poľnohospodársku školu a potom si urobí za 3 roky bakalariát a je skutočná zdravotná sestra, alebo taká, ktorá skončí strednú zdravotnú školu a potom si urobí diplomovanú zdravotnú sestru ďalšie obdobie. Kto je teda lepší? A vy stále dehonestujete zdravotníckych asistentov, praktické sestry, no proste zlé. A ja vám poviem, prečo aj, aj...
Mám tu jeden list od mamičky: „Dobrý deň, pán poslanec. Nedá mi, aby som nezareagovala na situáciu okolo vzdelávania zdravotných sestier. Moja dcéra chcela byť odjakživa sestričkou. Bohužiaľ, nedopadlo to. V roku 2006 ukončila strednú zdravotnú školu s čistými jednotkami. Ako zdravotnícky asistent počas štúdia v rámci praxe sa učila pichať injekcie, prosto všetko, čo treba, k tomu navyše musela ovládať angličtinu, základy administratívy, strojopis, zamestnala sa v nemocnici Fraňa Kráľa. Okrem umývania pacientov a pomocných prác ju nepustili k ničomu. Vydržala to asi rok a potom odišla. Povedala mi, keď mám študovať ďalšie štyri roky, aby bola zdravotná sestra, tak môžem ísť zrovna na vysokú, ale úplne inam. Tak je z nej programátorka.“
Prosím vás pekne, aj mladý lekár, keď skončí školu, tak potrebuje, aby niekto ukázal, aby ho naučila prax, a o tom sme očakávali teda pomoc aj komory, zo strany Komory sestier, že keď tieto, a pretože je ich málo, sú vyhorené, majú tých povinností veľa, ale už len ten fakt, že sme dovolili a museli sa doškoliť praktické sestry, aby mohli zmerať pulz, aby mohli zmerať tlak, aby mohli pacientovi pichnúť inzulín alebo fraksiparín, to sa považovalo za vážne ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prosím vás pekne, veď, veď naozaj chceme mať chaos, rozvrat? A ja len prečítam, ako to je napríklad v zahraničí, keď, keď toľko sa bavíme o tej, o tej, o tom názve, pretože názov je jedna vec, a kompetencie, ktoré sú.
Takzvaná licencovaná praktická sestra v Spojených štátoch študuje síce covenant college, ale technickú školu, ale štúdium trvá 1, slovom jeden rok. Kanada má registrovanú praktickú sestru - registered technical nurse - dva roky štúdia. Vyššia forma je registrovaná sestra - štyri roky štúdia. Väčšina registrovaných sestier absolvovala dvojročné štúdium ako tej praktickej sestry.
Veľká Británia - nursing assistant, tiež nazývaná ako healthcare assistant alebo auxiliary nurse, náplň: umývanie a toaleta pacientov, podávanie jedál a kŕmenie, mobilizácia, úprava postelí, starostlivosť o pacientov, monitorovanie pacientov. Teplota, pulz, dýchanie, váha, odber krvi, čo nemôže táto praktická sestra ani ešte robiť. Sterilizácia nástrojov, edukácia a podpora zdravia. Viete aké sú požiadavky? Angličtina, základy matematiky, výhodou je práca - aj dobrovoľnícka - v zdravotníctve alebo sociálnych programov. Zamestnávateľ prípadne dovzdeláva v kurzoch starostlivosť v zdravotníctve.
Vieme, že máme personálny problém, ja nechcem ísť na úroveň ani Anglicka, ani, ani Spojených štátov, to, čo je u nás štvorročné štúdium na stredných zdravotných školách, naozaj treba podporiť, a toto, toto vidím ako fantastickú východiskovú bázu pre to, aby mohli takéto sestry pokračovať ďalej v štúdiu. Praktická sestra neni rovnocenná zdravotná sestra. Je to pomenovanie najmä preto, aby keď ľudia prídu na ambulanciu, je tu nejaké zvykové právo, tí ľudia prídu: „Sestrička, sestrička,“ a aby teda nebolo, že či je to teraz. Ako má povedať: „Zdravotnícky asistent?“
A to, čo vy hovoríte, že sestry sú proti tomu. Prosím vás pekne, Asociácia nemocníc Slovenska robila prieskum, kde sa pýtali námestníčok ošetrovateľstva, ktoré teda majú minimálne skončenú vysokú školu ako bakalárky alebo magisterky. Na konkrétnu otázku, aké konkrétne vzdelanie považujete pre výkon zdravotnej sestry za vhodné, dostatočné, 70 % napísalo diplomovaná sestra - absolvované na strednej zdravotnej škole. Na otázku absolvovanie strednej zdravotnej školy s maturitou a jeden rok vyššieho odborného štúdia, teda aký majú na to názor. Odpoveď námestníčok je 85 % za. Tak nehovorte o tom, že sestry sa búria alebo sú proti. Nechcem tu menovať, to sú konkrétne predstaviteľky Komory sestier, ale, ale choďte sa spýtať ostatných sestier, čo vám na to povedia, presne toto, ako skončil prieskum.
