45. schôdza

Dobrý podvečer, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, chcela by som sa vyjadriť k vybraným témam správy o pôsobení Slovenska v Európskej únii a chcem sa venovať oblasti životného prostredia.
Ešte v júli 2018 Slovensko obdŕžalo výzvu Európskej komisie na nápravu s tým, že nedostatočne chráni lesy a ohrozuje tým populáciu vtáctva. A na základe nedostatočných opatrení Európska komisia rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Slovensku z dôvodu nezabezpečenia náležitej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.
Zaujalo ma, pán minister, že o tejto skutočnosti v správe nebola ani zmienka (zaznievanie gongu), ako aj o ďalších európskych, európsky významných podaniach, ktoré považujem, alebo medzinárodných, by som priam povedala, nielen európskych, ktoré považujem za veľký nedostatok tejto správy. V tejto veci, v tomto podaní v Európskej komisii som vás aj, pán minister, interpelovala a musím povedať teda, neviem, či ste čítali odpoveď, ktorú ste mi zaslali, ale teda predpokladám, že je to váš podpis, ktorý figuruje pod odpoveďou k tejto interpelácii, pretože naozaj bola to vlastne diplomatická nota nič nehovoriaca o konkrétnych krokoch. Pritom ide o naozaj veľmi významné podanie, ktoré môže mať dopady na Slovensko nielen finančné, ale hlavne ide o to, že dôvody, pre ktoré toto odôvodnené stanovisko sme dostali, sú, môžu byť pre našu krajinu fatálne.
Ide o rozsiahle výruby lesov a o likvidáciu, likvidáciu biotopov pre Tetrova hlucháňa. Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej únie za nedodržiavanie týchto, týchto záväzkov. A do konca marca mala byť, tohto roka, samozrejme, to ešte nemôže byť v správe, ale predpokladám, že teda mohlo to byť v správe za rok 2018. Do konca roku dvetisíc, teda do konca marca tohto roku malo byť podaná informácia o tom, aké opatrenia slovenská strana prijme. Keď by sme si čítali vašu správu a nemáme tieto informácie, tak by sa mohlo zdať, že všetko je v poriadku, ale nie je.
Ďalší škandál, ktorým Slovenská republika čelila, začal ešte v roku 2017, kedy sme čelili škandálu ohľadom lokality svetového dedičstva UNESCO – Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Vláda mala prijať komplexný návrh opatrení, ktoré mali byť prezentované v minulom roku, a dodnes nie sú prijaté opatrenia. Áno, je pravdou, že vláda prijala pozmenené uznesenie, kde si termín posunula. Ale to neznamená, že ten škandál tu naďalej nie je a odpovede pre výbor UNESCO nemáme. Ale s výrubom, výrubom v týchto lokalitách pokračuje aj naďalej.
Ďalšia vec, ktorá si myslím, že mala tam byť, v správe, pretože sa týkala taktiež obdobia, ktoré ste prezentovali, a ide o Agendu 2030. Je to známa aj ako agenda udržateľných rozvojových cieľov a bola to jedna z vašich top priorít, ako ste boli predseda 72. Valného zhromaždenia OSN. Táto agenda platí pre všetky krajiny vrátane Slovenska. Prečo správa neobsahuje žiadne informácie o plnení uznesení? Sú tam vážne veci, ktoré sa týkajú nielen zriadenia hodnotiacej komisie. To je najmenej. Ale ide o to, aby tam reálne kroky, o ktorých tvrdíme v strategických dokumentoch a rôznych správach, že sa plnia, ale vidíme všetci, keď ideme do našich lesov, že to nie je pravda. Minimálne, minimálne v tejto oblasti lesného hospodárstva, kde aj Agenda 2030 hovorí o tom, že do roku 2020 má byť zastavené masívne odlesňovanie lesov nielen na Slovensku, ale na svete.
A to je tiež jedna z vecí, na ktorú chcem poukázať ešte v ďalšom, že my sa tu staráme o lesy v iných krajinách, iných, tretieho sveta a snažíme sa ich primäť k tomu, aby neodlesňovali, ale pritom naše odlesnené hory vidno z lietadla.
