46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1592 zo 17. mája 2019 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky prerokovania výborov v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 a
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2018 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych cenných papierov.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok s výnimkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý nerokoval o kapitole Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý neprijal platné uznesenie ku kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý neprijal platné uznesenie k deviatim kapitolám, keďže návrhy uznesení nezískali súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Gestorský výbor uznesením č. 449 z 18. júna 2019 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2018 a po tretie určil mňa ako spoločného spravodajcu výboru a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, čo-to už bolo povedané aj v predchádzajúcom bode, ale teraz by sme si chceli posvietiť práve na ten rok 2018. Je to trošku taký paradox, že vlastne hodnotíme rozpočet, ktorý nie je rozpočtom pána ministra, je to teda rozpočtom už teraz súčasného guvernéra, ale zase pán súčasný minister bol vtedy predsedom výboru pre financie a rozpočet, určite s tým rozpočtom súhlasil, takže si myslím, že do veľkej miery sa vie vcítiť aj do toho samotného hodnotenia a zobere to dostatočne profesionálne.
Ja by som možno začal s tým, že dlhodobo hovoríme o tom, že každý štát, každá vláda, ktorá, ktorá vládne, by mala zabezpečovať z peňazí ľudí, za peniaze, ktoré ľudia odovzdajú štátu prostredníctvom daní, odvodov a proste týchto nástrojov, tak, aby zabezpečil kvalitné služby a zároveň aby pripravoval vlastne štát na budúcnosť.
O tej budúcnosti som hovoril, keď som hovoril o demografii. Hovoril som aj o jednotlivých cykloch. Tá demografia je, z dlhodobého hľadiska vieme, že to je niečo, čo je neodvrátiteľné, že nás to čaká. Pracovať s pôrodnosťou je veľmi náročné a tie pohyby sú naozaj mnohokrát malé, ale určite sú dôležité z hľadiska cyklov. Tie cykly sa vymieňajú v kratších intervaloch, ale aj tam je veľmi dôležité vedieť pozerať, ako keby na tú strednodobú vzdialenosť.
No a tu by som chcel povedať, že táto vláda, ale aj tie predchádzajúce, pán minister je zo SMER-u, a teda pod taktovkou SMER-u, môžme povedať, že neurobili nič pre to, aby nás pripravovali na budúcnosť, pretože ak prichádzalo aj k akémukoľvek znižovaniu dlhu, tak to bolo tzv. vyrastanie z dlhu. A to by som rád vysvetlil, je to proste spôsobené tým, že keďže dlh sa uvádza v percente HDP, čiže voči HDP, takže ak rastie HDP výraznejším tempom, tak ako rastie dlh, tak automaticky sa dlh voči HDP znižuje napriek tomu, že v absolútnom čísle rastie. A ten dlh rastie preto, lebo vláda každý rok hospodári s deficitom, čiže s dlhom.
Ako som hovoril aj v predchádzajúcom vystúpením, vláda zatiaľ nehospodárila ani vyrovnane, ani prebytkovo, zatiaľ vždy s dlhom, s deficitom, zadlžila každý rok vlastne, takže navyšovala tú kopu dlhu, a len vďaka tomu, že sme konvergujúca krajina, dobiehame západné krajiny, máme tu prirodzene vyšší ekonomický rast, tak, prirodzene, ten rast je vyšší, ako je rast dlhu, a preto sa môže zdať, že dlh znižujeme. Ale teda vieme, že v absolútnom vyjadrení ho neznižujeme. Ale, áno, musíme povedať, že ten dlh sa uvádza ako percento DPH, je to proste veličina, ktorá sa, o ktorej sa hovorí. Takže k určitému znižovaniu tu prichádzalo aj prišlo, ale stále sa teda kolíšeme okolo tej hranice dlhovej brzdy.
Som rád, že dal odpočet aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, pretože tam bolo jasne rozobraté, vlastne tie nedostatky, ja ich nebudem opakovať. Ja by som chcel možno len vám prečítať pár pasáží práve zo zhodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá teda tu už bola spomínaná, a teda vidíme, že dlh verejnej správy dosiahol v roku 2018 úroveň 0,7 % HDP, čo je menej ako rozpočtovaný cieľ na úrovni 0,83. Ale zároveň, a to je to, na čo sme poukazovali, že je tu stále riziko, lebo Eurostat zároveň vyjadril výhradu voči kvalite údajov odoslaných Štatistickým úradom, týkajúcich sa zaznamenávania výdavkov na samostatných účtoch, a prípadná revízia môže viesť k zhoršeniu výsledného deficitu za rok 2018 o 0,3 % HDP. Čiže v takom prípade by nedochádzalo k zlepšeniu, ale došlo by k zhoršeniu a 20-percentnému, čiže pomerne k výraznému. Takže na to si, žiaľ, budeme musieť počkať do jesene, aby sme videli to rozlúsknutie.