Hovoríte o konflikte záujmu, pani kolegyňa. Nuž ja som si prešiel takpovediac od piky. Keď som sa vrátil z vojny, poslali ma na obvod zastupovať obvodného lekára, urobil som atestáciu z chirurgie, začal som vyučovať medikov, robil som 10 rokov RZP, robil som operačnú hotovosť, potom som prešiel do krajskej nemocnice, kde som robil vedúceho oddelenia, robil som na ministerstve zdravotníctva štátneho tajomníka, robil som predsedu Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, niekoľko rokov robím v zdravotnom výbore, tretie volebné obdobie robím predsedu komisie zdravotnej pri VÚC, áno, a vediem teraz aj súkromné zdravotnícke zariadenie. Ja sa pýtam, vy chcete povedať, že máte väčšie skúsenosti? Vy, ktorá vediete jasle, škôlku, popri poslaneckom mandáte ste si dorobili skúšku z nejakej organizácie zdravotníctva, vytŕčate sa a ako dievčinka z ulice idete na operačný sál a tam si robíte selfie, čo je absolútne v rozpore s morálkou, etikou a so všetkým tým, a vy idete hovoriť o konflikte záujmov? Potom to znamená, že v konflikte záujmov sú aj predstavitelia Asociácie nemocníc, ktorí sú riaditelia, takisto sú v konflikte záujmov aj tripartita, kde sú zamestnávatelia, kde sa predsa... Ako to chcete robiť? To, kto má byť v tom zdravotnom výbore? Škôlka, jasle, to je z vášho uhlu pohľadu?
O tom, ako kto vedie firmu, neni problém neurobiť žiaden zisk, pani kolegyňa, môžu ľudia dokonca ísť do krachu. Ale o tom, aká tá firma je, či ten zisk sa reinvestuje, alebo nie, o tom svedčí, keď do tej firmy prídete. Či tam je prístrojová technika, či je vymaľované, či ľudia dostávajú svoj plat, či platia všetky záväzky, a o tom. A ja som hrdý na to, že kedysi poliklinika na Vlčincoch, ktorá bola tá najhoršia, dneska patrí k tým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorých možno narátate na prstoch jednej ruky, lebo robíme konzervatívnu liečbu, robíme operatívu vo všetkých chirurgických odboroch, máme tam 54 ambulancií, 24 je, je v nájme, robíme komplexnú zdravotnú starostlivosť, čo som vždy presadzoval, čo by mala byť tá ambulantná, ambulantná stránka, a potom to, čo sa nevie urobiť v tej ambulantnej, prechádza do ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vy to považujete za konflikt záujmov? Pretože treba rozhodovať asi z pozície cez jasle a cez škôlky.
To, čo povedala pani Palušková, to som hovoril vo vzťahu k tomu, že vy ste čítali aj ten elaborát, že, že zdravotná sestra musí mať vysokú školu. A to už som ja odpovedal, že my sme jediní na svete, ktorí to požadujeme, lebo všade inde, aj Komisia, aj Európska komisia hovorí o tom, že trvá na tom, že 4 600 hodín, a to môže byť aj v kurzoch, alebo aj v iných proste kurzoch, alebo v iných podobných činnostiach urobené ako doškoľovanie zdravotných sestier.
Takže ak nám ide skutočne o pacienta, ak nám skutočne ide o zdravotníctvo, nerobme takúto demagógiu, lebo hovorím u vás sa snúbi nevedomosť zo zlomyseľnosťou, pani kolegyňa Cigániková, a, bohužiaľ, že za tie tri roky sa na vás nič nenalepilo v tom zdravotnom výbore, naopak, vy ste, vy ste, vy ste žena, ktorá potrebujete za každým urobiť šouku, buď stiahnuť gatky, alebo si urobiť selfie, alebo niečo, ale v konečnom dôsledku je to vaša nevedomosť. Viete, na jednej skúške sa stalo, prišiel kolega na jednu skúšku a tiež veľmi vehan..., vehementne začal odpovedať a profesor mu hovorí, že pán kolega, vy to neviete, vy svojim správaním chcete len zakryť svoju nevedomosť.