Píšete, že v oblasti lesníctva Slovensko sa malo zúčastniť teraz v máji 14. zasadnutia fóra OSN o lesoch. Tak som si našla správu na stránke ministerstva pôdohospodárstva, kde teda akože je to vskutku výsmech o tom, čo sa tam prezentovalo, ako je všetko vlastne u nás v poriadku. Čudujem sa, pán minister, že vlastne sa staviate vy v tejto správe do úlohy štatistu, respektíve diplomatického zahladzovania neschopnosti vašich kolegov, rezortných kolegov, ktoré majú práve tieto, túto oblasť z ochrany adaptácie Slovenska na zmenu klímy, alebo zabezpečenia znižovania uhlíka únikov do ovzdušia, že potom to tak diplomaticky v tej správe učešete, že všetko vyzerá v poriadku, lebo len sme unikli natesno (zaznievanie gongu) konaniu Európskej komisii voči neplneniu smernice o ovzduší. To aj sa uvádza vo vašej správe, že teda iní tam boli, v tom konaní, ale my nie. Ale všetci veľmi dobre vieme, že teda my tú smernicu nedodržiavame a nedodržiavame ju z viacerých, z viacerých dôvodov. Napríklad jeden z nich je, aj medzery v monitoringu, sú to veci, keby sme ten monitoring mali poriadny, tak by sme asi neboli takí spokojní s kvalitou znečisteného ovzdušia. To, že o tom nevieme, neznamená, že to znečistenie nie je.
To isté sa týka aj znečistenia vôd. To je ďalšia smernica, ktorá je medzinárodná a ktorá od roku 2004 je, platí aj rámcová smernica o vodách, platí aj pre Slovensko. Problémom je, že naozaj sa vykazujú nepravdivé údaje do Európskej komisie. Tvárime sa, že všetko je v poriadku, ale pritom, pozrime sa, čo sa deje na Žitnom ostrove. Naša studnica, naša ropa 21. storočia, pitná voda je dnes zamorená toxickým kokteilom zo skládok a zlého hospodárenia v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve.
Nič vo vašej správe sa nehovorí o zmluve s Maďarmi ohľadom plnenia podmienok a záväzkov Vodného diela Gabčíkovo, ale taktiež ani plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorá vyplýva z haagskeho rozhodnutia. To sú, vaša parketa, váš splnomocnený zamestnanec má tieto veci na starosti. Minulý rok bolo 25 rokov od uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Ale tento detail a problémy spojené s týmito záväzkami sa do správy nedostali.
Ochrana prírody, biodiverzity a krajiny, áno, máte tu súpis opatrení, ktoré Slovensko prijalo ako programy starostlivosti, najmä o chránené vtáčie územia. Bolo to jednou z kritiky zo strany Európskej únie, že tieto programy starostlivosti nemáme. Áno, je pravdou, že vláda ich viacero schválila. Lenže pravdou aj je, že nie sú implementované do praxe, že nie sú premietnuté do programov starostlivosti o les. A to, čo vidíme v našej krajine, je dôsledok toho, že na jednej strane nerobíme to, čo hovoríme, ale niečo hovoríme a konáme niečo úplne iné.
Ste členom tejto vlády a očakávala by som ako minister zahraničných vecí, že budete tlačiť na svojich kolegov, na to, aby nielen rozprávali o plnení medzinárodných záväzkov, ale hlavne aby ich napĺňali.
Ďakujem.

Ďakujem za vystúpenie pani poslankyne.
Môžte mi, prosím, pomôcť? Pani poslankyňa, vy ste boli písomne alebo ústne prihlásená? Ústne. To znamená, že ústne je prihlásená pani poslankyňa Remišová. Keďže nie je v sále, stráca poradie.
Ale na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická, pán poslanec ešte, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja vôbec nie som prekvapený z vášho vystúpenia, pretože dosť takú zmes nepravdivosti ste tu povedali. Ja len z lesníckeho aj z ochranárskeho hľadiska si dovolím vám pripomenúť niektoré závažné veci.
Vraveli ste o populácii vtáctva, ako je u nás s tou populáciou vtáctva zle. Pokiaľ vám je jasné, možnože nie je, boli v rámci starostlivosti o lesy programy starostlivosti o les už dávnejšie zriadené tzv. vtáčie územia. V týchto vtáčích územiach môže obhospodarovateľ, vlastník lesa, robiť ťažby, jednak úmyselné a neúmyselné, len v čase, keď vtáctvo nehniezdi. Určite by mohol mi to potvrdiť známy to náš ornitológ pán Martin Fecko. Čiže tieto vtáčie územia sú u nás zriadené a ja som proti tomu, že u nás tá populácia vtáctva je nejak prenasledovaná alebo čosi podobné.
