45. schôdza

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SMER-u – SD, Slovenskej národnej strany a MOST – HÍD navrhujem zaradiť do programu tejto schôdze tri body, a to tlač 1343, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stimuloch; ďalej tlač 1478, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a tlač 1481, zákon, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení, a tieto tri body prerokovať po prerokovaní termínovaných bodov, ktoré sú stanovené v pondelok 20. 5. 2019.

Nevadí. Žiadam o zlúčenie rozpravy k bodom 89 a 90, parlamentné tlače číslo 1477 a 1488. Ide o tlače, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010, a návrh skupiny poslancov na vydanie zákona na preukazovanie pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes o 12.15 máme rokovanie na obvyklom mieste.

Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, rozmýšľam, že či je lepšie byť posledným vystupujúcim pred hlasovaním, vtedy je tu džavot ako v spojenej škôlke, alebo byť prvým vystupujúcim po hlasovaní, keď bol poskytnutý čas na vypratanie sály. Ale tak ako sa vracajú dobrí holubi, tak sa vracia aj predloha, o ktorej budem hovoriť.
Aj keď plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky vyzerá tak, ako vyzerá, čo je nepochybne obrazom vládnucej koalície, ktorá presne vedela, kedy končí obdobie pôsobenia predchádzajúcich sudcov, a mohla teda vedieť, kedy treba konať v tejto veci, tak napriek tomuto stavu pléna Ústavného súdu na Slovensku hádam platí Ústava Slovenskej republiky. A tak sa znova a znova vyplatí zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, zákona, ktorý je najvyšším zákonom a ktorý by mal byť smerodatným pre nižšie prijímané zákonné normy. A v Ústave Slovenskej republiky, menovite v čl. 26, sa dočítame, že sloboda prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv je zaručené. Presne ten čl. 26 ods. 4 hovorí: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Náš zákon o volebnej kampani je zákonom, teda to, čo by v ňom malo byť, by malo byť v súlade s ústavou a, čuduj sa svete, i s ods. 4 čl. 26 tejto ústavy. A tak sa dovolím spýtať zvyšných skalných poslancov, nech si odpovedia sami na otázku, či volebné moratórium ohrozuje práva a slobody iných, či volebné moratórium ohrozuje bezpečnosť štátu, či keby nebolo, či je ohrozený verejný poriadok, či keby nebolo, je ohrozené verejné zdravie a či keby neexistovalo, či je ohrozená mravnosť. Každý si môže tieto otázky sám pre seba zodpovedať. Rovnako si môže každý zodpovedať, či prípadné zrušenie zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov s výnimkou dňa volieb ohrozuje ktorúkoľvek z týchto ústavných položiek. Teda či ohrozuje bezpečnosť štátu, ochranu verejného zdravia, mravnosť alebo čokoľvek ďalšie.
Ak teda pripustíme, že zákony nemajú protirečiť ústave, tak sa domnievame spolu s kolegami predkladateľmi, že náš volebný zákon vo viacerých bodoch protirečí Ústave Slovenskej republiky. Pretože ak je právo občana šíriť a dostávať informácie, tak niet dôvodu, ako som ukázal na zmienených príkladoch, aby nedostal tú informáciu nieže 14 dní pred dňom volieb, ale prečo by ju nemohol dostať deň pred dňom volieb.
Už som tu opakovane uvádzal moju skúsenosť z volieb v Nemecku, kde som na pozvanie OBSE pozoroval v minulom roku voľby. A Nemci majú nepochybne tiež ústavu, nepochybne majú tiež záujem chrániť všetky možné prvky typu mravnosť, verejné zdravie a bezpečnosť, ale napriek tomu som sa necelých 12 hodín pred otvorením volebných miestností zúčastnil, božím riadením môžem povedať, mítingu parlamentnej strany Die Linke. Rozhodne som o tej pol deviatej večer nemal pocit, že nemecká demokracia, bezpečnosť štátu a mravnosť sa trasie v základoch, aj keď to, čo zaznievalo z pódia vystupujúcich za Die Linke, občas hraničilo so zdravým rozumom, ale to je, samozrejme, ich problém.