Pani Cigániková, a toto je váš problém. Budete kričať, budete urážať, budete hovoriť o, o, o ziskoch, o všetkom inom, lebo potrebujete zakryť a predvádzať sa, svoju totálnu nevedomosť. Navyše tá totálne nevedomosť vaša sa snúbi so zlomyseľnosťou. Vy máte pacienta na tom poslednom mieste, pretože keby ste naozaj chceli o pacienta bojovať, tak takéto sprostosti by ste netárali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No tak sme mohli vidieť, čo sa stane, keď si dovolíte súhlasiť s predsedom zdravotní..., nesúhlasiť s predsedom zdravotníckeho výboru.
Pán predseda, polovicu svojho vystúpenia ste venovali mojej osobe a urážkam. Ja si naopak o vás myslím, že ste múdry človek a vážim si vašu prácu. Veľmi sa teším, že vašej poliklinike sa darí. To ale nemení nič na vecí, že ste v konflikte záujmov, pretože ambulancie vaše, z ktorých máte zisk, môžu fungovať len vďaka sestrám, ktoré nemáme. Čiže vy potrebujete na to, aby ste mohli takto fungovať, praktické sestry. Nie je to urážka, je to fakt.
Takisto je fakt, nie sestry sa búria samotné, búri sa vám práve Európska komisia. Ak budete takto tvrdohlavo stáť za tým, aby sme porušovali európske právo, skončí to sankciami voči Slovenskej republike, tam sa naozaj potom už nedá baviť sa o tom, že vám ide pacienta. Celá táto novela zákona bude stáť pacientov veľmi veľa peňazí. Hovorila som o tom naozaj veľmi dlho, konkrétne, vy ste sa k inej jednej tých vecí nevyjadrili. Hovorili ste tu o veciach, ktoré vôbec neriešime, o vzdelávaní sestier, o tom, kto s tým súhlasí a nesúhlasí, ako vám píšu listy. To všetko je síce pekné, ale to, čo vy ste urobili, je len, že ste premaľovali čern..., čierne na bielom, na biele, a systémové chyby nijako neriešite, to vyčítam vášmu návrhu. A rozširujete to, bude to mať vážne dopady. Takže ja len toľko.
No a viete, ja vám chcem povedať, pán predseda, že aj najmúdrejší človek, ak sa, ak neudržuje si to vzdelávanie a nechce byť informovaný, tak jednoducho zhlúpne. Ja si nemyslím, že som najmúdrejšia, bola som ale zvolená do Národnej rady, do zdravotníckeho výboru, a preto sa snažím komunikovať s ľuďmi, preto veľmi logicky potrebujem, je lepšie, keď mám návrhy dopredu, lebo s takými odborníkmi, ako ste vy, to môžem... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcia z pléna.)

Pán poslanec Zelník, ja by som vás chcel požiadať, aby ste trochu vážili slová. Naozaj by sme mali k sebe navzájom pristupovať s nejakým rešpektom a neurážať tu kolegyne poslankyne a kolegov poslancov a nedehonestovať ich.
Samozrejme, že pani poslankyňa Cigániková nemá také rozsiahle vedomosti a skúsenosti z oblasti zdravotníctva ako vy, ale ona sa tak ani netvári, ale to neznamená, že nemá právo vystupovať, prezentovať svoje názory, prezentovať pripomienky, najmä keď sú vecne, vecne zdôvodnené. A len, len teda naozaj ako zachovajme si, zachovajme si istú úroveň a nenechajme sa strhnúť do osobných atakov, lebo to nepatrí na pôdu Národnej rady. A druhá vec, kde som myslel, že zle počujem, je, keď ste tu obhajovali predkladanie pozmeňujúcich návrhov na poslednú chvíľu. A je to úplne jedno, či to dostaneme priamo na výbore, alebo to dostaneme večer pred, lebo nie každý má možnosť si naštudovať nejaký návrh večer pred. Toto nie je normálna a kvalitná legislatívna práca.