Potom ste sa takým zvláštnym výrazom zmienili o rozsiahlosti výrubu lesov. Jednoducho u nás holoruby sú plánované a jednoducho môže ich robiť len v piatich skupinách. V jednej z nich sú napríklad viate piesky a tak ďalej a tak ďalej, nechcem tu robiť zo seba múdreho, čo sa týka zákona o lesoch. Len tam sú povolené. Inde sú povolené len tzv. doruby alebo clonné ruby, podrastová forma hospodárenia, aby sme prirodzené zmladenie dosiahli z týchto pôvodných lesov.
Takže doporučoval by som si to dobre naštudovať a potom nejak úplne inou terminológiou.

Ďakujem. Reakcia, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne, pán kolega Martinák, za vašu reakciu, ale rozmýšľam, že či som ja zle artikulovala, alebo ste vy zle počuli. Pretože to som vôbec o týchto veciach nehovorila, nehovorila som nič o zlom stave vtáctva, hovorila som o Tetrovovi hlucháňovi, ako o jednom druhu. Hovorila som, áno, o chránených vtáčích územiach, kde som práve, naopak, pochválila, že vláda prijala tieto opatrenia. Nespomínala som, že sú tu nejaké holoruby, či plánované alebo neplánované, ale hovorila som, že sú rozsiahle výruby v našich horách, ktoré vidno z lietadla. Takže ja som reagovala len na tie veci, ktoré boli uvedené v správe. Ani nie na všetky, ale vybrala som tie, ktoré majú medzinárodný dopad alebo vyplývajú z nejakých zmlúv, či z dohody OSN alebo z európskych smerníc, a reagovala som len na to, čo je v správe, resp. čo mi v správe chýbalo, a očakávala by som, že pán minister ich doplní.

Ďakujem. Pani poslankyňa Remišová nie je v sále, takže stráca poradie a tým vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za živú diskusiu a za všetky prezentované názory, ktoré, samozrejme, sú legitímne v parlamentnej demokracii. Ja sa nemôžem a nemám ani kapacitu, ani ambíciu sa podrobne pristaviť pri všetkom, čo bolo povedané. Ak dovolíte, len veľmi rýchlo.
K pani poslankyni Zemanovej. Ten materiál veľmi explicitne hovorí, že materiál bol vypracovaný na základe podkladov dodaných rezortami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ja nemám ani kapacitu, ani kompetenciu, aby som ich kontroloval. Tie tri veci, ktoré ste spomenuli, tak nespadajú do kompetencie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. A tým viac, že Agenda 2030 je vnútorná agenda, ktorú koordinuje podpredseda vlády Raši. Samozrejme, splnomocnenec pre Gabčíkovo je pod ministerstvom dopravy a tie biotopy a výruby, viete dobre, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. S dôverou sa na nich môžte obrátiť. Ja naozaj musím dôverovať mojim kolegom, že tam dali to, čo tam dali, a nemám inú možnosť.
Pán poslanec Paška, tie veci, ktoré ste hovorili o vývoze zisku a platovej diskriminácii, sú samozrejme dôležité a závažné, ale zase my nemôžme vstúpiť do rokovania bez toho, aby sme nemali odkomunikovanú pozíciu vlády, kde kľúčovými rezortami sú ministerstvo hospodárstva, financií, práce, sociálnych vecí, zamestnávatelia, odbory. Práve to má veľké dopady. Pokiaľ takáto pozícia bude, my sme pripravení do toho vstúpiť. Ale vravím, také rozhodnutie je politické rozhodnutie. Nehovoriac aj o tom, že pokiaľ prinútime Volkswagen, aby platil na Slovensku toľko, koľko platí v Nemecku, otázka je, či bude chcieť mať fabriku na Slovensku, lebo povedzme si na rovinu, že naša konkurencieschopnosť vyplýva aj z toho, že sme lacnejší.
Tri pani poslankyne, pani Verešová, Remišová aj Gaborčáková sa vyjadrovali k téme náboženskej slobody. Chcel by som povedať, že jej venujeme pozornosť aj v rámci nášho členstva v Rade pre ľudské práva. V marci sme zhodou okolností, tohto roka, zorganizovali špeciálnu diskusiu k otázkam náboženskej slobody v Ženeve aj za účasti splnomocnenca Európskej únie Jána Figeľa. Snažíme sa využívať aj našu rozvojovú pomoc, napríklad v krajinách Stredného východu, ako je Irak alebo Libanon, Sýria, sme podporili viacero projektov, ktoré si podali Vysoká školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety alebo Caritas Slovakia, ale sme pripravení hovoriť aj komplexnejšie o tejto téme. Samozrejme, na rozvojovú pomoc potrebujeme projekty, ktoré spĺňajú nejaké definície a charakteristiky, ale veľmi rád sa s vami stretneme na pôde ministerstva a porozprávame sa detailnejšie.