Myslíme si teda, že tento zákon v tomto znení a s tými obmedzeniami, ktoré som námatkovo doložil, nie je v súlade s ústavou a hlavne nie je v súlade so zdravým rozumom. Keď som pred pár týždňami, po tom, ako som tam absolvoval prvé kolo prezidentských volieb, prišiel opäť do Kyjeva na druhé kolo ukrajinských prezidentských volieb, tak som bol šoférom, ktorý ma viezol z letiska do hotela, informovaný o tom, že v meste sú dopravné obmedzenia, lebo v čase oveľa kratšom ako 48 hodín pred prezidentskými voľbami a ich druhým kolom sa na štadióne priaznivcom futbalu možno známeho mena Valéria Lobanovského, legendárneho trénera Dynama Kyjev, že sa na tomto štadióne koná dlho očakávané, na ukrajinské pomery takmer historické stretnutie prezidentských kandidátov Porošenka a Zelenského. Ani tam som nemal pocit, že keď títo dvaja kandidáti v čase, ktoré by na Slovensku moratórium niečo také úplne znemožnilo, sa stretávajú a prezentujú svoje postoje nielen pred zrakmi tisícov prítomných na štadióne, ale i pred zrakmi miliónov Ukrajincov v televízii, že by bola ohrozená akýmsi spôsobom demokracia Ukrajiny.
Domnievam sa teda, že by sme mali i my prijať novelu, ktorá nebude udržiavať pri živote zákon, ktorý sa prieči čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a odvolávať sa na najrôznejšie pochybné zdôvodnenia o kľude a o kdečom, pretože, samozrejme, že v čase absolútnej vlády internetu a sociálnych sietí je čistou ilúziou, že moratórium zabezpečí to, že niekto nebude vhadzovať do poštových schránok akési letáky. Tie letáky okrem toho, že spotrebúvajú papier a dávajú zarobiť tým, ktorí ich ideologicky tvoria, a tlačiarom, ktorí ich tlačia, sú, samozrejme, dobré do príslušných kontajnerov pri separácii odpadu alebo v najhoršom na podpal, i keď ten kriedový papier nie vždy dobre horí. Chcem ale teda povedať, že nikoho táto skutočnosť, i keby ste tie veci tam nechali alebo našli napchaté v tej schránke v deň volieb, rozhodne neohrozuje ani verejné zdravie, ani mravnosť, ani slobodu vás či iných, ani bezpečnosť štátu, ani verejný poriadok.
Samozrejme, sotva môžme očakávať, že 48 hodín pred voľbami vyrazia po Slovensku stovky prelepovacích čiat, ktoré vyzbrojené rebríkmi, glejom a bielym papierom prelepia predvolebné bilbordy. Ergo moratórium sem, moratórium tam, niektoré tváre kandidátov na nás nielenže pozerajú v čase volebného moratória, ale pozerajú na nás i dlho po voľbách, ak sa nenájde záujemca o túto plochu. Treba konštatovať, že i skutočný víťaz z volieb Štefan Harabin sa na nás pozeral z bočnej steny domu na Staromestskej ulici v Bratislave, pod ním je veterinárna ambulancia, možno je to nejaká alegória, sa na nás pozeral ešte týždne po prezidentských voľbách. To znamená, že hovoriť o reálnom dodržiavaní tejto protiústavnej normy je aj tak ilúziou. Preto sa domnievam, že akokoľvek je nás tu dvadsať, že ak sa so zdravým rozumom zamyslíme nad tým, čo je obsahom tejto predlohy a o čom potom ešte povieme hádam niektorí dačo aj v rozprave, tak môžme prísť k záveru, že ak je norma protiústavná, ak je norma v mnohých bodoch neúčinná a nezmyselná, tak je načase, aby sme ju nedržali pri živote a novelizovali zákon, ktorý takéto hlúposti obsahuje.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani, tlač 1462. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som dodal, že nielen rušíme, ale celkom z dôvodných príčin vkladáme jedno nové dačo do tohto zákona a síce to, aby Rozhlas a televízia Slovenska a iné elektronické médiá mali povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Tento bod je plne v súlade s zákonnými normami, ktoré na Slovensku, chvalabohu, platia. Je teda v plnom súlade s Trestným zákonom a s jeho § 422 a je hrádzou, ktorá má brániť tomu, aby elektronické médiá so širokým dosahom na verejnosť mohli byť zneužité na takéto skutočné ohrozovanie demokracie, aké by šírením takýchto postojov, názorov a reklamy mohlo nastať. Lebo to by bolo ohrozením mravnosti a demokracie v krajine. Rozhodne nie to, kedy nastane moratórium a kedy sa môžu alebo nemôžu dávať volebné letáčiky do poštových schránok.