Taktiež čo je dôležité, aby sme spomenuli, je to, že po očistení deficitu verejnej správy o vplyv práve toho hospodárskeho cyklu a po zohľadnení dočasných vplyvov, štrukturálny deficit dosiahol úroveň 1,2 % HDP a medziročne sa zhoršil o 0,2 percentuálne body, takže HDP. Toto je tiež veľmi dôležité, aj keď teda pán minister hovoril o tom, že sú rôzne metodiky sledovania štrukturálneho deficitu, tým, že povedal, že sú rôzne metodiky sledovania deficitu, tak de facto priznal, že sme stále v deficite a deficit je mínus, to znamená, že míňate viac, ako máte, takže to samo osebe je dostatočný parameter na to, že pokiaľ sa pohybujeme v deficite, tak sa pohybujeme v mínuse. A toto nie je ten želaný stav vlády, ktorá sa prikrýva perinou, na akú má. Takže toľko k tomu.
Zhoršenie štrukturálneho salda bolo spôsobené vplyvom opatrení, ktoré viedli k nárastu bežných výdavkov vo verejnej správe a aj investícií v samospráve. Áno, toto si musíme uvedomiť, ten rozmer toho, že samospráva si manažuje svoje financie sama, ale, samozrejme, má určité limity, má určité ihrisko, v rámci ktorých sa môže hýbať. Vieme, že tu je dlh, historický dlh, čiže s tým každý zodpovedný hospodár musí počítať a musí byť citlivý na to, že tá samospráva mu nevytvorí priestor na to, aby mal lepšie hospodárenie, preto by si mal strážiť aj štát vlastné ihrisko a nespoliehať sa na to, že vykryje vlastne deficit verejnej správy nejakým lepším hospodárením samospráv, čo sa v minulosti tiež dialo.
Zníženie deficitu oproti rozpočtovanej úrovni umožnili pozitívne vplyvy vo výške 1,8 % HDP, to je tá 1,8 mld., ktoré som spomínal predtým a spomenul ich vlastne aj pán minister. Jednalo sa teda najmä, áno, bola tam časť práve to navýšenie čerpania eurofondov, ale jednalo sa teda o vyššie daňové príjmy, nepoužitie časti rezerv štátneho rozpočtu, jednorazový vplyv v hospodárení samospráv. Ale čo je zaujímavé, že celková suma, lebo uvedomme si, že teda keď sú takéto vyššie príjmy a teraz očistíme to o príjmy zo štrukturálnych fondov, pretože tam si musíme uvedomiť, že keď sa, je vyššie čerpanie, tak k tomu prispieva určitý podiel štátny rozpočet, samozrejme, výrazne menší, tak keď toto očistíme, tak zistíme, že by sme zistili, že výborne, tak keď boli také veľké príjmy, tak o, myslím, že 700 mil., tak by sme mali byť, tak sme mohli byť vlastne vo vyrovnanom rozpočte už minulý rok, lebo to je tých 0,7 % HDP. Ale nie, nie, pretože štát hneď našiel spôsob, ako nechať ľudí v dlhu, zadlžených, a teda našiel spôsob, ako tie peniaze minúť.
Takže zároveň teda aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť práve tu ukazuje, že sa naplnili niektoré riziká, na ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje, dokonca prevýšili odhadovanú úroveň, a to sú napríklad tie výpadky z príjmov z dividend, ktoré sú pravidelné, z predaja emisných kvót a taktiež aj z iných nedaňových príjmov verejnej správy.
Daňové príjmy teda boli vyššie o 719 mil. eur. Daňové príjmy sú proste príjmy, ktoré prichádzajú do rozpočtu a tam je teda tá zaujímavá suma, aj keď teda môžme sa, keby sme pozreli do, bližšie, tak vidíme, že rástla daň z príjmu fyzických osôb, ktoré teda sú distribuované automaticky do samosprávy, potom tu máme právnických osôb a DPH. Čiže, áno, rádovo tých 340 mil., ak dobre vidím, išlo na DPPO a DPH, samozrejme, sociálne odvody sú tiež zaujímavá položka, lebo dokáže to potom ovplyvniť ten samotný výsledok a dá sa pracovať s rezervami a podobne.
Takže to sú, to sú dôležité čísla, v ktorých vidíme, že štát ako keby naozaj dostal práve ten darček, to je to, čo aj pán minister povedal, že nebude mať už tento komfort a tam sa naozaj bude musieť obracať na to, aby zabezpečil, zabezpečil akúkoľvek konsolidáciu.
Dobre. Teraz, teraz sa pozrime na chvíľočku na DPH. Tam by som sa chcel na chvíľku pozastaviť, lebo toto bola diskusia, ktorú sme aj mali, pán minister, teda s vaším ministerstvom. A keď si pozreme, tak schválne som teraz vybral dáta, lebo tie sú kľúčové, tak vidíme, že teoretická základňa, to je tá báza DPH, rastie každým rokom. Od roku 2016, keby sme zobrali túto vládu, tak vtedy bola 44,6 mld. alebo sedem. Potom bola v roku 2017 47,2 mld. a v 2018 bola 50,6 mld.