Pán poslanec Klus ako tradične ma zasypal množstvom otázok. Čiastočne sme ich zodpovedali počas obeda a čiastočne už nám dôverujete, že dostanete odpoveď tak, aby sme nemuseli zdržiavať celé plénum.
V každom prípade chcem oceniť alebo vyjadriť moje potešenie nad tým, že viacerí z vás ocenili prácu rezortu diplomacie, prácu, ktorú vykonávame pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti európskej zahraničnej politiky. Zároveň sa mi však žiada povedať, že parlamentná diskusia o týchto otázkach nebola nikdy tak názorovo polarizovaná, ako je v súčasnosti. Cítime, že zahraničná politika sa stáva výraznou súčasťou vnútroštátnej politiky, čo by bolo pozitívne, nebyť čoraz častejšieho spochybňovania našej orientácie, ku ktorej sme sa prihlásili a o ktorú sme sa snažili prakticky od vzniku Slovenskej republiky.
Prieskumy ukazujú, že väčšina občanov podporuje naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Našou úlohou teda je, aby sme túto podporu nespochybňovali my sami a neohrozovali tak naše strategické štátne záujmy. Výhody poznáme všetci a sú objektívne nespochybniteľné. Asi najdôležitejšie sú bezpečnosť a prosperita, a to nám práve tieto dve zoskupenia poskytujú. Neexistuje alternatíva, ktorá by garantovala Slovensku a jeho občanom väčšiu bezpečnosť a prosperitu, než je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Ak máme rôzne názory na jednotlivé európske politiky alebo čiastkové medzinárodné dohody, je len vecou vzájomného dialógu a argumentácie, aby sme našli prijateľný konsenzus. Aj keď vieme, ako ťažko sa niekedy dosahuje, musíme sa o to usilovať práve v záujme Slovenskej republiky. A aj to je cieľ týchto dvoch dokumentov, ktoré prinášajú reálny obraz o tom, kde sa Slovenská republika v týchto zásadných otázkach nachádza, akým výzvam sme museli čeliť v ostatnom roku a čo nás ešte čaká.
Veľkým testom, ktorý nás v Únii čaká už o dva týždne, sú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré nám ukážu reálny obraz o náladách našej, aj európskej verejnosti. Ako sa ukazuje, najväčšou výzvou tento rok pre Slovensko už nie je len dostatočná účasť našich občanov, ale aj to, aby nás v Európskom parlamente zastupovali poslanci, ktorí majú záujem o rozvíjanie európskeho projektu a nie o jeho deštrukciu.
Kontext je však širší, európsky aj globálny. Musíme sa vysporiadať s brexitom, výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, definovaním priorít Európskej únie na ďalších päť rokov, ale aj meniacim sa a často turbulentným globálnym prostredím. Medzi ne bude nesporne patriť, aké nástroje nájdeme na riešenie klimatických zmien, migračných tokov, kybernetických útokov, zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie, rastúceho extrémizmu, technologickej revolúcie a bezpečnosti. Na tieto výzvy nenájdeme odpoveď sami v našom päťmiliónovom Slovensku. Nájdeme ich predovšetkým v spolupráci s našimi prirodzenými partnermi v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V týchto zoskupeniach sa náš hlas znásobuje. Sme spolutvorcami všetkých rozhodnutí, a preto prinášajme, prosím, konštruktívne a nie deštruktívne pozície na rokovací stôl. Pozície, ktoré budú mať potenciál získať si partnerov a zlepšiť inštitucionálne fungovanie a vzájomnú súdržnosť.
Predpokladom nášho úspechu je však dôveryhodnosť, čitateľnosť a kredibilita našich pozícií. Tie musia vychádzať z dohody na domácej pôde. Venujme sa preto skutočným problémom a v nich hľadajme kompromis a obhajujme strategický národný záujem. Nevytvárajme si problémy imaginárne. Potrebujeme spoľahlivé spojenectvá a ich predpokladom je aj naša dôveryhodnosť. V súčasnom turbulentnom svete nám totiž nikto nič nedaruje.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1417, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1529.
Dávam slovo poslankyni Kiššovej, aby návrh zákona uviedla.