Je tam ešte jedna vec okrem iných, o ktorých iste budú hovoriť kolegovia, a to je tá, že občan Slovenskej republiky, i keď nežije s trvalým pobytom toho času na území Slovenskej republiky, nech už je od Lanžhota počínajúc až po San Francisco či Tokio kdekoľvek, nemá byť vylúčený z práva podporovať svojím darom vedenie volebnej kampane na Slovensku. Lebo je občanom Slovenskej republiky a ústava nikde nehovorí, že má byť zbavený toho práva, ktoré iní občania Slovenskej republiky, ktorí bývajú medzi Kútmi a Vyšným Nemeckým, toto právo majú. Preto si myslíme, že niet dôvodov, aby existoval rôzny prístup k rôznym občanom Slovenskej republiky len podľa toho, kde majú trvalé bydlisko. I oni môžu mať politické názory, politickú vôľu. A keď už nechcem hovoriť o tom, že možno existujú politické subjekty, ktoré prijímajú podporu od neobčanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú také práva ako občania Slovenskej republiky, tak brániť občanom Slovenskej republiky v rovnocennom konaní s inými nie je namieste.
Ďakujem pekne.

Vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, opakovane predkladáme novelu zákona o volebnej kampani a ten hlavný dôvod pomenoval kolega Peter Osuský vo svojom vystúpení a domnievame sa, že zákon o volebnej kampani v súčasnom znení obmedzuje slobodné šírenie informácií nad rámec, ktorý predpokladá Ústava Slovenskej republiky.
Návrh má, samozrejme, viacero bodov. Obsahuje aj veci, ktoré majú skôr technický charakter a nie sú natoľko zásadné. Vidíme ich ako problém v súčasnom znení zákona o volebnej kampani a viem, že existujú viaceré iniciatívy na novelizáciu zákona o volebnej kampani, pretože nielen my sme nespokojní s tým súčasným znením a určite je tam čo upraviť, ale teda v tej časti, ktorá mi zostáva do dvanástej hodiny, možno sa potom po druhej k tomu vrátim, k tým technickým veciam, ale chcel by som sa vyjadriť k nejakému širšiemu kontextu toho návrhu, pretože práve teraz o jedenástej hodine sme hlasovali o novele zákona o štátnych symboloch, kde bol problém hranie hymny iného štátu, a je to téma, ktorá zdanlivo nie, ale v podstate veľmi úzko súvisí.
Keď parlament na návrh SNS zakázal hranie štátnej hymny iného štátu, tak vyvolalo to veľký rozruch, vyvolalo to veľký rozruch najmä medzi príslušníkmi maďarskej menšiny, medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku aj Maďarmi žijúcimi v Maďarsku a bolo to vnímané ako také mocenské gesto, akého sa väčšina dopustila voči, voči menšine.
Dnes o jedenástej parlament napravil, napravil to gesto. Je dobré, že ho napravil, lebo väčšina by nemala robiť mocenské gestá voči menšine. Naopak, väčšina by sa mala snažiť, aby sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Držte sa témy, pán poslanec, dobre?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Nebuďte drzý, pán predseda!