Hovorím to schválne aj v absolútnych číslach, aby som vám ukázal určitý kontrast, ktorý je tiež dôležitý si uvedomiť, tak tá medzera sa v absolútnych číslach, bola nasledovná. V roku 2015 bola 2,46 mld. eur. O rok neskôr bola nižšia a bola 2,2 mld. eur. O rok nato, v roku 2017, bola nižšia napriek tomu, že báza rástla, bola táto medzera nižšia a bola 2,17 zaokrúhlene. Ale v roku 2018 naďalej nám báza rastie, naďalej nám základňa rastie, tak ako v predchádzajúce roky, každým rokom sa to znižovalo, tá medzera, ale v roku 2018 sa medzera zvyšuje na 2,3 mld. eur, čiže vidíme tu zvrat.
A to je to, čo som sa snažil vysvetliť, aj keď som teda o tom komunikoval, že je to percento, totižto to je niečo podobné, ako som hovoril, aj s tým dlhom, že tá rýchlosť, to tempo, lebo tu keď si pozrieme to percento, čiže aké percento z toho tá medzera predstavuje z tej bázy, tak vidíme, že v roku 2015 to bolo 31,1. Tu vychádzame z údajov ministerstva financií, aby sme, aby nám bolo jasné, takže bola 31,1 %. Zvýšila sa báza, základňa, medzera bola o rok nato menšia ako predchádzajúci rok, a preto to tempo rastu bolo pomerne vysoké, no, stále nízke, ale bolo teda nejaké, bolo, a preto teda tá medzera klesla na 28,9. Ďalší rok opäť sa tie nožnice roztvárajú, rastie základňa a zmenšuje sa medzera. Opäť sa dostávame na nižšie číslo v percentuálnom vyjadrení, na 27 %. A potom prichádza rok 2018 a tam paradoxne tiež vidíme nižšie číslo percentuálne, ale veľmi maličké polepšenie, lebo ideme z 27 % na 26,9, dobre, bolo to niečo cez osem, sa to zaokrúhľovalo, ale okej, 26,9 %, čiže vidíme to zlepšenie o 0,1 percenta, ale v tých číslach, keď sa pozrieme na tie absolútne čísla, vidíme ten zvrat, že ten, tá medzera v absolútnom čísle porástla a je opačný trend, ako bol rok predtým.
A tým chcem len poukázať, že tie diery sú stále neni zaplátané, jednak samotné číslo 2,3 mld. hovorí o tom, že tie diery nie sú zaplátané, a ten nárast hovorí, že niektoré diery sa dokonca opäť, ako keby si našli svoju cestičku, neuzatvárajú sa, buď sú rovnako veľké, alebo sa jemne zvýšili, zväčšili.
Takže toto je dôležitý, dôležitý údaj z hľadiska rozpočtu, pretože aj v tomto údaji sme na chvoste Európskej únie v efektivite výberu dane z pridanej hodnoty, napriek tomu, že máme rôzne mechanizmy. Ja vidím, že pán minister si veľa sľubuje od zavedenia eKasy. Ale musím povedať, a vystúpim ešte pri druhom čítaní, musím povedať, že mám veľkú obavu, pretože tí, ktorí na eKase nepodvádzali, tak tí nebudú, teda, pardon, tí, čo na elektronickej registračnej pokladni nepodvádzali, samozrejme, nebudú podvádzať ani na eKase. Tí, čo podvádzali na elektronickej registračnej pokladnice, budú hľadať spôsoby, ako budú môcť podvádzať na eKase. A ja teda tam vidím veľa rizík, pretože ten zákon naozaj bol šitý horúcou ihlou. To, že bol čas daný taký krátky na tú adaptáciu, ale, okej, to teraz sem nepatrí.
Chcem tým len poukázať to, že kiežby tie prognózy sa naplnili, ktoré boli prognózované pri tomto zákone. Tak, samozrejme, všetci by sme sa potešili. Obávam sa, že aj tu môže prísť k veľkému precitnutiu, čo práve v tento čas, tento rok, keď má dôjsť k vyrovnanému rozpočtu, každé euro je dobré, tak ako pán minister povedal, hoci čaká na prognózy, tak tieto prognózy, ak budú, myslím, že čakáte teraz ešte teraz tento mesiac prognózy ministerstva financií, tak uvidíme. Predpokladám, že to budú prognózy, ktoré - ak by mali byť medializované - budú vykreslené tak, aby sa ľuďom trošku tiež natreli medové motúzy popod fúzy. Ak budú len pre vás, tak vám zrejme povedia pravdu, ktorá bude zarážajúca.