Normálna a kvalitná legislatívna práca je taká, že s návrhmi sú, sú poslanci oboznámení dostatočne vopred, lebo nie každý je univerzálny génius alebo majster sveta, aby pozrel a vedel, čo tam je. Áno, poslanci sú ľudia, ktorí si potrebujú veci naštudovať, ktorí potrebujú tie veci s niekým skonzultovať, ale to nie je ich nevýhoda, to je ich výhoda, to znamená, že si poctivo robia svoju poslaneckú prácu, a nie, že iba niekto nám tu doniesol nejaký pozmeňovák, tak zdvihneme ruku, lebo palec nám ukáže, že ako máme hlasovať.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa vrátil k tomu zneužívaniu, ako si hovoril, tej rýchlej zdravotnej služby a k tým krajským operačným strediskám.
Rozprával som s veľmi šikovnou zdravotnou sestrou, ktorá robí mimo iné aj na OAIM a chodí robiť ešte aj do služby na takúto COS ZZS-ku. Je to veľmi šikovné dievča, je zorientované, a keď začne klásť otázky, aby zistila, že či je potrebné poslať tam tú rýchlu zdravotnú službu s lekárom alebo bez lekára, a keď začne niektorým vysvetľovať, že ale veď toto ani nie je dôvod na to, aby prišla rýchlo zdravotná služba, tak má problémy, obyčajne ju potom, po telefóne jej nadávajú a prichádzajú na ňu sťažnosti. Čiže ľudia si na to veľmi zvykli, berú to ako, doslova ako taxík do nemocnice a s týmto bude ozaj veľký problém niečo spraviť. Jediná vec, ktorá, si myslím, ktorá by to dokázala vyriešiť, je ekonomická zainteresovanosť pacienta vtedy, ak to nie je indikované. Toto bude veľmi ťažké presadiť, ak sa to vôbec niekedy presadí. Ak by sa to podarilo, potom, samozrejme, mnoho vecí môže byť vyriešených. Aj ekonomicky, aj potom s dostupnosťou tej zdravotnej služby.
K tým praktickým sestrám. Konkrétne teda v tomto zákone sme doplňovali do zákona, aby u pediatra mohla pracovať praktická sestra. Do zákona sa to doplnilo alebo dodalo preto, že pediatrická spoločnosť to žiadala, a tvrdila, teda že garantuje, že neklesne kvalita zdravotnej starostlivosti. To je to najdôležitejšie, pretože tú, tú kvalitu garantuje lekár. Ak bude akýkoľvek problém, tak ponesie zodpovednosť lekár. A keď to oni potrebujú, tak si myslím, že im to treba dať.
Okrem toho ja si pamätám, keď v každej pediatrickej ambulancii boli dve sestry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. K tomu zneužívaniu, čo hovoril pán poslanec Suchánek, naozaj som za to, že bude sa to musieť nejako vyriešiť sankcionovaním ľudí, ktorí zneužívajú sanitkový záchranný systém.
Ale ja by som sa chcela vrátiť k tomu, k téme praktická sestra. Ja si myslím, že veď my máme, my sa tu tvárime, že teda nemáme žiadne sestry praktické. Veď je tu kopu sestier, ktoré skončili klasickú strednú zdravotnú školu a majú absolútnu odbornosť, čo sa týka zdravotnej sestry, či už na ambulanciu, alebo do nemocnice. A to, že musia mať vysokú školu, to je číry nezmysel, pretože vysokú školu áno, keď chce robiť vrchnú sestru. Ale na obyčajnú, na prácu zdravotnej sestry, resp. praktickej sestry, naozaj je potrebné to klasické štvorročné vzdelanie stredoškolské, ktoré sa volalo stredná zdravotná škola. A ešte stále sú sestry, ktoré sú absolventkami. Takže netvárme sa, že teraz odrazu nám nevyrastú alebo vyrastú, alebo že ich, že nebudeme mať žiadnu praktickú sestru. Ja si myslím, že sa nájdu.
Čiže ja úplne súhlasím s tým, aby znova boli, aby boli znova stredné zdravotné školy, ktoré by vychovali kvalifikované zdravotné sestry, ktoré sa nazývajú praktickými sestrami. Podľa mňa by sa mali nazývať, volať normálne zdravotnými sestrami. A naozaj vysoká škola, keď chce robiť vrchnú sestru. Ale ináč je to nie potrebné.
Ďakujem.