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ja vás mám v zmysle rokovacieho poriadku právo upozorniť, aby ste sa...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súčasne s predsedajúcim.) Ja hovorím o slobode šírenia informácie a o tom...

Danko, Andrej, predseda NR SR
(Povedané súčasne s rečníkom.) ... vyjadroval k téme, rozprávate o hlasovaní a hovoríte o úplne inom zákone.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súčasne s predsedajúcim.) ... ja hovorím o slobode šírenia informácií a o tom...

Danko, Andrej, predseda NR SR
(Povedané súčasne s rečníkom.) Drzý ste akurát tak vy, keď si dávate ženské šaty. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
(Povedané súčasne s predsedajúcim.) Zasa, zasa ste omámený, pán predseda, ako včera?

Danko, Andrej, predseda NR SR
Nie a to si od vás vyprosím. Ja som aj fúkal, že som nebol omámený, nech sa páči a nebuďte...

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vy ste sa sám priznali, že ste boli omámený, tak mi láskavo neskáčte do reči.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ako člen socialistického zväzu mládeže môžte pokračovať.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Člen nacionalistickej Slovenskej národnej strany ma nebude poučovať.
A teda budem pokračovať v zákone o štátnych symboloch, lebo to súvisí. Lebo v zákone o štátnych symboloch okrem toho, že by sme mali mať empatiu voči menšinám, ktorá vám v SNS očividne chýba a ku ktorej ste sa schopní uchýliť iba v situácii, keď sa vám koaličný partner vyhráža odchodom z vládnej koalície, lebo zachovanie moci je to najdôležitejšie pre vás napriek tým rečiam, ktoré vediete, tak aj v zákone o štátnych symboloch, rovnako ako v našom návrhu zákona o volebnej kampani išlo o slobodu šírenia informácií. Išlo o to, že štát môže regulovať slobodné šírenie informácií, ale môže to urobiť iba v prípadoch, ktoré predpokladá ústava.
Ústava stanovuje dôvody a stanovuje aj podmienky, kedy je možné obmedziť slobodné šírenie informácií. Zákaz hrania hymny iného štátu na území Slovenskej republiky, rovnako ako niektoré ustanovenia zákona o volebnej kampani, ktoré napríklad obmedzujú volebnú kampaň v čase volebného moratória alebo obmedzujú zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, resp. ich výsledkov v čase 15 dní pred termínom volieb, idú podľa nášho názoru nad rámec tých dôvodov, ktoré stanovuje ústava... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci, a dovolím si úvodom privítať zmenu na poste predsedajúceho, pretože verím, že budeme pokračovať v pokojnejšej atmosfére a bez zbytočného skákania do reči vystupujúcemu, ktorý zo širšieho hľadiska sa pozrel na problém slobody šírenia informácií, ktorý je predmetom tak našej novely zákona o volebnej kampani, ako bol témou zákona o štátnych symboloch, o ktorej sme hovorili len pred malou chvíľou.
V tejto druhej časti vystúpenia by som sa chcel dotknúť práve tých aspektov alebo bodov našej novely, ktoré sa týkajú slobodného šírenia informácií. Pretože ako som povedal, máme v našom návrhu viacej opatrení, niektoré z nich sú vyložene technického charakteru alebo, alebo súvisia s praktickým uplatňovaním zákona o volebnej kampani, ale niektoré z tých bodov majú charakter snahy rozšíriť možnosti pre slobodné šírenie informácií, lebo sa domnievame, že súčasná úprava by mohla byť v rozpore s ústavou, respektíve s tým ústavným pokynom, kedy, za akých podmienok a z akých dôvodov a v akom rozsahu je možné obmedziť slobodné šírenie informácií.