Takže ešte by som chcel poukázať na tiež jeden parameter, ktorý vidíme práve v tom hodnotení, že napríklad rezerva, viete, my ten rozpočet keď schvaľuje, a preto schvaľuje Národná rada v určitej štruktúre, a preto nie je dobré, keď tie výdavky v tom rozpočte nie sú adresne špecifikované. Lebo uvedomte si, páni poslanci a poslankyne, že vy schválite, že niekam tie výdavky majú ísť, a keď idú niekam inam, tak v skutočnosti si z vás vláda robí trhací kalendár alebo si z vás robí srandičky. Pretože vy si tu niečo odhlasujete, ale ona si to použije na iné účely.
Vidíme, že za posledné roky rastú rezervy, čo znamená, že ako keby si vláda necháva taký bianko šek, že ako vlastne bude hospodáriť, bude to tak manažovať, ako sa jej bude páčiť. A toto je tiež niečo, kde ja vidím veľkú netransparentnosť voči práve parlamentnému systému, voči Národnej rade, voči poslancom, ktorí schvaľujú rozpočet a sú zodpovední za to schvaľovanie voči svojim občanom. A vidíme, že keď sa veľa, počet, je veľa rozpočtových opatrení, tak to znamená, že sa peniaze prehadzujú z jedného vačku do druhého. Či už daný vačok nevedel tie peniaze dostatočne dobre využiť, alebo iný vačok to potreboval viac. Ale v skutočnosti opäť nezáleží na vašom názore, vážení páni poslanci, pretože vláda uznala za vhodné to urobiť inak, takže svojím spôsobom ten rozpočet je opäť, je taká trošku hra voči Národnej rade. A Najvyšší kontrolný úrad jasne pomenoval, koľko rozpočtových opatrení tam bolo, či rastú, klesajú a podobne.
Ale vidíme, že teda keď sa použijú napríklad aj rezervy, sa použijú na iný účel, tak je to práve spôsobené to, že ako keby vláda nevedela dopredu naplánovať svoje výdavky. Ako keby nevedela naplánovať svoje výdavky a potom to musí meniť. A to je, myslím si, že opäť prejav takej nekompetentnosti tejto vlády, že nevie s tými financiami zaobchádzať dostatočne transparentne v rámci mechanizmov, ktoré demokratický parlamentný systém má. A zároveň ani nevie zaobchádzať voči tým oblastiam, ktoré štát potrebuje.
Chcel by som ešte poukázať na jednu časť, a to je v rámci hodnotenia, to sú otázky voči ministerstvu financií. A tam by som vám chcel ukázať jeden príklad, ktorým zakončím svojej vystúpenie, a to je...
Aha, pardon, ešte predtým by som spomenul jednu vec, a to sú riziká, ktoré teda vyhodnocuje zakaždým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože na toto sa vznáša veľa útokov zo strany ministerstva financií aj vlády, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť rozpráva veci, ktoré sa nenaplnia, a jej slová sú ako keby do vetra a podobne.
Tak máme tu opäť prehľad rizík a rezerv rozpočtu na rok 2018. Takže v decembri roku 2017, teda keď sa rozpočet predkladal do Národnej rady, tak bola suma rizík definovaná na 955 mil. eur. A v apríli 2019, keď už teda rok ubehol a môžme vyhodnotiť, koľko sa z tých rizík naplnilo, tak tipnite si, koľko sa tej sumy tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť netrafila. Tak predstavte si, tá suma rizík naplnených bola 1 014 mil. Áno, vidíme, že suma zdrojov krytia, a toto je práve to, čo štát nemôže, samozrejme, si dať do toho svojho rozpočtu, to sú tie príjmy nad očakávania, ktoré hoci všetci v tých úrodných rokoch očakávali a vedeli, že prídu, nevedeli možno, koľko presne, ale vedeli, že prídu, ale prognóza nepustí. Ešte musíme sa riadiť nejakých systémom, vďaka Bohu, tých prognóz alebo výboru pre daňové prognózy, tak boli tam nejaké riziká, vykrylo sa to teda z rezerv 410 mil., ale daňové príjmy boli totižto v tom decembri 2017 nulové, lebo musíme sa riadiť prognózou, ale v skutočnosti boli o 673 mil. vyššie. Takže toto je ten spôsob tej, v úvodzovkách, rozpočtovej transparentnosti, kde vidíme, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ukazuje, kde tie riziká sú. Áno, keby som vám teraz čítal po jednotlivých položkách, niekde tie riziká boli podhodnotené, niekde nadhodnotené, ale summa summarum Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa celkom dobre triafa a to je dôležité povedať. Takže...
A ešte by som krátko zareagoval teda na ten, na tie roky, ktoré máme pred sebou, a nielen tie nezáväzné dva, a ďakujem za tú výzvu ohľadom tých výdavkových stropov. Myslím si, že naozaj je to dobrý nástroj vôbec pre politikov ako takých. Veľmi dobre pán minister povedal, že toto je, v prvom rade tomu musia uveriť politické špičky a, samozrejme, je úlohou nás politikov, ktorí tomu rozumieme, im to vysvetliť tak, aby sa, aby pochopili, že sa toho nemusia báť, že im nikto nechce brať nejaké nástroje z rúk, aby tu mohli byť tí, ktorí rozdávajú tie dukáty po uliciach a podobne. Je to naozaj nástroj, ktorý má ochrániť ich samých, aby si na nich história dobre spomínala, pretože politik v prítomnosti má možno nejakú predstavu, ako si ho história bude pamätať, ale história ukázala, že sa to dokáže veľakrát zvrhnúť.
A teraz by som teda len ukázal príklad jednej otázky, ktorý teda zasiela Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je to ináč veľmi dobrý dokument, odporúčam si prečítať komunikáciou medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií a je to zodpovednosť, samozrejme, byť na ministerstve financií a odpovedať na to najlepšie, ako viete. Napríklad je tu takáto otázka. Počkajte, teda schválne som chcel vybrať, chvíľočku, ak mi dáte (rečník listuje v materiáli). Áno, áno, momentík. Lebo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kladie otázky na jednotlivé veci, ako si ministerstvo financií, ako si ministerstvo financií (reakcia z pléna), ako si ministerstvo financií vlastne rozpočtuje tie veci. A napríklad rozpočtuje si veci dividendy, ktoré, ktoré sú súčasťou rozpočtu a sú súčasťou príjmov. A tam vlastne si narozpočtuje nejakú sumu, a keď sa na to pýtala vlastne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že akým spôsobom teda sú to dividendy či už z Transpetrolu, alebo z iných, iných inštitúcií, z SPP a podobne, tak vlastne ministerstvo financií odpovedá, že toto v tom danom momente ako keby nevie zodpovedať, pretože to bude predmetom diskusie ako to, ako vlastne to hospodárenie dopadne.
Takže vidíme, že to sú vlastne údaje, ktoré sú nejako nakreslené do toho rozpočtu a ani v tomto období vlastne sa k tomu ministerstvo financií nejako nepriznáva, ale len hovorí, že však bude teda to rokovanie aj s tým SPP, aj s tým Transpetrolom a tam sa vlastne vyhodnotí, aká tá konečná suma bude.
Takže naozaj v tom rozpočtovaní, v tom procese rozpočtovania sa dá robiť veľa takej rozpočtovej alchýmie, nazvem to, kde sa s tými číslami dá hrať tak, aby to vyznelo celkom dobre v momente, kedy sa to predkladá do parlamentu. Avšak ak sa tých čísiel nedržíme, tak je to naozaj len taká rozpočtová alchýmia. A ja si myslím, že tá cesta je k tomu, aby ten rozpočet bol čo najtransparentnejší, aby bol čo najlepšie nastavený, aby sme ho vedeli čo najlepšie držať. Samozrejme, že je to bič na samotného ministra financií. Samozrejme, že to je v tomto prípade bič na všetkých ministrov jednotlivých kapitol a v konečnom dôsledku na vládu. Ale je to bič, ktorý je v prospech občanov.
Takže toľko moje hodnotenie tohoto rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu, ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať, a takisto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmom dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím takisto aj teraz.
Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac, ako mala narozpočtované, a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém a aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť, by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule.
Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia a všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur. A teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny, čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A, čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur, napriek tomu tak nie je. To, čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur.
Kde teda vzniká táto disproporcia? Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur a na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché. SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu, má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP Distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a takisto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP, štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda, pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko miliónov eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky, tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla, a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho, čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi? Teraz budem sa venovať SPP-čku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil., alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia, tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem, ako som už spomenul, je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy?
A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky.
Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétne, konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá, ako som na to poukázal, kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu, a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru, vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť?
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že, ako som poukázal, SPP hospodári deficitne? A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa rada vyjadrila k niektorým častiam štátneho záverečného účtu, ktoré tu boli niektoré už aj spomínané, o niektorých hovoril pán predseda NKÚ.
Chcela by som poukázať aj vás poprosiť, pán, pán minister, pri príprave nového štátneho rozpočtu, že na tie nedostatky, ktoré by som chcela, o nich hovoriť, ak by sa im dalo predísť pri príprave nového štátneho rozpočtu. Týka sa to najmä programovej časti rozpočtu a ich monitorovania a stanovenia merateľných ukazovateľov.
Aj v správe NKÚ je spomenuté, že toto programové monitorovanie je len veľmi formálne a monitorovacie ukazovatele sú nastavené, len aby boli. Kapitoly, ktorým som sa podrobne venovala, boli vlastne kapitola ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a monitorovacie ukazovatele, ako plán, áno, a či bol splnený, áno, na 100 %, alebo na niekoľko, ale pritom nevieme, že čo vlastne za plnením bolo, tak to naozaj je formálne.