Ten prvý a základný návrh sa týka zrušenia volebného moratória, teda zákazu vedenia volebnej kampane a zverejňovania informácií o volebných kandidujúcich politických stranách a koalíciách dva dni pred voľbami. Tam, tam je podľa nášho názoru úplne zjavné, že tento zákaz nezodpovedá ústavnému vymedzeniu, že by šlo o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, čo predpokladá ústava pre obmedzenie slobodného šírenia informácií. A je to úplne zjavné aj z toho, že predtým, ako sme mali, tak teraz máme jeden volebný kódex, tak sme v minulosti mali upravenú volebnú kampaň v rôznych zákonoch, ktoré špecificky upravovali jednotlivé typy volieb, a áno, je pravda, že na začiatku, na začiatku bolo, bolo volebné moratórium vo viacerých, ale postupne v niektorých typoch volieb volebné moratórium úplne vypadlo a nestalo sa nič. Nemalo to, nemalo to za následok, že by, že by teraz boli ohrozené základné ľudské práva alebo bezpečnosť, alebo verejný poriadok, alebo mravnosť, jednoducho, jednoducho mohli sa šíriť informácie aj deň pred voľbami, aj dva dni pred voľbami, aj v deň volieb, svet sa nezrútil. A aby existoval zákaz šírenia informácií, mal by existovať nejaký vážny dôvod. V tomto prípade nejaký vážny dôvod neexistuje.
To, že sa môžu šíriť nejaké dezinformácie, však tie dezinformácie sa šíria aj tak, je na ľuďoch, aby zvážili, ktorým, ktorým informáciám uveria, ktorým nie. Je na médiách, aby zodpovedne pristupovali k tomu, aké informácie zverejnia, aké nie. To sa nakoniec týka aj tých prieskumov verejnej, verejnej mienky. Volebné moratórium je možno príjemná vec pre kandidátov, že si dajú pohov a po týždňoch alebo v niektorých prípadoch mesiacoch intenzívnej volebnej kampane si dva dni pred voľbami môžu, môžu vydýchnuť, ale dávať to do zákona ako zákaz pre šírenie informácií, nie je podľa nášho názoru dôvod.
Ďalší z bodov našej novely rieši takú veľmi špecifickú a parciálnu vec, a síce súčasný zákon o volebnej kampani zakazuje, aby subjekty v čase určenom na volebnú kampaň, iné subjekty ako kandidáti, politické strany a tretie strany zaregistrované štátnou komisiou vyvíjali v tomto čase akúkoľvek činnosť v prospech alebo neprospech politických strán. Som písomne prihlásený, takže ešte desať minút. V zákone je napísané, že volebnú kampaň môžu viesť politické strany a kandidáti a ak chce viesť volebnú kampaň niekto iný okrem týchto dvoch kategórií, tak sa musí zaregistrovať ako tzv. tretia strana v Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, musí si zriadiť transparentný účet a musí vykazovať na čo, na čo dáva výdavky. To je úplne v poriadku, keď chceme, keď chceme zabezpečiť transparentnosť volebnej kampane a stanovili by sme podmienky iba pre politické strany a kandidátov, no tak by to bolo veľmi jednoduché obchádzať, ak by ktokoľvek mohol viesť v akejkoľvek podobe volebnú kampaň mimo týchto subjektov a viedol by ju v prospech alebo neprospech niektorého z kandidátov alebo politickej strany. Preto sú v zákone tretie strany. Ale to sa má týkať volebnej kampane, čiže činností, ktoré sú vykonávané obvykle za úplatu.