Ja očakávam, že rozpočet a verejné financie, keď sa míňajú na nejaké aktivity, mali by mať jasný cieľ a jasný výsledok. V podstate tú hodnotu za peniaze, po ktorej všetci voláme, tá by mala byť preukázaná práve v tomto, v týchto merateľných ukazovateľov (pozn. red.: správne "ukazovateľoch"). Potom je veľmi ťažko posúdiť efektivitu vynaložených prostriedkov. Tá sa preukazuje aj v množstve záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala pri prvom šíku najmä v oblasti ochrany životného prostredia, kde sa zaväzujeme k rôznym opatreniam, avšak keď nemáme nastavené dobré monitorovacie ukazovatele, tak nebudeme vedieť, ako tieto ciele napĺňame, a žiadne právne úpravy, ktoré budú len sprísňovať prostredie, podnikateľské prostredie, budú regulovať našu spoločnosť, tak neprispeje k dosiahnutiu týchto cieľov.
Poukazujem na nedostatočné stanovenie priorít pri návrhu rozpočtu, a tým pádom aj pri prijímaní štátneho rozpočtu, či už je to v ochrane pred povodňami, alebo ďalšími výdavkami, napríklad na ochranu ovzdušia, kde chcem poukázať na paralelu aj s nedostatkami, ktorá bola vytýkaná, ktoré sú vytýkané napríklad v rezorte ministerstva dopravy pri investíciách dopravy, kde práve v ovzduší malé častice PN 2,5 a PN 10 sú práve identifikované ako znečistenie z emisií z dopravy. A práve cesty I. triedy, diaľničné úseky, budovanie nových železničných tratí a rekonštrukcie prispievajú k tomu, aby sa lepšie napĺňali ciele v ochrane ovzdušia.
A keď môžem citovať zo správy, tak bolo nula kilometrov diaľnic a minimálne úseky ciest I. triedy, ktoré boli obnovené, a žiadne kilometre nových alebo rekonštruovaných železničných tratí.
Čiže chýbajú nám priority, chýbajú merateľné ukazovatele, stanovenie cieľov napríklad aj v odpadovom hospodárstve, kde sa tvárime, že ideme napĺňať tie nejaké európske štatistiky zvýšenia recyklácie, ale my dnes vlastne nevieme, z akého percenta počítame všetky tieto podiely, pretože aj tieto evidencie, analýzy, ktoré má ministerstvo životného prostredia, sú nedostatočné a vlastne neporovnateľné.
Taktiež chcem poukázať na konštatovanie dokumentov, ktoré boli predložené, a na nevýhodné zmluvy, ktoré boli napríklad prijaté, podpisované v rezorte životného prostredia. Tu by som chcela spomenúť len zopár. Jednu z tých, čo je spomenuté aj v správe NKÚ, a je to nevýhodná zmluva na prevoz ľudí v rámci Dobrohošte a Kyselice cez Vodné dielo Gabčíkovo, ktorú prevádzkuje Vodohospodárska výstavba.
Ďalej chcem poukázať na to, čo v správe sa nenachádza, ale bola by som veľmi rada, aby sa rezort financií, ale aj samotné NKÚ, neviem, pán predseda, tu nevidím ho, ale snáď počúva, sa zameral na hospodárenie Environmentálneho fondu, kde najmä v čase, kedy prevzal záväzky z Recyklačného fondu, tak sa ukazuje na viacerých prípadoch, že dochádza k veľmi neefektívnemu vynakladaniu týchto verejných zdrojov bez toho, aby dochádzalo k spätnej kontrole. Napríklad poukážem na nedostatkoch pri čistiarni odpadových vôd. Je to jedna z priorít, tiež ktorú potrebujeme riešiť v rámci vodného hospodárstva, zvýšiť kvalitu povrchových tokov a na znečistení ktorých sa najmä podieľajú v súčasnosti tie, množstvo malých neodkanalizovaných obcí. Tento problém kanalizácie sa už vyriešil pri veľkých sídlach, ale obce s obyvateľmi do dvetisíc obyvateľov sú stále úhrnom jedným z najväčších znečisťovateľov. A je paradoxné, že v mnohých obciach, a nie sú to už jednotlivé obce, sa stretávam často, že za drahé peniaze boli postavené čistiarne odpadových vôd s drahými technológiami, ktoré stoja už niekoľko rokov, dá sa to už pomaly rátať cez desať rokov, a ktoré nie sú napojené na kanalizáciu, pretože nemajú dobudované a vybudovanú kanalizačnú sieť nevyhnutnú pre to, aby tá čistiareň bola vôbec spustená do prevádzky. Toto považujem za neuveriteľné plytvanie s verejnými zdrojmi, keď nám stoja technológie, a obce, ktoré majú hotovú čistiareň odpadových vôd, vypúšťajú znečistené splašky do našich tokov.
Taktiež chcem poukázať na tabuľku, ktorú máte, ako obchádza..., á, tabuľka limitu počtov zamestnancov v jednotlivých kapitolách. Chcem poukázať na to, ako sa obchádzajú tieto stanovené limity zamestnancov, konkrétne v rezorte životného prostredia, kde sa v minulosti uzatvárali zmluvy o spolupráci napríklad spolu s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba a o zdôvodnenie zmlúv, ktoré boli vyhodnotené cez Úrad verejného obstarávania ako nezákonné. Tak dôvod bol, že Štátna ochrana prírody Slovenska, ako aj Slovenský vodohospodársky podnik, pre ktoré mala táto organizácia poskytovať služby, nemajú dostatok pracovníkov, takže musia úlohy, ktoré majú štátom zverené, plniť cez túto podivuhodnú organizáciu, ktorá je podľa ich slov ďaleko lepšie materiálne, technicky vybavená. Je to z toho dôvodu, že dostáva dotácie z ministerstva vnútra cez Policajný zbor, že dostáva, dostala takmer 10 mil. eur z rezortu životného prostredia možno od roku 2010. Keby tieto peniaze išli do tých organizácií, do ktorých má, tak určite by dokázali si svoje povinnosti riadne plniť.
Len tým chcem poukázať na to, že sa tuná hráme na nejaký limit ľudí, ktorí pracujú vo verejnej sfére, ale takýmto spôsobom sa kamuflujú počty. Buď si priznajme, že naozaj úlohy, ktoré tieto organizácie majú plniť, majú zvýšené nároky a treba im priznať to, čo majú mať, treba im priznať dostatok ľudí, aby dokázali efektívne svoju činnosť vykonávať. Máme na stole dnes možno zákon o ochrane prírody, kde práve Štátna ochrana prírody dostáva dôležité kompetencie vydávania záväzných stanovísk, ktoré keď nebudú mať dostatočne kapacitne pokryté, tak môže to spôsobovať vážne škody a súdne procesy.
Ešte v krátkosti opatrenia v rezorte pôdohospodárstva. Chcela by som sa opýtať, či odvod 5 mil. eur pre Lesy Slovenskej republiky naďalej bude súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, čo sa mi zdá už naozaj neprimerané, aby Lesy Slovenskej republiky mali osobitnú daň, osobitný odvod do štátneho rozpočtu 5 mil. eur, čo spôsobuje zvýšený tlak na ekonomickú výnosnosť ťažby, to znamená zvýšené nároky na množstvo vyťaženého dreva.
Darmo ukazujete na hodinky, ešte mi neodťuklo. Takže keby ste mi vedeli dať odpoveď na túto moju otázku, tak - aspoň na túto jednu - budem veľmi, veľmi rada.

Ďakujem. Veľmi krátko. Ja chápem kolegov zo strany SaS, ktorí poukazujú na všetko, čo sa tvári ako skryté zdanenie. Ten štát funguje aj tak, že proste keď má niekde podiely, tak dostane aj dividendy. Otázka je, že či sú to ESO-vské dividendy, alebo sú to príjmy nominálne, čiže len tie dividendy, ktoré chodia pravidelne SPP. Ak sú to jednorazové, tak nejdú na vylepšenie rozpočtu verejných financií.
Čo sa týka pani kolegyne, to isté. Je to veľmi špecifická oblasť možno práve na to, čo ste hovorili, sa týkalo životného prostredia predovšetkým a pôdohospodárstva. Opätovne veľmi podobná odpoveď. Tak to proste dnes funguje a je to nastavené a skôr by sa k tomu možno mohli aj vyjadriť aj kolegovia, ktorých sa to týka, to znamená aj minister životného prostredia, aj minister hospodárstva.
Ja by som sa chcel skôr pristaviť o tom, čo hovoril pán Heger ohľadne dlhovej, teda dlhovej medzery. Stále spomína nominálne čísla a tu chcem povedať, že ono to tak nefunguje proste. Všetko sa meria nejakými pomerovými ukazovateľmi. Ja si pamätám, keď som prišiel do Národnej rady, že HDP sme mali na úrovni niekde okolo 70 mld. Dnes proste tá ekonomika rastie a hýbeme sa v roku 2018 na úrovni 90 mld., a teda ja sa teším, že v roku 2020 pravdepodobne prvýkrát prekročíme úroveň 100 mld.
Čo sa týka teda medzery na DPH, chcem podotknúť, že dnes som sa stretol aj s predstaviteľmi Štatistického úradu a budeme analyzovať, v čom je tá dlhová medzera. Nejak sa pokúsime to kvantifikovať, aby sme sa vedeli zamerať na to, akým spôsobom ju efektívne znižovať. Čiže zaoberáme sa tou metodikou. Samozrejme, mne nie je pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré skutočne deklarujú veľmi nízke úrovne dlhovej medzery, akým spôsobom ju počítajú, čiže s týmto sa budeme zaoberať.