Keď si niekto objedná, objedná bilbordy alebo reklamu v nejakom vysielaní alebo v médiu, v novinách, tak je jasné, má to robiť ako tretia strana, má to byť zaregistrované, má byť jasné, odkiaľ prostriedky na kampaň pochádzajú a ako boli použité. Ale my máme v zákone formuláciu, že je zakázané vyvíjať v čase ustanovenom na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov. To znamená, že akúkoľvek činnosť, keď si niekto chce vylepiť v okne alebo, alebo vo výklade svojej predajne, alebo v okne vlastného bytu nejaké heslo, že podporujem tú alebo onú stranu, tak vlastne vyvíja činnosť v prospech tej politickej strany a v zmysle súčasného znenia zákona je to niečo, čo je zakázané. Keď niekto napíše článok do novín, rozpráva sa na ulici so skupinou svojich známych alebo diskutuje na Facebooku, tak, alebo nosí odznak politickej strany, alebo pero s názvom politickej strany a s logom politickej strany, tak vyvíja činnosť v prospech politickej strany, alebo v neprospech, ak ju kritizuje, a tým pádom v podstate porušuje ustanovenie zákona o volebnej kampani.
Ja chápem logiku toho, aby nedochádzalo k obchádzaniu pravidiel pre transparentnú volebnú kampaň, ale opakujem, toto už máme ošetrené inými ustanoveniami zákona a nie je dôvod, aby sme mali v zákone ustanovenie, ktoré je nezmyselné a pri striktnom výklade v podstate zakazuje bežné činnosti, ktorých sa dopúšťa väčšina ľudí, ktorí sa zaujímajú o voľby a snažia sa nejako ovplyvniť čo i len v minime svoje najbližšie, najbližšie okolie. Takéto konanie by nemalo byť, nemalo byť vnímané ako niečo, čo je protizákonné, nevraviac o tom, že to nikto nekontroluje, nikto neudeľuje pokuty hoci by, hoci by mohol, ale teda otázka je, prečo máme mať takéto ustanovenie v zákone.
Ďalší bod, ktorý by som vypichol, je, je možnosť dať alebo darovať a finančne podporiť volebnú kampaň rôznymi, rôznymi subjektmi. Túto možnosť, samozrejme, že majú, majú fyzické osoby, občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Z právnických subjektov – a to je opäť zaujímavé – je to zakázané pre občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy a záujmové združenia právnických, právnických osôb. Pri niektorých kategóriách neziskových organizácií, samozrejme, na to existuje dôvod; nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby majú priamo v tých zákonoch, ktoré upravujú ich vznik a registráciu, napísané, že nemôžu byť ich prostriedky použité na podporu činnosti politických strán, čiže tam je to, tam je to v poriadku. Ale občianske združenia to majú, ako žiadny takýto zákaz v zákone o združovaní občanov nie je a nie je to na to ani žiadny vecný dôvod, keď napríklad právnické osoby, ako sú obchodné spoločnosti, môžu podporiť politickú stranu, môžu podporiť kampaň, môžu podporiť kandidáta, eseročka, akciová spoločnosť, pardon (rečník si odkašlal), a občianske združenie nie. Už ani nehovoriac o tom, že niektoré občianske združenia sú politické, neznamená priamo stranícke, ale sú politicky orientované, presadzujú nejaké politiky, ekologickú, ľudskoprávnu, inú, niektoré si potrpia na to, že sú, že sú nezávislé od politických strán, ale pokojne môžu existovať aj také, ktoré spolupracujú s politickými stranami a niektoré to majú dokonca priamo v náplni, ako sú mládežnícke organizácie, ženské organizácie, združenia, združenia seniorov, ktoré existujú priamo popri politických stranách, niektoré z nich vo forme nejakých sekcií alebo zložiek politických strán, ale niektoré sú samostatnými občianskymi združeniami, preto navrhujeme, že na tieto by sa nemal vzťahovať zákaz finančne podporovať, podporovať kampaň.
Ďalšia taká anomália, ktorá je v zákone, je, že zákon hovorí, že treťou stranou, teda tou stranou, ktorá oficiálne vedie kampaň, ak to nie je politická strana ani kandidát, je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt; ďakujem (povedané poslancovi Poliačikovi, ktorý priniesol rečníkovi pohár vody); na území Slovenskej republiky. Za anomáliu to považujeme preto, lebo, lebo voliť napríklad vo voľbách do Národnej rady alebo vo voľbách prezidenta môžu občania Slovenskej republiky bez ohľadu na trvalý pobyt, čiže keď slovenský občan býva v Kittsee, ale aj keď býva v New Yorku, tak môže voliť v parlamentných alebo prezidentských voľbách, ale nemôže, nemôže, nemôže podporiť, podporiť svojho kandidáta tým, že by sa zaregistroval ako tretia strana.
Posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, je zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 14 dní predo dňom konania volieb. Toto je možno z praktického hľadiska najdôležitejšia vec, lebo reálne nielen zasahuje do nejakého práva na šírenie informácií, ale zasahuje aj do práva na prijímanie informácií. Keď obmedzíme kandidátom možnosť viesť kampaň 48 hodín pred voľbami a v deň volieb, tak áno, je to v polohe zásahu do slobody šírenia informácií, ale v zásade tí kandidáti mali predtým dosť času, aby komunikovali, čo chceli, a voliči sa s ich posolstvami a kampaňou mali možnosť oboznamovať celé týždne predtým. Čiže je to problém, ale je to problém skôr z hľadiska ústavného, z hľadiska zásahu do slobodného šírenia informácií. Ale zakázať na 14 dní zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky má dopad na verejnosť, má dopad na voličov, ktorým tie informácie chýbajú. Zvlášť v dnešnej dobe, keď nálady, nálady voličov sú nestabilné.
Mnohí voliči sa rozhodujú až priamo vo volebnej miestnosti, komu dajú svoj hlas. Mnohí sa rozhodujú tesne pred voľbami a posledná informácia, ktorú majú k dispozícii, je z prieskumov; ktorá bola zverejnená 14 dní pred voľbami; to znamená, že ten prieskum bol robený niekedy tri týždne pred, pred dňom konania volieb. Čiže je to informácia, ktorá je úplne neaktuálna, ktorá vôbec nemusí zodpovedať náladám voličov. A tak ako majú občania, politické strany, kandidáti právo šíriť informácie, tak majú občania a voliči právo na informácie, ktoré im obmedzujeme týmto nezmyselným zákazom. A opäť to, že je to nezmyselné, je evidentné aj z toho, že to nie je opatrenie, ktoré by bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, keďže vo viacerých typoch volieb sme až doteraz alebo teda do prijatia zákona o volebnej kampani fungovali bez toho, aby takéto 14-dňové moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky existovalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že k dvom veciam by som chcel uviesť taký príklad. Mali sme tu do tohto volebného obdobia dvoch milých, sympatických a statočných kolegov. Jeden bol Maňo Huba a druhý bol Janko Mičovský. Neviem si predstaviť, aký by mohol byť dôvod, aby ochranárske občianske združenie nemohlo osobne podporiť takéhoto človeka, hoc by bol na akejkoľvek kandidátke politickej strany, ako reprezentanta ich hodnotového sveta. Neviem si predstaviť, čo by na tom bolo zlého na to, aby to náš úplne v tomto bode chorý zákon zakazoval.
A k tomu druhému som už pri predchádzajúcom predkladaní povedal to, že v nepochybnej nemeckej demokracii som deň pred parlamentnými voľbami v hoteli Stadt Berlin na raňajkách dostal na stôl noviny Berliner Tageszeitung a v ňom som si prečítal posledný z dňa predtým prieskum verejnej mienky. Chce ma niekto presvedčiť, že Slováci sú tak hlúpi, že ich treba zákonom chrániť 14 dní pred voľbami pred nejakou informáciou? Obvyklé zdôvodnenie typu "prieskumy sú sfalšované", samozrejme, môže platiť pri každom prieskume na svete i pri tom 14 dní pred voľbami. Takže ak sa domnievame, že naši občania sú takí blbečkovia, že im musíme filtrovať a cediť informácie, lebo my vieme lepšie, čo by im poškodilo, tak to je trápne svedectvo zákonodarcu, ktorý takúto vec – asi ako jediný na svete – 14 dní, vymyslí.