Na záver, chcem stále zdôrazniť, že skutočne sme sa prvýkrát v tomto roku 2018 dostali mimo teda všetkých pásiem, teda ktoré, nejakých sankčných pásiem dlhovej brzdy a po prvýkrát sme dosiahli teda úroveň dlhu, ktorá je pod všetkými sankčnými pásmami. A na dôvažok za rok 2017, 2018 táto krajina mala po prvýkrát vôbec deficit nižší ako jedno percento.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Cieľom predloženého návrhu zákona vypracovaného v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov, ktorými je Eximbanka, Fond na ochranu vkladov, Národný fond pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu.
Hlavnými dôvodmi realizácie zákona o Eximbanke sú rozšírenie činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu a umožnenie Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery v rámci realizácie rozvojovej spolupráce.
Slovensko sa do väčších rozvojových projektov zapája v obmedzenej miere. Uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci ďaleko zaostáva za svojím potenciálom. Udelenie rozvojového mandátu pre Eximbanku na jednej strane vytvorí predpoklady pre zefektívnenie jej činnosti, na druhej strane priestor na pôsobenie v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách. V tomto kontexte predložená novela reaguje na záväzky Slovenskej republiky v oblasti rozvojovej spolupráce. Novelizáciou zákona o rozvojovej spolupráci sa zlepšujú podmienky poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v prospech odberateľov z partnerských krajín.
Súvisiaca novelizácia sa využila aj na rozšírenie zákonnej úpravy nástrojov rozvojovej spolupráce o nový nástroj bilaterálnej rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností. Súčasťou zmeny zákona o rozvojovej spolupráci sú na základe skúseností doterajšej aplikačnej praxe legislatívne úpravy týkajúce sa fungovania iných nástrojov rozvojovej spolupráce, a to poskytovania finančného príspevku a poskytovania vládneho štipendia.
V rámci zefektívnenia činnosti Fondu na ochranu vkladov, Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu predpokladaný návrh zákon reaguje na nové usmernenie Európskej centrálnej banky EÚ 2019/671 v domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk, podľa ktorého aj peňažné prostriedky uložené v národných centrálnych bankách budú od 1. októbra 2019 podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Preto sa navrhuje umožniť viesť peňažné prostriedky Fondu na ochranu vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice. Týmto spôsobom sa vytvorí možnosť pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu. Zároveň sa zachová doterajšia miera bezpečnej držby týchto finančných prostriedkov.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Máš iného? Tak idem si sadnúť. (Povedané so smiechom.)
Vážený pán predsedajúci, pán Béla Bugár... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Federič, ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.)


Federič, Igor, poslanec NR SR
... vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný v nadväznosti na povinnosti transpozície smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, tzv. DAC 6. Predkladaný návrh zákona implementuje požiadavky určené smernicou.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a účinný boj proti nežiaducim cezhraničným daňovým praktikám spoločností. Návrh zákona rozširuje existujúci rozsah automatickej výmeny informácií o novú kategóriu - o potencionálne agresívne daňové schémy s cezhraničným prvkom.
Povinnosť podať informácie sa vzťahuje najmä na sprostredkovateľov a v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo je viazaný zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, tak sa povinnosť presúva na používateľa schémy.
V súlade s termínmi určenými smernicou sa účinnosť zákona navrhuje 1. júla 2020 a prvá automatická výmena týchto informácií sa uskutoční 31. októbra 2020.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona obsahuje opatrenia smerujúce k zatraktívneniu podmienok pre malých a stredných podnikateľov zavedením definície mikronájomníka a s tým súvisiacimi úpravami zdaňovaní a podmienok odpočtu daňovej straty.
V návrhu zákona sa na základe opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete zvyšuje odpočet výdavkov nákladov vynaložených na výskum a vývoj na 150 % v roku 2019 a na 200 % v roku 2020. Takisto sa zvyšuje aj výška oslobodeného nepeňažného príjmu zamestnancov od ich zamestnávateľa z dôvodu zabezpečenia ubytovania.
V súlade s akčným plánom rozvoja elektromobility Slovenskej republiky zavádza návrh zákona samostatnú odpisovú skupinu pre elektromobily.
Návrh zákona taktiež obsahuje ustanovenia s cieľom znížiť administratívnu záťaž daňovníkov, ako napríklad zavedenie automatickej registrácie správcom dane alebo možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť po dohode, doručiť po dohode doklady zamestnancovi elektronickou formou.
Návrh zákona obsahuje aj opatrenia, ktorých cieľom je zamedziť daňovým únikom, kde jednotlivé opatrenia z transponovanej smernice ATAD, ktorou sa zamedzuje znižovaniu základu dane využívaných hybridných nesúladov.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2020 okrem ustanovení týkajúcich sa mikrodaňovníkov automatickej registrácie správcom dane a zmeny spôsobu výpočtu oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnancov z titulu poskytovania dopravy, ktorých účinnosť sa navrhuje z dôvodu poskytnutia dostatočného času na prípravu od 1. januára 2021.
Účinnosť ustanovenia, v ktorom sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrne 500 eur ročne, sa navrhuje od 1. januára 2022.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.